Celiakia, celoživotné autoimunitné ochorenie tenkého čreva, je geneticky podmienené a spúšťačom je lepok, bielkovina v pšenici, jačmeni, raži a ovse. Liečba celiakie je zatiaľ neúspešná, jediným spôsobom obmedzenia nepríjemných následkov je prísna bezlepková diéta.
Čo je celiakia a ako ju liečiť?
Celiakia, alebo gluténová enteropatia, je celoživotné autoimunitné ochorenie tenkého čreva s genetickým základom. Hlavným spúšťačom u ľudí s genetickou predispozíciou je lepok, alebo glutén, bielkovina nachádzajúca sa v obilninách ako je pšenica, jačmeň, raž ale aj ovos. Práve kvôli genetickému základu tohto ochorenia je liečba celiakie zatiaľ neúspešná. Jediným spôsobom, ako nepríjemné následky tohto ochorenia obmedziť, je tak prísna bezlepková diéta. Aj malé množstvo gluténu môže organizmu celiatika spôsobiť veľké problémy, hoci ich sám nemusí vôbec pociťovať. Pacient sa tak musí vyhýbať už spomenutým lepkovým obilninám a ich produktom ako sú napríklad pivo, omáčky a konzervy. Z alkoholu môžu s rozumom piť víno a destiláty bez obilného základu, ale existujú značky, u nás bežne dostupného piva, ktoré v primeranom množstve, pacientovi s celiakiou, nemôžu uškodiť.
Prečo bezlepková diéta niekedy nezaberá?
Môže sa stať, že pacientovi, aj napriek tomu, že prísne dodržiava bezlepkovú diétu, táto liečba nezaberá. V takom prípade gastroenterológ môže pristúpiť k imunomodulačnej liečbe, napr. kortikoidmi, ktoré tlmia zápalovú reakciu organizmu a urýchľujú tak rast novej výstelky sliznice čreva, ktorá bola predtým lepkom poškodená. Vzhľadom k tomu, že lepok je súčasťou mnohých konzervantov, zahusťovadiel a emulgátorov, celiatik tak môže konzumovať lepok aj bez svojho vedomia. Lepok v takejto podobe je obsiahnutý v údeninách, paštétach, jogurtoch, cukrovinkách, alebo sušenom ovocí. Ani na etikete nemusí byť vždy jeho prítomnosť uvedená. Pacient sa tiež môže stretnúť s nápismi: ,,Vyrobené v závode, kde sa spracováva pšenica,,, alebo ,,Môže obsahovať stopy lepku,,. Výrobok, pri ktorom si pacient nie je istý či tam lepok je prítomný, ako aj v akom množstve je v nej lepok prítomný, doporučujeme nekupovať, nakoľko predstavuje pre celiatika ,,lepkové nebezpečenstvo,, a to predovšetkým pre jeho sekundárnu kontamináciu počas výroby.
Výskum a budúcnosť liečby celiakie
Napriek tomu, že sa celiakia zatiaľ nedá liečiť, neznamená to, že by vedci sedeli so založenými rukami. Vedci v Austrálii testujú látku, ktorá by po sérii injekcií pomohla celiatikom znižovať citlivosť na lepok až kým by pacient mohol znovu začať jedávať bez obmedzenia. Dve americké farmaceutické spoločnosti zase skúšajú lieky, ktoré by mali vyriešiť ťažkosti a zároveň posilniť účinky bezlepkovej diéty. To, kedy a či vôbec sa lieky dostanú na trh, je však zatiaľ stále v nedohľadne. Na túto neznášanlivosť lepku (nejedná sa teda o alergiu v pravom slova zmysle) zatiaľ teda vedci nenašli žiadny liek.
