Každý rodič túži pre svoje dieťa len to najlepšie, prostredie plné lásky a pohody, v ktorom sa bude zdravo vyvíjať. Novorodenec je bezmocný a plne závislý od starostlivosti dospelých. Práve preto sú bábätká nastavené tak, aby v rodičoch vzbudzovali emócie, ktoré zabezpečia ich potreby. Je dieťatko hladné, unavené, potrebuje byť na rukách, alebo má okolo seba príliš veľa či málo podnetov? Dôležité je dieťatko vhodne stimulovať, no prílišná stimulácia môže byť kontraproduktívna.
Stimulácia a jej vplyv na vývoj
Dieťatko potrebuje byť vhodne stimulované, a teda majú mu byť poskytované také podnety, vďaka ktorým bude vo vývoji napredovať. Avšak treba si uvedomiť jednu zásadnú vec, a to tú, že v tomto prípade rozhodne neplatí, že čím viac je dieťatko stimulované, tým je to preň lepšie. Mnoho rodičov si myslí, že čím viac hračiek dieťatko okolo seba má a čím viac farieb a zvukov vníma, tým viac sa rozvíja. Ak dieťatku ponúkame menšie množstvo stimulov, môže to mať na jeho vývoj oveľa lepší vplyv. Napríklad rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť to, že sa bábätko oveľa ťažšie sústredí na niektorú z hračiek. Naopak, izba, ktorá je pokojnejšia, s menším počtom hračiek a farieb, pôsobí na dieťatko tak, že sa dokáže na daný podnet oveľa lepšie sústrediť. Samozrejme, aj v tomto prípade je každé dieťatko iné. Dokonalá úroveň stimulácie preto, prirodzene, neexistuje. To, čo je pre jedno dieťatko primerané, môže byť pre to druhé už príliš. Na rodičoch preto je, aby reakcie dieťatka sledovali a vyhodnocovali.
Prejavy nadmernej stimulácie u 2-mesačného dieťaťa
Keď u dieťatka dochádza k preťaženiu z rôznych podnetov, ktoré okolo neho sú, začnú sa objavovať negatívne emócie, ako úzkosť, plač, hnev atď. Medzi typické prejavy nervozity u 2-mesačného dieťaťa patria:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje.
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy.
- Chce byť viac dojčené, aj keď nie je hladné.
- Nervozita a podráždenosť.
- Zatínanie pästičiek.
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami.
- Hnev.
- Úzkosť.
- Dieťatko je rozrušené.
- Únava a ťažké zaspávanie.
- Sebauspokojovanie.
Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé. Je to najmä v období od 2 týždňov do približne 4 mesiacov od narodenia, preto sú tieto plače často spájané s kolikami a nezrelou tráviacou sústavou.
Ďalšie možné príčiny nervozity
Okrem nadmernej stimulácie existuje mnoho ďalších dôvodov, prečo môže byť 2-mesačné dieťa nervózne:
Prečítajte si tiež: Ako riešiť nervozitu u 13-mesačného dieťaťa
- Hlad a smäd: Uistite sa, že bábätko dostáva dostatok materského alebo umelého mlieka. Intervaly kŕmenia sú individuálne, no obvykle sa pohybujú od 1 do 3-4 hodín.
- Nepohodlie: Skontrolujte, či nemá dieťa mokrú alebo znečistenú plienku, či mu nie je príliš teplo alebo zima.
- Únava: Bábätká potrebujú veľa spánku. Nedostatok spánku môže viesť k podráždenosti a plaču.
- Kolika: Ide o častý problém u dojčiat, ktorý sa prejavuje neutíšiteľným plačom, zvyčajne v podvečerných hodinách.
- Reflux: Vracanie potravy môže byť pre dieťa nepríjemné a spôsobovať nervozitu.
- Prerezávanie zúbkov: Hoci sa prvé zúbky objavujú zvyčajne až okolo 6. mesiaca, prerezávanie môže začať už skôr a spôsobovať bolesť a nepokoj.
- Potreba blízkosti: Bábätká potrebujú kontakt s rodičmi a cítia sa bezpečne v ich náručí.
- "Štvrtý trimester": V prvých troch mesiacoch života prežívajú deti tzv. "štvrtý trimester" vývoja. Bábätká sú veľmi nezrelé, veľa podnetov, nových vnemov, zvukov, svetiel a pod. ich nezrelú psychiku vyčerpáva a preťažuje.
Ako upokojiť nervózne 2-mesačné dieťa
Upokojenie plačúceho dieťaťa môže byť náročné, no existuje niekoľko overených stratégií, ktoré môžu pomôcť:
- Zabezpečte základné potreby: Uistite sa, že dieťa nie je hladné, smädné, nemá mokrú plienku a je mu príjemne teplo.
