Obdobia adaptácie dieťaťa v materskej škole: Sprievodca pre rodičov a pedagógov

Vstup dieťaťa do materskej školy (MŠ) je významným míľnikom v jeho živote, predstavujúcim prvý krok do širšej spoločnosti. Táto udalosť prináša zmeny nielen pre dieťa, ale aj pre celú rodinu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na obdobia adaptácie dieťaťa v materskej škole, ponúknuť praktické rady a stratégie pre rodičov a pedagógov, a tým uľahčiť tento prechod.

Úvod do adaptácie v materskej škole

Pre dieťa predstavuje materská škola neznáme prostredie, odlúčenie od matky a nový denný režim. Rodičia zase môžu byť prekvapení, ako sa ich dieťa v MŠ správa inak ako doma. Adaptácia je proces prispôsobenia sa jednotlivca novým sociálnym podmienkam, v tomto prípade podmienkam MŠ. Úspešná adaptácia je kľúčová pre ďalší vývin dieťaťa.

Ako pomôcť dieťaťu pri vstupe do materskej školy

Vstup dieťaťa do MŠ je prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť prináša zmeny v živote dieťaťa, ale aj rodičov. Pobyt dieťaťa v materskej škole prináša nasledujúce zmeny pre dieťa - iný režim, prítomnosť iných detí, akceptovanie iných dospelých osôb, iná možnosť uspokojenia aktuálneho priania a pozornosť učiteľky sa zameriava na všetky deti. Prispôsobenie sa novým pomerom predstavuje pre dieťa istú záťaž. Sú deti, ktoré si v novom prostredí zvykajú ľahšie. Tešia sa do materskej školy a veľmi ľahko nadväzujú kontakty s dospelými a deťmi v MŠ. Niektoré deti sa tešia do materskej školy, ale po prvých skúsenostiach odmietajú vstup do materskej školy a potrebujú čas na adaptáciu. Sú aj také deti, ktoré si len s ťažkosťami zvykajú na nové prostredie a vstup do materskej školy je pre ne nadmernou záťažou. Proces prispôsobovania sa na nové prostredie je individuálny, je závislý na individuálnych osobitostiach každého dieťaťa. Nové skúsenosti dieťaťa v materskej škole ovplyvňujú správanie dieťaťa doma i v materskej škole.

Čo môžete urobiť, aby ste vášmu dieťaťu uľahčili proces adaptácie?

Nebojte sa pocitov dieťaťa. Keď vám vaše dieťa hovorí, že sa bojí alebo je smutné, je to v poriadku. Pocity mu nevyvracajte ani nenegujte. Jeho pocity sú súčasťou adaptácie. Má strach z neznámeho a je smutné za vami. Dajte týmto pocitom dostatočnú validitu. Môžete uviesť príklady, kedy sa cítite podobne a prejsť si, ako ste tieto situácie riešili. Zaveďte rutinu. Konzistentné denné rutiny, vrátane vstávania, jedál, domácich úloh a spánku, môžu pomôcť vášmu dieťaťu cítiť sa bezpečnejšie a pripravenejšie na deň. Podpora sociálnych zručností: Zúčastňujte sa aktivít, ktoré budujú vzťahy s vrstovníkmi a podporujú priateľstvá. Najlepším spôsobom, ako dieťa podporovať vo vytváraní vzťahov s vrstovníkmi je ukázať mu, ako vy budujete a udržiavate vzťahy s vašimi priateľmi. Komunikujte s učiteľmi. Komunikácia s pedagógmi vás môže podporiť v rozpustení obáv z toho, ako sa vaše dieťa v škôlke má. Veľakrát totiž skutočne plač zmizne, akonáhle sa zavrú dvere triedy. Postupný a pozvoľný nástup. Ak je to možné, doprajte vášmu dieťaťu prechod od vás do škôlky postupne s navyšovaním počtu hodín. Pomalším procesom sa môžete vyhnúť výraznej separačnej úzkosti alebo adaptačným problémom. Neodmeňujte vaše dieťa za chodenie do škôlky alebo školy, ale oslavujte jeho pokroky. Aj malé úspechy sú dôvodom na oslavu. Oslava každého malého kroku poskytuje dieťaťu pozitívnu spätnú väzbu na budovanie dôvery a motivácie. Podporujte samostatnosť dieťaťa. Niekoľkokrát ukážte vášmu dieťaťu, ako sa vyberá oblečenie, balí batôžtek či rieši hygienická očista a dajte mu potom dostatok vašej dôvery, že to zvládne aj samé. Chyby považujte za skúsenosti - je výborné, že ich vaše dieťa robí. Tento prístup mu pomôže budovať dôveru v samého seba, svoje zručnosti a schopnosti vyriešiť aj neznámu situáciu. Vyhľadajte odbornú pomoc. Ak pretrvávajú problémy s adaptáciou, zvážte konzultáciu s psychológom, ktorý vám môže poskytnúť nový pohľad na vec a dostatočnú podporu na zvládnutie adaptačných ťažkostí.

Ako môžu pomôcť rodičia dieťaťu pred vstupom do MŠ

Rodičia môžu uľahčiť vstup dieťaťa do MŠ už predtým a pomôcť mu s požiadavkami vysporiadať sa postupne.

Prečítajte si tiež: Materská dovolenka v roku

1. Vytváranie pohody doma.
2. Kvalitná citová väzba a trénovanie odlúčenia. Odporúča sa, aby dieťa prespalo mimo domu.
3. Umožnenie stretávať sa s rovesníkmi.
4. Zoznámenie dieťaťa s MŠ (napr. prechádzka k areálu MŠ)
5. Podporovanie psychickej a telesnej odolnosti a odolnosti voči stresu
6. Prispôsobenie denného režimu v MŠ.
7. Podporovanie osamostatňovanie dieťaťa (napr. v sebaobsluhe - obliekaní, jedle, hygienických návykoch…)

Ako pomáha materská škola adaptácii dieťaťa na MŠ:

1. Umožnení spoznávanie prostredia MŠ.
2. Po dohode s rodičom umožnení predlžovanie pobytu dieťaťa v MŠ.
3. Umožní dieťaťu vziať si obľúbenú hračku, vec.
4. Vytváraním príjemnej, pohodovej a priateľskej atmosféry.
5. Jednotný prístup učiteliek, vhodný výber metód a foriem práce s deťmi, príťažlivé prostredie pre deti, zaujímavé aktivity

Fázy adaptačného procesu

Adaptačný proces prebieha v niekoľkých fázach, pričom každá z nich má svoje špecifiká a vyžaduje si odlišný prístup. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a jeho adaptácia môže prebiehať individuálnym tempom.

Podľa Slezákovej et al. existujú tieto etapy:

• Orientačná etapa: Organizmus dieťaťa reaguje na nové neznáme podmienky. Dieťa reaguje zväčša plačom, hnevom, vzdorom. Je to prirodzená reakcia, keďže si nevie vysvetliť, prečo ostalo samé v neznámom prostredí.
• Etapa prispôsobenia sa novým podmienkam: Dieťa začína nachádzať varianty reakcií na vonkajšie vplyvy prostredia a zisťuje, že v MŠ je zábava.
• Etapa relatívne stáleho prispôsobovania: Dieťa hľadá najvhodnejšie možnosti reagovania na záťažové situácie rôznej povahy. Pre dieťa v období okolo troch rokov sú záťažovými situáciami napr.

Daša Vetráková vo svojej knihe "Predškolská výchova" popisuje podobné fázy:

