Štepenie broskyne a slivky: Podrobný sprievodca pre úspešné rozmnožovanie

Štepenie stromov je jednou z najstarších a najosvedčenejších záhradkárskych techník, ako rozmnožovať ovocné stromy, zachovávať cenné odrody a omladzovať staré stromy. Správne načasovanie je pri štepení kľúčové - práve preto sa v tomto článku podrobne pozrieme na termín štepenia stromov, kedy štepiť slivky, kedy štepiť jablone, ale aj na moderné techniky ako je štepenie stromov vŕtačkou. Poradíme vám tiež, ako štepiť stromy v rôznych obdobiach - od zimného vrúbľovania, cez letné štepenie stromov, až po štepenie stromov na jeseň. Či už sa rozhodnete pre zimné vrúbľovanie, letné štepenie stromov, alebo si trúfnete na moderné štepenie stromov vŕtačkou, pamätajte, že štepenie stromov a jeho termín je základom úspechu.

Pre skúsenejších záhradkárov možno nič nové, no ak ste v tomto smere nováčik, určite vás bude zaujímať, čo to vlastne štepenie ovocných stromov je a čo všetko obnáša. Očkovanie alebo vrúbľovanie (štepenie) sú dva možné spôsoby nepriameho vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov. Aký je rozdiel a ako na to?

Prečo štepiť ovocné stromy?

Štepenie stromov má mnoho výhod:

  • Zachovanie kvalitnej odrody - napríklad obľúbenej slivky, ktorá sa ťažko zháňa v záhradníctvach. Vrúbľovanie je jednou z najúčinnejších techník, ako zachrániť a rozmnožovať staré a krajové odrody. Keďže táto metóda nám umožňuje kombinovať niekoľko odrezkov aj z ušľachtilých (vzácnych) odrôd na podpník či konár iného ovocného stromu, je viac pravdepodobné, že vyrastie geneticky presná kópia. Je to účinnejšie ako rozmnožovanie semenami. Môžeme vrúbľovať nové odrody, prevrúbľovať staré stromy.
  • Rýchlejšie rodenie ovocia - naštepené stromy často začnú rodiť skôr ako tie vypestované zo semien.
  • Omladenie starého stromu - starý strom môžete oživiť štepením novej odrody na jeho konáre.
  • Na jednom stromčeku môžeme mať aj 2 - 3 odrody, poprípade s rôznou druhovou zastúpenosťou. V našich záhradkách nám často vyrastajú rôzne druhy slivkových podpníkoch, najmä slivka biela, rôzne iné typy sliviek, ktoré nám vyrastajú okolo pôvodných sliviek. Pokiaľ sú tieto stromčeky zdravé nenapadnuté šárkou sliviek, môžeme do nich úspešne očkovať aj broskyne, marhule, v kombinácii so slivkami, takže na jenom stromčeku nám rastie napr. broskyňa s marhuľou, slivka s marhuľou a pod. Broskyne a marhule veľmi často odumierajú , trpia rakovinou a glejotokom. Ak nám v záhradke odumrie časť s naštepenou napr. marhuľou ostane nám časť slivky, ringloty a pod. Na jednom stromčeku môžeme mať naočkované, napr. aj skoršiu a neskoršie dozrievajúcu čerešňu, višne a pod.

Kedy štepiť slivky?

Otázka kedy štepiť slivky alebo presnejšie kedy štepiť slivku, patrí medzi najčastejšie v záhradkárskych fórach. Slivky sa dajú štepiť viacerými spôsobmi, ale najčastejšie ide o štepenie vrúbľovaním na jar alebo očkovaním v lete.

  • Jar (marec - apríl): Zimné vrúbľovanie alebo skôr „predjarné štepenie“ sa vykonáva ešte pred pučaním stromov. Slivky sa štepujú najčastejšie:

    Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam

    • v marci až začiatkom apríla, keď sa ešte miazga v stromoch len začína hýbať.
    • Je to ideálny čas na vrúbľovanie metódou kopulácie alebo anglickej kopulácie.
    • Tento termín sa označuje ako termín štepenia stromov pre slivky s najvyššou úspešnosťou pri uchytení vrúbľov.
  • Leto (júl - august): Letné štepenie stromov formou očkovania je výborný spôsob, ako rozmnožiť slivky. Výhody letného štepenia:

    • Miazga v podnoži dobre prúdi, čo zvyšuje pravdepodobnosť prijatia očká.
    • Najlepšie funguje koncom júla až v prvej polovici augusta.
    • Je vhodné pre tých, ktorí nestihli jarný termín.
  • Jeseň: Štepenie stromov na jeseň sa neodporúča pri slivkách, pretože vrúble sa do zimy nemajú čas dobre uchytiť. Jesenné štepenie je riskantné kvôli mrazu a nižšej aktivite miazgy. V niektorých prípadoch sa vykonáva tzv. predprípravné štepenie v chránených podmienkach (napr. v skleníku), ale pre bežného záhradkára to nie je ideálne.

Kedy štepiť jablone?

Pri jabloniach platí podobné pravidlo ako pri slivkách.

Ako štepiť stromy: Prehľad najbežnejších techník

Znalosť techniky štepenia je rovnako dôležitá ako výber správneho termínu. Tu je prehľad základných spôsobov ako štepiť stromy:

  1. Kopulácia (klasická a anglická)

    Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu

    • Používa sa najmä pri rovnakom priemere podnože a vrúbľa. Veľmi spoľahlivá technika pre zimné vrúbľovanie. Podstatné pri vrúbľovaní je, aby bola hrúbka podpníka a vrúbľa približne rovnaká. Pre aplikovanie vrúbľa tzv. spojkovaním vykonajte hladký a šikmý rez na podpníku i samotnom výhone. Vznikne tak elipsový rez. Vrúbeľ sa následne zreže tak, aby mal výhon maximálne 5 púčikov. Potom sa priloží k rezu podpníka a pevne zviaže štepárskou páskou. Miesto vrúbľovania sa zatrie štepárskym voskom. Na použitie tejto metódy štepenia je potrebný rovnaký priemer vrúbľa a kmienka/konára, ideálny je v priemere cca 1 cm. Najčastejšie sa táto technika používa pri mladých stromčekoch jabloní, hrušiek, čerešní, sliviek, egrešov či ríbezlí. Konár i vrúbeľ treba zrezať šikmo v rovnakom uhle, aby bola styčná plocha čo najväčšia. Obe rezné plochy treba k sebe priložiť a spoj spevniť obviazaním štepárskou páskou a prekryť štepárskym voskom.
  2. Štepovanie za kôru

    • Vhodné, ak je podnož hrubšia ako vrúbeľ. Uplatňuje sa najmä pri jarnom štepení sliviek alebo jabloní. Tento spôsob vrúbľovania sa používa v prípade, že je podpník hrubší ako vrúbeľ. Vrúbeľ zostáva rovnako zrezaný ako v prípade klasického spojkovania, no jeho spodná časť sa skracuje tak, aby bolo možné vrúbeľ priložiť na kôru podpníka. Podpník sa vodorovne zreže a rovnako tak sa šikmo zreže z jednej strany kôra aj s časťou dreva. Týmto spôsobom vytvoríte primeraný rez pre vrúbeľ. Týmto spôsobom vrúbeľ priložíte k šikmej zrezanej časti a pevne zviažete. V tomto prípade je vrúbeľ menší ako podpník (ten by mal mať 2 až 4 cm) a umiestňuje sa do boku podpníka (preto sa nazýva aj štepenie do boku). Z vrúbľa treba vyrezať trojuholníkový klin a vložiť ho do vyrezaného otvoru rovnakého tvaru na podpníku/konári. Vrstvy musia k sebe priliehať čo najdokonalejšie. Spojiť ich môžete štepárskou páskou alebo lykom a na ošterenie rán použite štepársky vosk. Pokiaľ má podpník väčší priemer ako 3 cm, môžete doň navrúbľovať vrúbľov viac (2 či 3), rana sa tak rýchlejšie zahojí. Po roku môžete nadbytočné vrúble odstrániť. Tento spôsob vrúbľovania sa používa na štepenie kôstkovín (čerešní či sliviek), jabloní a hrušiek. Pokiaľ chcete omladiť staré ovocné stromy, ktoré prestali dostatočne rodiť, ale stále majú vitálny podpník, použite vrúbľovanie pod kôru. Musíte odrezať kmeň alebo konár a 3 cm kolmo od rezu rozrezať kôru. Ide o najstarší známy spôsob vrúbľovania, používa sa na navrátenie rodivosti starším stromom so zdravým podpníkom. Tento spôsob môžete použiť pri jabloniach, hruškách, ríbezliach či egrešoch. Kmeň alebo konár (od 5 do 8 cm) jemne rozštiepte a do rázštepu vložte vrúbeľ zrezaný do klina, aby sa dotýkali rastovou časťou pod kôrou.
  3. Očkovanie (letné štepenie stromov)

