Hra je pre dieťa predškolského veku kľúčovou aktivitou. Predstavuje pre neho prirodzený a spontánny spôsob učenia, ktorý stimuluje jeho rozvoj. V hre dieťa nadobúda rôzne role a pripravuje sa na reálny život. V tomto článku sa zameriame na námety na hry v materskej škole, ktoré podporujú rozvoj detí a zároveň prispievajú k inkluzívnemu prostrediu.
Význam hry v predškolskom veku
Hra je pre dieťa predškolského veku základnou činnosťou. Je to pre neho prirodzená, spontánna činnosť a predstavuje najdôležitejšiu a najstimulujúcejšiu formu učenia. Hrou dieťa rozvíja svoju osobnosť a získava nové poznatky a skúsenosti.
Človek má prirodzene vrodenú schopnosť hrať sa, napodobňovať, používať rôzne neverbálne, pantomimické i verbálne prostriedky. Človek dokáže prežívať napätie, silné zážitky, emócie. Predškolský vek je významným obdobím vo vývine jedinca. Dieťa v tomto období urobí za svoj život najväčší krok vpred a deje sa tak formou pre neho najprirodzenejšou - hrou. Hrou tu nemáme na mysli len zábavu, ale práve naopak, máme na mysli hru, prostredníctvom ktorej sa rozvíja osobnosť dieťaťa v celej jeho šírke. Jej výhodou je, že dieťa je k hre motivované zvnútra, preto hru vyhľadáva samo, prináša mu radosť, zábavu, uspokojenie…
Dramatické hry ako prostriedok prípravy na život
V hre dieťa preberá na seba rôzne role, prostredníctvom ktorých sa pripravuje na životnú realitu. Z tohto dôvodu sú pre deti veľmi vhodné aj dramatické hry. „Ak tvorivú hru rozvíjame na základe určitého námetu, príbehu s úlohami a zápletkou, vzniká dramatická hra, t.j. hra, s dramatickým konaním, v ktorej najmenej dve osoby na seba navzájom pôsobia, čiže vstupujú do interakcie, do tzv. interakčnej hry s dramatickým napätím. Detská dramatická hra sa vyznačuje prirodzenosťou, spontánnosťou, hravosťou, tvorivosťou, predstavivosťou, fantáziou, originalitou - a je príťažlivá pre všetkých zúčastnených,“ uvádzajú vo svojej knihe Súzvuky tvorivosti autorky Anna Mrvová, Elena Bakošová.
Dramatická hra je hra na „niečo“, alebo na „niekoho“. Je to hra, ktorá má dej. Môže mať rôzne podoby. Od vyjadrenia pocitu alebo predstavy dieťaťa pohybom, alebo slovom, až po dejovo uzavretý celok (etudu, improvizáciu, dramatizáciu podľa predlohy). Dramatická hra je riadená činnosť, ktorá musí obsahovať na jednej strane znaky hry (spontánnosť, zaujatie, radosť, tvorivosť ) a na strane druhej špecifiká určujúce jej dramatický charakter. Napríklad napätie z očakávania, ktoré prináša zadávanie témy, možnosti podieľať sa na utváraní kľúčového dramatického motívu, pozerať na realitu prostredníctvom fantázie, podieľať sa na rozhodovaní a plánovaní hry, prežívať pocity vlastných improvizačných schopností a identifikáciu s rolou, podieľať sa na súhre rolí a podobne.
Prečítajte si tiež: Kolo, Kolo Mlynské pre Deti
Dramatické hry sa realizujú v atmosfére kooperácie, v reflexii s vlastnou predstavou, ktorú deti vyjadrujú pohybom, mimikou, gestom, neverbálnou komunikáciou. Úlohou učiteľky je navodiť takú dramatickú hru, ktorá bude deti inšpirovať k aktivite a primerane ju riadiť. Riadiť dramatickú hru neznamená hodnotiť správnosť alebo dokonalosť výkonu detí, ale na hre participovať a podporovať každé dieťa, ktoré má schopnosť vyjadriť vlastnú predstavu, vlastné nápady a originalitu prejavu.
Ak má voľná hra rysy hry dramatické alebo obsahuje témy, ktoré sú pre ne vhodné , môžeme v materských školách plynule a prirodzene prejsť do vedenej hry dramatickej , byť jej predohrou, ktorá učiteľke naznačí, čo deti zaujíma a čo je pre ne významné. Tento prechod medzi hrou voľnou a riadenou je jedným zo špeciálnych rysov dramatickej hry v materskej škole. Dramatická výchova pomáha utvárať vnútorne bohatú osobnosť, vedomú si svojej hodnoty a zároveň otvorenú svetu, schopnú sociálneho porozumenia a spolupráce. Stavia na vlastnej skúsenosti a zážitku a preto je jej účinok hlboký a trvalý.
Zoznamovacie hry na podporu inklúzie
Zoznamovacie hry sú dôležité pre vytváranie priateľského prostredia v materskej škole. Pomáhajú deťom spoznať sa navzájom a budovať vzájomné vzťahy.
Krstné meno je pre každého človeka veľmi dôležité a každý z nás je rád, keď ho iní oslovujú menom. Zoznamovacie hry môžete využiť pri prvom stretnutí detí, na začiatku školského roka alebo pri príchode nového dieťaťa do materskej školy.
Volám sa…
Deti stoja v kruhu. Postupne po jednom sa predstavia, teda povedia svoje meno, čo najradšej robia a urobia jedno gesto, ktoré súvisí s tým, čo najradšej robia. Ostatné deti zopakujú, čo videli a počuli. Musia si všímať gestá, intonáciu hlasu, presné znenie vety, ktorou sa dieťa predstavilo. Napríklad: „Volám sa Janka a veľmi rada sa lyžujem.“ Dieťa povie túto vetu a ukáže pohyb, ktorý robí pri lyžovaní. Postupne sa takto predstaví každé dieťa.
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
Zapamätaj si o mne
Túto hru sa môžeme hrať po absolvovaní prvej spomínanej hry, v ktorej sa deti predstavili a zistili o svojich spolužiakoch určité informácie . V tejto hre deti stoja v kruhu. Ich úlohou je povedať o spolužiakovi to, čo si zapamätali z predchádzajúcej hry.
Pantomíma
Deti stoja vo dvojiciach oproti sebe. Učiteľka im povie, aby jeden z dvojice pantomimicky ukazoval, čo rád robí a čo má rád. Druhý z dvojice opakuje, pohybom, čo vidí. Potom si úlohy vymenia.
Rozprávkové dvojice
Najprv si môžete prečítať niektorú z rozprávok, v ktorých vystupujú známe dvojice postavičiek. Napríklad Maťko a Kubko, Tom a Jerry, Pat a Mat, Kremienok a Chocholúšik a podobne. Potom povedzte deťom, aby sa postavili do kruhu. Vyberte dvoch dobrovoľníkov. Jednému zaviažte šatkou oči, druhému šatkou zviažte nohy, aby nemohol chodiť, iba skákať. Prvý má podľa zvuku nájsť druhého.
Rytmické mená
Deti sedia v tureckom sede v kruhu, oboma rukami búchajú na kolená. Zvolia si pravidelný rytmus búchania a opakujú svoje meno dvakrát. Napríklad: Jurko, Jurko, Evka, Evka, Betka, Betka….
