Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších úspechov medicíny a verejného zdravotníctva. Žiadna medicínska metóda nezachránila toľko ľudských životov na celom svete. Jeho história siaha až ku koncu 18. storočia. Vďaka očkovaniu sa podarilo eliminovať, alebo výrazne obmedziť výskyt mnohých závažných ochorení, ktoré v minulosti spôsobovali epidémie s vysokou úmrtnosťou a trvalými následkami.
História a Vývoj Očkovania
Počiatky vakcinácie sú späté s britským lekárom Edwardom Jennerom. Ten zistil, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili tzv. kravskými kiahňami, získali imunitu voči pravým kiahňam. Základy modernej vakcinácie boli položené na konci 19. storočia Louisom Pasteurom, ktorý objasnil podstatu toho, ako očkovanie funguje. Najväčšieho rozmachu sa očkovanie dočkalo až v polovici 20. storočia, keď technologický pokrok umožnil pokročilejšie metódy skúmania vírusov v laboratóriách.
Na našom území sa začalo očkovať ešte za Rakúsko-Uhorska. Michal Schönbauer, rodinný lekár grófa Balassu, zaočkoval v roku 1801 v dnešnom Malinove proti pravým kiahňam šesť detí. Prvé hromadné a verejné očkovanie vykonal bratislavský lekár Teofil Zachariáš Huszty, ktorý v priebehu troch týždňov toho istého roka vakcinoval proti kiahňam 63 detí. V Československej republike bol zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam zavedený v roku 1919 a posledný prípad ochorenia bol evidovaný v roku 1924. Od roku 1936 sa na Slovensku očkovalo proti chrípke.
Kým začiatkom 19. storočia bol priemerný vek dožitia v Európe 30 - 40 rokov, dnes je vo väčšine európskych krajín viac ako dvojnásobný. Prispel k tomu aj výrazne nižší počet vojnových konfliktov, no najmä pokrok v medicíne.
Mechanizmus Účinku Očkovania
„Dôvodov, prečo vírusy zabíjajú tak veľa ľudí, je niekoľko. Vírus infikuje bunky v našom tele a poškodzuje naše orgány. Proti vírusom neexistovali lieky, iba tie na zmierňovanie symptómov. Navyše vírusy boli objavené až v 50. rokoch,“ vysvetľuje virologička doc. RNDr. Tatiana Betáková, DrSc. Ľudia tak pred modernou érou nevedeli, čo ochorenie spôsobuje, ako sa chrániť ani ako spomaliť šírenie ochorenia. Pri preniknutí vírusu do populácie ľudia nemali imunitu a vírus sa tak mohol rýchlo a bez prekážok šíriť. „Treba brať do úvahy aj životné podmienky, podvýživu, chýbajúcu hygienu, ťažkú prácu, veľa ľudí žijúcich na jednom mieste či spoločný životný priestor so zvieratami. Dnes vieme, že v prekonávaní infekčných ochorení zohrávajú dôležitú úlohu aj gény. Takže keď vírus prenikol do populácie, prežili iba tí najodolnejší, najsilnejší,“ dopĺňa doc. RNDr.
Prečítajte si tiež: Genetické ochorenia a plánovanie rodičovstva
Očkovanie funguje na princípe navodenia imunitnej odpovede organizmu voči konkrétnemu patogénu (vírusu alebo baktérii) bez toho, aby ochorenie prepuklo v plnej sile. Vakcína obsahuje oslabené alebo usmrtené mikroorganizmy, prípadne ich časti, ktoré stimulujú imunitný systém k tvorbe protilátok a pamäťových buniek. Pri následnom kontakte s pôvodcom ochorenia je organizmus pripravený rýchlo a účinne reagovať, čím sa zabráni rozvoju choroby, alebo sa zmierni jej priebeh.