    • Rýchla technika v lete, kde sa prenáša len púčik. Ideálna pre slivky, marhule aj čerešne. Očkovanie je jednou z techník štepenia ovocných stromov. Do podpníka alebo konára jedného stromu sa pri ňom prenáša tzv. očko (čo je puk so štítkom kôry) druhého či príbuzného stromu. Prenášané očko má menšie rozmery ako časť podpníka, na ktorú puk umiestňujete. Očkovanie možno použiť pri všetkých ovocných stromčekoch a kríkoch, ale aj pri okrasných stromoch. Očká treba okamžite po vyrezaní naočkovať na štepený strom. Ideálne je očkovanie vykonávať v jarnom či letnom období (očkovacia sezóna, prúdenie miazgy). Očká sa odoberajú zo zdravých častí ovocnej dreviny. Najvhodnejšie sú očká z oblasti vonkajšej koruny ovocného stromu. Ide o tzv. Očkovacím nožom narežte kôru a lyko do tvaru písmena T (vo výške 0,2 až 0,3 m nad koreňovým systémom ) a špičkou noža kôru jemne odchýľte. Pri tzv. Forkertovom očkovaní treba do podpníka vo výške 0,2 až 0,3 m zhora vyrezať jazýček kôry aj s jemnou časťou dreva. Na konári alebo podpníku štepenej rastliny vyrežte plátok/urobte zárez a na jeho miesto vložte vyrezané očko. Závisí to od toho, aký typ očkovania si vyberiete. Pokiaľ zvolíte očkovania tzv. bdiacim očkom, môžete očkovať v júni. Ak si vyberiete očkovanie tzv. Ide o vylepšený spôsob plátkovania, pri ktorom sa na vrúbli vyreže tzv. sedielko, ktoré po priložení do vrúbľa prekrýva časť horizontálnej reznej rany na podníku. Podpník treba zrezať horizontálnym rezom, potom urobiť šikmý rez, aby vznikla šikmá rezná rana, ale aby zostala časť horizontálnej reznej rany. Vrúbeľ treba rezom upraviť tak, aby zapadol do šikmej reznej rany na podpníku. Ide o štepenie na prelome jari a leta, keď sú podpník aj vrúbeľ ešte v bylinnom stave. Dĺžka letorastu predlžujúceho podpník by mala dosahovať 0,15 až 0,2 metra. Podpník upravte vyrezaním bočného obrastu až po miesto vrúbľovania, avšak listy nechajte. Žiletkou alebo ostrým nožom urobte kolmý rez na mieste, kde letorast ešte nezdrevnatel, a podpník v strede rozštiepte osovým zárezom. Hrúbka vrúbľa by mala byť rovnaká ako hrúbka podpníka v mieste kolmého zrezania. Vrúbeľ opatrne zasuňte klinovým zrezaním do rázštepu podpníka.
    • Ak sa nám kôra podpníka, či už vplyvom sucha alebo, keď očkujeme na konci vegetácie, nedá odlúpiť, vtedy použijeme Forkertovo očkovanie, t. j. na podpníku urobíme hladký zárez s jazýčkom, podobne ako pri štepení do boku.
    • Na očkovanie berieme letorasty priamo zo stromu v deň očkovania. Vyberáme letorasty zdravé o primeranej hrúbke. Listovú plochu z letorastov odstránime, pričom na letoraste nechávame len krátku asi 1 - 1,5 cm dlhú stopku, pričom súčasne odstránime aj zálistky, t. j. malé lístočky rastúce po bokoch očka. Letorasty takto upravené nenechávame na slnku zaschnúť, ale ich dáme do nádobky s vodou, aby nám nezaschli.
    • Očkujeme do podpníkov o priemere asi 0,5 - 1 cm, to znamená, že očkuje sa len do tenkých mladých letorastov, ktoré nám vyrastú od apríla do začiatku očkovania. Ak očkujeme do hrubších výhonkov, ujateľnosť je veľmi nízka, poprípade žiadna. Ak sa rozhodneme očkovať staršie stromčeky tie si už skoro na jar pripravíme, to znamená, že jednotlivé staršie podpníky voľne rastúce v záhradke skrátime na výšku 30 - 40 cm, aby sa nám do začiatku očkovania rozvetvili a vytvorili tenké letorasty, do ktorých v auguste budeme očkovať. Podobne postupujeme aj pri starších stromčekov, ak sa nám jarné vrúbľovanie nevydarilo, môžeme do letorastov vyrastajúcich pod miestom štepenia naočkovať vhodnú odrodu.
  4. Štepenie stromov vŕtačkou

