Pojem "nezaopatrené dieťa" je v slovenskom právnom systéme definovaný v rôznych zákonoch a predpisoch, pričom každá definícia sa vzťahuje na iný účel. Táto rôznorodosť môže spôsobovať nejasnosti a problémy pri aplikácii právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad definícií nezaopatreného dieťaťa v rôznych kontextoch, ako aj poukázať na rozdiely a ich dôsledky.
Životné minimum a jeho význam
Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Tento údaj poskytuje ministerstvu Štatistický úrad SR. Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie. Rozhodujúcim obdobím, za ktoré sa zisťuje rast životných nákladov nízkopríjmových domácností je obdobie od apríla predchádzajúceho kalendárneho roku do apríla bežného kalendárneho roka.
Výška životného minima od 1. júla sa mení každoročne. Napríklad, k 1. júlu 2025 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 168/2025 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2024 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 149/2024 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2023 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 220/2023 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2022 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2021 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2020 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 174/2020 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2019 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2018 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 196/2018 Z. z. Životné minimum jednotlivca, t. j. životné minimum jednotlivca, t. j. Životné minimum jednotlivca, t. j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2017 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. Životné minimum jednotlivca, t.j. Životné minimum jednotlivca, t.j. Životné minimum jednotlivca, t.j. Výška životného minima od 1. Sumy životného minima sa k 1. V súvislosti so zmenou zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, ktorá nadobudne účinnosť 30. júna 2014 si Vám dovoľujeme oznámiť, že podľa § 5 ods. 6 zákona o životnom minime k 1. Preto sumy životného minima na obdobie od 1. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2013 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. Životné minimum jednotlivca, t.j. Životné minimum jednotlivca, t.j. Životné minimum jednotlivca, t.j. Životné minimum jednotlivca, t.j. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2012 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2011 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2010 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. Výška životného minima od 1. K 1.júlu 2009 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce , sociálnych vecí a rodiny SR č. 252/2009 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2008 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 225/2008 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2007 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 291/2007 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2006 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 415/2006 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2005 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 262/2005 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2004 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 372/2004 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2003 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 213/2003 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2002 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 285/2002 Z. Výška životného minima od 1. K 1. júlu 2001 boli ustanovené sumy životného minima Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 232/2001 Z.
Definícia nezaopatreného dieťaťa pre účely prídavku na dieťa a daňového bonus
Táto definícia sa uplatňuje pri posudzovaní nároku na prídavok na dieťa a daňový bonus. Za nezaopatrené dieťa sa považuje každé dieťa od narodenia do skončenia povinnej školskej dochádzky. Po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, sa dieťa považuje za nezaopatrené, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo
- sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré:
Prečítajte si tiež: Výživné a prídavky počas väzby
- je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,
- sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, alebo
- je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
Kto sa nepovažuje za nezaopatrené dieťa?
Za nezaopatrené dieťa na účely prídavku na dieťa sa nepovažuje dieťa:
- ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo
- ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
Sústavná príprava na povolanie
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium, ktoré sa:
- organizuje na strednej škole dennou formou, alebo
- uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách podľa zákona.
Nezaopatrené dieťa na strednej škole
Štúdium na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného predpisu, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.
Nezaopatrené dieťa na vysokej škole
Študentovi vysokej školy začína sústavná príprava na povolanie odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo na vysokoškolské štúdium druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia (ukončenie vys. štúdia = zloženie záverečnej štátnej skúšky, nie promócie!). Ak sa spojí prvý a druhý stupeň vysokoškolského štúdia, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína dňom zápisu na také vysokoškolské štúdium. Ak sa zápis na vysokoškolské štúdium uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať štúdium, sústavná príprava dieťaťa na povolanie sa začína najskôr prvým dňom akademického roka. Za sústavnú prípravu na povolanie sa považuje aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa.
Prečítajte si tiež: Práva nezaopatrených detí a poradenstvo
Opakovanie ročníka
Za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie sa na účely prídavku na dieťa považujú aj opakované ročníky štúdia.
Prerušenie štúdia
Za sústavnú prípravu sa nepovažuje obdobie, v ktorom sa štúdium prerušilo. V takomto prípade oprávnenej osobe za dané obdobie nepatrí prídavok na dieťa.
