Novela Kolíska od Alfonza Bednára patrí k vrcholným dielam slovenskej povojnovej literatúry. Autor v nej majstrovsky zobrazil tragédiu jednotlivca v zovretí historických udalostí, pričom sa zameral na vnútorný svet postáv a ich morálne dilemy. Dielo sa vyznačuje prepracovanou kompozíciou, retrospektívnym rozprávaním a silnou psychologickou kresbou postáv.
Alfonz Bednár: Život a dielo
Alfonz Bednár (1914-1989) bol významný slovenský prozaik, scenárista a prekladateľ. Narodil sa v Rožňovej Neporadzi a študoval na Filozofickej fakulte v Prahe a Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, redaktor a dramaturg. Vo svojej tvorbe sa venoval najmä zobrazovaniu spoločenskej situácie po druhej svetovej vojne a Slovenskému národnému povstaniu. Medzi jeho najznámejšie diela patria romány Sklený vrch, Hromový zub a zbierka noviel Hodiny a minúty, ktorej súčasťou je aj Kolíska. Bednár bol autorom, ktorý sa dokázal vnútorne vzoprieť schémam poplatným ideológii päťdesiatych rokov a ísť svojou vlastnou tvorivou cestou.
Kolíska ako súčasť zbierky Hodiny a minúty
Novela Kolíska vyšla ako jedna zo štyroch noviel pod spoločným názvom Hodiny a minúty. Táto zbierka patrí k Bednárovým povstaleckým prózam, v ktorých autor konfrontuje povstaleckú epizódu so skutočnosťou.
Téma a spoločenský kontext diela
Kolíska sa odohráva v troch časových rovinách: počas Slovenského národného povstania, v roku 1945 a v roku 1952. Hlavnou témou novely je okupácia Slovenska nemeckými vojskami a jej dopad na životy obyvateľov dediny Lieskov. Dielo kriticky zachytáva priebeh súdnych procesov v 50. rokoch, ktoré boli často vykonštruované a slúžili na likvidáciu nepohodlných osôb. Bednár v Kolíske nezobrazuje Slovenské národné povstanie čiernobielo, ako to bolo typické pre socialistický realizmus. Ukazuje, že aj na strane partizánov sa mohli vyskytnúť pochybné charaktery a že vojna a totalitný režim deformovali ľudské vzťahy a morálku.
Kompozícia a štýl rozprávania
Novela Kolíska sa vyznačuje majstrovskou kompozíciou. Striedajú sa v nej rôzne časové roviny, pričom dej sa rozvíja retrospektívne - cez spomienky hlavných postáv. Kulisu celého deja tvorí dunivý zvuk kolísky, ktorý symbolizuje domov, bezpečie a zároveň aj neistotu a ohrozenie. Bednár používa jednoduchý, hovorový jazyk, ktorý je obohatený o francúzske a nemecké výrazy. V diele sa strieda pásmo autora (rozprávací a opisný slohový postup) s pásmom postáv (dialógy, vnútorné monológy). Autor tak preniká do psychiky postáv a odhaľuje ich vnútorné motivácie a pohnútky.
Prečítajte si tiež: Kolíska – dielo o neslobode od A. Bednára
Dej novely: prelínanie minulosti a prítomnosti
Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s Jozefom Majerským, ktorý je obvinený z rozvracania družstva, sabotáže a zrady. Na súde svedčí aj Zitin manžel, Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánskej skupiny. Zita si začína spomínať na rok 1945, keď dedinu Lieskov obsadili Nemci. Jedného večera k nej nečakane prišiel Majerský, ktorý ju prosil, aby ho ukryla. Ušiel od svojej partizánskej skupiny, pretože trpel vážnou chorobou očí. Nevedel, že Zita je Černekova žena. Mal veľké výčitky svedomia z toho, čo jej urobil v minulosti a z toho, že teraz ohrozuje svojou prítomnosťou ju aj jej dieťa.
