Jednou zo základných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Táto povinnosť je zakotvená v zákone o rodine a zabezpečuje, aby sa deti mohli podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Mnohé otázky však vznikajú v súvislosti s dĺžkou trvania tejto povinnosti, najmä ak ide o plnoleté deti alebo deti so zdravotným postihnutím. Tento článok sa zameriava na problematiku výživného na zdravotne postihnuté dieťa, pričom sa zaoberá vekom, trvaním a špecifickými aspektmi tejto povinnosti.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. V zmysle týchto ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne, alebo na základe rozhodnutia súdu.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Dĺžka trvania vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Do pozornosti by sme zároveň chceli dať fakt, že vyživovacia povinnosť nadobudnutím plnoletosti t.j. 18 rokov veku, či dokonca vek 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie rodičovského príspevku, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Prečítajte si tiež: Sprievodca dehydratáciou u dojčiat
Výživné a zdravotné postihnutie (ZŤP)
V prípade, že je dieťa zdravotne ťažko postihnuté (ZŤP), situácia sa stáva zložitejšou. ZŤP môže výrazne obmedziť schopnosť dieťaťa zamestnať sa a zabezpečiť si vlastné živobytie. V takýchto prípadoch je potrebné zohľadniť špecifické potreby dieťaťa, ktoré často vyžadujú zvýšené finančné náklady na zdravotnú starostlivosť, rehabilitáciu, pomôcky a asistenciu.
Vo výnimočných prípadoch vyživovacia povinnosť nezanikne a môže trvať prakticky celý život, napríklad ak je dieťa zdravotne postihnuté, pričom postihnutie mu neumožňuje vykonávať činnosť, z ktorej by dosahovalo taký príjem, ktorý by dieťaťu umožňoval samostatne sa živiť.
Výživné po 18. roku života pri plnom invalidnom dôchodku
Ak plnoleté dieťa poberá plný invalidný dôchodok, neznamená to automaticky zánik vyživovacej povinnosti rodiča. Kľúčovým faktorom je, či zdravotný stav dieťaťa mu objektívne neumožňuje zamestnať sa a samo sa živiť. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ tie nie sú schopné samé sa živiť.
Kritériá posudzovania vyživovacej povinnosti pri ZŤP
Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada na viaceré faktory:
- Príjmy a výdavky rodičov: Súd skúma finančnú situáciu oboch rodičov, ich príjmy, výdavky a majetkové pomery.
- Výdavky na dieťa: Zohľadňujú sa zvýšené výdavky spojené so zdravotným postihnutím dieťaťa, ako sú náklady na liečbu, pomôcky, asistenciu a špeciálnu starostlivosť.
- Schopnosti a možnosti rodičov: Súd posudzuje schopnosti a možnosti rodičov prispievať na výživu dieťaťa, berúc do úvahy ich vlastné životné náklady a prípadné zdravotné problémy.
Rozhodnutia súdov a prax
Rozhodovanie o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je bežnou praxou slovenských súdov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd berie do úvahy jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky požadované dokumenty o jeho príjme a majetku, súd môže rozhodnúť o výške výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačné príjmy vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby.
Prečítajte si tiež: Kreatívne knižky a vek detí
Dôležitým je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : Cdo/20/2020 z 21.10.2020, ktoré hovorí o tom, že ak miera poklesu schopnosti dieťaťa vykonávať zárobkovú činnosť nie je taká, aby sa dieťa nemohlo začleniť do pracovného procesu, nemusí to znamenať pokračovanie vyživovacej povinnosti.
Príklad z praxe
Príkladom môže byť situácia, kedy syn končí strednú špeciálnu školu a poberá polovičný invalidný dôchodok. Matka pracuje a otec prispieva na výživné. Otázkou je, či musí otec pokračovať v platbe výživného aj po skončení školy. V takýchto prípadoch súd skúma, či syn má reálnu šancu uplatniť sa na trhu práce a či je schopný zabezpečiť si vlastné živobytie. Samotné poberanie invalidného dôchodku nie je automatickým dôvodom na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Zmena pomerov a zníženie výživného
Ak sa zmenia pomery na strane rodiča alebo dieťaťa, je možné požiadať súd o zmenu výšky výživného. Zmena pomerov môže nastať napríklad vtedy, ak sa zhorší zdravotný stav rodiča, zníži sa jeho príjem, alebo ak sa zmenia potreby dieťaťa.
ZŤP rodič a vyživovacia povinnosť
Aj v prípade, že je rodič zdravotne ťažko postihnutý (ZŤP), má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Každý rodič je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, aj keď na úkor svojho minima. Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery.
Náhradné výživné
V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím, má nezaopatrené dieťa právo požiadať o tzv. náhradné výživné. Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.
Prečítajte si tiež: Dieťa v turistickom nosiči
Minimálne výživné
Minimálne výživné je stanovené zákonom. Jeho výška je 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa. Od 1. júla 2023 je suma životného minima pre nezaopatrené dieťa 111,50 eur mesačne.
Štúdium a vyživovacia povinnosť
Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.
Štipendium a výživné
Ak dieťa poberá sociálne štipendium, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačných charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
Zánik vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť zaniká, ak dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. To znamená, že má dostatočný príjem na pokrytie svojich životných potrieb. Ak dieťa ukončí štúdium a zamestná sa, vyživovacia povinnosť rodiča zaniká.
Schopnosť samostatne sa živiť je potrebné posudzovať objektívne, teda ak dieťa má možnosť vlastným pričinením uspokojovať svoje životné potreby (bývanie, strava, ošatenie a pod.). Nie je podstatné, či sa skutočne aj zamestná, ale či takúto možnosť objektívne má.