Očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov prevencie infekčných ochorení, ktoré zachránilo milióny životov na celom svete. Avšak, ako pri každom medicínskom zákroku, aj pri očkovaní existujú určité riziká a obavy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na očkovanie, jeho prínosy a riziká, s osobitným zameraním na ľudí s jednou obličkou.
Úvod do očkovania
Očkovanie je proces, pri ktorom sa do tela vpraví očkovacia látka (vakcína), ktorá stimuluje imunitný systém k vytvoreniu protilátok proti konkrétnemu ochoreniu. Týmto spôsobom sa organizmus stáva odolným voči danému ochoreniu bez toho, aby ho musel prekonať. Očkovanie je považované za jednu z najefektívnejších metód prevencie ochorení.
Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) očkovanie ročne zachráni 2 až 3 milióny ľudských životov. Ešte pred sto rokmi boli infekčné ochorenia hlavnou príčinou smrti na celom svete, vrátane priemyselne vyspelých krajín. Očkovanie efektívne potlačilo infekčné ochorenia a zredukovalo úmrtnosť na ne.
Masové imunizačné programy dosiahli kontrolu alebo dokonca úplné potlačenie niektorých ochorení. Predtým, ako sa vakcinačnou kampaňou podarilo definitívne potlačiť pravé kiahne v roku 1980, toto ochorenie postihovalo 60 % svetovej populácie a usmrcovalo jedného zo štyroch pacientov. Vďaka očkovaniu sa na Slovensku nevyskytujú osýpky, detská obrna, tetanus, záškrt a ďalšie ochorenia, ktoré v chudobných rozvojových krajinách s nedostatkom vakcín stále predstavujú významnú príčinu chorobnosti a úmrtnosti.
Vakcíny a ich zloženie
Vakcíny sú biologické produkty, ktoré môžu byť vyrobené z celej baktérie alebo vírusu, z ich komponentov (polysacharidy, proteíny) alebo zo substancií, ktoré vylučujú (toxíny, ktoré sa zneškodnia a zneškodnené toxíny sa nazývajú toxoidy). To je takzvaný antigén. Očkovacie vakcíny potrebujú niečo, čo imunitný systém stimuluje k tvorbe protilátok a zároveň udrží antigén dlho v organizme. Ide o tzv. adjuvans, ktoré patrí medzi prídavné látky. Bez ich použitia by bola imunitná odpoveď organizmu slabá a trvala by krátko. Adjuvans teda možno charakterizovať ako chemickú látku, ktorá zosilňuje imunitnú odpoveď. Klasickým adjuvans sú soli hliníka.
Prečítajte si tiež: Skúsenosti rodičov s očkovaním proti ovčím kiahňam
Hliník plní vo vakcíne úlohu adjuvans, zvyšuje imunitnú odpoveď na podanie vakcíny, pomaly sa uvoľňuje z miesta vpichu a tým aj naň naviazaný antigén. Inak by antigén „prekĺzol“ organizmom bez žiaducej imunitnej odpovede. Až 98 % hliníka sa z krvi vylúči močom, iba 2 % sa ukladajú v poradí - kostra - obličky - slezina - pečeň - srdce - lymfatické uzliny - mozog. Obsah hliníka v mozgu z jednej vakcinačnej dávky po 28 dňoch od podania je 0,00008 μg/g. Na porovnanie, hliník podaný vakcínami do 6 mesiacov veku dieťaťa je 2,64 mg, hliník prijatý materským mliekom do 6 mesiacov veku dieťaťa predstavuje 7,00 mg, prijatý umelou výživou do 6 mesiacov veku dieťaťa 38,00 mg.