Klbko priateľstva
Deti sedia v kruhu. Jedno dieťa v ruke drží klbko, povie svoje meno a meno toho, komu ho hodí. Tempo sa môže zrýchľovať. Obmena hry môže spočívať v tom, že dieťa povie svoje meno, priradí k nemu nejakú informáciu o sebe. Napríklad povie, čo má rád, čo sa mu páči a podobne. Koniec vlákna si nechá v ruke a klbko hodí ďalšiemu, ktorého osloví menom. Z klbka vznikne pavučina priateľstva. V ďalšej fáze si každé dieťa vyberie jedného spolužiaka, o ktorom si zapamätalo nejakú informáciu.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Zvieracia fotografia
Deti sa najprv s učiteľkou porozprávajú o tom, ktoré zvieratko sa im páči. Učiteľka potom povie, že si urobia spoločnú fotografiu, ale tak, že každý sa zamaskuje za zvieratko, ktoré sa mu páči. Využijú napríklad kostýmy, ktoré majú v materskej škole alebo ich učiteľka pomaľuje. Potom urobí fotografiu. Tú premietne na interaktívnu tabuľu. Potom každé dieťa povie, koho spoznáva na fotografii, ako sa volá a ktoré zvieratko sa danému dieťaťu páči.
Lietajúci koberec
Žiaci sa rozdelia na dve skupiny, a to na hercov a cestovateľov. Cestovatelia si sadnú na „lietajúci koberec“ (môže to byť deka alebo žinienka) a za zvukov rytmickej hudby „letia“ do rozprávky. Môžu mávať rukami tak, ako letia vtáky. Počas hudby sa skupina hercov dohodne na tom, akú rozprávkovú postavu alebo zvieratko zahrajú, keď hudba prestane hrať. Cestovatelia majú uhádnuť, čo herci zahrali. Po troch rozprávkach si pozície vymenia.
Magnet
Deti stoja v kruhu a chytia sa za ruky. Súčasne s hudbou začnú chodiť dookola, pričom sa stále držia za ruky. Keď hudba stíchne, učiteľka povie meno dieťaťa. Všetci sa okamžite pustia a utekajú k práve menovanému dieťaťu, ktoré je vlastne magnetom. Dieťa obklopia a povedia mu, ako sa volá a ako sa volajú ony.
Posielanie darov
Deti sedia v kruhu blízko seba. Učiteľka začne hru tým, že sa obráti k dieťaťu sediaceho vpravo a zvolí si preňho nejaké gesto so slovami: „Ja som pani učiteľka a tebe Katka posielam zamávanie.“ Hra pokračuje do kruhu s rôznymi darmi pre ďalšie dieťa.
Loptičková štafeta
Deti postavíme do kruhu a vezmeme si malé loptičky. Všetky deti zdvihnú jednu ruku. Prvé začne a hodí niekomu loptu. Ďalšie dieťa ju chytí, zakričí svoje meno a dá dole ruku. Hádže ďalšiemu. Teda tomu, kto loptu ešte nemal. Vieme to podľa toho, že má ešte hore ruku. Pravidlo je, že každý môže mať loptu hodenú len raz a deti si musia pamätať, komu loptu hodili. V ďalšom kole deti hádžu loptu presne tomu istému dieťaťu ako v predchádzajúcom kole. Tentokrát ale hodia loptu a povedia aj jeho meno. Takto sa opäť všetci vystriedajú.
Inklúzia v materskej škole prostredníctvom hry
Inklúzia je proces, ktorý zabezpečuje, že každé dieťa má právo byť súčasťou skupiny a má rovnaké možnosti rozvoja. V materskej škole to znamená, že všetky deti, bez ohľadu na ich schopnosti, etnický pôvod, jazyk alebo iné odlišnosti, sú prijímané a rešpektované.
Keďže v materských školách aktuálne pribúda stále viac a viac detí mladších ako tri roky, prichádza pre pedagógov v MŠ inšpirácia v podobe tejto brožúry. Prináša námety na aktivity a hry, využiteľné vo výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole, rozdelené podľa veku detí - dvojročných maličkých nevynímajúc.
