Úvod
Téma interrupcií je na Slovensku dlhodobo predmetom spoločenských a politických diskusií. Od vzniku Slovenskej republiky sa o nej v parlamente hlasovalo už 11-krát. Napriek tomu, že počet interrupcií v krajine klesá, otázka legislatívnej úpravy tejto oblasti zostáva aktuálna. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o vývoji legislatívy týkajúcej sa interrupcií na Slovensku, súčasnom stave a návrhoch na zmenu.
Historický Kontext Interrupcií na Slovensku
Po skončení 2. svetovej vojny zostal v platnosti zákaz interrupcií, ktorý pochádzal ešte z obdobia fašistického Slovenského štátu. Komunistický režim tento stav pravdepodobne podporoval z dôvodu povojnového úbytku obyvateľstva.
Obdobie Československej Socialistickej Republiky
Počas prvých desiatich rokov existencie Československej socialistickej republiky boli interrupcie zakázané s výnimkou určitých prípadov. V roku 1950 bol prijatý nový trestný zákon, ktorý definoval trestný čin "usmrtenia ľudského plodu". Žene, ktorá sama usmrtila plod alebo o to niekoho požiadala, hrozil trest odňatia slobody do jedného roka. Osobe, ktorá vykonala potrat bez súhlasu ženy, hrozilo odňatie slobody na jeden až päť rokov. Prísnejšie tresty boli určené pre osoby, ktoré vykonali potrat pre zárobok alebo spôsobili žene ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. Zákon umožňoval lekárovi vykonať interrupciu v prípade ohrozenia zdravia alebo života matky alebo pri riziku prenosu dedičných chorôb.
Legalizácia Interrupcií v Roku 1956
Po smrti Stalina boli interrupcie v roku 1955 v Sovietskom zväze opätovne zlegalizované, čo ovplyvnilo aj československú legislatívu. V roku 1956 bola prijatá novela trestného zákona, ktorá zrušila trestný čin "usmrtenia ľudského plodu", čím došlo k legalizácii interrupcií. O rok neskôr bol prijatý prvý zákon o umelom prerušení tehotenstva.
Zákon o Umelom Prerušení Tehotenstva z Roku 1957
Podľa tohto zákona mala právomoc povoliť interrupciu špeciálna komisia, ktorá rozhodovala na základe žiadosti tehotnej ženy. Interrupciu bolo možné schváliť len zo "zdravotných alebo iných dôvodov hodných osobitného zreteľa". Paradoxom bolo, že hoci bol trestný čin usmrtenia plodu zrušený, takmer v identickom znení sa objavil v zákone o umelom prerušení tehotnosti, avšak upravoval beztrestnosť tehotnej ženy, ktorá si sama potrat spôsobí alebo oň niekoho požiada. Naďalej bol však trestaný ten, kto ženu na také konanie naviedol, pomáhal jej, či potrat priamo vykonal.
Prečítajte si tiež: Kompletný prehľad o návrhu
Vyhlášky a Vládne Nariadenia
Konkrétne zdravotné indikácie a procesnú stránku postupu pri žiadaní a schvaľovaní interrupcie upravovala séria vyhlášok a vládnych nariadení. O žiadosti tehotnej ženy rozhodovala trojčlenná komisia, ktorá sa skladala z poslanca národného výboru, člena okresnej alebo krajskej populačnej komisie a gynekológa. Pred rozhodnutím bola komisia povinná pokúsiť sa "s príslušnými orgánmi" odstrániť dôvody, pre ktoré žena o interrupciu požiadala. Okrem toho mala komisia povinnosť zhodnotiť aj celkové zdravotné a sociálne podmienky tehotnej ženy. Medzi indikácie patrili zdravotné dôvody a dôvody hodné osobitného zreteľa, ako napríklad pokročilý vek ženy, strata alebo invalidita manžela, rozvrat rodiny, možné ohrozenie životnej úrovne, obťažná situácia vzniknutá otehotnením u nevydatej ženy, ak žena otehotnela znásilnením alebo iným trestným činom, či skutočnosť, že žena už má najmenej tri deti. Potraty bolo možné vykonať len do 12. týždňa tehotnosti v zdravotníckom zariadení lekárom.
Zmena Vyhlášky v Roku 1973
Nová vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky z roku 1973 deklarovala záujem štátu chrániť zdravie žien z dôvodu ich "významného postavenia v spoločnosti". Táto vyhláška ponechala v platnosti predchádzajúce interrupčné dôvody, len ich viac špecifikovala. Zmenilo sa zloženie okresných či krajských interrupčných komisií, avšak základný princíp troch členov - jedného lekára a dvoch politických nominantov, zostal zachovaný. Novinkou bolo stanovenie lehoty na prerokovanie ženinej žiadosti, obligatórne prizvanie určeného otca, či povinnosť interrupčných komisií raz ročne vykazovať štatistiky dôvodov, pre ktoré ženy interrupcie podstúpili s návrhmi opatrení na odstránenie týchto príčin.