• 1. týždeň - Obdobie orientácie: Dieťa z ústrania pozoruje dianie v triede, sleduje denný "rytmus" a spracováva nové informácie. Pretože ešte nepozná život v MŠ, nezúčastňuje sa aktivít ostatných detí. Neistota, ktorá sprevádza vstup do MŠ, môže viesť k tomu, že sa uzatvára do seba. Jedným z poznávacích znakov môže byť, že dieťa rozpráva veľmi potichu.
• 2. týždeň - Obdobie sebapresadzovania: Dieťa je už oboznámené s priebehom dňa v MŠ. Začína nadväzovať prvé kontakty - pokúša sa upútať pozornosť a zaradiť sa do stredu diania. Na jednej strane takéto správanie vedie ku konkurenčnému boju s ostatnými nováčikmi, ktorí sa chcú tiež presadiť, na druhej strane môže dôjsť ku konfliktu s deťmi, ktoré navštevujú MŠ už dlhší čas.
• 3. týždeň - Obdobie zvláštnych opatrení: Dieťa už získalo určité skúsenosti a postupne sa mu podarilo zistiť rozdelenie rolí v moci v skupine. Cielene sa pokúša získať priazeň u najmocnejších detí - vyhľadáva ich spoločnosť, snaží sa podľa nich podriadiť.
• 4. týždeň - Upokojenie, vyrovnanie: Väčšina nováčikov si v priebehu tohto týždňa na MŠ privykne. V celkovom správaní môžeme pozorovať normalizačné zmeny. Dieťa má za sebou základné kroky k začleňovaniu, sú odstránené najväčšie neistoty, dokáže odhadnúť a prispôsobiť sa pravidlám, postupne si zvyká na dochádzku do MŠ.

Konkrétne prejavy dieťaťa a úloha rodiča a učiteľky v jednotlivých etapách:

1. týždeň - ORIENTAČNÝ

• MŠ:
  • dieťa sa orientuje v novom prostredí MŠ,
  • získava informácie o novom prostredí,
  • pozoruje, nepokúša sa nadväzovať kontakty s ostatnými deťmi,
  • nezaujíma sa o aktivity detí,
  • nerozpráva o svojich zážitkoch,
  • nehrá sa intenzívne a vytrvalo,
  • rozpráva veľmi potichu.
• DOMA:
  • je uzavreté, zdržanlivé,
  • je unavené hlukom a množstvom podnetov,
  • relaxuje,
  • potrebuje spracovať dojmy a zážitky,
  • obmedzuje obľúbené aktivity
• Ako pomôcť dieťaťu:
  • UČITEĽKA:
    • rešpektuje úlohu pozorovateľa dieťaťa,
    • podporuje konanie dieťaťa,
    • citlivo pristupuje ak dieťaťa plače,
    • podporuje u dieťaťa poznávanie pravidiel,
    • podporuje poznávanie prostredia MŠ
    • dieťa si môže ponechať obľúbenú hračku,
    • poskytne podporu pre pobyt s kamarátom,
    • ku koncu týždňa pripraví príťažlivú aktivitu s pokračovaním v budúcom týždni.
  • RODIČ:
    • nelúči sa dlho s dieťaťom,
    • (dlhé lúčenie dieťa zneisťuje a podporuje strach),
    • ak má možnosť ponechá dieťa v MŠ dopoludnia,
    • po návšteve MŠ nechá dieťa relaxovať,
    • nezaťažuje dieťa veľkými aktivitami (nákupy, prechádzky),
    • nezaťažuje dieťa životnými zmenami (sťahovanie, nezhody rodičov),
    • zosúladí denný režim doma a v MŠ
    • neprerušuje pobyt v MŠ

2. týždeň - OBDOBIE PRESADENIA SA

• MŠ:
  • prvé pokusy o kontakt s rovesníkmi,
  • dieťa sa pokúša presadiť v skupine detí,
  • začína viac komunikovať,
  • pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
  • hľadá ochranu u dospelých, ak má problémy s deťmi,
  • rýchlo sa unaví,
  • ľahko sa rozplače.
• DOMA:
  • pôsobí nevyrovnane,
  • často mení náladu,
  • pocit nespokojnosti, pocit mrzutosti,
  • odmietavosť, plačlivosť, únava,
  • snaha o pozornosť.
• Ako pomôcť dieťaťu:
  • UČITEĽKA:
    • podporuje poznávanie pravidiel,
    • podporuje poznávanie ľudí v MŠ,
    • podporuje poznávanie prostredia MŠ,
    • pomáha riešiť konflikty,
    • jednotné pôsobenie učiteliek,
    • dieťa si môže ponechať obľúbenú hračku, vec.
  • RODIČ:
    • neprerušuje pobyt v MŠ,
    • postupne predlžuje pobyt dieťaťa v MŠ nelúči sa dlho s dieťaťom,
    • nezaťažuje dieťa aktivitami,
    • podporuje priateľstvá z MŠ,
    • rešpektuje správanie dieťaťa.