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2 zákona o sociálnom poistení, - ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov - alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako dvanásť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.
Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej aj „platiteľ“) podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby. Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá platiteľ na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom oprávnenou osobou. Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.
Definícia nezaopatreného dieťaťa na účely zdravotného poistenia
Za nezaopatrené dieťa - a teda za poistenca štátu, za ktorého platí poistenie na zdravotné poistenie štát, sa považuje aj fyzická osoba do dovŕšenia 30 roku veku, ktorá študuje na vysokej škole najdlhšie do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, okrem externej formy štúdia. Poistencom štátu je aj v období prázdnin až do vykonania štátnych záverečných skúšok alebo do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa v dennej forme štúdia, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa alebo tretieho stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa alebo druhého stupňa v dennej forme štúdia.
Prečítajte si tiež: Náhradné výživné pre deti
Definícia nezaopatreného dieťaťa na účely dôchodkového poistenia
Podľa zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) sa na účely dôchodkového poistenia za nezaopatrené považuje dieťa:
- do skončenia povinnej školskej dochádzky (povinná školská dochádzka končí uplynutím školského roku, v ktorom dieťa absolvovalo desiaty rok školskej dochádzky, najneskôr však uplynutím školského roku, v ktorom dovŕšilo 16 rokov veku),
- v období od skončenia povinnej školskej dochádzky do dosiahnutia 26. roku veku, ak:
- sa sústavne pripravuje na povolanie,
- sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie ani vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu choroby alebo stavu, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa zákona,
- je neschopné sústavne sa pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (zdravotný stav dieťaťa na uvedený účel posudzuje posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne).
Na účely dôchodkového poistenia sa za nezaopatrené nepovažuje dieťa, ktoré sa síce štúdiom sústavne pripravuje na povolanie, ale už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul, alebo je poberateľom invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
Nezaopatrený rodinný príslušník v kontexte zdravotného poistenia
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je pre osoby s bydliskom na území Slovenskej republiky definovaný v zákone č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o zdravotnom poistení“) §3 ods.2 písm. Týmto pojmom sú označované osoby, ktoré sa v určitom momente nachádzajú v tzv. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.
- manžel alebo manželka, ktorá je poberateľom rodičovského príspevku, resp.
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm.
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm.
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a nie je poistencom štátu podľa § 11 ods.
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a je nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm.
- manžel alebo manželka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a za ktorú je platiteľom poistného štát podľa § 11 ods. 7 písm. i), k), n) alebo písm.
- manžel/ka, ktorá nevykonáva zárobkovú činnosť podľa § 10b ods. 1 písm.
Z vyššie uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednou zo základných podmienok nezaopatrenosti podľa slovenských právnych predpisov je, že posudzovaná osoba - nezaopatrené dieťa/manžel/manželka nevykonávajú žiadnu takú zárobkovú činnosť, ktorá by mala vplyv na uplatniteľné právne predpisy posudzovanej osoby. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska (zdravotnou poisťovňou v štáte bydliska) posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá. Osoba, ktorá bola posúdená, ako nezaopatrený rodinný príslušník manžela/manželky/otca/matky, v zmysle §3 ods.2 písm.
Príklady zo života
Príklad 1: Rodinu Horváthovcov tvorí otec Roman, mama Viera a dve deti Tomáš a Peter. Otec Roman sa zamestná v Maďarsku. Mama Viera - je osobou podľa §3 ods.2 písm. Deti Tomáš a Peter - sú osobami podľa §3 ods.2 písm. d) o zdravotnom poistení, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. Všetci 4 Horváthovci majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Príklad 2: Rodinu tvoria otec Ján Kováč, mama Zuzana Nagyová, deti Tomáš a Peter. Rodina má bydlisko v Banskej Bystrici. Otec Ján sa zamestná v Českej republike. Nakoľko prácu vykonáva len Českej republike, podlieha českým právnym predpisom. Mama Zuzana - nie je nezaopatreným rodinným príslušníkom partnera Jána, nakoľko nie sú manželia, nie je teda osobou podľa §3 ods.2 písm. Deti Tomáš a Peter - sú nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi otca Jána, konkrétne podľa bodu 1. nezaopatrené dieťa podľa § 11 ods. 7 písm. Otec Ján a deti Tomáš a Peter nie sú verejne zdravotne poistení na území Slovenskej republiky, nakoľko podliehajú českým právnym predpisom. Majú povinnosť, v zmysle §23 ods.1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, oznámiť slovenskej zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, v tomto prípade na tlačive odhláška poistenca, prípadne oznámenie poistenca/platiteľa.
