Materská dovolenka je dôležitým obdobím v živote ženy, ktoré jej umožňuje venovať sa starostlivosti o novonarodené dieťa. Táto dávka nemocenského poistenia nahrádza mzdu alebo plat počas tohto obdobia a je upravená zákonom č. 461/2003 Z. z.
Úvod
Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny. Materská dovolenka a s ňou spojené dávky sú nástrojom rodinnej politiky štátu, ktoré zabezpečujú príjem a umožňujú rodičom venovať sa starostlivosti o dieťa. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na materské, kvalifikované obdobie a ďalšie dôležité aspekty materskej dovolenky na Slovensku.
Právny rámec materskej dovolenky
Materská dovolenka je upravená v Zákonníku práce a zákone o sociálnom poistení. V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. Materská dovolenka pri náhradnej rodinnej starostlivosti sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 22 týždňov, resp. 31 týždňov, ak prevzala dve alebo viac detí.
Materská dovolenka a pracovný pomer na dobu určitú
Pracovný pomer na dobu určitú je upravený v § 48 a nasl. Zákonníka práce. Pracovná zmluva pri pracovnom pomere na dobu určitú musí mať povinne písomnú formu. Dĺžku trvania pracovného pomeru na dobu určitú je možné dohodnúť aj iným spôsobom ako konkrétnym dátumom, napríklad skončením prác, skončením rodičovskej dovolenky alebo materskej dovolenky inej zamestnankyne, prípadne iným spôsobom.
Pracovný pomer, ktorý bol dojednaný na dobu určitú, skončí uplynutím dojednanej doby aj v prípade, ak je zamestnanec práceneschopný. Obdobná situácia nastáva aj v prípade nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Skúšobná doba a odstupné
Pri pracovnom pomere na dobu určitú, rovnako ako pri pracovnom pomere na dobu neurčitú, je možné dohodnúť dĺžku skúšobnej doby. Tá je najviac tri mesiace, okrem prípadov vedúceho zamestnanca, kde je stanovená maximálna dĺžka na šesť mesiacov.
Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného.
Podmienky nároku na materské
Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky. Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien v čase, keď nemôžu pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa.
Kto má nárok na materské?
Nárok na materské má poistenkyňa (zamestnankyňa, povinne nemocensky poistená SZČO a dobrovoľne nemocensky poistená osoba), ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone č. 461/2003 Z. z. Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení. Poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia.
Čakacia doba
Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii. Do tejto doby sa započítavajú všetky doby, v ktorých bola žena nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom a vo všetkých organizáciách.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Príklad
Žene určil lekár očakávaný deň pôrodu na 30. január 2006. Vysokú školu skončila 30. júna 2004. Od 1. júla 2004 do 15. apríla 2005 bola v cudzine ako au-pair. Dobrovoľne nemocensky poistená v tom čase nebola. Od 1. mája 2005 začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Vzhľadom na to, že nebola dobrovoľne nemocensky poistená, nesplnila ani základnú podmienku na vznik nároku na materské, a to tzv. čakaciu dobu. Z toho dôvodu jej nárok na materské nevznikol, avšak odo dňa pôrodu jej vznikol nárok na rodičovský príspevok.
Ďalšie podmienky
Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje a z toho dôvodu nemá nárok na mzdu, ani na iný príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. V prípade povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby poslednou z podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského.
Materská dovolenka a rodičovská dovolenka muža
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky (do 28 týždňov, resp. 37 týždňov), je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko.
Ak matka dieťaťa pri pôrode zomrela, otec dieťaťa má nárok odo dňa narodenia dieťaťa na rodičovskú dovolenku v dĺžke 22 týždňov. Počas tejto doby mu vznikol nárok na materské.
Sociálny systém a rodinná politika
Úroveň zabezpečenia rodín s deťmi determinuje celý rad faktorov. Rodinná politika sa realizuje nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov. Rodinná politika v niektorých krajinách tvorí súčasť politického života - napr. v Nemecku, v Belgicku, vo Francúzsku, ale najmä vo Švédsku, Fínsku a Nórsku. Základným rysom je podpora rodín veľkým množstvom peňažných dávok, službami, veľkorysou právnou úpravou materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj zabezpečenie podmienok pre vysokú účasť žien na trhu práce.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Zmeny v systéme sociálneho poistenia
Systém sociálneho zabezpečenia prešiel od roku 1989 mnohými zmenami. Transformácia nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia sa v podmienkach Slovenskej republiky sústredila najmä na ich finančné a inštitucionálne zabezpečenie ako nevyhnutný dôsledok komplexnej daňovej reformy uskutočnenej k 1. januáru 1993. Nová daňová sústava nezabezpečovala daňové príjmy, určené na financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia, a preto bolo nevyhnutné nahradiť tieto príjmy mimodaňovými zdrojmi. Týmito zdrojmi sa stalo poistné platené zákonom určenými subjektmi.
Zásadné prebudovanie sociálneho zabezpečenia je obsahom základných programových dokumentov, ktorými sú Koncepcia transformácie sociálnej sféry Slovenskej republiky, schválená vládou Slovenskej republiky 12. decembra 1995, a Koncepcia reformy sociálneho poistenia v Slovenskej republike, schválená vládou Slovenskej republiky 9.