Každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a snaží sa mu poskytnúť prostredie, v ktorom sa bude plnohodnotne vyvíjať. Ale čo robiť, keď je vaše 13-mesačné dieťa nervózne a podráždené? Existuje mnoho dôvodov, prečo sa dieťa v tomto veku môže cítiť nervózne. Je dôležité pochopiť možné príčiny a vedieť, ako na ne reagovať.
Vývojové míľniky a očakávania
V 14. mesiaci života sa dieťa stáva čoraz mobilnejším a aktívnejším. Ak sa ešte nezrieklo lozenia po štyroch, pravdepodobne sa dokáže veľmi rýchlo premiestniť z jednej miestnosti do druhej. Vie sa postaviť bez pomoci a možno sa už naučilo chodiť. Okrem toho si aktívne rozširuje slovnú zásobu a precvičuje nové slová.
Práve v tomto období sa môže zdať, že vývoj reči trochu zaostáva za motorickým vývojom. Niektoré deti sa sústredia výlučne na aktuálne nadobudnutú zručnosť a až potom sa začnú sústrediť na ďalšiu. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja inak a netreba sa znepokojovať, ak vaše dieťa ešte nehovorí toľko, ako by ste očakávali.
Nadmerná stimulácia
Dieťa sa rodí s nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte nedokáže spracovať. Nadmerná stimulácia môže viesť k negatívnym emóciám, ako je úzkosť, plač a hnev.
Príznaky nadmernej stimulácie:
- Plač, ktorý je hlasnejší ako zvyčajne a len ťažko sa upokojuje
- Odťahovanie sa od dotykov, odvracanie hlavy
- Potreba častejšieho dojčenia, aj keď dieťa nie je hladné
- Nervozita a podráždenosť
- Zatínanie pästičiek
- Nekontrolované mávanie rukami a nohami
- Hnev
- Úzkosť
- Rozrušenie
- Únava a ťažké zaspávanie
- Sebauspokojovanie
Rušná izba s množstvom farieb, hračiek a zvukov môže spôsobiť, že sa dieťa ťažšie sústredí. Naopak, pokojnejšia izba s menším počtom podnetov môže dieťaťu pomôcť lepšie sa sústrediť.
Prečítajte si tiež: Nervózne dieťa a spánok
Obdobie vzdoru
Okolo 13. mesiaca života začína u detí obdobie vzdoru, tiež známe ako fáza autonómie. Dieťa objavuje vlastnú vôľu a začína skúšať, kam až môže zájsť. Zrazu sa môže zdať, že milé a poslušné dieťa sa zmenilo na nezvládnuteľného krikľúňa, ktorý odmieta čokoľvek a kohokoľvek. Dieťa na všetko, čo ešte včera bez problémov prijalo alebo spravilo, dnes rázne odpovedá nie.
Ako si poradiť so vzdorom batoľaťa:
- Nezúfajte a neberte vzdor dieťaťa osobne.
- Zostaňte pokojní, trpezliví a priateľskí.
- Zistite, v čom je problém.
- Budujte pozitívne prostredie, v ktorom dominuje áno a v ktorom len zriedka musíte povedať nie.
- V prípade výbuchu hnevu, odporu, plaču či iných negatívnych emócií si kľaknite k dieťaťu tak, aby ste sa mu pozerali do očí. Chyťte ho za rúčky a potichu sa mu prihovárajte.
- V dostatočnom časovom predstihu oznámte dieťaťu, čo sa chystá.
- Aktivitu, ktorú ste vopred oznámili, robte pokojne, bez zvýšeného hlasu a už vôbec nie pod hrozbou trestu.
Agresívne prejavy
Okolo 17. mesiaca veku sa môžu objaviť prvé prejavy fyzickej agresivity. U malých detí do 2. roku života ide skôr o neuvedomované správanie. Dieťa v tomto veku ešte nevie rozlíšiť správne a nesprávne a nemá empatiu voči inému dieťaťu. Agresiu používa ako spôsob na ochranu vlastných vecí, teritória alebo na nadviazanie kontaktu s inými deťmi.
Ako reagovať na agresívne prejavy:
- Neodplácajte dieťaťu fyzický útok fyzickým útokom.
- Zabezpečte, aby dieťa nevidelo používanie fyzickej agresie v najbližšom okolí.
- Trpezlivo vysvetľujte dieťaťu, že ubližovať iným sa nesmie.
Zvýšené svalové napätie (Hypertonus)
Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti.
Príznaky hypertonu:
- Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
- Prepínanie horných a dolných končatín
- Zovretie ručičiek v päsť
- Nespokojnosť pri ležaní na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
- Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
- Celkový dojem, akoby bolo dieťa v kŕči
Ako riešiť hypertonus:
- Správne nosenie a manipulácia s bábätkom.
- Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu.
- Často sa dotýkať bábätka jemným, plošným dotykom.
- Dopriať dieťaťu baby masáž.
- Využiť vrelú náruč a pokojný hlas.
- V prípade pretrvávajúcich príznakov navštíviť detského fyzioterapeuta.
Duševné problémy
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú. Je dôležité vedieť, kedy spozornieť a kde hľadať pomoc.
Príznaky duševných problémov:
- Častý plač bez jasného dôvodu
- Neustále smútok
- Strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo
- Izolácia
- Problémy so spánkom
- Zmeny v stravovaní
- Riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania
Ak si všimnete na svojom dieťati zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, vyhľadajte odbornú pomoc.
Prečítajte si tiež: Dieťa chodí po špičkách: čo robiť?
Čo robiť, ak je vaše dieťa nervózne?
- Uistite sa, že dieťa nie je hladné alebo unavené. Pravidelný režim spánku a stravovania je pre dieťa veľmi dôležitý.
- Skúste zistiť, čo dieťa trápi. Možno má len zlý deň alebo ho niečo bolí.
- Poskytnite dieťaťu dostatok lásky a pozornosti. Objímajte ho, hrajte sa s ním a rozprávajte sa s ním.
- Vytvorte pokojné a bezpečné prostredie. Znížte množstvo stimulov a zabezpečte, aby sa dieťa cítilo bezpečne a milované.
- Buďte trpezliví a chápaví. Pamätajte, že nervozita je u detí bežná a zvyčajne prejde sama od seba.
- V prípade pretrvávajúcich problémov vyhľadajte odbornú pomoc. Detský lekár alebo psychológ vám môžu pomôcť zistiť príčinu nervozity a navrhnúť vhodné riešenia.
Prečítajte si tiež: Po rozchode rodičov