- Zavinutie: Zavinutie do zavinovačky poskytuje dieťaťu pocit bezpečia a obmedzuje Moorov reflex (mimovoľné trhavé pohyby), ktorý ho môže rušiť.
- Nosenie: Nosenie v náručí, v šatke alebo nosiči je pre bábätká veľmi upokojujúce. Cítia teplo a vôňu rodiča a počujú tlkot jeho srdca.
- Hojdanie: Jemné hojdanie v náručí, v kolíske alebo v kočíku môže dieťa upokojiť a uspať.
- Biely šum: Zvuk bieleho šumu, ako je fén, vysávač alebo špeciálne prehrávače, môže dieťa upokojiť a pomôcť mu zaspať.
- Tiché zvuky: Skúste nejaký stály, rovnomerný zvuk či šum, v ktorom nevítaný rámus zanikne. Môžete skúsiť jemné bzučanie vetráka, pustiť sprchu alebo prehrávať zvuky z nejakej aplikácie - obľúbený je často tlkot srdca, ktorý dieťatku pripomenie dobu, kedy bolo ešte v maternici.
- Masáže: Jemná masáž bábätka môže uvoľniť svalové napätie a upokojiť ho.
- Kúpeľ: Teplý kúpeľ môže dieťa uvoľniť a pripraviť na spánok.
- Spievanie a rozprávanie: Tichý hlas a jemné spievanie uspávaniek môže dieťa upokojiť.
- Redukcia stimulov: Obmedzte množstvo podnetov v okolí dieťaťa. Zhasnite svetlá, vypnite televízor a znížte hluk.
- Dojčenie/kŕmenie: Cicanie predstavuje vyskúšanú a skutočnú metódu, ako dieťa upokojiť - či už cicia z prsníka alebo z fľaše, či cicia váš prst alebo cumeľ. Pamätajte, že by sa dieťa nemalo prekŕmiť: viedlo by to k bolesti bruška a ďalším problémom.
- Úľava pri prerezávaní zúbkov: Ak vaše dieťa sliní viac než obvykle, je pravdepodobné, že ho trápi bolesť prerezávajúcich sa zúbkov. Ponúknite mu hryzací krúžok alebo masírujte ďasná, aby ste dieťaťu trochu uľavili.
- Kontakt koža na kožu: Priložte si dieťa na hruď kožou na kožu. Tento kontakt je veľmi upokojujúci a pomáha regulovať telesnú teplotu a srdcový tep dieťaťa.
- Doprajte si prestávku: Ak ste už vyčerpaní a neviete, ako ďalej, požiadajte o pomoc partnera, rodinu alebo priateľov. Krátka prestávka vám pomôže získať novú energiu a trpezlivosť.
Problémy so spánkom
Nepravidelný spánok sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a množstvom nočných prebudení potrápi veľa novopečených rodičov. Mnohé mamy by o predojčených nociach vedeli napísať celé knihy. So spánkom svojho bábätka bojuje veľa unavených mamičiek. Edukácia rodičov, či už pred pôrodom, ale aj po ňom, je veľmi dôležitá. Rodičia sú často zaskočení okolo tretieho mesiaca, keď sa spánok rapídne mení a oni nevedia, čo sa deje. Práve informovanosť im v prvých mesiacoch života veľmi pomáha v tom, aby dieťa spalo čo najlepšie a aby bola celá rodina vyspatá primerane veku potomka. Určite nikto neočakáva od trojmesačného bábätka, že prespí celú noc, to ani nie je vhodné. Veľmi často sa podceňuje tma, rodičia nevedia, že deti spia v spánkových cykloch, že k prebudeniam v noci dochádza bežne a závisí len od bábätka, ako sa s nimi vysporiada. Samostatné zaspávanie neznamená, že rodič odíde a dieťa necháva vyplakať. Je dôležité rozlišovať u bábätiek spánok do tretieho mesiaca a od tretieho mesiaca. Bábätko ešte nemá vyvinuté biologické hodiny a my mu ich nastavujeme. Do tretieho mesiaca vstupuje dieťa najprv do ľahkého spánku a až potom prechádza do hlbokého, čo je veľmi veľký rozdiel oproti spánku po štvrtom mesiaci. Veľa rodičov isto pozná magickú tridsiatu minútu. Práve v nej sa množstvo detí zobudí, ďalšie zas prejdú plynule do fázy REM a následne dochádza k prebudeniu. Bábätko potrebuje znovu uspať pri dojčení, cumlíkom či hojdaním na rukách. Novorodenec do tretieho mesiaca najskôr vstupuje do ľahkého REM spánku, je v ňom približne 15-20 minút. V tom REM spánku bábätkom trhá a myká. Pokiaľ nie je zavinuté, má voľné ručičky a uspávate ho hojdaním na rukách - potom ho chcete položiť do postieľky a nepodarí sa vám to ani na dvadsaťkrát. Pri každom pokuse mu trhne rúčkami, začne si nimi šúchať tvár a je hneď hore. Preto treba vyčkať po uspatí na rukách a držať ho, až kým neprejde do hlbokého spánku. Novorodenecký spánok je však nepredvídateľný, niektoré deti ťahajú trojhodinové cykly prvé týždne života a iné kúskujú po polhodinách. Nedá sa povedať, ako by mal novorodenec spať, lebo v prvých mesiacoch je všetko normálne. Rodičia sa snažia problémy so spánkom najskôr vyriešiť doma, bez odbornej podpory. Na jednej strane môže narušiť dojčenie a kazí prisatie, ale z pohľadu spánku je cumlík rušivý návyk, lebo dieťa ho v prvých mesiacoch nevie nájsť, tým pádom sa často budí. Stáva sa, že rodičia skúšajú bábätko uspať v postieľke tridsať minút a nakoniec ho po usedavom plači aj tak uspia starým spôsobom. Potom sa dieťa naučí v postieľke plakať namiesto spať. Sú rôzne stratégie, ako to zmeniť. Teraz mám na poradenstve rodičov, ktorí boli veľmi vyčerpaní. Majú štyri a pol mesačného chlapčeka, ktorý bol v noci hore 10x a nedal sa položiť. Po každom zobudení ho uspávali ďalšiu polhodinu. Najprv sme vylúčili reflux a alergie, či hlad. Následne sme sa spoločne dohodli, ako bábätko uspať v postieľke.Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej. Častokrát sa stretávam až s katastrofickými vecami - hojdanie na rukách dvadsať minút 6-7krát za noc, vozenie sa v aute uprostred noci. Mala som klientov, ktorí o jedenástej v noci vyrážali autom do mesta a vozili chlapčeka, aby zaspal. Práve stanovenie láskyplných hraníc je veľmi dôležité. Stabilná a predvídateľná spánková rutina a láska rodičov sú základ. Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo. V spánku totiž bolesť cítime omnoho menej. Novorodenci zbožňujú zvuk bieleho šumu, pomáha im to spať, preto môžete zaviesť biely šum počas denného spánku. Alebo relaxačná masáž s levanduľovým olejom, ktorá podporuje spánok. Ak sa vám bábätko budí po desiatich minútach, zvykne ho rušiť Moorov reflex. Už v prvých mesiacoch je dobré vytvárať spánkové návyky - snažiť sa o približný čas zaspávania aj vstávania. Ak máte bábätko, ktoré netrpí kolikou či refluxom, je v poriadku ho zavinuté len tak položiť a čakať, čo sa bude diať. Určite však nie je namieste snaha o pevné rutiny. Malé dieťatko jednoducho potrebuje ísť spať vtedy, keď javí známky únavy. Maminky určite môžu využívať cez deň nosenie, ale aj kočíkovanie. Sú to tiež vhodné spôsoby pre uspávanie malých bábätiek. Prvotný režim pravidelných spánkov odporúčam od piateho - šiesteho mesiaca. Najčastejšie sú to maminy od štvrtého-piateho mesiaca, keď je nočný spánok extrémne prerušovaný, dieťa je v noci častokrát hore alebo aj veľmi dlho bdie - dlho sa uspáva, dlho zaspáva, spánky sú krátke a ono je unavené. Každý prípad je potrebné individuálne zanalyzovať. Nesilím spánok len do postieľky a neignorujem pritom iné veci, ako je nepokojné dojčenie, reflux, alergie. Pozerám sa, či dieťa dýcha nosom alebo ústami, či často nezvracia, či je pri dojčení pokojné. Psychika maminky aj rodinné vzťahy zohrávajú veľkú úlohu. Alfou aj omegou mojej činnosti je individuálna forma poradenstva pre rodičov. Vyplnia 6-stranový dotazník, lebo ich potrebujem dobre poznať. Niekedy totiž ciele rodičov nie sú primerané a spoločne sa ich snažíme prispôsobiť veku. Spoločne vyberáme spôsob, ako dieťa naučiť zaspať bez pomoci dojčenia, keď má napríklad už 12 mesiacov a inak nezaspí. Nepovažujem za zásadné, aby rodič nebol v miestnosti a vo väčšine prípadov je po celý čas pri dieťati, nepotrebujeme, aby zaspávalo bez neho. Rodič je v miestnosti a pomáha dieťaťu sa upokojiť.