Zákon o Umelom Prerušení Tehotenstva z Roku 1986
V roku 1986 bol prijatý zákon o umelom prerušení tehotenstva, ktorý je v platnosti dodnes. Tento zákon kladie dôraz na ochranu zdravia a života ženy a ponecháva žene na posúdenie, či sú v jej prípade splnené individuálne podmienky pre jej materské poslanie. Ženám postačuje požiadať o interrupciu do 12. týždňa tehotenstva.
Návrhy na Zmenu Súčasnej Legislatívy
O téme interrupcií sa v parlamente od vzniku Slovenskej republiky hlasovalo celkovo 11-krát. Zaujímali sa o ňu mečiarovci, smeráci, liberáli aj tí, ktorí velebia Tisa a vojnový slovenský štát. Parlament sa návrhmi zákonov týkajúcich sa umelého prerušenia tehotenstva od roku 1993 zaoberal celkovo 11-krát. Z hojného počtu prešiel jediný. Poslanci to skúšali všemožne - niektoré návrhy boli zavrhnuté pre nedodržanie lehoty medzi zákonmi s rovnakým obsahom, o iných sa ani nerokovalo. Väčšina nezískala dostatočnú podporu v parlamente.
Snahy o Liberalizáciu
V roku 2003 navrhli liberáli zo strany ANO doplniť zákon o paragraf o tom, aby mohlo byť tehotenstvo prerušené až do 24. týždňa, ak sa potvrdí, že je plod geneticky chybný. Takyto zákrok malo preveriť odborné konzílium. Zákon prešiel, prezident Rudolf Schuster ho však nepodpísal.
Prečítajte si tiež: Ako zvýšiť výživné na dieťa
Snahy o Sprísnenie
Významným míľnikom pre zákon bol rok 2007. Vtedy totiž Ústavny súd definitívne rozhodol o tom, že legislatíva nie je protiústavná a že ženy majú právo na interrupciu. Sťažnosti poslancov KDH z roku 2001, ktorých na súde zastupoval Daniel Lipšic, tak nevyhovel.
V roku 2008 predložili poslanci KDH návrh, ktorý obsahoval nový paragraf o tom, že lekár musí ženu pred zákrokom informovať o všetkých rizikách a o aktuálnom vývojovom štádiu plodu a ukázať jej ho pomocou sonografického vyšetrenia. Lekár mal ženu informovať aj o alternatívach k interrupcii - o možnostiach osvojenia či finančných benefitoch pre matky. Zákrok mohla podstúpiť až po 72 hodinách odvtedy, čo dostala tieto informácie. Rovnako dopadol aj návrh nezaradeného poslanca Petra Gaburu, ktorý žiadal to, aby bol zákon č. 73/1986 Zb. úplne zrušený a interrupcie boli na Slovensku úplne zakázané.
V roku 2013 opozičné hnutie OĽaNO navrhlo doplniť zákon o paragraf, že umelé prerušenie tehotenstva nemôže byť vykonané použitím humánneho lieku alebo liečiva.
V roku 2015 prichádza na scénu Štefan Kuffa. Ako nezaradený poslanec spolu s rovnako nezaradeným Mariánom Kvasničkom a Jozefom Mikloškom z KDH predkladá radikálne riešenie - zrušenie zákona a úplný zákaz umelého prerušenia tehotenstva na Slovensku.
V roku 2018 to hneď dvakrát skúšali kotlebovci. Tí chceli, aby sa zákon o umelom prerušení tehotenstva upravil tak, že žena môže ísť na potrat len vtedy, keď je ohrozený jej život, ak bola znásilnená alebo ak je plod geneticky chybný. Zároveň žiadali zákaz vykonávania interrupcií cudzinkám.
Prečítajte si tiež: Materská Dovolenka - Podrobný Návod
V roku 2019 to hneď v januári skúšal nezaradený poslanec Vašečka. Potraty na vlastnú žiadosť chcel zakázať a zároveň žiadal do zákona vložiť paragraf o tom, že zdravotníci nesmú nabádať ženu na potrat a ak zistia, že ju naň nabáda niekto iný, musia to oznámiť Policajnému zboru.
V roku 2019 predložil Richard Vašečka takmer totožný návrh ako v januári, pridal len menšie úpravy. Zákon podporili najmä kotlebovci, SNS a niektorí poslanci OĽaNO. S druhým prišla opäť ĽSNS, no tentoraz rétoriku zmiernili. Poslanci chceli zákon upraviť tak, aby sa umelé prerušenie tehotenstva dalo vykonávať len do ôsmich týždňov. Paragraf o zákaze interrupcií pre cudzinky však ponechali. Tretiu novelu predložili poslanci z hnutia Sme rodina Milan Krajniak a Jozef Lukáč. Podobne ako kotlebovci chceli skrátiť dobu, do ktorej mohlo byť umelo prerušené tehotenstvo. Rozhodli sa pre hranicu siedmich týždňov. Posledný návrh vyšiel z dielne poslancov OĽaNO, medzi ktorými boli aj súčasný minister financií Eduard Heger, minister zdravotníctva Marek Krajčí a ministerka kultúry Natália Milanová. Tí nechceli nič zakazovať ani skracovať. Do zákona mienili doplniť, že sa zo zdravotných dôvodov žene preruší tehotenstvo, ak na to dá podnet zdravotnícke zariadenie a že sa za zdravotný dôvod pre potrat nepovažuje počatie po 40. veku života.