Choroby Vyhubené alebo Výrazne Omedzené vďaka Očkovaniu
Vďaka plošnému a systematickému očkovaniu boli niektoré vážne a smrtiace ochorenia úplne vyhubené alebo sa ich výskyt výrazne obmedzil. Medzi tieto ochorenia patria:
Pravé Kiahne (Variola)
Za najsmrteľnejšiu chorobu na svete boli považované pravé kiahne. Aj napriek vakcinácii a vyššiemu životnému štandardu zabili len v 20. storočí 500 miliónov ľudí. Hoci majú pravé kiahne podľa odhadov len v 20. storočí na svedomí 300 miliónov obetí, čo je mimochodom niekoľkonásobne väčšie číslo, ako sa zvykne pripisovať obom svetovým vojnám dokopy, dnešní medici toto ochorenie poznajú len z učebníc. V 60. rokoch minulého storočia totiž Svetová zdravotnícka organizácia prijala program celosvetovej eradikácie varioly, založený na očkovaní, a vyzvala všetky členské štáty, aby podľa svojich možností prispeli k uskutočneniu tohto cieľa. Výsledok? V roku 1977 bol v Somálsku zaregistrovaný posledný prirodzený výskyt varioly na svete. Práve systematické očkovanie vo všetkých krajinách sveta prispelo k tomu, že WHO mohla v roku 1980 vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené ochorenie. Krátko nato sa tak ustúpilo aj od povinného očkovania proti nim.
Detská Obrna (Poliomyelitída)
Detská obrna napádala najčastejšie deti od troch do ôsmich rokov. Zasahuje predné rohy miechy kontrolujúce pohyby svalov. Pred zavedením očkovania sa smrtnosť ochorenia pohybovala od 5 do 14 % chorých a rovnako toľko chorých malo trvalé následky po prekonaní v podobe ochrnutia končatín. V Československu sme sa ako prvá krajina na svete zbavili detskej obrny vďaka očkovaniu. Detská obrna väčšinou prebieha bez príznakov, ale v niektorých prípadoch spôsobuje stuhnutosť šije, bolesti svalov a ochrnutie končatín alebo dýchacích svalov.
Záškrt (Diftéria)
Ešte v polovici 20. storočia bol záškrt jedným z najobávanejších infekčných ochorení, ktoré ľudia poznali. Každoročne sa ním nakazili desiatky tisíc detí, pričom až 40 % nakazených chorobe obvykle podľahlo. Záškrt spôsobuje zápal hrtanu, sťažené dýchanie a môže viesť až k poškodeniu nervového systému.
Prečítajte si tiež: Diéta pre zdravší život
Tetanus
Tetanus sa prejavuje kŕčmi a stratou koordinácie svalových pohybov. Bez lekárskej pomoci sa končí spravidla smrťou. Vďaka zavedenému pravidelnému očkovaniu proti tetanu výskyt ochorení významne poklesol. Tetanus je vážne ochorenie spôsobené baktériami, ktoré sa dostávajú do tela cez poranenú kožu. Spôsobuje silné svalové kŕče, záchvaty, zástavu dýchania a ochrnutie svalov.
Osýpky (Morbilli)
Osýpky spôsobili medzi rokmi 1855 až 2005 200 miliónov úmrtí na celom svete. Do zavedenia plošného očkovania sa ochorenie vyskytovalo pravidelne v cyklických epidémiách. Dnes sú osýpky problémom už iba v zaostalejších regiónoch. Osýpky boli pred zavedením vakcíny častou príčinou detskej úmrtnosti. Choroba začína horúčkou, nádchou, zápalom spojiviek a bielymi škvrnami v ústach. Neskôr sa objaví červená vyrážka na tvári a tele.
Na Slovensku sa pred zavedením očkovania proti osýpkam evidovali ročne tisíce ochorení s početnými komplikáciami a úmrtiami. Po roku 1969, kedy u nás bolo zavedené pravidelné očkovanie detí, chorobnosť postupne klesala až na nulové hodnoty. V súčasnosti možno hovoriť o dosiahnutí eliminácie osýpok v SR s ojedinelými importovanými ochoreniami. Konečným cieľom je celosvetová eradikácia (vykorenenie) tejto nákazy.
Ružienka (Rubeola)
Rubeola je nákazlivé ochorenie, postihujúce väčšinou deti. Spôsobuje príznaky ako vyrážka, horúčka a začervenanie očí. Kým jej priebeh je u detí väčšinou mierny, u tehotných žien môže spôsobiť vážne následky. Prvotné príznaky zahŕňajú drobnú svetloružovú vyrážku na tvári, ktorá sa šíri na trup.
