Očkovanie detí je rozsiahla a komplexná téma, ktorá zahŕňa medicínske, etické, sociálne a náboženské aspekty. V posledných rokoch, najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19, sa diskusia o očkovaní ešte viac zintenzívnila. Tento článok sa zameriava na postoj cirkvi k očkovaniu detí, pričom zohľadňuje etické dilemy, vedecké poznatky a rôzne názory v rámci náboženských komunít.
Očkovanie detí proti COVID-19: Medicínsky pohľad
V novom čísle časopisu jednej z najvýznamnejších európskych detských nemocníc Bambino Gesù sa pediatrickí odborníci venujú očkovaniu proti koronavírusu u detí od 5 do 11 rokov. Talianski pediatri na webe detskej nemocnice Svätej stolice v onlinovom časopise s názvom „V škole zdravia“ zdôrazňujú, že aj keď sa deti infikujú menej často než dospelí, môže dôjsť k nákaze a prenosu vírusu na druhých: „Očkovanie proti covidu-19 chráni deti pred nákazou a predovšetkým pred ochorením, ktoré môže byť jeho dôsledkom.“
Odborníci zdôrazňujú, že nové vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2 sú výsledkom bezprecedentného výskumu v dejinách vedy: „Štúdie, ktoré opisovali vakcíny proti covidu u detí a mladých ľudí vo veku od 5 do 11 rokov, nepreskočili žiadny z krokov na overenie ich účinnosti a bezpečnosti. Rýchly vývoj a schvaľovanie je spôsobené novými technológiami.“ Pediatri ďalej uviedli, že nedávne štúdie ukázali, že vakcína môže znížiť pravdepodobnosť prenosu infekcie na iných. Okrem toho medzi tými, ktorí sa nakazia po očkovaní, sa zdá, že ich vírusová záťaž je nižšia ako u nezaočkovaných infikovaných ľudí. Lekári tvrdia, že tieto povzbudivé údaje potvrdzujú to, čo je už známe o iných vakcínach. „Aj keď vakcíny znižujú riziko prenosu, nemôžeme povedať, že ho eliminujú: ochranný účinok nikdy nebude 100-percentný.
Na očkovanie detí je určená zatiaľ len vakcína Comirnaty (Pfizer/BioNTech). Očkovanie bude podľa Eliášovej možné vo vybraných očkovacích centrách v každom kraji. „V budúcnosti sa plánuje rozšíriť očkovanie o ambulancie všeobecných lekárov pre deti a dorast," uviedla Eliášová.
Etické aspekty očkovania a postoj cirkvi
Slovenskí biskupi sa k očkovaniu viackrát vyjadrili prostredníctvom dokumentov s odporúčacím charakterom. Konferencia biskupov Slovenska vydala stanovisko, v ktorom pripúšťa, že v prípade vakcín proti koronavírusu existuje spojenie s umelým potratmi, je však vzdialené, a tak z morálneho hľadiska ich využitie pri očkovaní nimi nie je problematické.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Prečo je však odmietnutie očkovania eticky problematickou vakcínou pre Cirkev väčším problémom ako jej použitie? V rozhovore vysvetľuje kňaz Ján Viglaš, bývalý rektor Kňazského seminára Banskobystrickej diecézy, ktorý licenciát z morálnej teológie získal na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme.
Morálna dilema a bunkové línie z potratených plodov
Niektorí antivaxeri majú výhrady voči tomu, že vo výskume istých očkovacích látok sa pred desiatkami rokov použili bunkové línie či tkanivové kultúry z umelo potrateného ľudského plodu, ktoré sa v laboratóriách používajú dodnes. Tieto bunkové línie používané v laboratóriách majú pôvod v tkanivách, ktoré boli v druhej polovici 20. storočia získané z potratených plodov. Odporcovia očkovania radi zdôrazňujú, že na ich vytvorenie bolo potrebných veľké množstvo abortov, čo vyvoláva dojem, akoby tie aborty boli vykonané špeciálne pre vedecké účely. Pritom výskumníci len začali využívať nový zdroj, ktorý vznikol rozširujúcou sa potratovou legislatívou.
Dovtedy sa používali bunkové línie zo zvieracích tkanív alebo zo spontánnych potratov. Je fakt, že toto nepredstavuje etický problém, no tkanivá zo spontánnych potratov boli často nositeľmi kontaminantov, ktoré sa mohli preniesť na očkované dieťa. Vakcíny kultivované na zvieracích tkanivách zas často spôsobovali alergické reakcie alebo prenášali zvieracie patogény. Je teda pochopiteľné, že vedci sa začali pragmaticky orientovať na dostupné ľudské tkanivá z abortov a osobitne mali záujem o zdravé tkanivá. Prvá takáto línia bola vytvorená v roku 1962 v Spojených štátoch.
Stanovisko Vatikánu a morálna zodpovednosť
Keď sa spomenutá organizácia v roku 2003 obrátila na Kongregáciu pre náuku viery s otázkou, či môže veriaci katolík používať vakcíny, ktorých vývoj je takto spojený s umelými potratmi, kongregácia zverila túto otázku Pápežskej akadémii pre život. Tá veľmi dôsledne skúmala tento problém a v roku 2005 vydala dokument, v ktorom podrobne rozobrala nebezpečenstvo infekčných chorôb, prínos vakcinácie i rôzne stupne morálnej spolupráce.
Záver dokumentu, ktorý Kongregácia pre náuku viery schválila, znie, že vakcíny skutočne chránia zdravie a zachraňujú mnohé ľudské životy a že morálna zodpovednosť lekárov a rodičov je v tomto prípade neporovnateľne menšia ako zodpovednosť výrobcov. Vyjadrené termínmi morálnej teológie, ak nie sú dostupné eticky bezproblémové vakcíny, ide tu o veľmi vzdialenú nepriamu materiálnu spoluprácu, ktorá je v závažných prípadoch morálne prípustná.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Vakcína od AstraZeneca je priamejšie spojená s bunkovou líniou získanou z potrateného plodu než v prípade konzorcia spoločností BioNTech & Pfizer či Moderna. Pri týchto vakcínach neboli použité bunkové línie, ktoré majú pôvod vo fetálnom tkanive odobratom z tela potratených detí na žiadnom stupni plánovania, vývoja alebo produkcie vakcíny. Pfizer a Moderna použili kontaminovanú bunkovú líniu len na jeden z laboratórnych testov. Aj keby však bolo prepojenie bližšie, bolo by to eticky prijateľné.
Ak by sme prestali s očkovaním, život v minulosti potrateným plodom by sme nevrátili, no zároveň by sme nezabránili ďalším úmrtiam, ktoré by nastali v dôsledku návratu chorôb, proti ktorým sa očkuje. Neočkovanie detí je tak aj optikou Cirkvi vnímané ako nerozumné a nezodpovedné ohrozenie na živote a zdraví.
Kultúra smrti a kultúra odpisovania
Pápež František nepoužíva termín kultúra smrti, ale kultúra odpisovania. Ak by sme začali bojovať proti vakcinácii, tak takýmto postojom doslova odpíšeme najrizikovejšie skupiny ako seniorov, ľudí s autoimunitnými ochoreniami, po transplantácii, chemoterapii a podobne.
Treba tiež povedať, že medicína dodnes využíva množstvo poznatkov, ktoré by ani v minulosti eticky neobstáli, ale v istom článku posunuli vedu ďalej. Ak chceme byť teda natoľko dôslední, že nechceme použiť žiadnu vakcínu, ktorá má čo i len vzdialenú morálnu kontamináciu, rovnakým spôsobom by sme museli prehodnotiť všetky lieky či liečebné postupy a ich historickú morálnu kontamináciu.
Rozlišovanie a zodpovednosť
Cirkev sa vždy snaží rozlišovať. Nachádzame tu veľmi vážny dôvod na to, aby sme očkovali a predišli tak omnoho väčšiemu zlu, ako keď sa siahne po kontroverznej vakcíne. Tak nezachránime životy.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Ak sa teda rozhodnú rodičia, že svoje dieťa nedajú touto vakcínou zaočkovať, lebo nechcú mať nič spoločné s potratom, tak sa môže stať, že ich dcéra práve v tehotenstve ochorie na rubeolu. Potom budú morálne zodpovední za príslušné postihnutia dieťaťa alebo potrat, ak sa preň ich dcéra rozhodne, keď zistí, že jej dieťa bude deformované.
Postoj cirkvi a iných náboženstiev k očkovaniu
Katolícka cirkev sa medicínskym problémom venuje dlhodobo a konzistentne. Má zriadenú Pápežskú akadémiu pre život, Pápežskú radu pre pastoráciu v zdravotníctve, Kongregáciu pre náuku viery a veľmi detailne hovorí o tom, kde všade prenikla kultúra smrti.
Aj Vatikán odporúča očkovanie v boji proti chorobám. „Očkovanie je sociálnou povinnosťou,“ vyhlásil v roku 2017 riaditeľ Inštitútu pre bioetiku Katolíckej univerzity Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Miláne Antonio Spagnola.
Starostlivosť o svoje zdravie či zdravie ľudí vo svojom okolí je najmä morálna povinnosť, pridáva sa k podpore očkovania aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku. „Povinné očkovanie je tiež odporúčaním lekárskej komory, a preto ho ako cirkev prijímame ako najlepšie riešenie,“ povedala pre Postoj tlačová tajomníčka Jana Nunvářová. Evanjelici odmietajú predstavy o pasívnom prijímaní Božej vôle. „V Biblii je napísané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!“
Židovské náboženstvo taktiež odmieta pasivitu človeka. „Náš náboženský princíp je taký, že nemôžem ohroziť vlastný život ani život iných. Rabín Myers je presvedčený, že neočkujúci človek musí niesť následky vlastného presvedčenia. Boh chce, aby sme sa angažovali vo svete. To platí aj o liečbe. Treba hľadať prirodzený spôsob riešenia problémov a pritom veriť, že je to v rukách Boha,“ poznamenal. Aj on odporúča dôverovať autorite lekára.
Grécka pravoslávna cirkev vyzvala veriacich, aby sa nechali zaočkovať proti koronavírusu, a odmietla rozšírené konšpiračné teórie týkajúce sa vakcín. Účastníci cirkevnej synody spísali pastiersky list, ktorý pozostáva z 12 otázok a odpovedí súvisiacich s vakcináciou proti ochoreniu COVID-19.
História očkovania a antivakcinačné hnutia
Ochorenie COVID-19 a vývoj vakcíny voči nemu opäť zmobilizovali antivaxerov celého sveta. Argumenty, ktoré dnes používajú protiočkovací aktivisti a ich nasledovníci, nie sú ničím novým. Zdokumentovaná história očkovania sa začína na konci 18. storočia, keď anglický lekár Edward Jenner začal experimentovať s prenosom látok z kravských kiahní do ľudského tela ako prevenciou proti kiahňam. Už v priebehu 18. Proti Jennerovej metóde však takmer okamžite vzniklo hnutie, ktoré očkovanie odmietalo. A tzv. Liga proti očkovaniu vznikla v roku 1853 po prijatí zákona o očkovaní v britskom parlamente.
K odporu voči očkovaniu sa už v 19. storočí pridala aj časť duchovenstva. V Anglicku niektorí kňazi vyhlasovali, že kiahne sú Bohom danou skutočnosťou života a smrti. Ak sa Všemohúci rozhodol, že niekoho zasiahnu kiahne, potom bol každý pokus o vyvrátenie tohto božského zámeru rúhaním. Očkovanie tiež označovali za beštiálne, pretože ľudia boli otrávení hnisom zo zvierat.
Dezinformácie a pseudokresťanské weby
Na vydanie dokumentu k očkovaniu voči COVID-19 zareagoval aj hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara. Vo vyhlásení upozorňuje na nebezpečenstvo dezinformácií produkované pseudokresťanskými a pseudokatolíckymi webovými portálmi. „Tak ako sme napríklad ľahko schopní rozlíšiť, že tzv. liberálne médiá sa v otázkach viery a náboženstva nedajú pokladať za „bernú mincu“, oveľa menej si dokážeme všimnúť, že weby, ktoré navonok vystupujú kresťansky, ba odhodlane katolícky, môžu byť v skutočnosti takisto nespoľahlivé.