Ideou skupinových hier je to, aby deti od raného veku dokázali (chceli a mali záujem) spolu fungovať, vzájomne participovať a akceptovať sa. V spomenutom veku je včlenenie hry do procesu najvhodnejším prostriedkom k učeniu (sa). Cieľom inklúzie je vytvoriť diferencovanejší, pružnejší, pre potreby detí vhodnejší výchovno-vzdelávací systém, kde sa heterogénnosť skupiny považuje za normalitu (Leonhardt et al., 2007). V prostredí školy je ním také pedagogické konanie, ktoré je konštruované na akceptovaní rozdielnosti žiakov s rôznymi s fyzickými, s intelektovými schopnosťami, s jazykovými, etnickými či kultúrnymi rozmanitosťami, a nie na snahe o prekonanie tejto rozdielnosti selekciou alebo asimiláciou (modif. V skupine sa societa nediferencuje na majoritu a minoritu, ale vníma sa ako heterogénna skupina, v ktorej sú si rovní všetci zúčastnení a každý jej aktér, každé dieťa je niečím odlišné. Spojovacím článkom edukačno-umeleckých modelov je reflektívny dialóg, prostredníctvom ktorého sa deti k niečo konkrétne, či niekoho konkrétneho spoznávajú. Rozvíjajú si tak sociálne a komunikačné spôsobilosti (Sláviková et. Pri práci so skupinou sú začiatky práce zacielené na podporu kohézie a súdržnosti v skupine. Prostredníctvom úvodných aktivít je prvoradým cieľom venovať pozornosť vzájomnému spoznávaniu sa, pozorovaniu správania sa detí v skupine. Základom prvotných hier je dieťaťu/deťom vhodne (na ich vývinovej úrovni) objasniť začlenenie každého člena skupiny bez segregačných tendencií.
„Deti, z čoho sa stavia dom?“ (dialóg pedagóga s deťmi o stavbe domu). Na pokyn pedagóga sa deti pochytajú za ruky a „ukladajú“ tehly - tak murujú stenu (k rytmizácii pohybov sa využíva pieseň). Každé z detí predstavuje jednu tehlu. Pedagóg objasňuje individualitu každého dieťaťa tým, že im prízvukuje, že nie všetky tehly sú rovnaké, „…ale zapamätajte si deti,…“ prízvukuje pedagóg - „…vždy držia pokope … „Každý z nás je kvetom, Radko povedz, akým kvetom chceš byť Ty? Pozrite sa jeden kvietok je červený, modrý a každý inak vonia. Všetky však rastú na jednej lúke, každý má tam miesto. Deti si vyberú hudobný nástroj, ktorý je súčasťou orchestra. Spoločne si na nich zahrajú. Môžu hrať v dvojiciach, vo väčších skupinách a pod. Deti spoločne vytvoria z hliny veľký koláč. Postavia sa okolo stola a na výzvu začnú najprv jemne, pomaly bubnovať končekmi prstov na hlinu. Postupne sa bubnovanie zrýchľuje a bubnujú už celé dlane. Intenzita bubnovania sa zvyšuje, prekrvenie prstov sa zväčšuje. Tú to aktivitu kombinujeme so spievaním rytmickej piesne „Kováč kuje, mechy duje…“, najprv pomalým tempom s postupným zrýchľovaním. Deti pohybujú prstami do rytmu piesne.
