Materská dovolenka a s ňou spojený materský príspevok predstavujú dôležitú sociálnu dávku pre budúce matky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o materskom príspevku pre nezamestnané ženy na Slovensku, vrátane podmienok nároku, výpočtu výšky dávky, potrebnej dokumentácie a ďalších užitočných informácií. Čo však v prípade, ak je žena nezamestnaná? Aj v takejto situácii existuje možnosť získať nárok na materskú, avšak je potrebné splniť určité podmienky.
Kto má nárok na materskú dávku?
Materská dovolenka je obdobie, počas ktorého poberáte dávku nemocenského poistenia poskytnutú štátom v prípade tehotenstva a starostlivosti o narodené dieťa. Dĺžka materskej dovolenky je zákonom stanovená na 34 týždňov, pre osamelé ženy je to 37 týždňov a ženy, ktoré zároveň porodili dve a viac detí, majú nárok na 43 týždňov. Ak na „materskej“ ostáva muž a stará sa o narodené dieťa, prináleží mu materská dovolenka v rozsahu 28 týždňov. Nárok na materské dávky môže získať aj žena, ktorá je bez práce. V takýchto prípadoch pozná slovenská legislatíva tzv. ochrannú lehotu. Ochranná lehota je obdobie, v ktorom už tehotná žena neplatí odvody či nemá prácu. Vtedy ju berie Sociálna poisťovňa ako človeka, ktorý pracuje.
Podmienky nároku na materskú dávku pre nezamestnanú ženu
Pre nárok na materskú dávku pre nezamestnanú ženu je nevyhnutné splnenie nasledovných podmienok:
- Doba nemocenského poistenia: Musíte byť nemocensky poistená minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred dňom nástupu na materskú dovolenku. Do tejto doby sa započítava aj štúdium na strednej alebo vysokej škole, ak bolo úspešne ukončené pred pôrodom.
- Ochranná lehota: Ak ste nezamestnaná, musíte byť v tzv. ochrannej lehote. Táto lehota trvá 8 mesiacov pred 6 týždňom plánovaného pôrodu. Sociálna poisťovňa v niektorých prípadoch zohľadňuje tzv. ochrannú lehotu, je to obdobie, v ktorom máte nárok na materskú dávku, hoci vám nemocenské poistenie skončilo a nevzniklo nové. Ochrannú lehotu môžu využiť budúce matky, ktorým skončilo zamestnanie, a podľa novely zákona aj dobrovoľné poistenie či povinné poistenie SZČO. Musia však „stihnúť“ otehotnieť do 180 od zániku poistenia. Ak žena otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, má nárok na štandardnú osemmesačnú lehotu. V tomto prípade ju bude Sociálna poisťovňa počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
- Dobrovoľné nemocenské poistenie: Môžete sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie a doplatiť si chýbajúce obdobie. Je však dôležité platiť poistné včas a v správnej výške, inak sa toto obdobie nezapočíta. Pokiaľ ste odišli z dobre plateného zamestnania a následne si budete nemocenské dobrovoľne platiť menej ako 26 týždňov, materský príspevok sa vám vypočíta z minimálneho vymeriavacieho základu.
- Práca počas tehotenstva: Ak vám to zdravotný stav dovolí, môžete si nájsť zamestnanie a odpracovať potrebné mesiace počas tehotenstva.
- Započítanie štúdia: Do potrebných 270 dní nemocenského poistenia sa započíta aj štúdium na strednej či vysokej škole. Doba poistenia sa však započíta len vtedy, ak pred pôrodom úspešne ukončíte príslušný stupeň vzdelania.
Príklad: Martina študuje v poslednom ročníku vysokej školy. V máji ukončila štúdium štátnou skúškou a od 1. júna sa zamestnala. Dieťa porodila 15. septembra. Pretože ešte pred pôrodom úspešne ukončila štúdium, do pôrodu sa jej započíta 107 dní nemocenského poistenia a zvyšných 163 dní sa jej započíta zo štúdia.
Dobrovoľné poistenie ako možnosť pre nezamestnané
Častokrát sa objavuje otázka, či je možné získať materskú aj cez dobrovoľné poistenie. Odpoveď je áno, ak spĺňate nasledovné podmienky:
Prečítajte si tiež: Sprievodca založením OZ
- Má viac ako 16 rokov.
- Má trvalý alebo prechodný pobyt v SR.
- Nie je povinne nemocensky poistená.
Ak nemáte zamestnanie, alebo si ešte neplatíte povinné nemocenské poistenie ako SZČO a plánujete bábätko, môže byť toto poistenie pre vás ideálne. Je dôležité si uvedomiť, že ak už máte nemocenské poistenie (napr. ako zamestnanec alebo SZČO), dobrovoľne sa pripoistiť nemôžete. V minulosti to bolo možné, ale legislatíva sa zmenila.
Kedy sa dobrovoľné poistenie oplatí?
Dobrovoľné poistenie je vhodné:
- Ak chcete získať 270 dní poistenia pred pôrodom a nestihli ste ho pokryť povinným poistením.
- Ak ste boli v posledných dvoch rokoch nemocensky poistení, ale momentálne nie ste, ani nie ste v ochrannej lehote a čakáte dieťa - dobrovoľným poistením zabezpečíte, že pri nástupe na materskú budete poistení.
- Ak chcete získať materskú vo výške v akej by ste chceli, ale nechcete, alebo sa nemôžete zamestnať.
Ako dobrovoľné poistenie funguje?
- Prihlásenie: Navštívte pobočku Sociálnej poisťovne vo vašom meste a prihláste sa na dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie.
- Vymeriavací základ: Stanovíte si základ, z ktorého budete platiť poistné.
- Poistné: Poistné sa vypočíta ako 33,15 % z vybraného základu.
Príklad: vyberiete si základ 2 000 €, poistné bude 2 000 × 33,15 % = 663 € mesačne.
Podmienka pre výpočet materskej: Ak chcete, aby sa materská dávka počítala z vášho vymeriavacieho základu, musí poistenie trvať minimálne 26 týždňov pred nástupom na materskú. To znamená, že matka sa musí prihlásiť na poistenie najneskôr na začiatku 7 týždňa tehotnosti.
Je dôležité nemať nedoplatky vyššie ako 5 € za posledných 5 rokov, inak Sociálna poisťovňa môže nárok na materskú zamietnuť.
Prečítajte si tiež: Zdravotné odvody počas materskej
Výpočet materskej dávky
Materská sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. U zamestnanca je to hrubá mzda, z ktorej sa platia sociálne odvody. Pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ. Percentuálna výška materského je 75 % DVZ od prvého dňa. Výška materskej dávky má aj svoju maximálnu hranicu a určuje ju maximálny denný vymeriavací základ, ktorý sa mení vždy k 1. januáru daného roka. Z určeného maximálneho denného vymeriavacieho základu sa potom počíta maximálna výška za deň.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet
Rozhodujúcim obdobím pre výpočet materskej dávky je zvyčajne predchádzajúci kalendárny rok pred rokom, v ktorom vznikol nárok na materskú dávku. Ak ste však v predchádzajúcom roku nemali žiadny príjem, môžu sa zohľadniť aj iné obdobia, napríklad z posledného zamestnania.
Príklad: Karolína mala za posledných 12 mesiacov stály plat 950 eur a za posledné 2 roky bola nemocensky poistená viac ako 270 dní. Na materskú dovolenku sa rozhodla nastúpiť štandardne 6 týždňov pred plánovaným pôrodom. Aby sme vypočítali výšku jej materskej, potrebujeme zistiť denný vymeriavací základ. V roku 2025 sa materská vypočíta ako 75 % hrubej mzdy pred pôrodom na základe denného vymeriavacieho základu.
Maximálna výška materskej
Ako upozorňuje Sociálna poisťovňa, aj výška materského príspevku má svoje limity. Výška materskej sa odvíja od denného vymeriavacieho základu. Ten však nesmie presiahnuť 75 % zákonom stanoveného maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo pre rok 2025 znamená 70,52 eur (75 % zo sumy 94,0274 eur). V tomto roku môže rodič na materskej dostať najviac 1 791,70 eura za 30-dňový mesiac a za mesiac s 31 dňami dostane maximálne 1 851,40 eura. Takúto vysokú dávku dostane iba osoba, ktorá zarába viac ako 2 420 eur hrubo mesačne. Živnostníci a samoplatcovia musia z tejto sumy platiť odvody.
Spodnú hranicu materskej štát nedefinuje, ak žena zarábala minimálnu mzdu, vyjde jej logicky aj minimálna materská. V prípade, že matke vyjde nižšia suma materského príspevku, ako je suma rodičovského príspevku, rozdiel sa jej doplatí. Musí však o to požiadať.
Prečítajte si tiež: MŠ Športová – 50 rokov
Ako a kedy požiadať o materské?
Žiadosť o materské dávky vystavuje váš gynekológ v období od 8 do 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak ste zamestnaná, žiadosť dáte zamestnávateľovi, ktorý ju potvrdí a následne doručí Sociálnej poisťovni. Doklady treba predložiť pobočke Sociálnej poisťovne spravidla do 5. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa materské vypláca.
Materskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa na základe „Žiadosti o materské dávky“. Tlačivo si nemôžete stiahnuť a vytlačiť, vystavuje ho gynekológ v období od 8 do 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak ste nestihli podať žiadosť o materské pred pôrodom, môžete tak urobiť aj po pôrode. Dôležité je podať žiadosť v zákonnej lehote a mať splnené podmienky nároku na materskú dávku.
Sociálna poisťovňa vypláca materskú dávku mesačne a spätne. Dávka chodí na účet príjemcu, vypláca sa (po žiadosti) v hotovosti alebo na účet manžela či manželky. Vo väčšine prípadov prichádza materská dávka na účet koncom mesiaca, najčastejšie v posledný pracovný deň.
Dokumenty potrebné k žiadosti o materské
- Občiansky preukaz
- Potvrdenie o trvaní dobrovoľného poistenia (ak existuje)
- Číslo účtu v banke
Ochranné lehoty a ich význam
Sociálna poisťovňa rozlišuje až tri ochranné lehoty. V prvom rade platí pre viacero dávok z nemocenského poistenia tzv. všeobecná ochranná lehota. Táto lehota trvá sedem dní od straty práce, alebo ak niekto prestane platiť povinné sociálne odvody. Ak niekto napríklad platil odvody či bol zamestnaný menej ako sedem dní, lehota môže byť aj kratšia.
Čo sa týka materskej, tam je ochranná lehota dlhšia. Ženy, ktoré stratia prácu v období 42 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, majú lehotu dlhú osem mesiacov. Konkrétne ale o tom rozhoduje dátum, ktorý prvýkrát určí ošetrujúci lekár.
Od júna minulého roka zákon garantuje nárok na materské dávky aj budúcej matke, ktorá síce bola zamestnaná a materskú by dostala, ale o prácu prišla a v tom čase ešte dieťa nečakala. Po novom, ak žena otehotnie do 180 dní od straty práce alebo skončenia platenia odvodov, má nárok na štandardnú osemmesačnú lehotu. V tomto prípade ju bude Sociálna poisťovňa počítať od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu.
Rodičovský príspevok ako alternatíva
Na rozdiel od materského, nárok na rodičovský príspevok je automatický, nie je potrebné splniť nejaké špecifické podmienky, respektíve platiť poistné. Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorú vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVaR) v súlade so zákonom č. 571/2009 Z. z. RP môže čerpať len jeden z rodičov. Podľa dohody rodičov to môže byť matka alebo otec.
Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody. Tu je dôležité, že nárok na RP je za kalendárny mesiac, za ktorý sa síce vypláca materské, ale materské sa vypláca len za časť kalendárneho mesiaca.
Nárok na rodičovský príspevok je bez ohľadu na to, či rodič pracuje, podniká a pod., ako aj bez ohľadu na výšku príjmu rodiča zo zárobkovej činnosti.
Príklady z praxe:
- Pani Zita bola nemocensky poistená a poberá materské. Materské jej končí k 29.7.2020. Rodičovský príspevok začína poberať od júla 2020.
- Pán Richard je nemocensky poistený, podmienky pre materské spĺňa. Má ročné dieťa, na ktoré poberá rodičovský príspevok matka. Matka pri tomto dieťati na materskej nebola, preto poberala rodičovský príspevok 270 eur mesačne. Po dohode s matkou dieťaťa preberá pán Richard starostlivosť o dieťa od 2.8.2020. Nárok na rodičovský príspevok má matka dieťaťa poslednýkrát za mesiac august 2020 vo výške 270 eur. Matka bude mať nárok na rodičovský príspevok znovu prvýkrát od marca 2021 (v plnej výške), pretože otcovi sa materské skončí v priebehu marca 2021. Pre rodinu bude výhodnejšie, aby od marca 2021 požiadal o rodičovský príspevok otec. Keďže bol pri danom dieťati na materskej, bude poberať rodičovský príspevok 370 eur.
- Pani Miroslava je nemocensky poistená, čaká dieťa, podmienky nároku na materské spĺňa. O materské však v Sociálnej poisťovni nepožiada, pretože uprednostní zotrvanie v zamestnaní (respektíve jej zamestnanie má taký charakter, že môže pracovať aj vo vyššom štádiu tehotenstva a krátko po narodení dieťaťa). Materské teda na základe vlastného rozhodnutia nepoberá. Na jej prekvapenie (a v súlade so zákonom) jej UPSVaR rodičovský príspevok prizná prvýkrát až za mesiac, v ktorom by prestala poberať materské. Na danom príklade vidíme, že nepožiadať o materské - hoci má matka na materské nárok - nedáva zmysel. V praxi približne tretina matiek pri pôrode dieťaťa nemá nárok na materské, a tým pádom majú od roka 2020 nárok na rodičovský príspevok v nižšej sume 270 eur.
- Pani Tamara čaká prvé dieťa, je čerstvá absolventka školy, nie je nemocensky poistená. Pani Tamara má nárok na rodičovský príspevok počnúc mesiacom, v ktorom sa narodí dieťa. Prvýkrát za marec 2020 má vyplatený rodičovský príspevok vo výške 270 eur. Otec dieťaťa, pán Rudolf, je nemocensky poistený a spĺňa podmienky na priznanie materského. O rodičovský príspevok však už nebude žiadať matka, pani Tamara, ale otec, pán Rudolf. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sú obaja rodičia oprávnenými osobami a je na ich dohode, kto o rodičovský príspevok požiada.
Otcovské a jeho vplyv na materskú dovolenku
V súčasnosti odchádza čoraz viac otcov na materskú dovolenku, najmä odkedy nemusia na jej získanie splniť toľko podmienok. V prípade, že máte jediné dieťa, s ktorým ostáva na materskej otec, matka sa môže vrátiť do práce alebo tiež ostať doma. To však prináša aj úskalia. Ak sa ako matka nevrátite do práce, musíte si platiť zdravotné odvody ako samoplatca. Alternatívne sa môžete prihlásiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V tom prípade štát uhrádza zdravotné poistenie za vás. Ak máte aj staršie dieťa do 6 rokov, ktoré nechodí do škôlky celodenne, môžete sa počas otcovej materskej prihlásiť do Sociálnej poisťovni ako osoba starajúca sa o dieťa. Štát za vás bude platiť zdravotné poistenie.
Otcovské je dávka, ktorá umožňuje otcom zostať doma s novonarodeným dieťaťom aj tesne po pôrode. Požiadať o ňu môžu tí, ktorí sa o svoje dieťa starajú v období šiestich týždňov po jeho narodení.
Bez ohľadu na to, či na materskej ostáva otec alebo matka, môže mať pri poberaní dávky aj iný príjem, podnikať či pracovať. Má to však svoje podmienky. Tou prvou je, že nesmie mať príjem z pracovného pomeru, z ktorého sa vyplácajú materské dávky. Druhú podmienku určuje dôvod, pre ktorý sa materské ako dávka nemocenského poistenia poskytuje. Je ním starostlivosť o narodené dieťa. Musí teda sám naďalej poskytovať dieťaťu starostlivosť. Nemôže ju zabezpečiť inou osobou, napríklad opatrovateľkou, ani tým, že dieťa navštevuje škôlku či jasle.
Dobrovoľná nezamestnanosť a jej dôsledky
Pod pojmom dobrovoľne nezamestnaná osoba si môžeme predstaviť ženy v domácnosti, bohatých dedičov, osoby s príjmom z podielu v spoločnosti, ľudí pracujúcich na čierno, v zriedkavých prípadoch aj ľudí, ktorí sa živia nelegálnou činnosťou.
Dobrovoľne nezamestnaný sa môžete stať aj vtedy, keď vás úrad práce vyradí pre nespoluprácu z ich evidencie uchádzačov o zamestnanie. Samozrejme, môžete sa nechať vyradiť aj dobrovoľne, ak vás unavuje povinne sa hlásiť a máte nulové vyhliadky na dobrú prácu. Na zoznam uchádzačov sa však môžete vrátiť až o 6 mesiacov. Do tej doby ste samoplatiteľ.
Povinnosti dobrovoľne nezamestnanej osoby voči zdravotnej poisťovni
Dobrovoľne nezamestnaná osoba a zdravotná poisťovňa (odvody): Zdravotné odvody si musí platiť každý s výnimkou poistenca štátu a ľudí, ktorí odišli pracovať do zahraničnej firmy, respektíve majú zdravotné poistenie iného štátu. Takže aj dobrovoľne nezamestnaná osoba si musí platiť zdravotné odvody.
Pre takýchto poistencov platí rovnaký minimálny základ ako pre samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálny preddavok musí byť vo výške 14% z polovice priemernej mesačnej mzdy. Pri zdravotne postihnutých osobách je to len polovica minimálneho preddavku.
Aké sú povinnosti voči zdravotnej poisťovni:
- Oznamovať poisťovni najneskôr do 8 dní zmenu osobných údajov, ak poistenec nie je štátnym občanom SR (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo).
- Vypočítať si poistné a platiť preddavky včas.
- Oznamovať skutočnosti rozhodujúce o zániku verejného zdravotného poistenia.
- Plniť si povinnosti v súvislosti z ročným vyúčtovaním.
- Oznamovať vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za osobu poistné.
- Uchovať si dokumenty, ktoré sú alebo môžu byť potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, a to po dobu aspoň 10 rokov.
- Oznamovať aj skutočnosti rozhodujúce o zmene výšky poistného (napr. v prípade vzniku zdravotného postihnutia).
- Spolupracovať s poisťovňou pri výkone kontroly a poskytnúť jej účtovné a iné doklady, ktoré sa týkajú poistného.
Sadzba, vymeriavací základ a splatnosť: Aj dobrovoľne nezamestnané osoby môžu mať istý druh príjmu, ktorý, samozrejme, podlieha aj dani. Do tejto kategórie patrí príjem z kapitálového majetku, z dividend alebo z prevodu, prípadne predaja nehnuteľných a hnuteľných vecí.
Mesačné preddavky je tiež potrebné platiť riadne a včas. Vyhnete sa tak nepríjemnostiam a následkom, ktoré prináša neplatenie zdravotných odvodov. Poistné sa platí vždy do 8 dňa príslušného mesiaca.
Dávka v nezamestnanosti a materská/rodičovská dovolenka
Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.
Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak (§ 104 zákona č. 461/2003 Z. z.
Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.
Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. V § 105 zákona ods. 3 č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sú ustanovené podmienky, za akých je možné poberať dávku v nezamestnanosti, ak ste boli v období kratšom ako dva roky opätovne zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia.
Výpočet dávky v nezamestnanosti po materskej/rodičovskej dovolenke
Možnosti ako postupovať po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky je niekoľko. Aby Vám mohla byť vyplácaná dávka v nezamestnanosti, musíte sa zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dávku v nezamestnanosti Vám nezačnú vyplácať automaticky, je potrebné o dávku požiadať. Žiadosť sa podáva prostredníctvom úradu práce (nemusíte ísť do Sociálnej poisťovne). Nárok na dávku v nezamestnanosti má ten, kto získal dostatočný počet dní poistenia v nezamestnanosti. Po celú dobu, kedy poberáte dávku v nezamestnanosti musíte byť evidovaný/á na úrade práce.
Rozhodujúce obdobie pre určenie dávky v nezamestnanosti je spravidla obdobie dvoch rokov PRED evidenciou na úrade práce. Ak by ste v rozhodujúcom období nemali dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
Ak v období dvoch rokov pred evidenciou na úrade práce nemajú žiaden vymeriavací základ, z ktorého by sa im odvádzalo poistné na poistenie v nezamestnanosti do Socpoist (práve iba kvôli rodičovskej dovolenke), vypočíta sa im dávka v nezamestnanosti z obdobia dvoch rokov pred rodičovskou dovolenkou.
Príklady výpočtu dávky v nezamestnanosti
- zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie: 1. januára až 30. júna
- zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie: od 1. júla do 31. decembra
Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.
Dávka v nezamestnanosti sa vypočíta z tzv. konštanty vtedy, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Konštanta je určená ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.
Zmeny v dávkach v nezamestnanosti od júla 2025
Od 1. júla 2025 sa mení maximálna výška dávky v nezamestnanosti, keďže sa aktualizuje denný vymeriavací základ, ktorý ovplyvňuje výpočet tejto dávky. Nový denný vymeriavací základ bude predstavovať maximálne 100,2083 eura. Táto hodnota priamo ovplyvní výšku dávky v nezamestnanosti, ale aj výšku materského a dôchodky.
Na základe nového výpočtu budú maximálne sumy dávky v nezamestnanosti v období od 1. júla 2025 do 30. júna 2026 nasledovné:
- 1 503,20 € pri mesiaci s 30 dňami (50 % z 100,2083 € × 30 dní)
- 1 553,30 € pri mesiaci s 31 dňami (50 % z 100,2083 € × 31 dní)
Pri výpočte dávky sa vychádza z pravidla, že predstavuje 50 % denného vymeriavacieho základu (DVZ), vynásobeného počtom dní v mesiaci. Následne sa výsledná suma zaokrúhľuje na najbližších 10 centov nahor.
Pre porovnanie, aktuálne platné maximálne dávky v nezamestnanosti sú:
- 1 457,50 € v mesiaci s 31 dňami
- 1 410,50 € v mesiaci s 30 dňami
Sociálna poisťovňa pritom pri výpočte dávky v nezamestnanosti vychádza z príjmov poistenca, z ktorých bolo platené poistenie v nezamestnanosti. Vymeriavací základ sa spočítava a delí počtom dní rozhodujúceho obdobia. Výsledná dávka sa následne odvíja od počtu dní v mesiaci - čím viac dní, tým vyššia suma.