Horské nosičstvo v Tatrách: Tradícia, nevyhnutnosť a životný štýl

Horskí nosiči sú neodmysliteľnou súčasťou Vysokých Tatier. Ich práca, často vnímaná ako extrémny šport, je v skutočnosti kombináciou tradície, nevyhnutnosti a životného štýlu. Štefan Bačkor, ktorý sa horskému nosičstvu venuje už takmer tridsať rokov, je vyštudovaný ochranca prírody, ekológ, horský sprievodca, dobrovoľný horský záchranár a venuje sa aj formovaniu nosičského minimúzea v Sherpa Caffe v Starom Smokovci. V nasledujúcom článku sa pozrieme na význam horských nosičov v Tatrách, ich každodennú prácu a motiváciu, ktorá ich poháňa.

Prečo sú horskí nosiči v Tatrách nevyhnutní?

Horskí nosiči a chaty, ktoré zásobujú, boli súčasťou aj iných hôr v Európe či svete, no inde to postupne z rôznych dôvodov zanikalo a nahrádzalo sa inými spôsobmi. Iba u nás sa to remeslo v takejto tradičnej podobe zachovalo.

Ochrana prírody a národný park

Jedným z najdôležitejších dôvodov pre zachovanie horského nosičstva je veľká tradícia ochrany prírody. Tatry sú národným parkom, jedným z najstarších v Európe, a je dôležité ho chrániť a nezaťažovať zbytočnou dopravnou infraštruktúrou. Budovanie ciest alebo lanoviek k menej prístupným chatám by narušilo prirodzený charakter územia a negatívne ovplyvnilo jeho ekosystém. Riešením nie sú ani vrtuľníky, pretože ich použitie zakaždým limituje počasie, veď pracujeme v horských podmienkach. Pred pár desaťročiami ich ani nebolo.

Historické a praktické dôvody

Nosiči tu vždy boli, chaty dostali, čo potrebovali, zásobovanie fungovalo s nosičmi a ani za bývalého režimu nebola chuť to meniť a budovať cesty či lanovky k menej prístupným chatám. Horskí nosiči sa vyvinuli historicky. Taktiež z rôznych dôvodov.

Tradícia domácej kuchyne

Keďže sa zachovala aj tradícia domácej kuchyne, kde sa varí denne z čerstvých surovín, ani teoreticky si neviem predstaviť, žeby nám vrtuľníky vozili na chaty každý deň napríklad čerstvé pečivo. Nehovoriac o tom, že limity národného parku by to nedovolili. Na tatranských chatách si návštevníci môžu vybrať z troch- štyroch značiek čapovaného piva, v ponuke je niekoľko varených polievok, hlavných jedál, koláče, buchty. Toto na horských chatách inde vo svete nie je pravidlo. Tam sa často varí z polotovarov.

Prečítajte si tiež: Nosič bicyklov Thule ProRide 591

Nosičský život v Tatrách

V súčasnosti horským nosičstvom sa v Tatrách teraz profesionálne živí asi päťdesiat, šesťdesiat chlapov, počas letnej sezóny sa ich počet takmer zdvojnásobuje brigádnikmi a chalanmi, ktorí si to chcú vyskúšať. Vynášku tvoria predovšetkým potraviny, hoci občas sa nájde niečo potrebné aj pre technické zázemie chaty, čo treba vyniesť. Ale potraviny sú základ.

Organizácia vynášok

Toto si riešia chatári. V každom ročnom období musia mať zásobovanie dohodnuté tak, aby to fungovalo ako dobre namazaný stroj. Najmä leto je dôležité, lebo potom počas sezóny už nie je priestor na experimenty. Každá chata má svoj rytmus a každý chatár si musí dať dohromady partiu nosičov a pracovné zmeny, ktoré mu zabezpečia denný prísun potravín. V lete musí chata zarobiť aj na zimu, preto tá precíznosť. Dnes zásobujú šesť chát. Okrem Chaty pod Rysmi, kde platí zimná uzávera, všetky ostatné celoročne. Donedávna do tohto zoznamu patrila aj Kamenná chata pod Chopkom. Vybudovaním prepojenia lanovky Sever - Juh tam historické nosičstvo skončilo. Zásobujú sa aj útulne, ktoré sa buď budujú, alebo opravujú, a aspoň časť roka do nich treba robiť vynášku. Najmä v zime, keď sa k nim nedostane ani skúter, ani štvorkolka, terénne auto už vôbec nie.

Každodenná práca nosiča

Jedna vynáška, to je asi 80 kilogramov na chrbte. Tovar si naberiem v skladoch, ktoré má každá chata na Hrebienku, uložím si ho čo najpohodlnejšie na krošňu a vyrážam. Sú chalani, ktorí po vynáške ešte ostávajú na chatách v pracovnej šichte. Robia v kuchyni, pri upratovaní, v technickom zázemí chaty. Chatár by to všetko sám neutiahol. A najmä v zime je každý zamestnanec navyše pre prevádzku chaty luxusom.

