Aj úspešní ľudia sú len ľudia, ktorí musia niečo jesť. Stoja za ich úspechom aj trochu zvláštne stravovacie návyky, ktoré rokmi zostávajú rovnaké? Možno je trochu trúfalé tvrdiť, že akýkoľvek stravovací návyk nám môže dopomôcť k úspechu. Ľudia, ktorí za sebou majú úspešnú vedeckú alebo hollywoodsku kariéru, však majú svoje tajomstvá, vďaka ktorým sa vyšplhali nahor. Podľa slov viacerých z nich im práve pravidelnosť v stravovaní pomáha v sebadisciplíne. Tento článok sa zameriava na stravovacie návyky Alberta Einsteina a ďalších známych osobností, pričom sa pokúsi odhaliť, či existuje nejaká súvislosť medzi ich diétou a úspechom.
Raňajky šampiónov a hollywoodske tajomstvá
Základom stravy muža považovaného za jedného z najmúdrejších na planéte boli smažené vajíčka a huby. Na tomto jedle si najradšej pochutnával ráno, a ako dezert si doprial množstvo jahôd. Rovnako miloval smoothie zo zeleru. Hovorí sa, že raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa, a zdá sa, že Winston Churchill tomu naozaj veril. Na začiatok dňa vždy zjedol dva plné podnosy s jedlom - na prvom bolo stratené vajíčko, džem, šunka, toast, maslo, káva a mlieko.
Hollywoodske hviezdy sú takmer posadnuté tým, aby vyzerali dobre, a preto si dávajú pozor na to, čo zjedia. Dvojnásobne to platí v prípade výborne platenej herečky s poisteným pozadím. Jennifer Lopez prezradila svoje tajomstvo, ktoré je podľa nej zárukou úspechu a štíhlej postavy. Pred každým jedlom si privonia k čistému grapefruitovému oleju, ktorý vraj dokáže zázraky. Už len jeho samotná aróma vraj spaľuje tuky.
Zvláštnosti stravovania známych osobností
Najväčšou zvláštnosťou ešte stále súčasného amerického prezidenta je, že nenávidí zmrzlinu. Tento jeho odpor siaha ešte do študentských čias, keď brigádoval v zmrzlinárni Baskin-Robbins. Na druhej strane zase zbožňuje čokoládové proteínové tyčinky s arašidovým maslom. Tenisový šampión dodržiava prísnu diétu - vyhýba sa lepku, laktóze, kofeínu a rafinovanému cukru. Známy je príbeh, keď Novak Djokovic vyhral prestížnu tenisovú súťaž Wimbledon v roku 2011. Kľakol si na kolená a od radosti zjedol trochu trávy priamo z trávnika na centrálnom kurte súťaže.
Jeden muž sa rozhodol, že bude jesť iba to, čo vlastnoručne zabije. Tvrdil, že hlavným dôvodom bolo, aby si uvedomil vďačnosť za každé sústo jedla. “Za rok som sa stal takmer vegetariánom, keďže mi to zabíjanie až tak veľmi po vôli nebolo. Karl Lagerfeld, legenda módneho sveta, odmieta vypiť hocičo horúce. Avšak denne pije desať plechoviek diétnej Coly a veľkej Pepsi. Každý deň štartuje s dvoma proteínovými nápojmi a jabĺčkami pripravenými na pare. Obed preskakuje a je až večer. Slávny maliar sa stravoval počas posledných rokov svojho život viac ako striedmo. Základom jeho stravy bola minerálna voda, mlieko či zelenina. Speváčka známa svojimi výkyvmi vo váhe našla jednoduchý spôsob, ktorý jej pomáha udržať sa vo forme. Nazvala to fialová diéta - tri dni v týždni je iba potraviny, ktoré obsahujú veľa fialového farbiva. Morské plody, ryby a hydina - to sú jediné druhy mäsa, ktoré u herca v kuchyni nájdete. Tvrdí, že môže jesť iba mäso zvierat, ktoré sa pária dôstojne.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Einstein a jeho stravovacie výstrednosti
Veľký mysliteľ minulého i súčasného storočia bol vo svojej podstate dosť výstredný človek. Jednou z jeho najväčších výstredností bolo stravovanie. Prechádzal periodickými obdobiami, v ktorých jedol stále dokola len jedno a to isté jedlo. Týždne vydržal len na mrkve, potom zase na jablkách. Krásna speváčka ani jeden deň nevynechá dve lyžičky jablčného octu. Tvrdí, že odkedy s týmto špeciálnym stravovacím návykom začala, cíti sa fyzicky oveľa lepšie. Nie je jediná, ktorá podľahla tomuto jablčnému zázraku. Predtým, ako tento slávny spisovateľ napínavých románov začne písať, dopraje si každý deň vždy kúsok cheescakeu. V jednom rozhovore pre magazín Bon Apetit sa tiež King vyjadril, že v žiadnom prípade neje ustrice. Premýšľali ste niekedy nad tým, ako je možné, že najrýchlejší muž planéty Bolt dokáže utekať tak rýchlo, že ho nikto nedokáže poraziť? Možno za tým budú kuracie nugetky! Sám Usain prezradil, že každé jeho víťazstvo je poháňané stovkami kuracích nugiet, ktoré doslova zbožňuje.