Ak sú osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. V prvom rade je nevyhnutné riešiť vstup do systému zdravotného poistenia dotknutého štátu pre všetky osoby. Je treba mať na pamäti rôzne podmienky vstupu do systémov zdravotného poistenia v jednotlivých štátoch, tie nemusia byť rovnaké, ako máme na území Slovenskej republiky. Neexistencia možnosti vstupu do systému verejného zdravotného poistenia v štáte, ktorého právne predpisy sa uplatňujú, neznamená nárok na zotrvanie v systéme verejného zdravotného poistenia na území Slovenskej republiky.
Nezaopatrené deti s bydliskom na Slovensku, ktoré študujú v inom členskom štáte EÚ, EHP, Švajčiarsko alebo Spojené kráľovstvo, podliehajú slovenským právnym predpisom v zmysle čl.11(3)e Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Pobyt je charakterizovaný dočasným charakterom a úmyslom osoby vrátiť sa späť do miesta bydliska, hneď po dosiahnutí účelu pobytu v inom štáte. Žiadajúca osoba je nezaopatreným dieťaťom v zmysle §11 ods.7 písm. Žiadajúca osoba vie predložiť doklad preukazujúci formu bývania (bývanie v nájme, vlastná nehnuteľnosť…). Existenciu skutočného bydliska v dotknutom štáte vie najlepšie posúdiť inštitúcia v štáte bydliska, to jest zahraničná zdravotná poisťovňa v štáte bydliska. VšZP má právo požiadať túto zahraničnú inštitúciu, ktorú určí osoba žiadajúca PD S1, o posúdenie skutočného bydliska na ich území.
Proaktívne služby pre občana pri narodení dieťaťa
Od 1. apríla 2022 je účinná novela zákona č. 383/2013 Z. z. Podstatnou zmenou je nová tzv. proaktívna služba pre občana pri životnej udalosti - narodení dieťaťa, t. j. Ak žiadateľ bude požadovať poukázanie príspevku pri narodení dieťaťa na iné miesto výplaty ako úrad získa preverovaním v systémoch orgánov verejnej moci napr. Príspevok sa poskytuje raz ročne na každé dieťa, prvý raz pri dožití sa jedného roka detí a posledný raz pri dožití sa 15.
Povinnosti oprávnenej osoby
Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Oprávnená osoba je povinná po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa oznámiť platiteľovi akým spôsobom a kde bude zabezpečovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky. Oznámenie oprávnenej osoby o spôsobe a mieste zabezpečovania starostlivosti o dieťa sa týka výlučne nezaopatrených detí, ktoré od účinnosti zákona, teda od 1. 2. Pokiaľ by v období od už zrealizovaného oznámenia došlo k podstatnej zmene spôsobu a miesta výkonu starostlivosti o dieťa (napríklad vylúčenie zo zariadenia, zmena zariadenia a podobne) v porovnaní s údajmi podľa už skôr oprávnenou osobou zrealizovaného oznámenia, takúto zmenu je povinná oprávnená osoba oznámiť úradu. K žiadosti o prídavok na dieťa [ PDF] je potrebné priložiť rodný list dieťaťa spolu s fotokópiu na porovnanie, občiansky preukaz žiadateľa, potvrdenie základnej, strednej alebo vysokej školy ak ju dieťa navštevuje (potvrdenie nájdete TU [ PDF]) . Nárok na prídavok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý prídavok patril.
Rodičovský príspevok
Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. Nárok na rodičovský príspevok od troch do šiestich rokov veku dieťaťa vzniká po posúdení zdravotného stavu dieťaťa. Tlačivo žiadosti na posúdenie zdravotného stavu dieťaťa na účely ŠSD nájdete TU [ PDF] a tlačivo lekárskeho nálezu na účely ŠSD nájdete TU [ PDF].
tags: #nezaopatrene #dieta #vek