Zita ho ukryla v izbe a v kuchyni mu začala chystať večeru. Pritom kolísala v drevenej kolíske svojho chorého syna. Odrazu sa do Zitinej kuchynky vrútili Nemci. Zvuk kolísky pripomínal veliteľovi zvuk motora. Preľakol sa, že vnútri posielajú pomocou dynama a vysielačky správy partizánom. Zita musela kolísať dieťa, pretože zvuk ošúchaných podnôh kolísky veliteľovi pripomínal jeho domov, dedinu a mlyn, v ktorom vyrastal. Zita sa veľmi bála, že nájdu v izbe Majerského. Nemci začali byť po čase veľmi dotieraví, smiali sa Zite, urážali ju a ponižovali. Majerský sa bál, že ho u Zity nájdu. Bál sa, že jej kvôli nemu ublížia a tak utiekol von oknom. Vojaci naďalej trápili Zitu, dokonca si vypýtali hrniec, do ktorého sa chceli vymočiť a poliať tým Zitinho chlapca. Zita sa preľakla a vbehla do izby, volajúc Majerského o pomoc. Ten však už ušiel.
Zrazu začuli streľbu a všetci okrem nej a chlapca vybehli von. O chvíľu sa už Nemci vrátili s ranenými a jedným mŕtvym do kuchyne, vzápätí doniesli aj raneného Majerského, to on na nich strieľal z potoka.
V roku 1952 Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu majetku. Zita sa veľmi hnevá na svojho muža, pretože svedčil proti Majerskému.
V priebehu deja sa Zita spomína aj na svoju minulosť. Počas prvej ČSR pracovala s matkou na veľkostatku v Radotíne, kde bol šafárom Majerský. Zita sa do neho zaľúbila, no on bol ženatý a mal deti. Keď Zita otehotnela, Majerský ju opustil a dokonca ju udal na súde za krádež. Zita potratila a neskôr sa vydala za Jana Ragalu, ktorý však zomrel pri prestrelke s políciou.
Prečítajte si tiež: Náboženský pohľad na interrupcie
Postavy novely: obete dejinných udalostí
- Zita Černeková: Hlavná postava novely. Je to mladá, pekná a chudobná žena, ktorá sa stala obeťou Majerského a neskôr aj vojnových udalostí. Zita je silná a odvážna, no zároveň aj zraniteľná a plná pochybností.
- Mišo Černek: Zitin manžel, veliteľ partizánskej skupiny. Je to pomstychtivý a tvrdý muž, ktorý miluje Zitu, no zároveň jej nedôveruje.
- Jozef Majerský: Partizán, ktorý sa pridal k odboju z vypočítavosti. V minulosti Zite veľmi ublížil. Je to komplexná postava, ktorá prechádza vnútorným vývojom.
- Nemci: V novele sú zobrazení ako krutí a bezcitní okupanti. Ich správanie k Zite je ponižujúce a traumatizujúce.
Symbolika kolísky
Kolíska v novele symbolizuje nielen domov a rodinu, ale aj strach a neistotu. Dunivý zvuk kolísky pripomína veliteľovi nemeckých vojakov jeho detstvo, no zároveň v ňom vyvoláva podozrenie a obavy. Kolíska je tak symbolom rozporuplnosti a nestability, ktoré charakterizujú život v čase vojny a totalitného režimu.
Jazyk a štýl diela
Bednár v Kolíske používa jednoduchý, hovorový jazyk, ktorý je blízky bežným ľuďom. V diele sa vyskytujú aj nemecké a francúzske výrazy, ktoré dotvárajú atmosféru doby. Autor majstrovsky využíva dialógy a vnútorné monológy na vykreslenie psychiky postáv.
Bednárove zobrazenie zla
V diele môžeme nájsť 3 podoby zla:
- individuálne zlo v podobe Majerského: čakal so Zitou dieťa, ktoré potratila. Oklamal ju - bol ženatý a mal dieťa. Na konci sa však asi kvôli vlastnému svedomiu obetuje, keď strieľa na nemeckých vojakov
- Nemci - vojaci SS
- komunizmus: čistky, procesy, nepriatelia, sledovanie, polícia,…
Prečítajte si tiež: Odporúčania lekárov pre rodičov o nosení detí