Skupinové hry s zdôrazňujú autentické prežívanie účastníkov. Ide o alternatívnu formu podpory znevýhodnených skupín v prostredí materských škôl. Epizodická podpora je typom podpory, kedy jednotlivec zo znevýhodnenej skupiny potrebuje krátkodobú starostlivosť. Ide o využitie tzv. rozohrievacích, úvodných či motivačných aktivít. Je vhodná pri začiatkoch podpory inkluzívneho prostredia v materskej škole. Ranná podpora inklúzie pri práci s »odlišnosťou« zvyčajne »štartuje« s aktivitami zameranými na diferencovanie vizuálne vnímaných fyzických »odlišností« (konkrétne ide o odlišné telesné dispozície dotýkajúce sa napr. Úlohou detí je vzájomné porovnávanie rúk (prikladaním) v dvojiciach. Zvyčajne ide o adaptačné pobyty detí so znevýhodnením v materských školách. Edukačné aktivity sú významnou súčasťou podpory inklúzie. Sú v nich integrované požiadavky na akceptáciu a pozitívne vnímanie dieťaťa so znevýhodnením kolektívom. „Za ruky sa pochytáme, pri tanci sa zabavíme, veď sme jedna rodina, jedna veľká skupina.“ Znevýhodnené dieťa sa stáva hlavnou postavou - Ruženkou. Hra sa hrá v kruhu. Ruženka tancuje s členom kráľovskej rodiny, ktorého si sama vybrala. Celý proces v kruhu má konkrétny priebeh: deti sa vzájomne poklonia, predstavia sa (povedia si svoje meno), podajú si ruky, každý ukáže svoje kroky pri tanci, spoločne sa dohodnú a zatancujú.
Obmedzená podpora je časovo striktne oklieštená. Súčasťou je príprava jednotlivca so znevýhodnením na zamestnanie. Ide o prechodné začlenenie jednotlivca so znevýhodnením, napr. počas hier (sociálna inklúzia), súčasť tvorivých dielní, a pod. Liebmanová (2005) odporúča tzv. Pohybovo-zvukové energizéry sú zamerané na podporu aktivizácie životnej energie. Ich úlohou je skupinu aktivizovať od pasivity k aktivite. Primárnym prvkom sa stáva dotyk a zvuk, dotyk a tón, dotyk a pieseň. Výtvarno-komunikačné energizéry sú zamerané na odbúravanie napätia a neistoty jednotlivcov v skupine. Ich charakteristickým znakom je jednoduchosť, možnosť upravovať (modifikovať) a nenáročnosť z hľadiska použitého materiálu. 1: Úlohou detí v skupine je zatvoriť oči a spoločne kresliť na papier podľa pokynov pedagóga. 1a: Kreslenie vo dvojiciach na základe pokynu kamaráta (vstup do role vidiaci a nevidiaci). Rozsiahla podpora je typom podpory, ktorá je realizovaná priebežne. Môže to byť stimulačný program na podporu inkluzívneho prostredia, napr. Úplná podpora je typom podpory charakterizovaná vysokou intenzitou inklúzie prostredia, v ktorom sa človek so znevýhodnením nachádza. Práca s »odlišnosťou«: výtvarné média zameriavajúce sa na rozličné spôsoby skúmania »odlišnosti« (napr. vizuálne vnímanej) ako na možnosti stimulácie predstavivosti a kreativity pri akceptácii odlišnosti (práca s »odlišnosťou« spôsobom zážitku napr. Práca s »predsudkami«: aktivity na podporu kvality života detí v skupine zameranej na dramatizáciu príbehov, ktoré sa v skupine odohrávajú. Zvyčajne ide o verbálno-zvukové metódy s doplnením o dramatizačné vsuvky (napr. naratívna pantomíma, dabing, práca s rozprávkou bez slov, so zvukmi, so spevom). Ide o verbalizáciu predsudkov, ich redukciu prostredníctvom zážitkových aktivít, kde je možnosť pracovať s konkrétnymi. Práca s »nálepkami«: aktivity sa zameriavajú na objasnenie »nálepiek« s následnou konfrontáciou sebavnímania verzus skupinového vnímania konkrétne vytvorenej »nálepky«. Sú to aktivity, v ktorých deti reálne prežívajú skutočnosť mať nálepku (etiketu) na ktorej je niečo zobrazené (najskôr nalepíme etiketu na viditeľné miesto tak, aby aj nositeľ bol informovaný o jej obsahu, neskôr možno aktivitu modifikovať tak, že etiketu umiestnime na časť tela bez možnosti fyzického odstránenia, likvidácie zo strany dieťaťa), následne prebieha reflektívny dialóg t.j. objavovať jedinečnosť osoby so znevýhodnením.
