Návrh na Zmenu Starostlivosti o Dieťa: Príručka a Vzorové Príklady

Rozvod alebo rozchod rodičov predstavuje náročnú životnú situáciu, ktorá si vyžaduje právnu úpravu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Súd v týchto konaniach rozhoduje o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Cieľom je nastaviť právny stav, ktorý najlepšie odzrkadľuje potreby dieťaťa v čase vydania rozhodnutia. Ak sa však potreby maloletého dieťaťa časom zmenia, vzniká potreba súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa zmeniť.

Zmena Pomerov Ako Základ Pre Zmenu Rozhodnutia

Zákon o rodine v § 26 predpokladá možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, ak sa zmenia pomery na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov natoľko, že je v záujme maloletého dieťaťa takáto zmena. Zmena pomerov a z toho vyplývajúci záujem maloletého dieťaťa sú teda kľúčovým predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa. Súd povolí zmenu zverenia len v odôvodnených prípadoch, keďže ide o závažný zásah do života maloletého.

Dôvody Pre Zmenu Zverenia

Pred podaním návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej alebo striedavej starostlivosti je potrebné zvážiť dôvody takéhoto rozhodnutia a zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre osobnú starostlivosť o maloletého. Dôvody musia byť dostatočne vážne, aby odôvodňovali zásadnú zmenu v živote dieťaťa.

Zmena zverenia prichádza do úvahy v rôznych životných situáciách, napríklad ak rodič, ktorému bolo dieťa zverené, sa nevie alebo nemôže o dieťa riadne postarať, alebo ak si to želá samo maloleté dieťa. Ak sa rodič rozhodne podať návrh na zmenu zverenia maloletého dieťaťa, je potrebné čo najskôr zabezpečiť vhodné bytové, pracovné, osobné a časové podmienky, ktoré vyhovujú potrebám osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Súd bude vhodnosť týchto podmienok zisťovať ešte pred rozhodnutím. Odporúča sa konzultovať rozhodnutie zmeniť súdne rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR), ktorý môže poskytnúť odborné a psychologické poradenstvo.

Náležitosti Návrhu na Zmenu Starostlivosti o Dieťa

Návrh na zmenu súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, označovaný aj ako návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, sa podáva na miestne príslušnom okresnom súde, v obvode ktorého má maloleté dieťa bydlisko. Návrh musí obsahovať nasledovné:

Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad o návrhu

  1. Osobné údaje navrhovateľa (rodiča, ktorý žiada o zmenu zverenia maloletého dieťaťa), vrátane mena, priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Rovnako je potrebné uviesť osobné údaje odporcu (druhého rodiča).

  2. Zdôvodnenie zmeny. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa navrhovateľ domáha zmeny súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa, t. j. úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, a z akých dôvodov. V návrhu je potrebné podrobne zdôvodniť zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností, či už na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, a zdôvodniť záujem maloletého dieťaťa na tom, aby súd zmenil rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa. Uveďte rozsah navrhovaných zmien, t. j. či sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do Vašej osobnej (výlučnej) starostlivosti alebo do striedavej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je potrebné uviesť aj interval striedania maloletého dieťaťa (týždňový, dvojtýždňový, mesačný, príp. nerovnomerný).

  3. Návrh úpravy výživného a styku. Keďže zmenou zverenia dochádza spravidla aj k potrebe zmeny úpravy výživného či styku, je potrebné v návrhu uviesť:

    • Návrh určenia výšky výživného, ktorú má rodič, ktorému nemá byť maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, mesačne platiť v prospech maloletého dieťaťa k rukám rodiča, ktorému maloleté dieťa má byť zverené do osobnej starostlivosti. V prípade striedavej starostlivosti je možné tiež požadovať určenie výživného, ak je životná úroveň rodičov rozdielna, alebo navrhnúť, aby sa výživné vôbec neurčilo, ak je životná úroveň rodičov približne rovnaká. Pre riadne určenie výšky výživného odporúčame v návrhu podrobne opísať príjmy a opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, na osobu rodiča a na maloleté dieťa.
    • Návrh na úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom. Styk s maloletým dieťaťom sa upravuje s rodičom, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Rovnako je však možné styk upraviť aj v prípade striedavej starostlivosti.

Prílohy k Návrhu

K návrhu je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:

  1. Rodný list maloletého dieťaťa.

    Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť výživné na dieťa

  2. Listinné a iné dôkazy preukazujúce zmenu pomerov a záujem maloletého dieťaťa na zmene súdneho rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa.