Motivácia a životný štýl horského nosiča

Podľa Štefana Bačkora, iba pre peniaze to nie je. Podľa mňa ide o takú zmesku - je to šport, relax, tréning, je to reset hlavy, únik pred stresom a rýchlosťou života, ktorý tu dolu žijeme. Mne to dáva istý zmysel aj v tom, že som sám so sebou, keď idem hore. Byť sám so sebou v doline päť hodín, veď to je absolútne luxusná záležitosť. Kto si to dnes môže dovoliť?

Dôvody prečo byť nosičom

Viktor Beránek, chatár z Chaty pod Rysmi hovorí, že človek musí byť na hory naladený. Nebude asi robiť nosiča či chatára, keď mu to prostredie nič nehovorí. Ak má rád toto prostredie, a nemusí to byť extrémny športovec, ale hoci aj obyčajný chalan, ktorý si na chrbát naloží polovicu toho, čo bežný nosič, urobí veľa preto, aby bol s týmto remeslom prepojený čo najdlhšie. Jasné, že vám to aj čosi berie, ale plus by malo byť väčšie ako mínus.

Prečítajte si tiež: Obrábanie pôdy s nosičom náradia

Miesta oddychu a krásne výhľady

Samozrejme, každý z nás má také. Zastávky, po našom štandy, teda kamene v dobrej výške, kde sa dá s nákladom sadnúť, sú po trase na každú chatu. Na tie miesta sa teší každý nosič, lebo má vyrátané, kde potrebuje oddych. Niekto ich má viac, niekto menej, každý má iný rytmus, ale je to čas nielen na občerstvenie, prezlečenie, ale aj na výhľady. V zime je to inak, na niektoré chaty vystupujeme aj pomocou šliapacích lyží po vytýčených zimných chodníkoch a štandovanie v snehu je iné ako v lete. Štandíky sú pekné momenty v doline.

Raritné vynášky a zážitky

Rutina je najčastejšia, ale občas sa pritrafí niečo na spestrenie nosičského života. V mojom prípade to bol príbeh chalana z Banskej Bystrice. Od narodenia na vozíku, no výborne fotografoval a statočne bojoval so svojím osudom. Jeden kamarát nosič zachytil raz výzvu na sociálnych sieťach, žeby veľmi rád išiel na niektorú horskú chatu. Tak sme sa ponúkli, že ho vynesieme. Nás štyroch to dokopy nestálo nič, iba poldeň voľna, pre neho to bolo niečo mimoriadne.

Horskí nosiči a UNESCO

Dali ste dohromady aj partiu ľudí, ktorej sa podarilo zapísať horské nosičstvo do národného Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Aký máte z toho pocit? Taký zvláštny, lebo ešte pred pár rokmi som ani netušil, že niečo také je možné. Je to také zadosťučinenie a zvýšenie autority remesla, ktorému sa venujeme. Bolo nám to navrhnuté a hoci išlo o dlhý proces, pustili sme sa do toho. O nosičoch a nosičstve už dovtedy vyšlo veľa publikácií, ale tú žiadosť bolo treba podložiť vedeckou argumentáciou. Veľmi nám v tom pomohla dnes už vysokoškolská pedagogička Katarína Slobodová Nováková, ktorá si svojho času ako diplomovku vybrala tému horského nosičstva. Zmapovala pritom históriu, fakty a získali sme tak potrebný základ pre materiály, ktoré komisia potrebovala. Horské nosičstvo je zapísané do tohto zoznamu od roku 2019. Je to taká medaila pre celú našu komunitu. Tá myšlienka žije, podklady zhruba máme spracované, čakáme na vyhlásenie výzvy. No uvažujeme o tom, že by sme mohli ísť do spoločnej nominácie s nepálskymi šerpami. Sme síce tatranskí nosiči, ale v podstate tiež šerpovia a pokiaľ viem, iba u nás a v tejto nepálskej etnickej skupine sa nosičstvo v horách v tom pôvodnom význame zachovalo.

Aké vlastnosti musí mať horský nosič?

Kamarát, výborný nosič, jeden z najlepších, Filip Zacher ju nazval: Nebyť sprostý. Vzťahuje sa na situácie, ktorým často čelíme na chodníkoch. Ľudia sa chcú s nami fotiť, kamarátiť, vypytujú sa na rôzne veci. A my ledva dýchame. Skúste nebyť sprostý! Ale to žartujem. Počas víkendu je v špičke letnej sezóny v doline aj dvetisíc ľudí, nedá sa každému, kto je kontaktný venovať. Ja sa snažím aspoň na deti seniorov „byť dobrý“. Preto sme zriadili Sherpa mini múzeum u nás vo Švajčiarskom dome a keď k nám prídu na šálku dobre kávy, môžu sa dozvedieť niečo z upoteného sveta nosičov. Tu na to máme priestor a čas. Ideálne - nosič by mal byť mladý, silný, naivný a optimista. To je taká dobrá kombinácia pre túto prácu.

Prečítajte si tiež: Aguri Runner R1B: Kompletný prehľad

tags: #nosic #na #dieta #filipi