Riziká očkovania a kontraindikácie
Ako pri každom medicínskom zákroku, aj pri očkovaní existujú určité riziká. Väčšina nežiaducich reakcií po očkovaní je mierna a prechodná, ako napríklad:
- Bolestivosť a začervenanie v mieste vpichu
- Zvýšená teplota
- Podráždenosť alebo plačlivosť (u detí)
Závažnejšie nežiaduce reakcie sú veľmi zriedkavé, ale môžu zahŕňať:
- Alergické reakcie (anafylaxia)
- Febrilné kŕče
- Neurologické komplikácie
Existujú aj určité kontraindikácie očkovania, kedy by sa očkovanie nemalo vykonávať alebo by sa malo odložiť. Medzi tieto patria:
- Závažná alergická reakcia na predchádzajúcu dávku vakcíny
- Akútne ochorenie s horúčkou
- Niektoré imunitné poruchy
Očkovanie a ľudia s jednou obličkou
Osoby s jednou obličkou môžu mať obavy z očkovania kvôli potenciálnemu zaťaženiu obličiek. Je dôležité si uvedomiť, že väčšina vakcín nepredstavuje významné riziko pre obličky. Avšak, v niektorých prípadoch, najmä ak má osoba s jednou obličkou aj iné zdravotné problémy, je potrebné postupovať s opatrnosťou.
Prečítajte si tiež: Schéma očkovania proti tetanu
Odporúčania pre očkovanie u ľudí s jednou obličkou
- Konzultácia s lekárom: Pred očkovaním je nevyhnutné konzultovať s lekárom, ktorý pozná zdravotný stav pacienta a môže posúdiť potenciálne riziká a prínosy očkovania.
- Zváženie rizík a prínosov: Lekár by mal zvážiť riziko infekcie daným ochorením v porovnaní s potenciálnymi rizikami očkovania. V prípade, že riziko infekcie je vysoké a prínosy očkovania prevyšujú riziká, očkovanie sa odporúča.
- Výber vakcíny: Niektoré vakcíny môžu byť pre ľudí s jednou obličkou vhodnejšie ako iné. Lekár by mal vybrať vakcínu s najnižším rizikom nežiaducich účinkov.
- Monitorovanie po očkovaní: Po očkovaní je dôležité monitorovať zdravotný stav pacienta a v prípade akýchkoľvek nežiaducich reakcií okamžite vyhľadať lekársku pomoc.
Povinné a odporúčané očkovania na Slovensku
Na Slovensku existuje očkovací kalendár, ktorý určuje, v akom veku sa podávajú jednotlivé povinné a odporúčané vakcíny. Vypracúva ho štátna imunizačná komisia na základe epidemiologickej situácie a odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie.
Povinné očkovania
Na Slovensku je 10 povinných očkovaní - napríklad proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, osýpkam, mumpsu, ružienke, hepatitíde B, hemofilovým a pneumokokovým infekciám. Všetky sú plne hradené zdravotnou poisťovňou.
- V 3. mesiaci života sa začína prvé očkovanie hexavakcínou proti šiestim ochoreniam naraz a očkovanie proti pneumokokom.
- V 5. mesiaci sa podáva druhá dávka týchto vakcín.
- V 11. mesiaci sa podáva tretia dávka hexavakcíny a pneumokokovej vakcíny.
- Najskôr prvý deň 15. mesiaca a najneskôr v 18. mesiaci života sa podáva 1. dávka MMR vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke.
- V 5. roku života (teda po 4. narodeninách) sa podáva 2. dávka MMR vakcíny.
- V 6. roku života je dieťa preočkované acelulárnou vakcínou proti záškrtu, tetanu a čiernemu kašľu.
- V 13. roku života sa preočkovaním zabezpečuje dlhodobá ochrana proti tetanu a záškrtu.
Odporúčané očkovania
Očkovanie proti ďalším chorobám nie je povinné, ale je dôležité najmä pre rizikové skupiny. Niektoré odporúčané očkovania sú hradené zo zdravotného poistenia a za ďalšie vakcíny rodič dieťaťa alebo dospelý záujemca o očkovanie dopláca. Z očkovaní, ktoré nie sú hradené zdravotnými poisťovňami sa v roku 2025 najmä deťom a rizikovým skupinám odporúčajú očkovania proti tuberkulóze, meningokokovým infekciám, kliešťovej encefalitíde a ovčím kiahňam. V niektorých prípadoch poisťovne rovnako poskytujú príspevky. Približné ceny očkovania proti TBC aj meningokokom sú pre samoplatcov maximálne 50 eur za každé.