    • Moderná technika, ktorá využíva vŕtačku na vytvorenie otvoru v podnoži, do ktorého sa zasunie vrúbeľ.

    • Výhody:

      Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti

      • Presnosť spojenia
      • Možnosť štepiť aj staršie stromy
    • Mnohí záhradkári túto techniku chvália pre vysokú úspešnosť

    • Aj pri tejto metóde však platí, že štepenie stromov a jeho termín je rozhodujúci pre úspešné prijatie štepu.

Praktické rady pre úspešné štepenie

  • Zdravá podnož je základom úspechu.
  • Vrúble odoberajte v zime, ešte pred naliatím púčikov, a uchovávajte ich v chladničke v mierne vlhkom prostredí. Odoberať vrúble je možné ešte aj vo februári až v marci, ale už ich neuskladňujeme, len čo najskôr štepíme zo stromu na strom. Vrúble odoberáme z obvodu koruny, nie zvnútra. Používame klasické záhradné nožnice alebo použijeme nástavec na vysoké konáre. Dĺžka vrúbľov je ideálne 30 cm. Zviažeme a zväzky označíme. Skvelým tipom je odobrať jednoročné a k nemu pár výhonkov dvojročného dreva pre lepšiu výživu a neskoršie vysychanie. Uskladňujeme na studenom a vlhkom mieste - napr. na severnej strane domu vyhĺbime jamu, machom a lístím ju vystelieme.
  • Sterilizujte nástroje, aby ste zabránili prenosu chorôb.
  • Zviazanie a voskovanie spoja je dôležité pre ochranu štepu pred vysychaním. Spoje spevňujeme štepárskou páskou, všetky rany (po celej ploche) ošetrujeme voskom alebo emulziou.
  • Označte si odrody, aby ste neskôr vedeli, kde je čo naštepené.

Ako vrúble odoberať, neskôr navrúbľovať na podpník a zabezpečiť, aby sa ujali a rástli samé nové výhonky?

Štepenie je spôsob vegetatívneho rozmnožovania ovocných stromov, pri ktorom sa časť jednej rastliny (vrúbeľ) spojí s podpníkom druhej rastliny. Aby bolo štepenie úspešné, je dôležité správne načasovanie, vhodný typ štepu a presné technické prevedenie.

Aby bolo vrúbľovanie úspešné, musíte pracovať len so zdravým vrúbľom a neskôr dobre zaštepenou a ošetrenou časťou stromu. Pre zdravý vývin letorastov, odolnosť rastlín voči hubám a plesniam je mnohými zákazníkmi overená kvalita prípravku Horká soľ s Boraxom. Na vrúbľoch musí byť dosť zdravých púčikov. Medzi vrúbľom a podpníkom musí byť kompatibilita. Vyrastie čerešňa na jabloni? Zvláštnosťou je, že samotný podpník ako spodná časť ovocného stromu s vlastným koreňovým systémom sa zjednocuje do jedného s navrúbľovanou rodiacou časťou stromčeka. Ako sme spomínali, vrúble odoberáme počas zimy, keď sú teploty nad 0 °C, nemrzne a je vlhko. Ideálnym termínom pre odoberanie vrúbľov je obdobie Vianoc, najneskôr do polovice januára. To platí najmä pre kôstkoviny, ktorých púčiky pri neskoršom odobratí môžu „narašiť“ a zle sa takto prijímajú.