Aktuálne Návrhy a Diskusie
V súčasnosti je téma interrupcií opäť aktuálna vďaka iniciatívam konzervatívnych politikov z Kresťanskej únie, ktorá je súčasťou hnutia OĽaNO. Poslanci Kresťanskej únie pracujú na zákonnej úprave, ktorej cieľom je zlepšenie informovanosti ženy a vytvorenie podporných opatrení pre ženu, ktorá zvažuje podanie žiadosti o umelé prerušenie tehotenstva.
Návrh Poslankyne Lucie Drábikovej (OĽaNO)
Poslankyňa Lucia Drábiková (OĽaNO) je jednou z predkladateliek návrhov na zmenu interrupčnej politiky. Súčasné znenie je podľa nej iba prvým krokom na ceste k znižovaniu počtu interrupcií a očakávať môžeme aj ďalšie návrhy. Neplánujú však ísť cestou dostupnej antikoncepcie či kvalitnej sexuálnej výchovy, ale skôr sociálnej podpory pre ženy.
Medzi hlavné zmeny, ktoré Drábiková navrhuje, patrí predĺženie čakacej lehoty na interrupcie z dvoch na štyri dni. Navrhujú, aby ženy, ktorým budú v tehotenstve diagnostikované zdravotné problémy alebo sa plod nebude vyvíjať správne, budú musieť pred podstúpením interrupcie zháňať druhý odborný posudok od lekára, ktorý bude pracovať v inom zdravotníckom zariadení.
Drábiková nie je za schválenie tabletkovej formy interrupcie, pretože sa obáva zneužitia týchto tabletiek.
Ďalšie Návrhy
Návrh zákona Martina Čepčeka predložený do parlamentu 13. januára tohto roka návrh zákona na úplný zákaz interrupcií na Slovensku. V návrhu zákona je napísané, že paragraf 3 by sa mal vložiť medzi paragraf 2 a 4, taktiež s jeho nadpisom, a to: „Právo na informácie a zákaz nátlaku na matku“, pričom v odseku päť sa píše: „Propagácia umelého ukončenia tehotenstva potratom sa zakazuje. To znamená, že pokiaľ by chcela znásilnená žena podstúpiť interrrupciu, musí mať doklad od prokurátora, že k činu malo naozaj dôjsť.
Postoje a Argumenty
Zástancovia Sprísnenia
Zástancovia sprísnenia interrupčnej politiky argumentujú ochranou života plodu a zdôrazňujú, že žena by mala mať všetky dostupné informácie a podporu, aby sa mohla rozhodnúť pre donosenie dieťaťa. Navrhujú predĺženie čakacej lehoty, povinné poradenstvo a sociálnu podporu pre tehotné ženy.
Anna Záborská (klub OĽaNO) o návrhu povedala, že predĺženie lehoty má zabrániť tomu, aby sa ženy o interrupcii rozhodovali v strese. Stresujúce to určite je. Neplánované tehotenstvo je krízová sociálna situácia v živote ženy, takže žena bude v strese tak či tak.
Zástancovia Súčasného Stav
Zástancovia súčasného stavu argumentujú právom ženy na sebaurčenie a dostupnosť bezpečnej zdravotnej starostlivosti. Kritizujú obmedzovanie prístupu k interrupciám a poukazujú na to, že nedostupnosť interrupcií ohrozuje zdravie žien. Presadzujú dostupnú antikoncepciu, kvalitnú sexuálnu výchovu a možnosť podstúpiť tabletkovú formu interrupcie.
Poslankyňa Cigániková (SaS) kritizovala, že na Slovensku tabletková interrupcia stále nie je dostupná. Povedala: „Do dnešného dňa tu nemáme interrupčnú tabletku, ktorá takto ťažko skúšanej žene uľahčí to, čo musí trpieť. Nemyslím si, že je tu nejaká mentalita, že chceme trestať ženy. Hoci nemôžem hovoriť za všetkých ľudí.
Závery
Návrh zákona o interrupciách na Slovensku je komplexná a citlivá téma, ktorá si vyžaduje dôkladnú diskusiu a zohľadnenie rôznych názorov a argumentov. Je dôležité, aby legislatíva zabezpečila ochranu zdravia a života žien, rešpektovala ich právo na sebaurčenie a zároveň poskytovala podporu a informácie pre zodpovedné rozhodovanie.
tags: #navrh #interupcia #zakon