3. týždeň - UKĽUDNENIE, VYROVNANIE

• MŠ:
  • dieťa sa istejšie pohybuje v MŠ,
  • prejavuje náklonnosť k deťom,
  • zaujíma sa o aktivity detí,
  • napodobňuje detské vzory.
• DOMA:
  • je vyčerpané,
  • rýchlo sa unaví.
• Ako pomôcť dieťaťu:
  • UČITEĽKA:
    • podporuje aktivitu dieťaťa a poznávanie pravidiel,
    • podporuje priateľstvá.
  • RODIČ:
    • neprerušuje pobyt v MŠ,
    • predlžuje pobyt dieťaťa v MŠ,
    • podporuje priateľstvá z MŠ,
    • rešpektuje psychosomatickú záťaž dieťaťa

Je dôležité si uvedomiť, že tento proces prispôsobovania neprebieha rovnomerne a má tendenciu sa rozvetvovať. Medzi rodinou a MŠ dochádza k vzájomnému presunu informácií o zručnostiach, schopnostiach a záujmoch dieťaťa. Spočiatku prevládajú schopnosti a záujmy získané doma a prenášajú sa do života v MŠ, postupne sa však pripisuje význam tomu, čo sa dieťa naučilo v MŠ a následne svoje poznatky začína uplatňovať v domácom prostredí.

Stratégie pre uľahčenie adaptácie

Materská škola môže adaptáciu dieťaťa uľahčiť viacerými spôsobmi. Dôležité je, aby bol adaptačný proces individuálny a rešpektoval potreby každého dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Dieťa nechápe zmenu obdobia?

Stratégie používané učiteľkami:

Učiteľky zmierňujú a napomáhajú prekonávať sťaženú adaptáciu dieťaťa viacerými stratégiami:

• prejavmi záujmu učiteľa o dieťa napr. privítaním dieťaťa v triede podaním ruky, úsmevom, pohladením, vyjadrením potešenia z opätovného stretnutia,
• krátkym rozhovorom s dieťaťom o ponuke hier a činností s cieľom motivovať dieťa k nim,
• ranným kruhom, v ktorom môže dieťa komunikovať s inými deťmi a vyjadriť svoje myšlienky, pocity a názory voľne alebo k témam edukačných projektov,
• orientáciou na hrové záujmy dieťaťa, odpútaním pozornosti dieťaťa od prejavov negatívnych emócií, umožniť mu hrať sa hry, ktoré sú jeho obľúbené a v centre záujmu, ale hodnotným, pozitívnym spôsobom,
• nenútením dieťaťa, ale prostredníctvom zaujatia obsahom aj predmetnými súčasťami hry a činnosťami,
• relaxáciou dieťaťa - umožniť mu relaxovať, venovať sa sebe, keď to potrebuje na uvoľnenie negatívnych emócií,
• chválením dieťaťa za pozitívne prejavy správania a ochotu spolupracovať, hraním sa s inými deťmi,
• zabezpečením priestorov proti úrazu a úteku dieťaťa.

6 krokov k úspešnej adaptácii v materskej škole očami učiteľky:

1. Prítomnosť oboch učiteliek: Počas prvých dní adaptačného pobytu je vhodné zabezpečenie účasti oboch učiteliek v triede. Dôvodov je niekoľko: aby si deti zvykli na obe učiteľky, s ktorými budú počas šk.roka prichádzať do kontaktu najviac, hrať sa a komunikovať, aby mohli učiteľky venovať pozornosť všetkým deťom v triede.
2. Ranné lúčenie sa s rodičom/rodičmi: Odporúčame sa vyhnúť dlhému rannému lúčeniu, ktoré môže byť príčinou zvýšeného emocionálneho napätia dieťaťa. Dôležitým v tejto situácii je aj postoj rodiča k samotnej inštitúcii. Za významné považujeme aj dôveru rodiča/rodičov k učiteľke/učiteľkám. Je pravdepodobné, že ak rodič pociťuje neistotu a strach, obdobné pocity prežíva aj dieťa.
3. Základné informácie od rodiča o dieťati napomáhajú adaptácii: Jednoduchý dotazník a rozhovor s rodičom o dieťati je ďalšou vhodnou stratégiou ako spoznať a uľahčiť dieťaťu prvé dni v MŠ.
4. Dĺžka pobytu dieťaťa v MŠ: Adaptáciu dieťaťa narúšajú extrémy, keď rodičia často prerušujú pobyt dieťaťa bezdôvodne, čím predlžujú adaptačný proces. Každý návrat po dlhšom prerušení spôsobuje pre dieťa opäť stres a proces prispôsobovania sa začína odznova.
5. Obľúbená hračka ako podpora adaptácie: Deti majú možnosť priniesť si do MŠ svoju hračku - ideálne je plyšové zvieratko, vankúšik, jednoducho niečo - čo im bude pripomínať domov a prepojenie s ním.
6. Účasť rodiča v triede v čase adaptácie je potrebné zvážiť: Kým sa dieťa vyrovná s nárokmi okolia a vybuduje si vzťah bezpečia a dôvery, potrebuje podporu rodičov. V prípade adaptačných problémov rodič často chce istý čas stráviť v triede svojho dieťaťa.

Príklad adaptačného procesu v MŠ:

Prvá časť adaptácie:

• Deti, ktoré prichádzajú do MŠ 1krát z rodinného prostredia po dohode s triednym učiteľom, bez sprievodu rodiča, podľa individuálnych osobitostí budú prvé dva dni v MŠ maximálne do 10:00.
• Dieťa sa oboznámi s prostredím školy a zamestnancami.
• Deti, ktoré už navštevovali kolektívne zariadenia (detské jasle, inú MŠ) spoznávajú nové priestory školy, zamestnancov, adaptujú sa na nové zmenené podmienky.
• Podľa individuálnych osobitostí a po dohode s triednym učiteľom môžu zostať tieto deti v MŠ hneď celý deň alebo do 11:30 hod.

Druhá časť adaptácie:

• Postupne, podľa individuálnych potrieb detí, po dohode s triednou učiteľkou, budú novoprijaté deti v MŠ bez sprievodu zákonného zástupcu dopoludnia (4-5 hodín) s obedom.
• Dieťa pri príchode je potrebné odpútať od rodiča, lúčenie nepredlžovať!!!
• Dieťa sa oboznamuje so skupinou detí, s denným režimom, kultúrno-hygienickými návykmi, pobytom vonku.
• Získava spôsobilosti skupinového správania sa, učí sa sebaobsluhe v prostredí MŠ.
• V tomto období je potrebné rešpektovať dieťa, jeho potreby a túžby.
• Pri adaptačnom procese sa veľmi pozitívne osvedčilo, ak si dieťa z domu prináša svoju najmilšiu hračku, ktorú pani učiteľka rešpektuje ( ak nám to aktuálne opatrenia, ktoré musíme dodržiavať v súvislosti s ochorením COVID 19 umožnia).

Tretia časť adaptácie:

• Dieťa zostáva počas celého dňa v MŠ, aj počas popoludňajšieho odpočinku.
• V tomto prípade, rodič hneď po popoludňajšom odpočinku prichádza pre dieťa o 14:10 a postupne predlžuje čas jeho pobytu v MŠ podľa individuálnych osobitostí dieťaťa a svojich potrieb.

Ak dieťa nevie prijať život v MŠ, je potrebné po konzultácii s rodičom prerušiť jeho dochádzku do MŠ na nejaký čas, prípadne odložiť dochádzku na ďalší školský rok.

Prečítajte si tiež: Bezpečná cesta s dojčeným dieťaťom

Čo potrebuje škôlkar?