Techník je skutočne veľa, no pri každej musíme zabezpečiť, aby napojenie vrúbľa bolo pevné, v miestach tesne pod kôrou. Práve tam sú najdôležitejšie cievy a zväzky pre výživu a rast. Rez nech je hladký, pri takmer každej technike vrúbľovania sa odporúča o dĺžke max. 3 cm. Konár podpníka narežeme, zahladíme okraje, rez ku kôre vykonávame zvrchu (2-3 cm dlhý). Za kôru dávame vrúbeľ tak, aby púčik bol cca. Tip: do konca februára je taktiež možné ochrániť ovocné stromčeky roztočmi v plsti. Ide o nastrihané pásy, ktoré pripevňujeme blízko seba a zošívame na koncoch alebo previažeme špagátom.

Očkovanie stromčekov. Z letorastov vyberáme len očká a tie sa vkladajú do podpníkov. Očkujeme od júla do konca septembra, aby sa predišlo rýchlemu vyklíčeniu a vymrznutiu. Očká sa po vyrezaní do 24 hod. vkladajú na štepený strom. Môžete ich vyrezať aj so stonkou a listom.

Najčastejšie chyby pri štepení stromov

  • Zlý termín štepenia - napríklad príliš skoré štepenie počas silných mrazov, alebo príliš neskoré v lete.
  • Nesprávne spojenie kambiu - kambium (živé pletivo pod kôrou) musí byť v kontakte, inak štep neprežije.
  • Použitie vyschnutých vrúbľov - dbajte na správne uskladnenie.
  • Zabudnutie na zavlažovanie - najmä v letnom období po očkovaní.
  • Vrúbľovanie, štepenie či štepenie sliviek sa záhradkárom - začiatočníkom vo všeobecnosti neodporúča. Nie kvôli náročnosti techniky, tá je pomerne jednoduchá, ale skôr z dôvodu, že si môžete do zdravého stromu naočkovať s novou odrodou slivky aj šarku. Nebezpečné ochorenie, ktoré likviduje celé slivkové sady. Ak ste si zdravotnou kondíciou očkovacieho materiálu naozaj istí, očkovanie sliviek sa v praxi uplatňuje najmä počas leta. Ide o metódu, pri ktorej sa na podpník (čiže divo rastúcu slivku alebo iný kompatibilný druh) naštepuje očko zošľachtenej odrody. Tento spôsob sa teší obľube pre svoju jednoduchosť, vysokú úspešnosť a šetrnosť k podpníku.

Očkovanie sliviek a iných ovocných stromov

Očkovanie je špecifický typ štepenia, pri ktorom sa neprenáša celý výhonok (ako pri vrúbľovaní), ale len jeden jediný púčik - tzv. očko - spolu s kúskom kôry. Najčastejšie sa používa letné očkovanie do T-rezu, ktoré sa robí v čase, keď sa kôra ľahko oddeľuje - to je spravidla od polovice júla do konca augusta, v závislosti od počasia. V skorších termínoch (koniec júna, začiatok júla) sa očkuje tzv. „na spiace očko“, ktoré vyraší až na jar. Z podnože odstránite bočné výhony a očistíte miesto, kam pôjde očko. Na kôre urobíte nožom rez v tvare písmena T (vertikálny asi 2,5 cm dlhý a horizontálny asi 1 cm). Potom z vrúbľa (odrody, ktorú chcete naštepiť) vyrežete očko s tenkou vrstvou kôry a vložíte ho pod okraje T-rezu. Následne očko pevne previažete očkovacou páskou alebo gumičkou, aby dobre priliehalo. Najvhodnejší je očkovací nôž - malý, ostrý a s jemne zahnutou čepeľou, často aj s plochou časťou na odklápanie kôry. Po približne 2 až 3 týždňoch skontrolujte očko - ak je zelené a zdravé, očkovanie bolo úspešné.

Štepenie je záhradnícka technika, ktorou sa prenášajú vlastnosti jednej rastliny (napr. odroda) na inú (podpník). Najčastejšie sa využíva vrúbľovanie za kôru, kopulácia a očkovanie. Základom je ostrý nôž, kvalitný vrúbeľ, štepárska páska a štepársky vosk.

Štepenie je všeobecný pojem pre spojenie dvoch častí rastlín - vrúbľa a podpníka - s cieľom vytvoriť jednu funkčnú rastlinu. Vrúbľovanie je konkrétny druh štepenia, pri ktorom sa na podpník vkladá malý výhonok (vrúbeľ) z ušľachtilej odrody. Ide teda o podtyp štepenia.

Očkovanie je skvelým spôsobom, ako sa aj začínajúci záhradkár - ovocinár, môže zoznámiť s krásnym umením rozmnožovania ovocín. Ide o Forkertovo očkovanie, alebo Forkertov spôsob očkovania, ktorý profesionálni pestovatelia využívajú najčastejšie. Aký na to majú dôvod? Čisto praktický. Tento spôsob očkovania nie je taký závislí na termínoch prúdenia miazgy. Pri očkovaní ovocných drevín by vám nemal chýbať dokonale ostrý očkovací nôž a ideálne ani záhradnícka (ovocinárska) žabka. Záhradnícke nožnice, obväzový materiál (PVC páska, gumičky z prírodného kaučuku), a samozrejme štítky na označenie naočkovanej odrody. V prípade ujatia na jeseň k očku nahrňte pôdu, čím zaistíte ochranu pred vymrznutím. Pri dobrom raste budete môcť ponechaný čapík zrezať ešte v tej istej sezóne rezom na ostro, teda hneď nad miestom vyrastania nového výhonka.

Aby ste mali jasnú predstavu o tom, ako správne vykonať očkovanie na spiace očko, pripravili sme pre vás fotogalériu s podrobným postupom práce. Očkovanie na spiace očko je špecifická záhradnícka technika rozmnožovania ovocín, ktorá sa využíva najmä v letných mesiacoch, od konca júla do konca augusta. V prípade daždivého počasia sa tento proces môže predĺžiť až na začiatok septembra. Ide o obdobie, kedy v rastlinách prúdi druhá miazga, čo je ideálny čas na tento typ očkovania - vegetatívneho rozmnožovania. Odporúčané poradie druhov pri letnom očkovaní: slivky, čerešne, marhule, broskyne, hrušky, jablone, myrobalan. Pri očkovaní na spiace očko existuje určité riziko, že môže v zimných mesiacoch vymrznúť. Zima je pre púčik kritická, najmä ak dôjde k extrémnym mrazom. Avšak, ak sa uchytí, počas jesene stihne dokonale zrásť s podpníkom, takže na jar už bude pripravené na rýchly a silný rast.

Jednou z alternatív k tradičnému očkovaniu na spiace očko do zárezu v tvare písmena T je technika známa ako chip budding alebo Forkertovo očkovanie. Táto metóda má niekoľko výhod, predovšetkým flexibilitu v načasovaní práce. Na rozdiel od T-zárezu, pri ktorom je potrebné dodržiavať presné obdobie prúdenia miazgy, chip budding umožňuje očkovanie aj mimo tohto obdobia.

Po očkovaní je dôležité pravidelne kontrolovať, či sa očko uchytilo. Prvú kontrolu vykonajte približne po dvoch až troch týždňoch. Ak sa pri jemnom dotyku listová stopka ľahko oddelí, očkovanie bolo úspešné. Ak ponechaná listová stopka na púčiku sčernie a pevne drží, znamená to, že očko zaschlo a očkovanie sa nepodarilo. Nemusíte sa však obávať, stále máte možnosť urobiť opravný zásah. Stačí použiť nový púčik a vykonať rovnaký zárez na podpníku.

V prípade, že sa očko ujalo, na jeseň je dôležité zabezpečiť jeho ochranu pred vymrznutím. Tento krok môžete vykonať tak, že k očku nahrniete pôdu. Pomôžete mu tak prežiť zimu bez poškodenia. Na začiatku novej sezóny je potrebné vykonať niekoľko dôležitých krokov. Očkovanec zrežte 10 až 15 cm nad uchyteným očkom, čím vytvoríte takzvaný rez na čapík. Tento rez je dôležitý pre usmernenie rastu nového výhonku. Ranu po reze nezabudnite zatrieť štepárskym voskom, ktorý ju ochráni pred infekciou a vysychaním. Ako výhonok začne rásť, vyväzujte ho k ponechanému čapíku, aby sa nekrivil. Súčasne odstraňujte všetky púčiky a pučiaci obrast z podpníka, aby rastlina smerovala svoju energiu do rastu očkovanca a nie do zbytočného bočného obrastu.

tags: #ockovanie #broskyna #slivka