Magická 30-minútovka
Bábätko, ktoré nespí cez deň od určitého veku dlhšie spánky je v neustálom kolotoči preúnavy. Maminky pozorujú, že si neustále pretiera očká, je nervózne a unavené. Názory “asi mu toľko spánku stačí” tu nie sú na mieste. Ak si myslíte, že odpoveď je jedna a rovnaká pre každé bábätko, tak sa mýlite. To, že bábätko dokáže spať dlhšie je často biologická záležitosť. Mnohé bábätká dokážu začať spať dlhšie po 4. mesiaci, niektoré neskôr, až okolo 6. mesiaca. Ak teda máte doma novorodenca, ktorý je zdravý a prospieva, potrebuje len čas. Od 6. Deti aj my dospelí spíme v spánkových cykloch a ak dieťatko nenájde na konci spánkového cyklu (alebo pri vyjdení z hlbokého spánku) tie isté podmienky ako pri zaspávaní, zobudí sa a hľadá ich. Je to tzv. počiatočná spánková asociácia (zo spánkovej medicíny: sleep onset association), ktorú dieťatko má na začiatku spánku. 6 mesačné bábätko zaspáva pri dojčení. Po 30 minútach sa zobudí a potrebuje opätovne dojčenie, aby zaspalo. 12 mesačné dieťatko zaspáva v postieľke. 18 mesačné dieťatko zaspáva na veľkej posteli s rodičom. Po prechode spánkovým cyklom sa zobudí a maminka nie je na posteli vedľa dieťatka. Zobudí sa a plače. Rodičia pri dennom spánku (hlavne doma) často podceňujú spánkové prostredie. Deti spia na gaučoch, pod hrazdičkami a pod. Avšak spánkové prostredie je jednej z faktorov, ktoré podporujú zaspávanie aj dĺžku spánku. Ak teda vaše bábätko zaspáva napr. v postieľke, ale budí sa po 30-40 minútach, môže byť vo veci napríklad svetlo. Urobte aj na denný spánok dieťatku čo najväčšiu tmu. (Pozn. toto neplatí pre kočíky a nosiče, ktoré nesmú byť prekryté kvôli cirkulácii vzduchu.). 12 mesačné dieťatko zaspáva pri dojčení a maminka leží pri ňom celý čas. Podúnava a krátke bdenie je častou príčinou krátkych denných spánkoch. Napr. U malých bábätiek vo veku 4-8 mesiacov, cumlík často spôsobuje to, že bábätko spí cez deň 30-40 minút a ani po jeho vrátení do pusy (alebo pri zobudení s cumlíkom v ústach) už nezaspí. Po zrušení cumlíka sa spánky predĺžia. U starších detí je to skôr o tom, že maminka dieťa obsluhuje, cumlík preň hľadá a dáva mu ho do úst, pričom toto by zvládlo aj samo. Choré dieťatko, ktoré je v nepohode sa môže budiť častejšie a spinkať viac prerušovane. Zuby sú častokrát len mýtus a detičky spia pri väčšine zúbkov rovnako. Psychomotorický vývin (zhoršenie spánku tzv. Psychomotorický vývin dokáže krátkodobo zamávať s dĺžkou denného spánku. Počas týchto období často prichádzajú aj vrcholenia separačnej úzkosti, ktorá podporí ktátke 30 minútové spánky bábätka.
Zvýšené svalové napätie (hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie?
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:
Prečítajte si tiež: Nervózne dieťa a spánok
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku.
- Prepínanie horných a dolných končatín.
- Zovretie ručičiek v päsť.
- Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia.
- Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami.
- Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčiny hypertonu
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológ a následne fyzioterapeutom.
Dôsledky neriešeného hypertonu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Riešenie hypertonu
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Tip na cvik 1: Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2: Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Prečítajte si tiež: Dieťa chodí po špičkách: čo robiť?
Druhý mesiac života dieťaťa
Druhý mesiac je veľmi významný - z novorodenca sa razom stáva dojča a mamičke sa uprostred mesiaca tiež skončí jedno obdobie - šestonedelie. Zatiaľ čo minulý mesiac sa bábo a mama iba zoznamovali, teraz ich spája obrovské puto. Vzájomné zoznamovanie sa však naďalej pokračuje aj v 2. mesiaci života bábätka. Väčšina z nich v tomto období už dokonale ovláda saciu techniku, niektoré si dali „povedať“ a aj v noci si občas (trochu) pospia. Napriek tomu sa druhý mesiac môže zdať (ale nemusí) vo viacerých smeroch ťažší.