Škôlkar bude pri pobyte v materskej škole potrebovať prezuvky, žiadne šľapky, našuchovačky či crocsy, ale pevné papuče, ktoré dobre držia pätu. Ďalej potrebuje pyžamo, náhradné oblečenie, ktoré bude mať odložené vo svojej skrinke (spodná bielizeň, ponožky, tepláky, tričko, mikinu, čiapku - podľa ročného obdobia, pršiplášť) a vešiak na zavesenie. Každý drobec bude tiež potrebovať vlastnú zubnú kefku a hrebeň. Všetky tieto osobné veci dieťatka označte jeho menom.

Predchádzajme stratám

Hračky z domu, sladkosti, či sladké nápoje radšej dieťaťu do škôlkarskej tašky nepribaľujte. Jedlo aj pitie dostanú v škôlke a vlastné hračky môžu akurát tak stratiť. Nebojte sa, v každej triede je ich viac ako dosť. Ak má vaše dieťa nejakú obľúbenú hračku, s ktorou spáva alebo ju potrebuje mať blízko seba, upozornite na to pani učiteľku.

Problémy s adaptáciou a ako ich riešiť

Problémy s adaptáciou nemusia byť len indikátormi zrelosti. Úlohu hrá aj osobnosť dieťaťa. Sú deti, ktoré nové situácie zvládajú bezproblémovo, ale aj také, ktoré majú v nových situáciách väčšie či menšie ťažkosti. Problémy v adaptácii sú časté u citlivých detí, ktoré sú už odmalička náročnejšie na výchovu. Môžu byť plačlivejšie, nervóznejšie alebo emočne menej stabilné v porovnaní s vrstovníkmi. Častejšie majú problémy so spánkom a výraznejšie výbuchy zlosti. Nejedenkrát majú citlivé deti vysoký intelekt alebo sú všeobecne intelektovo nadané. Výrazná citlivosť, introverzia a utiahnutosť alebo naopak výbušnosť až agresívne prejavy môžu vyústiť až do tzv. porúch emócií a správania.

Adaptačné ťažkosti môžu naznačovať vývinovú poruchu. U pomerne veľkej časti detí, ktoré navštívia odborníkov pre ťažkosti s adaptáciou nájdeme aj neurovývinové ochorenie, napríklad poruchy aktivity a pozornosti alebo poruchy autistického spektra. Často na niektoré odlišnosti v správaní upozornia práve pani učiteľky v škôlke alebo v škole. Pedagógovia si často všimnú, že dieťa ťažšie nadväzuje vrstovnícke vzťahy alebo sa vôbec nezapája do spoločných aktivít, prípadne tieto aktivity ruší alebo deštruuje. Tieto deti bývajú veľmi často zvýšene citlivé na hluk, pachy alebo dotyky, čo sa môže prejaviť stránením sa kolektívu detí, vyhýbaním sa spoločným aktivitám alebo odmietaním stravy. Ťažkosti s adaptáciou môžu súvisieť aj s potrebou dieťaťa dodržiavania jeho typických rutín alebo rituálov, ktoré v predškolských alebo školských zariadeniach nemôžu byť realizované tak ako doma. Pani učiteľky často odpozorujú aj hyperaktivitu, neposednosť, krátku výdrž pri aktivitách, rýchlu zmenu činností, roztržitosť či neustále skákanie do reči a predbiehanie sa, ktoré môžu byť prejavmi ADHD. Adaptáciu môžu komplikovať aj poruchy vývinu reči, pretože dieťa má ťažkosti sa dorozumieť a z toho vyplývajúce problémy v nadväzovaní vrstovníckych vzťahov. Rodičia predškolákov si tieto prejavy niekedy nemusia uvedomovať, pretože ich považujú za bežnú súčasť ich života, obzvlášť ak ide o prvé dieťa v rodine.