- Proti chrípke: Očkovanie proti chrípke sa odporúča každý rok pred očakávanou epidémiou. Optimálne je dať sa zaočkovať v októbri až novembri, prípadne aj v decembri. Každoročne preto, lebo vírusy chrípky sa menia.
- Proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam: V dospelosti sa očkuje len jednou dávkou kedykoľvek počas roka a nie je potrebné každoročné preočkovanie.
- Proti covidu-19: Proti covidu je vhodné sa dať očkovať vtedy, keď je dostupná očkovacia látka s aktualizovaným kmeňom vírusu SARSCoV-2.
Rizikové skupiny, ktoré by mali zvážiť očkovanie
- Proti chrípke:
- Ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb (povinne)
- Deti od šiestich mesiacov života do 12 rokov (odporúčané)
- Ľudia od 59 rokov a starší (odporúčané)
- Pacienti dispenzarizovaní bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami (odporúčané)
- Tehotné ženy (odporúčané)
- Zdravotnícki pracovníci s priamym kontaktom s pacientom (odporúčané)
- Proti invazívnym pneumokokovým ochoreniam:
- Deti podľa očkovacieho kalendára (povinne)
- Ľudia žijúci v zariadeniach sociálnych služieb (povinne)
- Ľudia od 59 rokov a starší (odporúčané)
- Ľudia pred splenektómiou, s funkčnou alebo anatomickou aspléniou (odporúčané)
- Pacienti dispenzarizovaní bez ohľadu na vek so závažnými chronickými ochoreniami (odporúčané)
- Pacienti dispenzarizovaní bez ohľadu na vek s imunitnými poruchami (odporúčané)
- Pacienti s únikom mozgomiešneho moku (odporúčané)
- Ľudia s kochleárnym implantátom (odporúčané)
- Ľudia s anamnézou invazívneho pneumokokového alebo meningokokového ochorenia prekonaného v minulosti (odporúčané)
- Ľudia s anamnézou fraktúry lebky v tvárovej alebo kraniálnej oblasti (odporúčané)
- Ľudia závislí na alkohole (odporúčané)
- Fajčiari (odporúčané)
- Proti covidu-19:
- Ľudia vo veku 60 a viac rokov (odporúčané)
- Dospelí, dospievajúci a deti s viacerými významnými komorbiditami a ťažkou obezitou (BMI 40) (odporúčané)
- Osoby so stredne ťažkými až ťažkými imunokompromitujúcimi stavmi (bez ohľadu na vek) (odporúčané)
- Tehotné ženy (odporúčané)
- Zdravotníckych a sociálnych pracovníkov v prvej línii (odporúčané)
- Osoby žijúce v domácnosti osôb s vysokou prioritou (odporúčané)
Mýty a fakty o očkovaní
Existuje mnoho mýtov a dezinformácií o očkovaní, ktoré môžu spôsobiť zbytočné obavy. Je dôležité rozlišovať medzi faktami a mýtmi a spoliehať sa na overené vedecké informácie.
Mýtus: Očkovanie spôsobuje autizmus.
Fakt: Viac než 20 medzinárodných štúdií preukázalo, že očkovanie nespôsobuje autizmus. Tieto tvrdenia boli vedecky vyvrátené.
Prečítajte si tiež: Povinnosť očkovania pri predaji nehnuteľnosti
Mýtus: Očkovanie spôsobuje cukrovku.
Fakt: Výskumy v Dánsku a USA potvrdili, že očkovanie nezvyšuje riziko vzniku diabetu ani u detí s genetickou predispozíciou.
Mýtus: Očkovanie narúša imunitný systém.
Fakt: Imunitný systém dokáže reagovať na tisíce antigénov súčasne a moderné vakcíny obsahujú menej záťaže než tie spred 20 rokov.
Mýtus: Detské choroby sú na to, aby ich deti dostali v detstve.
Fakt: Infekčné ochorenia sa najviac týkajú malých detí. Keď ich dostanú, rýchlo sa rozvinú do podoby priamo ohrozujúcej život. Imunita, ktorú získame prirodzeným prekonaním infekcie, je často silnejšia ako tá z očkovania. Výnimkou je len očkovanie proti pneumokokom, hemofilovým infekciám a tetanu. „Cena“ za túto imunitu však môže byť ochrnutie, hluchota, slepota, zlyhanie pečene, nádor či mentálna retardácia.
Očkovanie v tehotenstve
Očkovanie v treťom trimestri je bezpečné a chráni aj dieťa, pretože protilátky prechádzajú z matky na plod. Očkovanie tehotných žien napríklad proti čiernemu kašľu znižuje riziko úmrtia novorodenca. Tehotné ženy sú náchylné na vážny priebeh respiračných ochorení a tie môžu priniesť aj tehotenské komplikácie. Tehotná žena potrebuje o 20 až 30 percent viac kyslíka, keďže dýcha aj za dieťa, za placentu a zväčšenú maternicu. Keďže maternica tlačí na bránicu, mení sa tvar jej hrudníka, takže sa menia dýchacie parametre. U tehotných sa objavuje aj takzvaná tehotenská nádcha, ktorá nie je ničím iným ako opuchnutím slizníc, ktorými prúdi viac krvi. Závažný kašeľ však môže u tehotnej ženy spôsobiť pocit kontrakcií a v niektorých prípadoch až odtok plodovej vody a predčasný pôrod.
Kolektívna ochrana
Očkovacie programy posilňujú kolektívnu ochranu a tá je tvorená väčšinou obyvateľstva, ktorá je odolná voči danej chorobe, má vytvorené protilátky. Protilátky sa tvoria po prekonaní ochorenia a po očkovaní. Na kolektívnej ochrane sa teda podieľajú očkovaní spolu s tými, ktorí prekonali ochorenie pred zavedením očkovania. Takto sú chránené ohrozené skupiny: malé deti, ktoré ešte nemôžu byť očkované, deti, ktoré z vážnych dôvodov neboli očkované, resp. ktoré prekonali vážne ochorenie (napr. transplantácia kostnej drene) a protilátky stratili, deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, staršie osoby, ktoré ochorenie pred zavedením očkovania neprekonali. Každý pokles zaočkovanosti znižuje efekt kolektívnej ochrany = zvýšenie rizika vzniku epidémií a ohrozenie najzraniteľnejších. Kolektívna ochrana je dôležitá aj pre národnú bezpečnosť. Voľný pohyb osôb v únii a zvýšená migrácia ovplyvňujú bezpečnosť a zdravie Slovákov. Príkladom je epidémia osýpok - z Rumunska do Maďarska, riziko zavlečenia až na Slovensko.
Zaznamenávanie nežiaducich účinkov po očkovaní
Lekári majú povinnosť hlásiť každé podozrenie na nežiaducu reakciu po podaní vakcíny. Zvlášť, ak je neočakávaná, závažná, ohrozí život, vyvolá zdravotné postihnutie, znetvorenie či dokonca smrť. Oznámiť komplikácie Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv môže aj lekárnik, stredný zdravotnícky personál, pacient alebo rodičia dieťaťa. Hlásenie o nežiaducich účinkoch po očkovaní musí dostať aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Do Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv prichádza ročne asi tisíc hlásení o nepriaznivých vedľajších účinkoch, ktoré nastali po očkovaní. Vážne komplikácie sú v nich však ojedinelé.
Očkovanie v roku 2025
V roku 2025 je na Slovensku aktuálny očkovací kalendár, ktorý prináša prehľad všetkých povinných a dobrovoľných očkovaní, ktoré by mali absolvovať deti aj dospelí. Očkovanie je kontrolované navádzanie imunity proti závažným chorobám. Očkovacie látky obsahujú protilátky voči týmto ochoreniam alebo v prípade živých vakcín veľmi oslabené vírusy, ktoré telo naučia vytvárať si protilátky samo.