Prvé dieťa je pre rodičov často skokom do neznáma, spojeným s množstvom teoretických vedomostí o kúpaní, prebaľovaní, dojčení, detských chorobách a očkovaniach. Obdobie bábätka môže byť relatívne pokojné, no s rastom dieťaťa sa môžu objaviť výzvy, s ktorými si rodičia nevedia rady. Čo robiť, keď sa vaše dieťa správa vzdorovito, nereaguje na vysvetľovanie a zdá sa, že nič nezaberá? Ako zvládnuť náročné obdobie detstva a udržať si trpezlivosť? Tento článok sa zameriava na rady a skúsenosti rodičov, ktorí sa stretávajú s ťažkosťami vo výchove svojich detí.
Temperament a Vývoj Dieťaťa
Každé dieťa je jedinečné a má svoj vlastný temperament a tempo vývoja. Ako uvádza jedna z mamičiek, jej prvé dieťa bolo pokojné a dobre spalo, no s druhým dieťaťom mala úplne inú skúsenosť. Syn bol od momentu, keď sa začal pohybovať, ako tornádo. Bral so sebou všetko, čo mu prišlo do cesty, sťahoval zo stolov, hádzal, vylieval, búchal. Nereagoval na žiadne výchovné metódy. Dcéra bola naopak od narodenia usmievavá a pokojná. Táto skúsenosť ukazuje, že rovnaká výchova môže mať na rôzne deti odlišný vplyv.
Je dôležité si uvedomiť, že v období od 3 do 6 rokov si dieťa začína uvedomovať samé seba ako osobnosť s rozširujúcim sa sebavedomím. Všetko, čo robí, je testom na overenie si svojich schopností a možností. Takto dieťa „cvičí“ hlavne rodičov, aby zistilo, kde sú hranice.
Ako zvládať Vzdorovité Správanie
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. Okolo 3,5 až 4 rokov je vzdor na vrchole. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Ráno dieťa pozdraví, poobede nie. Ráno si umyje zuby, večer urobí kvôli tomu scénu. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo.
Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu. Ako teda zvládať vzdorovité správanie?
Prečítajte si tiež: Skúsenosti matky s dieťaťom s Downovým syndrómom
- Nekričať a nezvyšovať hlas: Pokúste sa situáciu pozorovať ako nestranný divák, ktorý má len nájsť optimálne riešenie.
- Odstrániť z dosahu dieťaťa všetko, čím by si mohlo ublížiť: Ak je záchvat zlosti veľký, treba zabezpečiť, aby sa dieťa nezranilo.
- Vyčkať, kým záchvat zlosti prejde: Niekedy pomáha pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať, až zovrieť (tak, aby sme mu neublížili).
- Odviesť pozornosť: U nás doma fungujú napr. hviezdičky na oblohe alebo vtáčiky. Zoberiem dieťa na ruky a s nadšením hlasno opakujem, že sú na balkóne vtáčiky a ideme ich pozrieť.
- Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť: Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Ak sa ráno nechce obliecť do toho, čo ste pripravili, dať na posteľ 2-3 nohavice, 2-3 svetríky a nech si vyberie samo, čo si chce obliecť.
Ako Stanoviť Hranice
Je dôležité, aby dieťa poznalo hranice a vedelo, čo si môže dovoliť. Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme. Musí byť veľmi rázny a neoblomný.
Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!“ alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!“ Takto sa postupne naučia, že dosiahnu viac, ako keď len budú revať.
Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
Čo Nerobiť vo Výchove
Existuje niekoľko výchovných metód, ktoré nie sú účinné a môžu dokonca narušiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom:
- Vyčítanie zlého správania: Pri tejto reakcii hovoríte svojmu dieťaťu len to, čo práve robí. A to ono väčšinou veľmi dobre vie, čo robí a vie aj to, že je to nesprávne.