Einsteinove ďalšie zvyky a rituály
Okrem stravovania mal Albert Einstein aj ďalšie zaujímavé zvyky. Je známy fakt, že spánok je pre mozog prospešný a Einstein to bral skutočne vážne. Údajne spal až desať hodín denne, čo je takmer raz toľko, ako spí priemerný Američan. Aj prelomové objavy v histórii vznikli v nevedomí počas toho, ako ich autor spal. Napríklad taká periodická tabuľka, štruktúra DNA, či Einsteinova teória relativity. V roku 2004 nemeckí vedci vykonali experiment, v ktorom účastníkov najprv naučili hrať istú hru s číslami. Jedna skupina si potom mohla osem hodín pospať, kým druhá musela bdieť. Keď zaspíme, mozog každých 90 až 120 minút prechádza od hlbokého spánku k ľahkému spánku a k fáze, ktorá súvisí so snívaním a hovorí sa jej REM fáza (rapid eye movement). Vedci si myslia, že práve REM spánok zohráva dôležitú úlohu v procese učenia a zapamätania. Non- REM spánok je charakteristický nárastom mozgovej aktivity. Ak by ste sa pozreli na EEG, videli by ste vlny. Bežný nočný spánok zahŕňa tisícky takýchto vĺn, pričom každá trvá len niekoľko sekúnd. Čím viac spíte, tým viac vĺn. Nemusí to však nevyhnutne znamenať, že veľa spánku nám prospieva vždy. Vedci tento problém prirovnávajú k diskusii o vajci a sliepke. Čo bolo prvé vajce, alebo sliepka? Sme inteligentní keď viac spíme, alebo spíme viac, pretože sme inteligentní? Vedci si myslia, že nočný spánok u žien a „šlofík“ počas dňa u mužov zlepšuje schopnosť riešiť problémy. Zrejme preto si Einstein okrem nočného spánku občas oddýchol aj cez deň. Aby to však so spánkom v priebehu dňa neprehnal, vzal do ruky lyžičku a položil pred seba tanier.
Každodenné prechádzky boli pre Einsteina posvätnou záležitosťou. Prechádzky mal v obľube aj Darwin a venoval im aspoň 45 minút každý deň. Nebolo to však len kvôli kondičke. Je dokázané, že prechádzky zlepšujú schopnosť zapamätania a riešenia problémov. Môže sa to zdať trochu nelogické, keďže počas chôdze sa musíme sústrediť na to, kam kráčame, aby sme nepadli na nos a máme teda menej priestoru sústrediť sa na iné potrebné úlohy. Chôdza však núti mozog, aby sa na veci pozrel z iného uhla pohľadu, čo sa vám sedením pri stole nepodarí.
Nie je jasné, čím sa kŕmil Einstein, niektoré zdroje však tvrdia, že obľuboval špagety, aj keď uhľohydráty nemajú práve najlepšiu reputáciu. Aj keď mozog tvorí hmotnosťou len 2% tela, spotrebuje až 20% energie. Einsteinov mozog bol dokonca menší, než priemer a vážil len 1230 gramov. Ako zvyšok tela, aj mozog preferuje jednoduché cukry. Mozog si energiu nedokáže uskladňovať, ale spotrebúva zásoby z tela. Preto nie sme príliš vo svojej koži, keď vynecháme niektoré z hlavných jedál dňa.
Keďže neblahé následky fajčenia sú známe, nie je veľmi múdre nasledovať tento zvyk. Einstein bol však známy tým, že oblak dymu z fajky ho prenasledoval všade. Dokonca, ak na ulici našiel ohorky z cigariet, zvyšný tabak z nich napchal do svojej fajky. Na jeho obranu, vedci dokázali súvislosť fajčenia a rakoviny pľúc až v roku 1962, čo bolo sedem rokov po jeho smrti. Nevedel, že fajčenie bráni riadnemu okysličovaniu mozgu a pozastavuje rozvoj buniek.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Zoznam by nebol kompletný, keby sme nespomenuli Einsteinovu nekonečnú averziu voči ponožkám. V liste svojej sesternici a neskôr manželke napísal, že palec na nohe vždy urobí do ponožky dieru. Preto ich prestal nosiť. Nanešťastie, neexistuje štúdia, ktorá by dokazovala výhodu nenosenia ponožiek.