Priebeh a realizácia skupinových aktivít sa uskutočňuje v hravej atmosfére. Účastníci majú tak možnosť poznať reakcie a správanie sa nie druhých, skvalitňovať komunikáciu a tým poskytovať celej skupine bohatšie skúsenosti. Práca s umeleckými prostriedkami umocňuje silu a dynamiku procesu. Dramatické, hudobné a výtvarné stvárnenie zostrujú pohľad na skupinové dianie. Realita v inklúzií je práve v nazeraní na človeka ako rovnocenného partnera v hre, vo vzťahoch, v živote a i. Vzájomné sociálne skúsenosti, potreba byť akceptovaný a ochota akceptovať, že druhí sú »iní«, je ukotvené v (pre) budovaní etického povedomia každého jednotlivca, čo považujeme za rozhodujúce pri funkčnom začlenení do spoločnosti. V spoločnom živote s najrôznejšími »odlišnosťami« sa u človeka rozvíja individualita každého jednotlivca.
Bariéry inklúzie a možnosti ich prekonávania
Napriek snahe o inkluzívne prostredie sa v materských školách môžu vyskytnúť bariéry, ktoré bránia deťom s odlišnosťami úspešne sa začleniť do kolektívu.
Nepostrehnutím „onálepkovania“ dieťaťa v sociálnom prostredí môžu vznikať prekážky - bariéry, ktoré nedovoľujú dieťaťu s odlišnosťou úspešne sa začleniť do kolektívu. Sú špecifické tým, že sa „prejavujú na úrovni spoločenského vedomia v podobe noriem, názorov, postojov, hodnôt, ktoré sa prenášajú systémom vzdelávania, kultúry na každého jednotlivca“ (Ďurič et. al, 2000). Odbúraním bariér komunita školy (aj spoločnosť) konštruuje cestu k inkluzívnemu smerovaniu. Bariérou nemusí byť len postihnutie, narušenie, či obmedzenie, môže byť ním aj jazyková bariéra (napr. dialóg v dvojici detí, Nemca s Rusom, každý ovláda len svoju materinskú reč), materiálna bariéra (napr. dieťa sa nezúčastní plaveckého výcviku z dôvodu obmedzeného finančného rozpočtu domácnosti), sociálna bariéra (napr. „Deti, ticho, ticho, prosím, zoraďte sa, budeme skákať po týchto bodkách. „Pani učiteľka“, kričí päťročný Michal, „ja to nemôžem, lebo“ … učiteľka preruší chlapca, „nevadí Mišo, tak prejdi na druhú stranu“ (pohybom ruky naznačí smer „odchodu“ predškoláka Michala). „Tu som!“ upozorňuje deti pedagóg a žiada deti, aby jej venovali pozornosť. Llyod (2006) považuje za bariéru aj situácie typu: Nebyť účastný, nebyť prirodzenou súčasťou skupiny. Dieťa v ranom veku vstupuje do rôznych priestorov s určitým kvantom informácii a skúseností (často aj predsudkov), ktoré sa naučilo v rodine a v bližšom okolí. Časom svoje spôsobilosti (kompetencie) použije, napr.