  3. Listinné a iné dôkazy preukazujúce príjem navrhovateľa (rodiča), napríklad:

    • Potvrdenie zamestnávateľa o výške príjmu za posledných dvanásť mesiacov (ak je rodič v pracovnom pomere).
    • Daňové priznanie za posledný rok (ak je rodič živnostník alebo samostatne zárobkovo činná osoba).
    • Potvrdenie ÚPSVaR o poberaní prídavku na maloleté dieťa.
  4. Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na vedenie domácnosti, napríklad:

    • Nájom, prípadne služby spojené s užívaním bytu.
    • Elektrina.
    • Plyn.
    • Koncesionárske poplatky.
    • Káblová TV.
    • Pevná linka, prípadne internet.
    • Smetné a daň z nehnuteľnosti.
    • Poistenie domácnosti, prípadne nehnuteľnosti.

    Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu a domáce potreby, ktoré však nemusíte dokladovať.

  5. Listinné a iné dôkazy preukazujúce osobné výdavky, napríklad:

    Prečítajte si tiež: Materská Dovolenka - Podrobný Návod

    • Mobil.
    • Životná poistka.
    • Pôžičky a pod.

    Odhadom vyčíslite aj výdavky na stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a pod.

  6. Listinné a iné dôkazy preukazujúce opodstatnené výdavky na maloleté dieťa, napríklad:

    • Stravné a iné poplatky v škole, prípadne v materskej škole.
    • Hračky.
    • Životné poistky, prípadne sporenia.
    • Lieky a zdravotné pomôcky.
    • Cestovné, prípadne výdavky na pohonné hmoty.
    • Krúžky a záujmy.
    • Mobil.

    Odhadom vyčíslite aj opodstatnené výdavky na stravu v domácnosti, hygienické potreby, oblečenie a obuv, vreckové a pod., ktoré však nemusíte dokladovať.

Návrh na súd adresujte miestne príslušnému okresnému súdu v troch vyhotoveniach.

Priebeh Konania

Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Po podaní návrhu na súde súd nariadi ústne pojednávanie, na ktorom vykoná výsluch oboch rodičov maloletého dieťaťa a ďalšie dokazovanie vo veci. Rovnako vypočuje aj kolízneho opatrovníka, ktorým je miestne príslušný ÚPSVaR, ktorý zastupuje v tomto konaní maloleté dieťa.

V rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa súd musí vysporiadať s nasledujúcimi otázkami:

  1. Došlo k zmene pomerov a odôvodňuje záujem maloletého dieťaťa potrebu zmeny rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa?
  2. Aká bude výška výživného na maloleté dieťa?
  3. Akým spôsobom bude upravený styk rodiča s maloletým dieťaťom?

Na základe vykonaného dokazovania a po vysporiadaní sa s uvedenými otázkami súd vo veci rozhodne. Súd spravidla rozhodne tak, že maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti oboch rodičov, určí výšku výživného a prípadne upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom.

Rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu má formu rozsudku, ktorý sa doručuje obom rodičom ako účastníkom konania. Odporúča sa na doručený rozsudok vyznačiť doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorú vyznačí infocentrum súdu, ktorý vo veci rozhodoval.

Detailnejšie k Otázkam, S Ktorými Sa Súd Musí Vysporiadať

1. Zmena Pomerov a Záujem Dieťaťa

Podľa § 26 Zákona o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa je možné nahradiť dohodou rodičov, ktorú súd schváli. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, prípadne môže maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vždy rozhoduje záujem maloletého dieťaťa, ktorý súd v rámci dokazovania zisťuje.

Zistiť, čo je v záujme maloletého dieťaťa, nie je jednoduché. Ide o otázku pedopsychologickú. Súd za účelom rozhodnutia o zverení maloletého dieťaťa zisťuje záujem maloletého dieťaťa prostredníctvom:

  • Výsluchu rodičov - za účelom zistenia osobnostných a materiálnych predpokladov pre zverenie maloletého dieťaťa. Súd skúma vzťah rodiča s maloletým dieťaťom a to, či sa dokáže rodič o dieťa osobne starať po všetkých stránkach. Rozhodujúca môže byť aj pracovná vyťaženosť alebo ďalšie okolnosti na strane rodiča.
  • Pomerov v domácnostiach rodičov - Súd spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka zisťuje vhodnosť prostredia domácnosti rodiča pre zverenie maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zisťuje nielen vhodnosť po hygienickej stránke, ale aj pripravenosť domácnosti pre pobyt maloletého dieťaťa (vybavenosť detskej izby, možnosti pre prípravu do školy a pod.).
  • Názoru maloletého dieťaťa - Je jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o zverení maloletého dieťaťa. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na názor maloletého dieťaťa primerane jeho veku a vyspelosti. Ak maloleté dieťa dokáže svoj názor vyjadriť, súd jeho názor zisťuje spravidla prostredníctvom kolízneho opatrovníka na vhodnom mieste, ale je možný aj osobný výsluch maloletého dieťaťa na súde.
  • Znaleckého dokazovania - Ak je maloleté dieťa útleho veku alebo nie je možné na jeho názor prihliadať, pretože nedokáže posúdiť dosah tohto rozhodnutia, súd spravidla ustanoví súdneho znalca z odvetvia detskej psychológie a psychológie dospelých, ktorý vypracuje znalecký posudok. V ňom znalec na základe svojich odborných znalostí a vyšetrení maloletého dieťaťa odporučí súdu, u ktorého z rodičov sú vytvorené najlepšie predpoklady pre výchovu maloletého dieťaťa.