Myšlienkové experimenty a predstavivosť
reklama: Toto pravidlo používali aj Albert Einstein či Charles Darwin. Ide o veľmi jednoduchú efektívnu techniku sebarozvoja. Mnohí ľudia považujú čas strávený „ničnerobením“ za neproduktívny a úplne stratený, skúsenosť veľkých myslí histórie a štúdie však dokazuje opak. Napríklad nemecko-švajčiarsko-americký teoretický fyzik, považovaný za najvýznamnejšieho vedca 20. storočia, Albert Einstein, často sníval a predstavoval si surfovanie po svetelnej vlne, čo ho viedlo k vytvoreniu slávnej teórie relativity. Britský prírodovedec, ktorý sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie evolúcie prirodzeným výberom Charles Darwin tiež praktizoval túto metódu a použil svoju tzv.
Albert Einstein mal veľa myšlienkových experimentov. Bol presvedčený, že predstavivosť nám otvára dvere pre hľadanie riešení. Napríklad pre svoju všeobecnú teóriu relativity uskutočňoval imaginárne experimenty s vlakmi, výťahmi, zrkadlami a svetlom. Znamená to, že ich nerobil naozaj, ale iba vo svojich predstavách. Ak aj vy k nim patríte a nedokážete len tak dve hodiny navonok nečinne sedieť a premýšľať, pomôžte si. Samotná prechádzka, či už do parku, do lesa alebo na iné miesto, je priestorom na premýšľanie, na ktoré zvyčajne nemáme dosť času. Písanie listov rukou je veľmi terapeutické. Výskum Severozápadnej univerzity v USA ukázal, že zapisovanie si myšlienok o vzdialenej budúcnosti je veľmi užitočné. Každý týždeň si vymedzí dve hodiny len pre seba a pre svoje myšlienky. Tvrdí, že jeho myseľ je omnoho „ostrejšia“ a má lepšie nápady. Dve hodiny týždenne sú podľa neho len skromnou cenou, ktorú treba zaplatiť za skvelý výsledok. Kúpanie plné bubliniek a radosti.
Osobný život a kontroverzie
Nadanie pre matematiku a fyziku Albertovi Einsteinovi rozhodne nezabezpečilo úplne pokojný manželský život. Počas štúdia na Polytechnike v Zürichu sa Einstein zoznámil s Milevou Marić, jednou z veľmi mála žien, ktorej sa koncom 19. storočia podarilo získať vysokoškolský titul. Dodnes je záhadou a terčom špekulácií, aký veľký bol jej vplyv na konštruovanie Einsteinovej teórie relativity. Einstein sa od roku 1912 intenzívne stretával so svojou sesternicou Elsou Lowenthal a v roku 1919, len pár mesiacov po rozvode s Milevou, si ju vzal za ženu. Nielenže matky Alberta a Elsy boli sestry, ich otcovia boli navyše bratranci - to je hneď niekoľkonásobné spojenie pokrvných línií. Vlastné deti mal Einstein iba s Milevou Marić. Známy je osud predovšetkým synov Hansa Alberta a Eduarda. Prvý sa narodil v roku 1904, druhý o šesť rokov neskôr. Eduard sa oproti tomu rozhodol študovať psychiatriu, namiesto dokončenia školy a uplatnenia v odbore u neho prepukla schizofrénia, takže sa o neho musela starať matka Mileva až do svojej smrti v roku 1948.