Pri nástupe dieťaťa do škôlky alebo školy by mal byť “zrelý” aj rodič. V prípade tzv. separačnej úzkosti, teda problematického oddeľovania sa od rodiča je kľúčové, aby bol na túto zmenu pripravený aj rodič. Z našej skúsenosti je úzka väzba vo veľkej väčšine obojstranná, teda týkajúca sa nielen dieťaťa, ale aj rodiča, najčastejšie mamy. Vyplačte sa na káve s kamarátkou alebo na sedení s psychoterapeutom. Nie ráno v škôlke. Ak dieťa vidí vaše slzy, keď ho ráno odprevádzate a cíti z vás stres a úzkosť, sťažuje mu to už aj tak náročnú separáciu od vás. Oslabené môžu byť nielen adaptačné schopnosti dieťaťa, ale aj celej rodiny. Problémy s adaptáciou môžu mať aj deti, ktoré v rodine aktuálne prežívajú napätie a stres. Najčastejšie vtedy, keď medzi rodičmi dochádza k častým konfliktom, hádkam alebo dokonca násiliu. Rozvod rodičov oslabuje schopnosť dieťaťa adaptovať sa na nové situácie, pretože v tomto období stráca svoju bezpečnú bázu.

Jednou z najdôležitejších vecí je, aby mama a otec cítili, že ich dieťa bude v bezpečí a nebude na všetko samé. Bezpečný vzťah s pedagógom je kľúčový. Keď dieťa v predškolskom veku vstupuje do úplne nového prostredia potrebuje vzťah, ktorý ho cez neznáme situácie prevedie. Prechádza od primárnych vzťahových osôb, ktorými sú väčšinou mama a otec k osobám, ktoré doposiaľ nepoznalo. Nadviazanie pevného vzťahu s pedagógom je v procese adaptácie kľúčový. Vzťahy s vrstovníkmi sú novou a príťažlivou pôdou pre rozvoj dieťaťa. Škôlka je väčšinou prvé prostredie, kde dieťa príde do častého pravidelného kontaktu s množstvom cudzích detí. Postupne si vytvára a formuje vzťahy, ktoré pre neho budú znamenať podporu, ale ja množstvo výziev. Ak však dieťa vzťahy nadväzovať nechce alebo nevie, je zmysluplné venovať tejto téme pozornosť a pátrať po tom, v čom je problém. Aj v tomto smere môže pedagóg pôsobiť korektívne, podporne a môže deti viesť k vzájomnej úcte, priateľstvu a tolerancii odlišností. Pri pretrvávaní ťažkostí v nadväzovaní vzťahov, často súvisiacimi aj s inými vývinovými nápaditosťami, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Čo ak dieťa nezvládne škôlku?

Ak dieťa nevie prijať život v MŠ, je potrebné po konzultácii s rodičom prerušiť jeho dochádzku do MŠ na nejaký čas, prípadne odložiť dochádzku na ďalší školský rok. V prípade zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa a v záujme zdravého vývinu môže riaditeľka po prerokovaní so zákonným zástupcom rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy (na dohodnutý čas) alebo predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania v materskej škole.

Právny rámec adaptácie v MŠ

Adaptačný proces MŠ je zákonným zástupcom dieťaťa zverejnený prostredníctvom vývesiek v priestoroch školy a na webovej stránke MŠ. S adaptačným procesom MŠ sú oboznámení zákonní zástupcovia novoprijatých detí vopred pred nástupom do MŠ pedagogickými zamestnancami školy, ktorých deleguje riaditeľka MŠ. O forme adaptačného pobytu sa rozhodne v spolupráci so zákonnými zástupcami dieťaťa a prihliadnutím na individuálne osobitosti dieťaťa. Zákonným zástupcom dieťaťa poskytujú informácie o priebehu adaptácie dieťaťa obe učiteľky v triede denne pri preberaní dieťaťa a odporúčajú rodičom ďalší postup v adaptácii na nasledujúce dni.

Podľa § 6 vyhlášky č. 541/ 2021 Z. z. „Ak je dieťa prijaté na adaptačný pobyt, zákonný zástupca ho privádza do materskej školy na čas dohodnutý s riaditeľom. Adaptáciu upravuje aj školský zákon, podľa ktorého riaditeľ môže podľa § 59 ods. 8 školského zákona určiť adaptačný pobyt, a to najviac na 3 mesiace.

tags: #obdobia #dietata #v #materskej #skole