Mumps (Príušnice)
Ľudovo príušnice či mumps je infekcia spôsobená vírusom, ktorý sa ľahko šíri slinami alebo hlienom. Najčastejšie sa prenos deje u detí, ktoré neboli očkované. Postihnúť môže ktorúkoľvek časť tela, najmä príušné slinné žľazy. Komplikácie tohto ochorenia sú veľmi vážne, najmä ak sa infikujete v dospelosti.
Prečítajte si tiež: Aktuálne štatistiky infekčných ochorení
Haemophilus influenzae typu b (Hib)
Hemofilové invazívne ochorenia sú ochorenia spôsobené kmeňom baktérií Haemophilus influenze typu B. Šíria sa najmä kvapôčkovou formou, kýchaním a kašľaním. Ochorenie Hib je invazívne bakteriálne ochorenie, ktoré bolo v minulosti najčastejšou príčinou bakteriálnej meningitídy u detí. Bakteriálna meningitída je závažná infekcia spôsobujúca horúčku, zníženie kognitívnych funkcií, kómu až smrť. Približne 3 - 6% nakazených detí v minulosti podľahlo tomuto ochoreniu, pričom tie čo prežili, častokrát trpeli poškodením mozgu alebo sluchu.
Hepatitída B
Vakcína proti žltačke typu B bola vynájdená v roku 1965. Vírusová hepatitída typu B predstavuje vírusový zápal pečene, spôsobený vírusom hepatitídy B z čeľade Hepadnaviridae. Toto ochorenie sa šíri kontaktom s krvou nakazeného, kontaktom s telesnými tekutinami nakazeného, alebo sexuálnym stykom. Rovnako sa môže nakaziť dieťa počas tehotenstva alebo cez sliznice pri pôrode. Počiatočné prejavy ochorenia sú nenápadné, ako napríklad zvýšená teplota, únava, vracanie, bolesti brucha, svalov, kĺbov, hlavy alebo hnačka. Približne u tretiny postihnutých pacientov sa tieto symptómy neprejavia a dôkaz tohto ochorenia je možný iba krvnými testami. Najmä u malých detí, ktoré nie sú zaočkované, prebieha toto ochorenie dlhú dobu bezpríznakovo, s následným prechodom do chronického štádia a rizikom vzniku cirhózy alebo rakoviny pečene. Hepatitída B je vírusové ochorenie, ktoré napáda pečeň. U niektorých môže infekcia prejsť do chronickej formy, ktorá zvyšuje riziko cirhózy pečene a rakoviny pečene.
Očkovací Kalendár na Slovensku
U nás bude vaše bábätko najprv očkované hexavalentnou vakcínou proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým nákazám. Tieto ochorenia spôsobili v minulosti epidémiu, a preto je na Slovensku toto očkovanie povinné. Okrem hexavalentnej vakcíny patrí k základnému očkovaniu aj očkovanie proti pneumokokovým infekciám pomocou pneumokokovej vakcíny. Aj tá sa podáva v troch dávkach.
Očkovací kalendár na rok 2017 pre povinné pravidelné očkovanie detí a dospelých (platnosť od 1. v 3. 1. v 5. 2. v 11. 3. od 15. najneskôr do 18. v 6. v 11. v 13.
Mýty a Fakty o Očkovaní
O vakcínach koluje na internete veľa nepravdivých informácií - napríklad, že spôsobujú autizmus, alebo že obsahujú jedy. Tieto mýty nemajú žiadny vedecký základ, šíra strach a nedôveru v medicínske poznanie.
- Mýtus: Vakcíny spôsobujú autizmus.
- Fakt: Tento mýtus bol vyvrátený mnohými štúdiami na miliónoch detí. Pôvodná štúdia, ktorá ho spopularizovala, bola stiahnutá pre falšovanie dát.
- Mýtus: Očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny.
- Fakt: Žiadna štúdia nepreukázala, že očkovanie zvyšuje výskyt rakoviny. Naopak, niektoré vakcíny chránia pred vírusmi, ktoré môžu spôsobiť rakovinu (napr. HPV vakcína).
- Mýtus: Vakcíny preťažujú imunitný systém.
- Fakt: Imunitný systém dieťaťa je schopný reagovať na obrovské množstvo antigénov. Očkovanie nepreťažuje imunitný systém.
- Mýtus: Očkovanie je zbytočné, pretože choroby už takmer vymizli.
- Fakt: Choroby vymizli práve vďaka očkovaniu. Ak sa prestane očkovať, choroby sa môžu vrátiť.
Riziká a Vedľajšie Účinky Očkovania
„Vakcíny patria medzi najdôkladnejšie kontrolované lieky. Samozrejme, nie všetky vakcíny sú vhodné pre každého. Očkovanie by malo byť vždy konzultované s ošetrujúcim lekárom, ktorý pozná anamnézu pacienta a vie najlepšie posúdiť, či je vakcína vhodná.
Rovnako ako pri každom medicínskom zákroku, aj pri očkovaní existuje riziko vedľajších účinkov. Väčšina vedľajších účinkov je mierna a prechodná, ako napríklad:
- Začervenanie a bolesť v mieste vpichu
- Mierna horúčka
- Únava
- Bolesti svalov
Závažné vedľajšie účinky sú veľmi zriedkavé. Medzi najzávažnejšie patrí alergická reakcia (anafylaktický šok), ktorá sa vyskytuje približne v 10 prípadoch na milión zaočkovaných. Z tohto dôvodu je dôležité, aby boli pacienti po očkovaní sledovaní v očkovacom centre, aby v prípade alergickej reakcie mohla byť poskytnutá rýchla a účinná pomoc.
Kolektívna Imunita
Jednou z menej známych, no zásadných výhod očkovania je tzv. kolektívna imunita. Ak je zaočkovaná dostatočne veľká časť populácie, šírenie nebezpečných ochorení sa spomaľuje až úplne zastaví. Tým sú chránení aj tí, ktorí sa nemôžu zaočkovať zo zdravotných dôvodov - napríklad ľudia s oslabenou imunitou alebo alergiami na zložky vakcín.
Očkovanie chráni nielen jednotlivca, ale aj jeho okolie. Takýto jav sa nazýva kolektívna imunita a funguje ako dáždnik - keď je zaočkované dostatočné množstvo ľudí, choroba sa nemá ako šíriť. Problém nastáva, keď v tomto pomyselnom dáždniku začnú vznikať diery - ak zaočkovanosť klesne pod účinnú úroveň, začnú sa vracať ochorenia, ktoré sme už nepovažovali za hrozbu. A presne to sa v súčasnosti deje vo viacerých krajinách sveta.
Očkovanie v Dospelosti
Mnohí z nás si očkovanie spájajú výhradne s detstvom, no v skutočnosti by malo byť súčasťou celoživotnej zdravotnej starostlivosti. Imunita získaná v detstve totiž časom slabne a niektoré ochorenia sa môžu vrátiť v plnej sile. Dospelí by preto nemali zabúdať na preočkovanie proti tetanu či čiernemu kašľu, ktorý môže byť obzvlášť nebezpečný pre novorodencov. Zvláštnu pozornosť si zaslúži aj chrípka, ktorú mnohí podceňujú ako bežné sezónne ochorenie. Pre rizikové skupiny - vrátane seniorov, tehotných žien či chronicky chorých - však môže znamenať vážne komplikácie, ako sú zápaly pľúc alebo srdcové problémy. Pravidelné očkovanie proti chrípke preto môže doslova zachraňovať životy.
Očkovanie hrá dôležitú úlohu aj pri cestovaní. Mnohé exotické krajiny sú domovom vírusov a baktérií, s ktorými sa v našich zemepisných šírkach nestretávame. Pred cestou do Afriky, Ázie či Latinskej Ameriky sa preto oplatí informovať o odporúčaných vakcínach, ako je očkovanie proti žltačke, brušnému týfusu či žltej zimnici. Niektoré štáty dokonca vyžadujú potvrdenie o očkovaní ako podmienku vstupu na svoje územie.
Súčasné Výzvy a Budúcnosť Očkovania
V súčasnosti čelíme výzvam v podobe klesajúcej zaočkovanosti v niektorých krajinách, šíreniu dezinformácií o očkovaní a vzniku nových variantov vírusov, ktoré môžu obchádzať imunitu získanú očkovaním. Je preto dôležité neustále vyvíjať nové a účinnejšie vakcíny, zlepšovať informovanosť verejnosti o výhodách očkovania a bojovať proti dezinformáciám.