Povolené a zakázané potraviny pri celiakii
Jediným riešením, ako s touto chorobou bojovať, je tak vynechať zo stravy všetky potraviny, ktoré lepok obsahujú. Na prvý pohľad sa to môže zdať jednoduché, ale lepok je niekedy používaný aj v potravinách, kde by sme to vôbec nemuseli čakať napr. v podobe rôznych aditívnych látok, prísad a pod., čo sťažuje celiatikom výber pre nich vhodných potravín. Alternatívu klasických, lepkových obilnín a teda potraviny ktoré sú pre celiatikov povolené sú napr. kukurica, ryža, pohánka, strukoviny, zemiaky, proso, mäso, množstvo overených mäsových a mliečnych výrobkov, vajcia, ovocie a zelenina. Na trhu je tiež dostupný široký výber špeciálnych bezlepkových výrobkov od rôznych či už slovenských, alebo zahraničných výrobcov, ktoré sú označené symbolom prečiarknutý klas. Takéto označenie, ako aj označenie heslom : ,, bezgluténový ,, môže mať potravina len vtedy, pokiaľ množstvo lepku v nej nepresahuje maximálne po-volené množstvo - 20 ppm. Na Slovensku majú pacienti 50 konkrétnych takýchto výrobkov čiastočne hradených zo zdravotného poistenia, ktoré si môžu zakúpiť v lekárni na lekársky predpis. Podmienkou možnosti predpisovania týchto výrobkov je však pozitívna biopsia tenkého čreva. Väčšina týchto výrobkov je zároveň aj bezlaktózových, nakoľko takmer každý celiatik, v dôsledku poškodenia sliznice tenkého čreva, trpí súčasne aj prechodnou laktózovou intoleranciou. Z toho dôvodu musí zo svojho jedálničku na nejaký čas (väčšinou je to 3 - 6 mesiacov), vynechať okrem lepku, aj laktózu (mliečny cukor).
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
Diagnostika celiakie v rodine
Celiakiou môže trpieť ako dospelý tak aj dieťa. Ako bolo vyššie spomenuté, jedná sa o genetické ochorenie a preto by sa mali dať vyšetriť všetci príbuzní pacienta s celiakiou. Je naozaj veľmi dôležité aby sa toto vyšetrenie príbuzných uskutočnilo predtým, než sa rodinný príslušník s celiakiou nastaví na bezlepkovú diétu, nakoľko zo skúseností viem, že zvyšok rodiny tak automaticky začne prijímať rovnako tak menšie množstvo lepku. Je úplne logické, že mamičkám a manželkám sa nechce piecť a variť zvlášť lepkovo a zvlášť bezlepkovo a z toho dôvodu sú menej zaťažení lepkom aj ostatní členovia rodiny, ktorým už viac tak celiakia nemusí byť nikdy definitívne diagnostikovaná. U niektorých dospelých sa celiakia prejaví až v priebehu života, u niektorých už v detstve. Niekto iný zase môže celiakiou trpieť dlhšiu dobu, ale nepociťuje žiadne ťažkosti, a tak mu celiakia nie je dlho diagnostikovaná. Väčšinou sa na ňu potom príde náhodne, pri nejakom inom vyšetrení, alebo aj nepríde a existujú domnienky, že veľa ľudí tak hlavne v minulosti zomieralo na množstvo fatálnejších následkov ne-diagnostikovanej celiakie.
Diagnostika celiakie dnes
Dnes už je ale diagnostika celiakie, predovšetkým na Slovensku na veľmi vysokej úrovni. U každého človeka sa vek, v ktorom u neho choroba prepukne (alebo sa začne liečiť), líši. Jedinou liečbou je stále už spomínaná prísna bezlepková diéta, ktorá sa vyznačuje veľkými obmedzeniami v strave. Jej prísne dodržiavanie však nemusí byť jednoduché pre dospelých, nieto ešte pre deti, ktoré lákajú svojimi reklamnými trikmi mnohé značky a nákupné reťazce. Nie že by to z hľadiska racionálnej výživy nebolo brané za pozitívum ale ani medzi deťmi tak obľúbené fast - foody neponúkajú takmer nič, čo by deťom s celiakiou vyhovovalo. Aspoň teda na Slovensku zatiaľ nie. Navyše sú deti často v kontakte so svojimi rovesníkmi, ktorí často nechápu obmedzenia, ktoré ich kamaráta sprevádzajú. Deti sú tak, predovšetkým pre svoj osobný pocit ,,menejcennosti,,, náchylnejšie k porušovaniu bezlepkovej diéty, než dospelí. Na druhú stranu väčšina detí trpiacich celiakiou sa so svojou chorobou časom naučí žiť bez väčších problémov. Pre iných to ale môže byť celoživotným bojom sám so sebou.
Bezlepková strava ako plnohodnotný životný štýl
Bezlepková strava však môže byť rovnako pestrá ako akákoľvek iná strava, nemusí v nej chýbať pečivo, múčniky ani tradičné slovenské jedlá ako sú napr. halušky. Treba zdôrazniť fakt, že bezlepková diéta je úplne plnohodnotná strava ako bežná strava a v mnohých ohľadoch ešte aj zdravšia, a to predovšetkým vďaka surovinám, z ktorých je zložená. Dôležité je použiť správne potraviny a aj bezlepková diéta sa stane chutným životným štýlom, ktorý čoraz viac zaujíma aj ľudí, ktorí celiakiou netrpia. Deti sú tiež väčšinou závislé na tom, že im jedlo pripraví niekto iný, či už sa jedná o ich rodiča, alebo kuchárky v školských jedálňach. A práve školská jedáleň môže predstavovať v stravovaní dieťaťa veľký problém. Nie všetky sú totiž ochotné vyjsť celiatikovi v ústrety a variť špeciálnu bezlepkovú stravu len pre jedného stravníka (rovnaký problém potom môže nastať na školských výletoch, alebo školách v prírode). Samostatnou kapitolou je potom stravovanie v reštauráciách. Tie majú často obmedzený výber jedál a nie všetky ponúkajú bezlepkové jedlá. Tým že sa zlepšila osveta tohto ochorenia, väčšinou vám už v reštaurácii dokážu pripraviť bezlepkové alternatívy ponúkaných jedál (napríklad nezahustia omáčku k mäsu múkou…), avšak, nakoľko sa v reštaurácii pracuje aj s lepkovými surovinami, treba počítať so sekundárnou kontamináciou a teda aj s nejakým tým príjmom určitého množstva lepku.
Tehotenstvo a celiakia
Veľkým predmetom záujmu, predovšetkým u žien s ce-liakiou je tehotenstvo, ktoré kladie na telo ženy veľké nároky, s ktorými sa musí po celú jeho dobu vysporiadavať. Predovšetkým je dôležité, aby žena jedla vyváženú stravu, v ktorej nebudú chýbať žiadne látky dôležité pre správny rast a vývoj plodu. Avšak ženy trpiace celiakiou majú stravovanie o niečo obmedzenejšie. Musia predovšetkým dbať na dostatočný prívod vápnika, železa a vlákniny. Celkovo by potom mali ženy zvýšiť príjem vitamínov a ďalších minerálnych látok. Ak žena jednorázovo poruší svoju bezlepkovú diétu, nemusí sa báť nepriaznivých následkov na vývoj bábätka. Problém by však mohol nastať pri dlhodobej konzumácii lepku a to nie preto, že by samotný lepok mohol uškodiť plodu ale preto, že môže vyvolať zdravotné následky u matky celiatičky, čo následne môže negatívne ovplyvniť aj samotný plod. Celiakia môže tehotenstvo ovplyvniť aj inak ako v podobe jedálničku tehotnej ženy. U žien trpiacich celiakiou je častejšia neplodnosť, než u ostatných žien a sú náchylnejšie k potratom. Problematická je u nich tiež chudokrvnosť. V neposlednom rade môže celiakia matky spôsobiť nedostatočný rast plodu. Všetky tieto nedostatky sa dajú vďaka modernej medicíne riešiť. Dôležité je, aby bol s ochorením matky oboznámený jej gynekológ a nastávajúca matka s ním všetko konzultovala tak, aby sa znížilo riziko ohrozenia plodu i matky samotnej. Mamičky celiatičky, rodičia z ktorých jeden, alebo obaja trpia ce-liakiou, alebo majú pozitívnu rodinnú anamnézu niekedy robia chybu pri zavádzaní lepku do stravy dieťatka. Zo strachu jeho zavedenie do jedálničku oddiaľujú, čo je chyba. Podľa najnovších odporúčaní by sa mal lepok zaviezť do jedálničku najskôr vo 4. a najneskôr v 7.
Mýty a fakty o celiakii
Prvým mýtom je to, že celiakia je ochorenie detí. Táto choroba sa však môže objaviť v každom veku. Mýtom považovaným za pravdu je tiež to, že z celiakie sa vyrastie, alebo že sa dá vyliečiť. Ako už bolo vyššie uvedené, lekári doteraz nenašli liek na túto chorobu. Symptómy celiakie sa však dajú obmedziť a to dodržiavaním prísnej bezlepkovej diéty. Ďalší mýtus je, že po porušení bezlepkovej diéty sa nič nestane, a tak sa to s ňou nemusí preháňať. Porušenie diéty sa hneď nemusí prejaviť, pacient nemusí pocítiť žiadne ťažkosti. To však neznamená, že je všetko v poriadku, pretože ,,organizmus si pamätá,, a ťažkosti sa môžu skôr či neskôr prejaviť. Dlhodobé porušovanie diéty, alebo nezistená celiakia môžu mať až fatálne následky. Potom je to mýtus, že pri celiakii sa chudne, alebo naopak priberá. Oboje je možné, avšak ani jedno nie je tak výrazné. Chudnutie na bezlepkovej diéte môže byť spôsobené aj vynechaním niektorých potravín vyrobených z lepkových surovín ako napr. u nás tak obľúbené pečivo, chlieb, nakoľko zvyknúť si na ich bezlepkovú verziu niektorým trvá o niečo dlhšie. Priberanie je potom skôr následkom toho, že ľudia si väčšinou začnú kompenzovať doterajší spôsob života a vynahradzujú si konzumáciu niektorých potravín. Do jedného až dvoch rokov od nasadenia liečby by sa ale váha mala vrátiť na pôvodnú hodnotu. Mýtom je tiež to, že negatívne krvné testy úplne vylučujú celiakiu. Krvné testy sú prvým stupňom, ako diagnostikovať celiakiu, a preto si väčšina ľudí myslí, že v prípade ich negatívneho výsledku je choroba vylúčená. Ale asi u 5 % ľudí vyjdú testy falošne negatívne.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Celiakia a diabetes
Informácie o celiakii by mali zaujímať aj diabetikov, pretože obe ochorenia sa občas vyskytujú spolu. Spoločný výskyt celiakie a diabetu 1. typu bol po prvýkrát zistený v roku 1962. Dnes sa odhaduje, že celiakiu má 5-7 % diabetikov 1. typu. Dôvodom je genetická predispozícia a autoimunitný charakter oboch ochorení. Diéta je bezlepková, a pritom treba sledovať aj obsah a zloženie sacharidov. Pri zostavovaní celiatickej diéty pre diabetika je potrebná spolupráca s nutričným odborníkom. Príjem živočíšnych bielkovín a tukov je v oboch diétach rovnaký. Diabetici majú znížiť príjem jednoduchých cukrov a dávať prednosť zloženým cukrom s nižším glykemickým indexom (GI), ktoré však väčšinou nie sú kvôli obsahu gluténu vhodné pre pacientov s celiakiou. Menší príjem vlákniny z vylúčených cereálnych výrobkov musí celiatik-diabetik nahradiť predovšetkým vyšším príjmom zeleniny. Spoločný výskyt oboch diagnóz vplýva na priebeh každej z nich, komplikuje diagnostiku i liečbu a prognózu ochorenia. V súčasnosti sa odporúča urobiť všetkým pacientom s cukrovkou 1. typu aj vyšetrenie protilátok z krvi na prípadnú celiakiu.
Alternatívne prístupy: GAPS diéta a jej vplyv na zdravie
Takže ak vás zaujíma, ako môžete vyliečiť syndróm priepustného čreva (tzv. GAPS diéta (Gut And Psychology Syndrome Diet) je terapeutickou diétou bežne používanou na liečenie črevných ochorení, zápalu, autizmu, ADHD, depresií, úzkostí a tiež autoimunitných ochorení. Táto diéta bola pôvodne inšpirovaná SCD diétou (Specific Carbohydrate Diet - diéta založená na špecifických sacharidoch), ktorá bola rozvinutá doktorkou Sidney Valentine Haas v období roku 1920 s cieľom vyliečiť ochorenie tráviaceho traktu. V roku 2004 doktorka Natasha Campbell publikovala knihu GAPS diét, Gut and Psychology Syndrome, v ktorej načrtla detaily tejto prelomovej diéty. Obilniny, škrobovitá zelenina a rafinované sacharidy sú eliminované z jedálnička a sú nahradené živinami nabitými potravinami, ktoré je ľahké stráviť. Jedálenský plán GAPS diéty je rozdelený na 6 fáz, kedy prvá fáza je najviac striktná. Potom sa postupne do jedálnička znovu zaraďujú určité potraviny, pokiaľ človek nedôjde do takzvanej plnej GAPS diéty bez akýchkoľvek problematických reakcií na dané potraviny. GAPS sa sústredí na potraviny plné živín a eliminuje množstvo potravín, ktoré nášmu telu neprináša až taký úžitok, preto je veľmi silným nástrojom na zlepšenie zdravia čreva aj iných neduhov. Vďaka tomu, že je výskum v tejto oblasti stále svojim spôsobom obmedzený, je ťažké povedať, ako až ďaleko siahajú benefity a prínosy GAPS diéty, hoci je jasné, že zdravie čreva hrá hlavnú úlohu v mnohých aspektoch nášho zdravia.
GAPS diéta a jej potenciálne benefity
GAPS diéta eliminuje konzumáciu obilnín, škrobovitej zeleniny a rafinovaných sacharidov, čo sú potraviny, ktoré sú bežnými vinníkmi vysokej hladiny cukru v krvi. Tieto potraviny sú zdrojom sacharidov, ktoré sú v tele rýchlo rozložené na cukor a uvoľnené do krvného obehu. Hoci tu nie je vyložene výskum zameriavajúci sa špecificky na efekt GAPS na krvný cukor, je tu množstvo štúdií, ktoré poukazujú na úzky vzťah medzi reguláciou príjmu sacharidov a udržiavaním normálnych hodnôt cukru v krvi. Napríklad jedna štúdia zistila, že strava založená na nízkom príjme sacharidov a vysokom príjme bielkovín pomohla ľuďom s cukrovkou 2. typu optimalizovať hladinu cukru v krvi.4. Črevný mikrobióm je masívny ekosystém obsahujúci trilióny mikroorganizmov, ktoré žijú priamo v našom zažívacom trakte. Zdravie nášho mikrobiomu môže mať veľký vplyv na naše zdravie vo všeobecnosti a tiež na náš imunitný systém. GAPS diéta kladie dôraz na konzumáciu fermentovaných potravín a probiotík, ktoré zvyšujú množstvo benefičných (zdraviu prospešných) baktérií v črevách. Zvýšenie zápalu v tele je prirodzenou a nenahraditeľnou odpoveďou tela, avšak pokiaľ je zápal zvýšený chronicky (dlhodobo), podporuje vznik množstva chronických ochorení ako sú srdcové choroby a cukrovka.8 Zvýšený zápal je tiež kľúčovým komponentom k tráviacim ochoreniam ako je napríklad IBD alebo Crohnova choroba. GAPS diéta obsahuje množstvo protizápalových potravín (napríklad zelenina bohatá na antioxidanty, zdravé tuky a ryby) a tiež vyzdvihuje dôležitosť fermentovaných potravín, ktoré sú bohatými zdrojmi probiotík. Vďaka týmto pozitívnym efektom na úroveň zápalovosti, môže byť GAPS diéta tiež dobrým krokom pri liečbe syndrómu priepustného čreva (tzv. leaky gut syndrómu). V skutočnosti je GAPS diéta niekedy označovaná ako „leaky gut diet“ (diéta na priepustné črevo). Hoci nemáme priamy výskum na spojitosť GAPS diéty a vzniku depresie, máme veľa dôkazov o tom, ako sa zlepšenie zdravia čreva prepisuje aj do mentálnej úrovne. Tiež ďalšie aspekty nášho stravovania hrajú úlohu v téme depresie. Napríklad jedna z ďalších štúdií v časopise American Journal of Clinical Nutrition zistila, že zvýšená konzumácia rafinovaných obilnín (ktoré sú na GAPS eliminované), bola spojená s vyšším rizikom depresie. Na GAPS je eliminovaná konzumácia rafinovaných sacharidov, škrobovitej zeleniny a obilnín, a naopak je jedálniček založený na konzumácii ľahko stráviteľnej neškrobovitej zelenine, mäsa, rýb a zdraviu prospešných tukov. Je odporúčané začínať GAPS úvodnou diétou, ktorá je rozdelená do 6 fáz. Potraviny sú potom pomaly znovu zavádzané do jedálnička po dobu 3-6 týždňov. Vždy, keď postupujete do ďalšej fázy, uistite sa, že zavádzate iba jednu potravinu, aby ste boli schopní pozorovať toleranciu potraviny. Pokiaľ zaregistrujete, že vaše telo negatívne reaguje na určitú potravinu, pravdepodobne musíte ešte počkať a pridať potravinu do jedálnička až za niekoľko týždňov. GAPS diéta nemusí byť vhodná pre všetkých. Napríklad pre ľudí na vegetariánskom či vegánskom spôsobe stravovania môže byť nemožné naplniť výživové potreby, pretože GAPS protokol je založený najmä na živočíšnych produktoch. Ďalej je potrebné spomenúť, že GAPS diéta nie je určená ako náhrada bežnej liečby problémov s trávením, autizmu či depresie. Určite môžete využiť potenciál GAPS na posilnenie zdravia čreva spolu s aplikovaním rád vášho ošetrujúceho lekára. Počas prvých fáz protokolu sa uistite, že zavádzate potraviny pomaly a postupne, aby ste mohli sledovať, či ich tolerujete alebo nie. Pokiaľ určitú potravinu netolerujete, vydržte a skúste ju zaradiť neskôr, aby ste sa vyhli ďalším problémom. A nakoniec, nezabúdajte kombinovať GAPS diétu s ďalšími úpravami životného štýlu ako je pravidelná fyzická aktivita, spánkový režim a minimalizácia stresu.
Potravinové intolerancie: Mýtus alebo realita?
Priatelia, už sme si povedali o tom aký má dopad na naše zdravie konzumácia určitých konkrétnych potravín (ryby, káva…), nepovedali sme si však, či ich môže konzumovať každý. A práve tieto otázky pri jednotlivých témam dostávam často. Preto sa budem venovať téme potravinových intolerancií. Ako je to teda s potravinovými intoleranciami? Sú iba mýtus alebo akýsi „hit“ posledných rokov, alebo sa ide o serióznu diagnózu, ktorá postihuje veľa ľudí a s ktorou nie je ľahké popasovať sa? V nasledujúcich riadkoch som sa rozhodol pozrieť sa na túto problematiku o čosi obšírnejšie ako obvykle, lebo čo som robil, to som robil, skrátenú verziu som proste dať nemohol. Ale verím, že mnohí z vás tu nájdu odpovede. STÁLE ZLÝ POCIT PRI TRÁVENÍ?Začnime teda pekne po poriadku. Určite každý z nás zažil nepríjemné pocity po najedení sa a keďže väčšina ľudí má naviazané črevné ťažkosti priamo na príjem potravy, logicky si myslia, že u nich ide o potravinovú intoleranciu. Keď sa však podrobia gastroenterologickému vyšetreniu zistí sa, že väčšina z nich nemá skutočnú intoleranciu na potraviny. Napriek tomu však, veľa ľudí tomuto neverí a zbytočne postupne vylučujú zo svojho jedálnička viac a viac potravín, takto si žiaľ ešte viac škodia a zhoršia svoje črevné a tým pádom aj celkové zdravie. Ako je to v skutočnosti s potravinovými intoleranciami, na to sa pozrieme bližšie v nasledovných riadkoch. Na úvod vysvetlenie. Existujú 2 typy precitlivenosti na potraviny: potravinové intolerancie a potravinové alergie. Nanešťastie sa veľakrát tieto zamieňajú napriek tomu, že sa ide o odlišné stavy.
Intolerancia vs. Alergia
Potravinové intolerancie sú definované ako neimunologická odpoveď organizmu navodená jedlom alebo jeho súčasťou, ktorá vzniká po zjedení potraviny a imunitný systém nemá na ňu vplyv (na rozdiel od alergií). Pri alergiách ide o abnormálnu imunitnú odpoveď tela sprostredkovanú imunoglobulínom E (IgE) na bielkovinu jedla, kedy telo „označí“ určité potravinové bielkoviny ako škodlivé, a preto s nimi doslova bojuje. Spustí sa obranný systém tela a následky takéhoto alergického stavu sú omnoho závažnejšie. Pri alergiách môže dôjsť k ťažkostiam s dýchaním, zrýchlenej činnosti srdca, vyrážkam na koži, tráviacim problémom… Alergie sú našťastie menej časté, postihujú iba 1-2% populácie a ich diagnostika spadá do rúk špecialistov (imunoalergológov). Najčastejšie vyskytujúcou alergiou na potraviny je takzvaný orálny alergický syndróm, ktorý je sprevádzaný svrbením, respektíve až opuchom pier alebo jazyka. Práve ten je často spojený so sezónnou alergiou na pele či trávy a v liečbe zaberajú antihistaminiká. Ďalej sa pomerne často vyskytujú aj alergie na kravské mlieko, vajcia, sóju, orechy a ryby. Naopak potravinové intolerancie sú omnoho častejšie. Predpokladá sa, že môžu postihnúť až 20% dospelých. Na rozdiel od alergií nie sú život ohrozujúce, môžu však mať významný vplyv na kvalitu života, poprípade doslova až zmeniť „vzťah k jedlu“ (vyvolať strach z príjmu určitých potravín). Ich význam spočíva aj v tom, že veľa pacientov je zle - nedostatočne diagnostikovaných. Nazvime ich „poddiagnostikovaných“. Stáva sa totiž, že časť pacientov môže dostať chybne „nálepku“ dráždivého hrubého čreva (pod pojmom nálepka myslím diagnózu) bez toho, aby sa u nich zvážila možnosť potravinovej intolerancie, čo samozrejme potom vedie k neefektívnej liečbe. Pre uvedené má význam na intolerancie myslieť zakaždým ako na možnú diagnózu, ak sa ide o pacienta s „nevysvetliteľnými“ tráviacimi ťažkosťami (pod pojmom nevysvetliteľné myslím, že pacient má normálne laboratórne výsledky, ako aj výsledky endoskopických vyšetrení a brušnej ultrasonografie).
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Identifikácia intolerancie na potraviny: Metóda Z-V-V
Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov si potravinovú intoleranciu vieme diagnostikovať pomerne jednoduchým spôsobom, ktorý spočíva v nasledovných 3 krokoch (Z-V-V): Zisti Vylúč Vráť Kým si bližšie vysvetlíme čo vlastne „Z - V - V“ v praxi znamená, chcel by som vás uistiť, že nič sa nemení na fakte, že jedlo je nielen liekom, ale aj našim priateľom a dokáže pre naše telá urobiť neskutočne veľa prospešných vecí. Píšem o tom preto, lebo často sa vo svojej praxi stretávam s tým, že potravinové intolerancie navodia negatívny vzťah k jedlu. Cieľom nasledovných riadkov je ale dosiahnuť opak. Cieľom je pomôcť dosiahnuť a znovu nastoliť (po identifikovaní konkrétnej potraviny, ktorá je zodpovedná za tráviace ťažkosti a po následných správnych krokoch) radosť z jedenia, bez zbytočných reštrikcii, bez zbytočných dlhodobých, obmedzujúcich diét a bez zbytočného „zužovania“ si jedálneho lístka. Treba vždy pamätať na to, že kľúčom k dobrému črevnému a celkovému zdraviu je čo najväčšia rozmanitosť ako rastlinných potravín v strave, tak aj druhov mikróbov žijúcich v našich črevách.
tags: #nepomohla #bezlepkova #dieta #príčiny