Nový zákon o rodine priniesol novinku, že rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sa môže domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati (§24 ods. 5 Zákona o rodine). Ďalšou významnou novinkou je, že ak jeden z rodičov opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti.

Odporúčanie: Záujem svojho dieťaťa poznajú najlepšie jeho zodpovední rodičia, preto najlepším riešením otázky zverenia maloletého dieťaťa je rodičovská dohoda. Ak sa rodičia nedokážu dohodnúť, vyhľadajte pomoc odborníka, najlepšie psychológa.

2. Výška Výživného

Podľa §62 ods. 2 Zákona o rodine: „Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov“. Výživné možno charakterizovať ako finančný príspevok určený najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa.

Výška výživného sa určuje najmä podľa majetkových pomerov rodičov, ich schopností a možností.

  • Majetkové pomery rodičov: Neexistuje matematický vzorec pre výpočet výživného. Vo všeobecnosti sa výživné určí z príjmov rodiča po odpočítaní jeho opodstatnených výdavkov. Na strane príjmov súd skúma opakujúce sa príjmy zo zamestnania alebo podnikania spravidla za posledných dvanásť mesiacov a ostatný majetok (nehnuteľnosti, autá, úspory na účtoch, cenné papiere a iný hodnotný majetok). Na strane výdavkov súd pri určovaní výživného prihliada len na opodstatnené výdavky rodičov (výdavky na domácnosť a na maloleté dieťa).
  • Schopnosti a možnosti rodičov: Súd určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča, jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd má právo pri určovaní výživného neprihliadať na neopodstatnené výdavky rodiča a prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.

Nový zákon o rodine zaviedol inštitút minimálneho výživného vo výške 30% zo sumy životného minima, ktoré musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery a finančnú situáciu.

Odporúčanie: Zákon o rodine uprednostňuje rodičovskú dohodu o výške výživného. Ak sa nedarí dospieť k dohode, súd určí výšku výživného podľa uvedených kritérií.

3. Úprava Styku Rodiča s Dieťaťom

Ak dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti rodiča, má právo sa s ním stýkať. Styk s dieťaťom je možné upraviť dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu. Súd pri úprave styku prihliada na záujem dieťaťa, jeho potreby a citové väzby. Cieľom je zabezpečiť, aby dieťa malo možnosť stretávať sa s oboma rodičmi v primeranom rozsahu a aby tieto stretnutia nenarúšali jeho bežný život.

Striedavá Osobná Starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť je jednou z možností, ako zabezpečiť rovnocennú starostlivosť oboch rodičov. Slovenská legislatíva uprednostňuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ak sú obaja rodičia spôsobilí na výchovu dieťaťa a majú záujem o osobnú starostlivosť, súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti oboch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa.

Rodičovská Dohoda

Rodičovskú dohodu upravuje zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa, ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:

  • spolu nežijú (nezáleží na tom, či sú rodičia dieťaťa manželmi alebo nie);
  • rozvádzajú sa;
  • spolu nežijú a rozvádzajú sa.

Hoci zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a žiadúca. Rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom, čím sa dohoda stáva vykonateľnou a vynútiteľnou súdnou cestou.

Pri formulovaní obsahu dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok.

Formy Starostlivosti o Dieťa

  • Výlučná osobná starostlivosť - Dieťa je zverené jednému z rodičov, ktorý sa o neho osobne stará a bývajú spolu. Druhý rodič má právo sa s dieťaťom stýkať.
  • Striedavá osobná starostlivosť - Rodičia sa striedajú v osobnej starostlivosti o maloleté dieťa vo vopred určených časových intervaloch (rovnomerných alebo nerovnomerných).
  • Spoločná osobná starostlivosť - Rodičia rozhodujú o starostlivosti o dieťa spoločne, ako v období pred rozvodom manželstva. Táto forma starostlivosti je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode žijú v jednej domácnosti alebo blízko seba.

Úprava Styku s Blízkymi Osobami

K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.).

Zastupovanie a Správa Majetku

V bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia spoločne. V prípade, ak sa rodičia nedokážu dohodnúť o podstatnej veci dieťaťa, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.