Ako píše zoomamagazin.iprima.cz, najväčšie tajomstvo však zahaľuje osud Einsteinovej dcéry Lieserl, ktorá sa narodila už v roku 1902, teda ešte pred jeho sobášom s Milevou. Tá podľa niektorých teórií zomrela na šarlach po necelom roku života. Einsteinova matka Pauline údajne nebola zo synovho vzťahu so staršou dievčinou z Balkánu nijako nadšená a jej vplyv (spolu s nezanedbateľnou stigmatizáciou nemanželských detí) možno prispel k tomu, že sa rozhodli dať svoju malú dcérku na adopciu. Za zmienku určite stojí aj to, že až do 80. rokov sa o existencii Einsteinovej dcéry nevedelo.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOUProfimediaPre svoje manželky mal bizarné pravidláMileva Marič bola prvou manželkou Alberta Einsteina a treba spomenúť, že to pre ňu nebolo práve šťastné obdobie. Einsteinovo zaobchádzanie s oboma svojimi manželkami by mohlo byť považované priam za kruté. Veľmi často mal milenecké aféry bez ohľadu na city svojej manželky.Zatiaľ čo sa jeho manželstvo s Milevou rozpadalo, Einstein sa pokúsil napraviť situáciu tým, že jej dal bizarný zoznam „pravidiel“, ktoré by mohli zachrániť ich manželstvo. Zahŕňalo to okrem iného Albertovo očakávanie, že Mileva bude robiť všetky domáce práce. Ale zároveň by nemala očakávať, že jej manžel bude s ňou komunikovať akýmkoľvek spôsobom mimo „spoločenských potrieb“. Nie je preto divu, že veci proste nefungovali.Svojej manželke dopredu sľúbil Nobelovu cenu za rozvodPočas rozvodového konania s Milevou Marič Albert Einstein ukázal zvláštny druh namyslenosti. Pochopil, že rozpadu ich manželstva už nie je možné zabrániť, a snažil sa svoju čoskoro bývalú manželku náležite finančne odškodniť.Zahŕňalo to okrem iného sľub, že Mileva dostane niektoré budúce zárobky vrátane peňažnej odmeny za získanie Nobelovej ceny. Einstein v skutočnosti v tej dobe ešte cenu nezískal, no bol si istý, že je to iba otázkou času. A nemýlil sa.
Zaujímavosti a fakty o Albertovi Einsteinovi
Deti vysoko inteligentných rodičov budú pravdepodobne múdre, ale nie tak geniálne ako ich predkovia. Albert Einstein bol svetoznámy fyzik, držiteľ Nobelovej ceny a uznávaný vedec. Vedeli ste však, že sa oženil s vlastnou sesternicou, že bol aj nadaným hudobníkom alebo že ho po desaťročia úzko sledoval americký Federálny vyšetrovací úrad (FBI)?
Albert Einstein sa narodil v roku 1879 rodičom - aškenázskym Židom - obchodníkovi a inžinierovi Hermannovi Einsteinovi a matke Pauline Einstein, rodenej Koch. Učitelia sa k nemu chovali rovnako ako k iným deťom, no spolužiaci si ho kvôli jeho pôvodu radi doberali. Albert potom študoval v škole, ktorá sa dnes nazýva Gymnázium Alberta Einsteina v Mníchove. Tam už sa mu spôsob výučby páčil oveľa menej a rozmýšľal nad ďalšími krokmi. Začal uvažovať nad sťahovaním do Švajčiarska, kde by pokračoval v štúdiu.
Einstein vždy vynikal v matematike a fyzike a svojimi znalosťami predbiehal aj deti staršie o niekoľko rokov. Hoci chvíľu trvalo, kým vyštudoval univerzitu a kým sa mu podarilo nájsť si prácu v odbore, potom to už netrvalo dlho a Albert Einstein sa stal svetoznámnym vedcom a celebritou v oblasti teoretickej fyziky. Počas 76 rokov svojho života sa Einstein zaslúžil o množstvo prínosov v oblasti vedy, a jeho meno sa navždy zapísalo do histórie ľudstva.
10 základných informácií a faktov o Albertovi Einsteinovi:
- Dátum narodenia: 14. 3. 1879
- Miesto narodenia: Ulm, Nemecké cisárstvo
- Dátum úmrtia: 18. 4. 1955 (vo veku 76 rokov)
- Miesto úmrtia: Princeton, New Jersey, USA
- Príčina úmrtia: prasknutá aneuryzma brušnej aorty
- IQ: okolo 160
- Objavy a teórie: všeobecná teória relativity, špeciálna teória relativity, fotoelektrický jav, jednotná teória poľa, gravitačné vlny, Einsteinov vzťah (E = mc²), Einsteinova chladnička, a ďalšie
- Ocenenia: Barnardova medaila za zásluhy o vedu (1920), Nobelova cena za fyziku (1921), Matteucciho medaila (1921), členstvo v Kráľovskej spoločnosti (1921), Copleyho medaila (1925), Zlatá medaila Kráľovskej astronomickej spoločnosti (1926), Medaila Maxa Plancka (1929), členstvo v Národnej akadémii vied (1942), Osobnosť storočia podľa Time (1999)
- Manželka: Mileva Marić (od roku 1903 do roku 1919), Elsa Einstein (Löwenthal; od roku 1919 do jej smrti v roku 1936)
- Deti: Lieserl Einstein (27. 1. 1902 - september 1903), Hans Albert Einstein (14. 5. 1904 - 26. 7. 1973), Eduard Einstein (28. 7. 1910 - 25. 10. 1965)
15 zaujímavostí o Albertovi Einsteinovi:
- Kompas podnietil jeho záujem o vedu.
- Nerozprával až do štyroch rokov.
- Neurobil časť prijímacích skúšok na univerzitu.
- Mal problém nájsť si prácu.
- Oženil sa so sesternicou.
- Nikto nevie, čo sa stalo s jeho dcérou.
- Mal viacero občianstiev.
- Jeho mozog po smrti skúmali vedci.
- Zo svojej slávy mal zmiešané pocity.
- FBI naňho mala spis.
- Miloval hudbu.
- So svojimi synmi si nebol blízky.
- Mal byť izraelským prezidentom.
- Manželke zaplatil, aby sa s ním rozviedla.
- Mal rôzne zvláštne zvyky.
15 slávnych citátov Alberta Einsteina:
- „Ak to nedokážete vysvetliť jednoducho, potom tomu dostatočne nerozumiete.“
- „Len dve veci sú nekonečné - vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“
- „Človek, ktorý nikdy neurobil chybu, nikdy neskúsil nič nové.“
- „Pozrite sa hlboko do prírody a potom všetko lepšie pochopíte.“
- „Nejde o to, že by som bol múdry, ja sa len zaoberám problémami dlhšie.“
- „Dôležité je neprestať klásť otázky. Zvedavosť má svoj vlastný dôvod existencie. Nemôžeme urobiť nič, iba žasnúť, keď uvažujeme o tajomstvách večnosti, života, nádhernej štruktúry reality. Stačí, ak sa každý deň pokúsime pochopiť iba kúsok tohto tajomstva.“
- „Veda bez náboženstva je chromá, viera bez vedy je slepá.“
- „Nemám žiadny zvláštny talent. Som iba vášnivo zvedavý.“
- „Predstavivosť je dôležitejšia než vedomosti. Vedomosti sú obmedzené, predstavivosť však obklopuje celý svet.“
- „Existujú iba dva spôsoby, ako žiť. Jeden je, akoby nič nebolo zázrakom. A druhý, akoby zázrakom bolo všetko.“
- „Mier sa nedá udržať silou; dá sa dosiahnuť iba pochopením.“
- „Veľké duše vždy narážali na prudký odpor priemerných myslí.“
- „Vzdelávanie nie je učenie sa faktov, ale trénovanie mysle ako myslieť.“
- „Jediná vec, ktorá mi bráni v učení, je moje vzdelanie.“
- „Definícia šialenstva je robiť stále to isté a očakávať iné výsledky.“
Einsteinova smrť a odkaz
Výstrednosť Alberta Einsteina sa nakoniec podpísala pod jeho koniec. Ku koncu svojho života Einstein nadobudol presvedčenie, že žil dobrý život a mal by ísť, ak príde jeho čas. V dôsledku toho začal zmýšľať o odmietnutí lekárskej intervencie. Zdá sa čudné, že človek, ktorý objavil vzťah medzi priestorom a časom, bol taký presvedčený o správnom okamihu na smrť. Keď v roku 1955 utrpel aneuryzmu brušnej aorty, odmietol operáciu na zastavenie vnútorného krvácania. Povedal: „Chcem odísť vtedy, keď chcem. Umelo predlžovať život je nevkusné. Urobil som svoj podiel, je čas ísť.
Po smrti Alberta Einsteina patológ Thomas Stoltz Harvey vykonal jeho pitvu. Bez toho, aby o tom niekomu povedal alebo si od jeho rodiny vypýtal povolenie, po desaťročia si nechal Einsteinov mozog. Harvey mozog rozkrájal na niekoľko kusov a vytvoril stovky preparátov. Časť si ponechal a zvyšok dal iným patológom. Keď sa Albertova rodina dozvedela, že Harvey si nechal jeho mozog, udelila povolenie na pokračovanie v jeho štúdiu. Zvyšok Einsteinovho tela bol spopolnený a popol bol rozptýlený na neznámom mieste. Ukázalo sa, že časti Einsteinovho mozgu boli nezvyčajné. Jeho temenné laloky boli asymetrické, kalózne teleso bolo hrubšie a mal vyšší než zvyčajný počet nervových buniek neuroglií. Vedci si však nie sú istí, do akej miery boli tieto odlišnosti vrodené a do akej miery boli spôsobené aktivitou Einsteinovho mozgu počas jeho života. Dnes sa mozog nachádza v Mütterovom múzeu vo Philadelphii.