Ak vznikne situácia, kedy je dieťa iným dieťaťom, príp. skupinou detí odmietané, napr. Deti predškolského veku si skôr nevšímajú odlišnosti (vzájomné rozdiely medzi nimi), zvyčajne ich vnímajú ako prirodzenú súčasť skupiny. Podľa Radakovičovej (2012) rovesníci sa voči „iným“ deťom správajú zväčša bez odmietania, strachu a pod. Deti iných národností a štátnych príslušností boli prijaté do slovenskej MŠ a samozrejme neovládali slovenský jazyk. Napriek tomu našli „spoločnú reč“ v procese hry. Postupne vznikali medzi nimi kamarátstva, ktoré ostatné deti verbalizovali napr. Fati svojím vzrastom prevyšuje spolužiakov. Má problémy s motorikou, komunikuje cez zvuky a gestiku. Emocionálne prežívanie prejavuje len fyzicky, čo väčšina detí v triede nerozumie, odmietajú ho akceptovať. Fatiho považujú za „nekamaráta“ a z hry ho vylučujú. Ich segregačná stratégia je ovplyvnená Fatiho agresívnymi prejavmi, bezdôvodným napádaním, škriabaním a pod. Deti si vždy všímajú odlišnosti v stravovaní, ak si niektorému z detí umožnený „ústupok“ v stravovaní, napr. Jankovi sa vždy podáva chlieb bez nátierky, alebo chlieb namiesto kaše; Zuzke naleje pani kuchárka vodu namiesto čaju, či mlieka, alebo Ondrej jedáva prílohu bez mäsa, a zje len ošúpané jablko a pod. Ostatné deti, ktoré sa stravujú spoločne s deťmi, ktoré majú zo zdravotných dôvodov odporúčané zmeny a úpravy v stravovaní, sa dožadujú sa rovnakých „vymožeností“.
Každé dievča a chlapec má právo „vstúpiť“ a byť súčasťou skupiny. Pedagóg je neodmysliteľnou súčasťou inklúzie - je potrebný a prospešný. Je tým, ktorý, učí a podporuje inkluzívne povedomie detí, je súčasťou „tímu dospelých“ formujúcich ich životné kompetencie. (modif.
Hry na rozvoj pozornosti a grafomotorických zručností
Okrem zoznamovacích hier a aktivít na podporu inklúzie je dôležité venovať sa aj hrám, ktoré rozvíjajú pozornosť a grafomotorické zručnosti detí.
Brožúra s názvom Pozornosť detí v materskej škole sa venuje momentálne veľmi aktuálnej téme, keďže z roka na rok stúpa počet detí s poruchami pozornosti. So zámerom pomôcť ich včasnému odhaleniu je v brožúre téma spracovaná v naozaj ucelej podobe, v akej ešte nebola inde spracovaná. Brožúra je spracovaná v súlade s inovovaným ŠVP pre materské školy. •Predstavuje pomôcku pre učiteľky pri riešení problémov detí s pozornosťou.
Hry s kartičkami
Deti z detských časopisov vystrihnú obrázky a nalepia ich na kartičky. Učiteľka zhotoví hraciu kocku so symbolmi čísel 1 - 5. Na jednu stenu kocky nakreslí smajlíka, t.j. Kartičky rozložíme na stôl, obrázkami hore. Hráč hodí kockou, spočíta počet bodiek a vyberie si ľubovoľný obrázok, ktorého názov vyslabikuje a vytlieska na príslušný počet bodiek na kocke. Môže doplniť aj prídavné meno - napr. 4 = ma-lá kač-ka. Kartičku si zoberie. Deti to zopakujú.
Hlásky
Potom pred písmená a-e-i-o-u dávajú iné písmeno, napr. H (vyslovíme „h“ a nie „há“).
Čítanie v knižkách
Deti si vyberú ľubovoľné knižky (každé svoju, alebo do dvojíc) Na tabuli sú napísané číslice. Učiteľka ukáže napr. na číslicu 5 a povie: Prečítajte mi, čo je na strane päť. Deti listujú, kým nájdu danú stranu a prečítajú, čo je na nej (aký obrázok vidia, aké písmeno spoznajú). Obmena: Učiteľka povie konkrétnu vec - slovo, písmeno, ktoré deti v knižke hľadajú.
Cvičenie s písmenami
Učiteľka deti postupne oboznámi s postojmi tela v tvare písmen A, E, I, O, U. Na pokyn napr. „Ako cvičí písmenko I?“ Deti sa postavia do daného tvaru (stoj spojný, ruky pripažiť). Obmena: deti môžu vymýšľať, ako by napodobnili aj iné písmená z abecedy, napr. začiatočné písmeno svojho mena.(napr.