Výživné (Alimenty)

Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje, alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritériá dané Zákonom o rodine:

  • Odôvodnené potreby oprávneného.
  • Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
  • Právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
  • Osobná starostlivosť rodiča o dieťa.
  • Starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú.
  • Najlepší záujem dieťaťa.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.

Vzájomná Informovanosť a Komunikácia

Pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.

Vzorové Príklady

Príklad 1: Návrh Otca na Zmenu Rozhodnutia o Osobnej Starostlivosti

Maloleté dieťa: Patrik Rovničan, nar. 1. 7. 2000, bytom u matky.

Otec: Ján Rovničan, nar. 1. 6. 1970, bytom Horná 25, Rimavská Sobota.

Matka: Elena Kvasnicová, nar. 7. 12. 1972, bytom Dolná 6, Rimavská Sobota.

Ján Rovničan podáva návrh na zmenu rozhodnutia o osobnej starostlivosti o maloletého Patrika Rovničana. Manželstvo s matkou bolo rozvedené dňa 7. 6. 2009 rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote. Maloletý Patrik Rovničan bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 150 € mesačne. Bol upravený aj styk s maloletým Patrikom, a to každý párny týždeň od piatku 16.00 hod.

Otec uvádza, že už od rozvodu manželstva bola realizácia styku s maloletým problematická, matka mu styk umožnila len výnimočne. So synom vychádza veľmi dobre, syn sa zo stretnutia s ním vždy teší. Otec platí výživné pravidelne, maloletému okrem toho platí stavebné sporenie a spolu s rodičmi mu pravidelne nakupujú aj potrebné ošatenie či športové potreby. Matka nemá na neumožňovanie styku s maloletým žiadny dôvod. Maloletého si vyzdvihoval a vracal v mieste bydliska matky vždy včas a riadne, pričom bolo o neho vždy náležite postarané. K návratu k matke ho musel častokrát prehovárať, nakoľko sa so mnou cítil vždy dobre.

Návrh:

  • Súd mení rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote č. k. 15C 449/09-59 zo dňa 7. 6. 2009 v časti týkajúcej sa zverenia maloletého Patrika Rovničana do osobnej starostlivosti tak, že súd maloletého zveruje do osobnej starostlivosti otca Jána Rovničana.
  • Matka je povinná prispievať na výživu maloletého sumou 50 €, a to vždy do 20. dňa v mesiaci.
  • Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň od piatku 18.00 hod. do nedele 15.00 hod.

Príklad 2: Návrh Otca na Zmenu Rozhodnutia o Výchove

Maloletá: Lesana Sedliačiková, nar. 11. 5. 1986.

Otec podáva návrh na zmenu rozhodnutia Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 30. 11. 1995 č. k. 6 C 132/95-19. Uvádza, že v čase pôvodného rozhodnutia súdu v roku 1995 prekonával osobnú krízu v dôsledku rozpadávajúceho sa manželstva, ktorú riešil nadmerným požívaním alkoholu, avšak toto obdobie už prekonal a je abstinent. Pracuje ako masér v liečebnom dome PAX v Číži s mesačným zárobkom cca 13 000 Sk.

Naopak, matka dieťaťa Lea Sedliačiková začala v poslednej dobe nadmerne požívať alkohol. Dokonca bola trestne stíhaná za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. V dôsledku správania sa matky dieťaťa mal. Lesana vlani na jeseň odišla z domácnosti svojej matky a prišla k otcovi a starým rodičom, kde sa zdržiava až doteraz. Urobila tak potom, čo ju druh, s ktorým matka dieťaťa žije, bez príčiny vyfackal, pričom matka sa len nečinne prizerala, zrejme otupená alkoholom. Maloletá dcéra sa za týchto okolností odmieta vrátiť k matke, ktorá sa prestala o ňu zaujímať. Za čas pobytu maloletej u otca a starých rodičov si dcérka zlepšila študijné výsledky a má pravidelnú dochádzku do školy.

Návrh:

  • Súd mení rozsudok Okresného súdu v Rimavskej Sobote z 30. 11. 1995 č. k. 6 C 132/95-19 tak, že maloletá Lesana Sedliačiková sa zveruje do výchovy otca Mareka Sedliačika.
  • Matka dieťaťa Lea Sedliačiková je povinná prispievať na výživu maloletej mesačne po 2 000 Sk od právoplatnosti rozsudku vždy do 10. dňa v mesiaci.

Príklad 3: Návrh Matky na Zmenu Úpravy Styku

Maloleté deti: Janka Blatňáková, nar. 28. 03., Ján Blatňák, nar. 11. 07.

tags: #navrh #na #zmenu #starostlivosti #o #dieta