Čo sa bábätko učí?
Dieťaťu sa zrak ešte stále vyvíja - žltá škvrna je ešte nezrelá, preto funguje najmä periférne videnie. Žltá škvrna dozrieva v 3. mesiaci.
Poradňa u pediatra
V 2. - 5. týždni života bábätka nastáva čas na druhú poradňu u detskej lekárky. Jej súčasťou je kontrola hmotnosti a dĺžky dieťatka, tiež sa meria obvod hlavičky. Pediatrička zhodnotí prírastok hmotnosti, ktorý je dôležitým ukazovateľom prospievania a tiež sa s mamičkou porozpráva o tom, ako dieťatko papá, koľko mokrých plienok denne má a či nemá ťažkosti so stolicou. Lekárka zhodnotí aj psychomotorický vývoj. Hoci sa každé dieťa vyvíja individuálne, pre každý mesiac veku sú zadefinované akési míľniky vývoja, ktoré kontroluje. Vývoj často prebieha v skokoch, teda sa striedajú obdobia, keď sa dieťa prejaví viac, a keď zasa menej. No ak majú rodičia akékoľvek pochybnosti, vždy je to dôvod na konzultáciu s odborníkom.
Návšteva ortopéda
Už v pôrodnici sa vykonáva skríning, ktorého súčasťou, okrem iného, je aj vyšetrenie bedrových kĺbov bábätka. Je to z dôvodu zisťovania ochorenia vývinovej dysplázie bedrového kĺbu. Ak sa u dieťatka zistia odchýlky, je nutná liečba u ortopéda. Ten následne vykonáva ďalšiu kontrolu vo veku 4 - 6 týždňov. Mamičky sa však tohto vyšetrenia nemusia báť, ide o neinvazívne (nebolestivé) testy (podľa Ortolaniho a Barlowa, a iné) a ultrasonografické vyšetrenie. Následne je potrebné vyšetrenie ešte zopakovať a ak je nutná liečba, riadi ju ortopéd. Balenie do poštolkových nohavičiek, ktoré sa kedysi preventívne odporúčali práve kvôli dysplázii kĺbov, sa dnes už neodporúča. Pre bábätká postačujú jednorazové plienky alebo nové modely látkových plienok.
Spánok v 2. mesiaci
Prirodzený biorytmus bábätka v tomto období je charakteristický krátkymi časovými úsekmi bdenia, počas ktorých je bábo kŕmené, prebaľované, kúpané, ale tiež nasýtené láskavými dotykmi svojich rodičov. Ak dieťatku nič nechýba, je spokojné, čo dokazuje výskaním, „gagotaním“, grimasami a aj náznakmi úsmevu (hovorí sa, že keď sa bábätko prvýkrát usmeje, narodí sa víla). Čas bdenia je u každého bábätka iný, no intervaly sa oproti prvému mesiacu môžu predlžovať. Väčšina detí je rada v spoločnosti, načúva hlasu svojej mamy a otca a nosenie na rukách je pre bábätká asi najobľúbenejšia športová disciplína (pre rodičov už menej, najmä, ak nosenie uberá väčšinu dňa). V noci sa spánok tiež predlžuje (ale nemusí) a ak bábätko teraz prespí naraz aj 4 - 6 hodín, ešte to neznamená, že to bude navždy tak - to aby si niektoré mamičky nezvykli… Niektoré deti však majú so spánkom problém, buď cez deň spia máličko a v noci to dospia, alebo opačne. Vtedy treba pátrať po príčinách, ktoré to môžu spôsobovať, napr. hlad, hluk, teplo, svetlo, prílišné stimuly ap. Z dôvodu predchádzania syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) sa odporúča dojčatá ukladať v spánku v polohe na chrbát alebo mierne naklonené na boku. Mamičky by tiež mali dbať na to, aby dieťatko neležalo vždy iba na jednej strane hlavičky, pretože tak môže dôjsť k jej zležaniu, čo má vplyv na asymetrický tvar hlavičky, ale aj na krčné svalstvo.
Strava v 2. mesiaci
Strava je výlučne mliečna, buď vo forme materského mlieka, alebo v prípadoch, ak dojčenie nebolo možné, je to umelé mlieko (formula). Intervaly kŕmenia sú individuálne, môžu sa pohybovať od približne 1 do 3 - 4 hodín, v noci aj dlhšie. Je to rôzne, pretože každé bábätko má svoje potreby inak nastavené, rovnako aj rytmus dňa. Hmotnostné prírastky sú približne 150 - 200 gramov týždenne.
#