- Otázky: „Prečo?“: Na tieto otázky dieťa nedáva konkrétnu odpoveď. „Lebo. Preto. Neviem. Lebo sa mi chce.“
- Prosenie a prosíkanie: Vznikol konflikt a vaše dieťa sa správa absolútne nevhodne? V takej situácii je dôležité, aby vás vaše dieťa bralo vážne a cítilo, že to naozaj myslíte vážne.
- Výzvy bez následkov: To, čo odo mňa rodičia chcú, nie je dôležité. Výzvy bez následkov sú nielen zbytočné, ale dokonca škodlivé.
- Napomenutia bez následkov: Ak nesplníte to, čo ste v napomenutí sľubovali, deti vás prestanú počúvať úplne.
- Ignorovanie extrémne zlého správania: Pravdepodobne si bude myslieť: „Rodičom je úplne jedno, ako sa správam. Takže si môžem robiť čo len chcem!“ A stratí voči vám rešpekt.
- Nepriateľské reakcie: Obsahujú jasnú správu dieťaťu. Tá znie: „Nemám ťa rád!“
- Výčitky a nadávky: Takýmito výčitkami vôbec nekritizujete správanie svojho dieťaťa. Miesto toho mu ukazujete, že ho ako osobu odmietate a opovrhujete ním.
- Vyhrážky, prísne tresty a bitka: Sú prejavom rodičovskej bezmocnosti. Všetky nepriateľské reakcie majú niečo spoločné.
Keď Už Rodič Nevládze
Je dôležité si uvedomiť, že nie ste sami. Mnoho rodičov sa stretáva s ťažkosťami vo výchove a cíti sa bezradne. Ako píše jedna z mamičiek, priznávam sa dobrovoľne ze nezvládam svojho 2. Syna, nemám naňho žiadne páky, nič naňho nefunguje. Je mi jasné že si pýta pozornosť, ale ja potrebujem aj porobiť niečo doma. Neposlucha nielen mňa, ale aj manžela, babku dedka.. proste urobí si vždy po svojom. Nepomôže ani keď dám po zadku ani keď nakricim. Kazde ráno sa budím s tým ze dnes budem trpezlivejsia.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
V takýchto situáciách je dôležité:
- Hľadať pomoc a podporu: Rozprávajte sa s inými rodičmi, navštívte psychológa alebo výchovného poradcu.
- Dopĺňať si svoje zdroje: Snažte sa robiť to, čo vás baví a čo vám prináša radosť.
- Odpustiť si: Ak sa vám nepodarí niečo s deťmi vyriešiť úplne ako z knižky, nevadí. Odpustite si, ospravedlňte sa, ak treba, a pokračujte ďalej.
- Nezabúdať na pozitívne aspekty: Robte si s deťmi na konci dňa jeho malú reflexiu, a najmä sa vrátiť k tomu, čo bolo dnes fajn a za čo môžeme byť vďační, čo sa nám páčilo, prípadne niekomu za niečo poďakovať.
Útecha pre Rodičov
Vydržte, obdobie vzdoru prejde! Mnohé deti sa hádajú, trucujú, neposlúchajú, lebo jednoducho skúšajú, aké pevné sú naše hranice a kam až môžu zájsť. Dôležité je byť neoblomný a pevný, ale najmä utvrdzovať tieto deti v tom, že ich nadovšetko milujeme.
Pri týchto deťoch hrozia dve riziká. Práve z nich totižto môžu vyrásť ľudia, ktorí sa budú báť presadiť si svoj názor a každý ich bude len využívať, to vtedy, keď by sme ich odmalička len bili a stále im hovorili, aké sú zlé, nevychované a ako ich nemáme radi (mnohokrát okolie, žiaľ, na ne takto reaguje). Alebo na druhej strane z nich môžu vyrásť arogantní egocentrici, to vtedy, keď nedostanú hranice a naučia sa, že sa ich vôľa vždy uskutoční a druhí im ustúpia.
Keď vzdor odíde, máte doma predškoláka!
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku