Určenie otcovstva je právny proces, ktorý má zásadný vplyv na život dieťaťa. Stanovuje právny vzťah medzi otcom a dieťaťom, čo má dopad na výživovú povinnosť, dedičské práva a ďalšie aspekty. Slovenská legislatíva upravuje túto oblasť prostredníctvom Zákona o rodine a ďalších právnych predpisov, pričom kladie dôraz na ochranu záujmov dieťaťa.
Úvod do problematiky určenia otcovstva
Otázka určenia otcovstva je o poznanie náročnejšia ako určenie materstva, pretože vo všeobecnosti platí, že pater est incertus (otec je neistý). Na Slovensku sa otcovstvo určuje prostredníctvom troch vyvrátiteľných právnych domnienok, z čoho jasne vyplýva, že sa pri nich pripúšťa dôkaz opaku. Poradie týchto domnienok je ustanovené presne, čiže každá ďalšia domnienka prichádza do úvahy len v prípade, ak sa neuplatnila alebo bola vyvrátená predchádzajúca domnienka otcovstva.
Domnienky otcovstva podľa slovenského práva
Slovenské právo pozná tri domnienky otcovstva, ktoré slúžia na určenie otca dieťaťa v rôznych situáciách.
1. Domnienka otcovstva manžela matky
Vzniká vtedy, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300. dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. V zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) sa za otca dieťaťa považuje manžel matky, ak sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300teho dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné. Táto domnienka vychádza z predpokladu, že ak sa dieťa narodí v manželstve, je pravdepodobné, že otcom dieťaťa bude práve manžel. Pri I. domnienke nie je rozhodný čas splodenia dieťaťa, ale čas narodenia dieťaťa.
V prípade vyhlásenia za mŕtveho - manželstvo síce zaniká právoplatnosťou súdneho rozhodnutia, ale pokiaľ ide o počítanie času, ktorý je rozhodujúci pre určenie otcovstva zákon o rodine vymedzuje v § 85 ods. V zmysle § 85 ods. 2 zákona o rodine platí, že ak sa dieťa narodí znovu vydatej matke, za otca sa považuje neskorší manžel, aj keď sa dieťa narodilo pred uplynutím 300 dňa po tom, čo jej skoršie manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné. Uvedené zákonné ustanovenie tým jasne stanovuje otca dieťaťa, aby sa tak predišlo zbytočným komplikáciám pri určovaní otcovstva.
Prečítajte si tiež: Politické škandály
2. Určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
Druhým spôsobom, ako je možné určiť otcovstvo je určenie otcovstva súhlasným vyhlásením oboch rodičov. Ako sme už spomínali, tento spôsob je možné využiť len v prípade, ak nie je možné určiť otca dieťaťa podľa prvej domnienky t.j. Druhá domnienka nastupuje najčastejšie v prípade, ak sa dieťa narodilo nevydatej matke, v prípade ak bolo otcovstvo podľa I. Pre súhlasné vyhlásenie platí, že ho musí urobiť otec aj matka dieťaťa. Predmetom vyhlásenia musí byť skutočnosť, že určité dieťa je ich spoločným dieťaťom. Vyhlásenie musí byť obligatórne zrealizované pred matričným úradom alebo pred súdom, no rodičia ho nemusia urobiť súčasne. Do pozornosti však dávame fakt, že maloletý rodič môže súhlasné vyhlásenie urobiť výlučne iba pred súdom. Nie je úplne jasné, či by takéto vyhlásenie mohol zrealizovať napr. aj 13-ročný rodič. Na súhlasné vyhlásenie rodičov nie je stanovená žiadna lehota. V zásade platí, že pokiaľ dieťa nemá právne určeného otca, otcovstvo možno vždy určiť na základe II.
Pri súhlasnom vyhlásení rodičov o otcovstve v prípade, ak matka trpí duševnou poruchou, pre ktorú nemôže posúdiť následky svojho konania alebo v prípade, ak by vyhlásenie matky bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, postačuje len vyhlásenie otca dieťaťa. V opačnom prípade, teda v prípade otca nemožno takúto výnimku pripustiť. Jeho súhlas sa obligatórne vyžaduje vždy. Zdôrazňujeme však, že výnimku na strane matky nemožno aplikovať v prípade, ak je matka mŕtva, vtedy by sa otcovstvo dalo určiť iba podľa III. V zmysle § 92 zákona o rodine je otcovstvo v zmysle II.
3. Určenie otcovstva súdnym rozhodnutím
Posledným spôsobom ako je možné určiť otcovstvo k dieťaťu je súdnym rozhodnutím. V zmysle III. Túto domnienku možno uplatniť v prípade, že sa neuplatnila resp. bola vyvrátená prvá a následne aj druhá domnienka. Táto domnienka sa dá uplatniť len v prípade podania návrhu na súd. Na podanie návrhu je aktívne legitimovaných viacero subjektov t.j. samotné dieťa, matka dieťaťa (môžu ho podať spoločne alebo každý samostatne, avšak v tom prípade, keď návrh podá len jeden z nich, vylučuje sa tým podanie návrhu druhým) a muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa. „Ak podá návrh dieťa, musí byť zastúpené tzv. kolíznym opatrovníkom, ustanoveným príslušným súdom. Ak žalobu podáva za dieťa opatrovník, môže to urobiť aj proti vôli matky. V zmysle § 95 ods. ak návrh podal muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, avšak v priebehu konania zomrie, nemôžu na jeho miesto vstúpiť ani dieťa ani matka. potomkovia však majú možnosť podať úplne nový návrh na určenie otcovstva v lehote 6 mesiacov odo dňa smrti dieťaťa, v prípade ak budú schopní preukázať právny záujem na určení otcovstva. V zásade však nie je vylúčené, že by potomkovia nemohli pokračovať v už začatom konaní ako procesní nástupcovia dieťaťa.
Konanie o určenie otcovstva je mimosporovým konaním upraveným v § 104 a nasl. zákona č. 161/2015 Z. z. civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“). V zmysle § 106 CMP sa návrh na určenie otcovstva podáva na súd, v obvode ktorého má dieťa bydlisko. Ide o výlučne návrhové konanie. Podnet na začatie konanie môže dať v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 a 3 CMP aj matričný úrad: „Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom. Ak domnelý otec nežije, návrh na určenie otcovstva sa podáva proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd. Zdôrazňujeme, že celé konanie sa vedie proti opatrovníkovi, ktorého ustanovil súd, nie voči zomretému zastúpenému opatrovníkom. Opatrovník má však obmedzené právomoci. Nemôže pred súdom súhlasne vyhlásiť otcovstvo v zmysle II. domnienky tak, ako to môže urobiť domnelý otec dieťaťa. Ak by došlo v súdom konaní o určenie otcovstva k súhlasnému vyhláseniu oboch rodičov, táto skutočnosť sa poznamená v zápisnici. Súd vydá rozhodnutie o zastavení konania a o tejto skutočnosti podá správu matričnému úradu. Určenie rodičovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom sa považuje za určenie otcovstva na základe II. predmet návrhu - „návrh na určenie otcovstva k maloletému XY nar.
Zapretie otcovstva
Zákon o rodine upravuje aj možnosť zapretia otcovstva, ak existujú pochybnosti o tom, či je muž zapísaný v rodnom liste dieťaťa skutočným otcom.
Prečítajte si tiež: Jozef Adamovič – herec a režisér
Kto môže podať návrh na zapretie otcovstva?
Podľa § 88 ZoR: “ 1) Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. 2) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.” Zákon v danom prípade ustanovuje lehotu 3 roky. Začiatok plynutia lehoty je daný objektívne narodením dieťaťa. Subjektívna skutočnosť o narodení nemá právny význam.
Avšak podľa § 96 ZoR: “ 1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva.” Tu musia byť splnené podmienky a to záujem dieťaťa a uplynutie lehoty na zapretie otcovstva rodičom. Aktívne legitimované na podanie návrhu je dieťa, ktoré má záujem na tom, aby otcovstvo jeho otca zapísaného na matrike bolo zapreté. Pokiaľ je dieťa plnoleté podáva návrh sám, pokiaľ je maloleté, musí mu byť ustanovený opatrovník. V prvej fáze súd jedná o prípustnosti zapretia otcovstva. Pokiaľ súd pripustí zapretie otcovstva, tak po právoplatnosti tohto rozhodnutia môže dieťa podať žalobu vo veci zapretia otcovstva, čo je druhá fáza.
V zmysle ust. § 93 ods. 1 zákona o rodine, že v prípade, ak bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov, otec maloletého môže otcovstvo zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia súhlasným vyhlásením. Ak Vášmu synovi ešte táto lehota neuplynula, potom môže podať na súd návrh na zapretie otcovstva. V prípade, ak mu už uplynula, potom je tu už len tá možnosť, že k zapretiu otcovtsva dôjde na návrh dieťaťa. V takomto prípade je však postup trošku zložitejsí, nakoľko súd najprv musí rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva a až následne ak zapretie po uplynutí zákonnej lehoty pripustí, nakoľko je v záujme dieťať, je možné, aby dieťa po právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podalo návrh na zapretie otcovstva.
Príklad z praxe:
Žena uzavrela manželstvo v roku 2000. V januári 2006 otehotnela, pričom mala styk s manželom aj milencom. Po narodení syna v októbri 2006 bol ako otec zapísaný manžel. V máji 2009 exmanžel dal návrh na rozvod a kedže mal pochybnosti dal si urobiť aj súkromné testy DNA, ktoré ukázali, že nie je otcom maloletého. Rozviedli nás hned a v auguste podal ex návrh na zapretie otcovstva. V januári 2010 boli vykonané odbery slín a v máji 2010 bolo súdom potvrdené, že ex nie je jeho biologickým otcom. Údaje v rodnom liste dieťaťa sa zmenili. V rodnom liste je v kolónke otec napísané neznámy. V tomto prípade súd rozhodol o zapretí otcovstva na základe testov DNA. Následne je potrebné určiť, kto je otcom dieťaťa. To je možné buď súhlasným vyhlásením rodičov pred matričným úradom alebo súdom. Pokiaľ by otec nebol ochotný uznať otcovstvo, potom zostáva už len podať návrh na určenie otcovstva súdom. Tu by opäť došlo k znaleckému dokazovaniu (test DNA) a na základe výsledkov dokazovania, súd určí, kto sa považuje za otca dieťaťa, a tento sa zapíše do matriky. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Teda ten istý súd by rozhodol o všetkých potrebných okolnostiach, teda komu z rodičov sa dieťa zveruje do výchovy, o výživnom, ktoré je povinný platiť druhý z rodičov a prípadu o styku druhého rodiča s dieťaťom.
Zmena biologického otca v rodnom liste
Vzhľadom na to, že vaša dcéra je už dospelá, postup by bol nasledovný. Najprv by musela podať návrh na zapretie otcovstva voči svojmu matrikovému terajšiemu otcovi na súd príslušný podľa jej bydliska. Ak by súd zaprietiu vyhovel, po jeho rozhodnutí by dcéra mohla podať nový návrh na súd na určenie otcovstva jej skutočnému biologickému otcovi tiež na súd podľa jej bydliska. V tomto by žiadala súd, aby za biologického otca určil konkrétneho muža. Ak by tento otcovstvo popieral, súd by vykonal dokazovanie.
Prečítajte si tiež: Nemanželské Deti: 20. Storočie
Ak by váš manžel následne po určení otcovstva a narodení dieťa z DNA testov zistil, že nie je biologickým otcom dieťaťa, potom môže podať na súd návrh na zapretie otcovstva. Je potrebné tak urobiť v zákonnej lehote, ktorá je stanovená na 3 roky od určenia otcovstva, t.j. od jeho určenia súhlasným vyhlásením rodičov na matričnom úrade. Do troch rokov musí podať návrh na súd. Ak sa na súde preukáže, že nie je biologickým otcom dieťaťa, potom ho súd otcovstva rozsudkom zbaví. Ak by túto lehotu zmeškal, potom je možné zaprieť otcovstvo len na návrh mal. Teda, ak biologický otec po testoch DNA bude súhlasiť s určením otcovstva, môže spolu s Vami na matrike (alebo pred súdom, spravidla sa však tak robí priamo na matrike) spoločne vyhlásiť, že je otcom dieťaťa - k tomuto nie je potrebné matrike predkladať žiadne dôkazy o tom, že sa toto vyhlásenie zhoduje s biologickou realitou. K tomuto vyhláseniu však biologického otca nemožno nútiť. Ak po testoch DNA biologický otec odmietne spoločným vyhlásením spolu s Vami určiť svoje otcovstvo, nezostane Vám iná možnosť, ako podať návrh na určenie otcovstva súdom. Čo sa týka priezviska, do času, kým nie je určené otcovstvo, dieťa nadobúda priezvisko, ktoré má matka v čase jeho narodenia. Po určení otcovstva je rozhodujúce, či sa dohodnete na priezvisku dieťaťa alebo nie. V prípade, ak sa na priezvisku dieťaťa nedohodnete, rozhodne o priezvisku dieťaťa súd (vychádzajúc z § 4 ods. 6 zákona č. 300/1993 Z. z. v účinnom znení s § 40 ods. 2 a 3 zákona č. 36/2005 Z. z. ak je v rodnom liste zapísaný otec, potom je nutné najskôr právoplatne zaprieť otcovstvo voči tomuto mužovi. Až keď bude právoplatne otcovstvo zapreté, môžete podať návrh na určenie otcovstva skutočného otca dieťaťa. Otcovstvo sa nadobúda tzv. domnienkami otcovstva (otcom je buď manžel matky, alebo muž určený súhlasným vyhlásením, alebo muž určený súdom). Podľa toho, ktorou domnienkou bolo otcovstvo nadobudnuté sa posudzuje aj oprávnenie a lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva.
Dôkazovanie otcovstva
V súdnom konaní o určenie otcovstva sa často využíva znalecké dokazovanie, najmä testy DNA. Tie poskytujú vysoko presné výsledky a umožňujú s veľkou pravdepodobnosťou určiť, či je daný muž biologickým otcom dieťaťa.
Vplyv určenia otcovstva na rodinné právo
Určenie otcovstva má významný vplyv na rôzne aspekty rodinného práva, vrátane:
- Výživovú povinnosť: Otec je povinný prispievať na výživu dieťaťa.
- Styk s dieťaťom: Otec má právo na styk s dieťaťom, pokiaľ súd nerozhodne inak.
- Dedičské práva: Dieťa má dedičské práva po svojom otcovi.
- Rodičovské práva a povinnosti: Otec má právo spolurozhodovať o dôležitých otázkach týkajúcich sa dieťaťa.
Zanedbanie povinnej výživy a dobré mravy
Trestný čin zanedbania povinnej výživy má svoje špecifiká tak v rovine hmotnoprávnej, ako aj procesnej. Z § 207 Tr. zák. vyplýva, že trestnoprávnu ochranu požívajú len také vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú a zanikajú ex lege.
Nevyhnutné je však zdôrazniť, že nie každý vyživovací vzťah upravený ZR požíva trestnoprávnu ochranu. Pri bližšom pohľade na jednotlivé druhy výživného upravené v ZR je dokonca zrejmé, že tieto druhy nepožívajú rovnakú ochranu čo do kvality a rozsahu ani podľa rodinnoprávnej úpravy. Trestný zákon zvýrazňuje slovné spojenie „zákonná povinnosť …“.Tr. zák. operuje v tejto súvislosti s dvoma pojmami, a síce vyživovať a zaopatrovať. Trestnoprávnu ochranu požívajú len také vyživovacie vzťahy, ktoré vznikajú priamo zákonom. Z toho je potom zrejmé, že vznik a zánik vyživovacieho vzťahu nie je viazaný na konštitutívne rozhodnutie súdu, ale na splnenie podmienky stanovenej ZR. Trestné právo preto neposkytuje ochranu „príspevku na výživu rozvedeného manžela“, nakoľko vyživovací vzťah tu vzniká až konštitutívnym rozhodnutím súdu. Z rovnakého dôvodu nemožno hovoriť o zákonnej vyživovacej povinnosti v prípade „príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke“ podľa § 74 ods. 2 ZR, nakoľko povinnosť k jeho úhrade vzniká pravdepodobnému otcovi až rozhodnutím súdu. Orgán činný v trestnom konaní („očtk“) a súd v trestnom konaní nie sú v zmysle § 7 ods. 1 Tr. por. takýmto rozhodnutím pri posudzovaní existencie vyživovacej povinnosti a jej rozsahu viazaní, keďže táto predbežná otázka sa dotýka samotnej viny obvineného (povinného).
Pri rozhodovaní civilného súdu o výživnom musí tento okrem parametrov podľa § 75 ods. 1 ZRPri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. skúmať (a to z úradnej povinnosti) tiež to, či by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi.Ak je však oprávneným maloleté dieťa, výživné je možné priznať aj napriek rozporu s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je totižto v zmysle § 75 ods. 2 ZR dôvodom nepriznania výživného. Ako sme už uviedli, pri vyživovacích vzťahoch vznikajúcich ex lege má prípadné súdne rozhodnutie len deklaratórne účinky. Rovnako to platí aj o rozhodnutí, ktorým by súd výživné nepriznal z dôvodu, že (dospelý) oprávnený konal v rozpore s dobrými mravmi (contra bonos mores).
Praktické aspekty a súdne konania
Návrh na určenie, príp. zapretie otcovstva sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má žalovaný - domnelý rodič svoje bydlisko. Osobné údaje navrhovateľa - toho, kto návrh na súd podáva, t.j. rodiča, ktorý sa domáha určenia otcovstva alebo jeho zapretia s uvedením jeho mena, priezviska, trvalého bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu − rodiča, ktorým je ten, proti ktorému návrh smeruje a osobné údaje mal. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate určenia alebo zapretia otcovstva spolu s odôvodnením. Pokiaľ sa domáhate určenia otcovstva, je potrebné uviesť, v ktorom období došlo k predpokladanému splodeniu dieťaťa, príp. opísať, odkedy a dokedy sa udržiaval intímny pomer s druhým rodičom. Pokiaľ sa domáhate zapretia otcovstva, je potrebné uviesť, príp. aj označiť dôkazy, ktoré vedú k podozreniu, že otec mal. dieťaťa, ktorý je zapísaný v rodnom liste mal. rodný list mal. listinné a iné dôkazy preukazujúce dôvody, pre ktoré sa domáhate určenia, resp.
Po podaní návrhu, súd vo veci nariadi ústne pojednávanie, na ktorom predovšetkým vykoná výsluch účastníkov konania a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní mal. Súd spravidla ustanoví v konaní znalca z odboru genetiky, ktorý vypracuje znalecký posudok, v ktorom na základe testov DNA účastníkov konania a mal. dieťaťa určí pravdepodobnosť otcovstva k mal. dieťaťu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd následne v rozsudku určí otcovstvo k mal. dieťaťu, príp. určí, že osoba nie je otcom mal. dieťaťa, alebo návrh zamietne. Pokiaľ súd na základe vykonaného dokazovania určuje otcovstvo k mal. dieťaťu, zároveň v rozsudku upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu (zverenie, výživné a styk).
Prípadová štúdia: Rozhodnutie Okresného súdu Pezinok
Okresný súd Pezinok riešil prípad obžalovaného M.K., ktorý bol obžalovaný z prečinu zanedbania povinnej výživy. Súd zistil, že obžalovaný neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi M.P., pričom rozsah mu bol stanovený rozsudkom Krajského súdu Bratislava vo výške 100.- Eur mesačne. Obžalovaný tvrdil, že o otcovstve nevedel a začal platiť výživné až po určení otcovstva súdom. Súd však zistil, že obžalovaný mal dostatočné finančné prostriedky na plnenie vyživovacej povinnosti a jeho výdavky boli neprimerané. Súd preto obžalovaného uznal vinným zo zanedbania povinnej výživy.
tags: #nemanzelske #dieta #podvod #na #manzelovi