Prvé pohyby bábätka sú jedným z najdojímavejších momentov tehotenstva, no niekedy sa stretávame s otázkami, či sú tieto pohyby v poriadku a čo robiť, ak sa nám niečo nezdá. V tomto článku sa pozrieme na to, ako vnímať pohyby dieťaťa, ako reagovať na zmeny v ich intenzite a ako rozlíšiť bežné javy od možných problémov.
Pohyby bábätka v priebehu tehotenstva: Od bubliniek po kotrmelce
Prvé pohyby bábätka zvyčajne žena pocíti medzi 18. až 22. týždňom tehotenstva, ak ide o prvé tehotenstvo. U viacrodičiek to býva často skôr, medzi 16. až 20. týždňom tehotenstva. Tieto prvé pohyby sú často nejasné a letmé, opisované ako bublinky alebo jemný dotyk motýlích krídel. Postupne sa však menia na silnejšie pohyby rôznej intenzity, ako je kopanie, štuchanie, kmity, hmýrenie sa, pretáčanie sa a kotrmelce.
Najaktívnejšie bývajú bábätká medzi 24. až 28. týždňom tehotenstva, kedy majú v maternici ešte dostatok priestoru na manévrovanie. V poslednom trimestri, okolo 33. týždňa, sa akrobatické cvičenia obmedzia, pretože bábätko už nemá toľko miesta.
Biorytmus bábätka a jeho pohyby
Medzi 28. až 32. týždňom tehotenstva sa frekvencia pohybových aktivít bábätiek zvykne ustáliť. Je možné odpozorovať určitý "biorytmus" bábätka - či má nejaký režim, alebo skôr, ako sa správa počas dňa, na aké podnety reaguje. Pohyb matky bábätko spravidla uspáva, a naopak, keď si matka ľahne, bábätko sa obyčajne prebudí do najaktívnejšej chvíľky dňa. Odozva prichádza aj po konzumácii jedla, zvlášť sladké dokáže pomerne prudko prebrať k činnosti.
Po 28. týždni tehotenstva by mala tehotná žena cítiť aspoň 10 pohybov v priebehu 12 hodín, alebo 10 akýchkoľvek pohybov počas 2 hodín, keď cielene zaznamenáva pohybové aktivity bábätka. Každá žena však pociťuje pohyby bábätka inak, a aj bábätká sú rôzne - niektoré sú aktívnejšie, iné menej.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
Slabé pohyby bábätka: Kedy spozornieť?
Ak nezaznamenáte radikálnu zmenu v pohyboch, malo by byť všetko v poriadku. Spozornieť treba, pokiaľ by pohyby absentovali v čase, keď obvykle bývajú, zväčša večer. Ak sa vám zdá, že bábätko bolo za posledných 24 hodín výrazne neaktívne oproti zvyčajnému správaniu, alebo ste postrehli málo pohybov za posledných 12 hodín, vyhľadajte lekársku pomoc. Znížená pohybová aktivita môže znamenať, že je bábätko v strese, čo sa zistí pomocou ultrazvuku, kontrolou srdcových oziev bábätka.
Ak si nie ste istá, kedy naposledy ste mali s bábätkom "kontakt," doprajte si každý deň chvíľu času na oddych, aby ste vnímali bábätko v brušku. Ak si sadnete či ľahnete a bábätko sa ani po hodine nezamrví, skúste sa napiť mlieka alebo džúsu, prípadne zjedzte kúsok sladkého, to by malo bábätku zvýšiť hladinu cukru v krvi a aktivizovať ho. Môžete tiež skúsiť ľahnúť si na ľavý bok, to spravidla zvykne bábätko rozhýbať.
Druhý trimester: Obdobie aktivity a pohody
Druhý trimester tehotenstva, od 14. do 27. týždňa, je pre mnohé ženy najpríjemnejšou fázou. Nevoľnosti ustupujú, bruško rastie a energia pribúda. Strava by mala byť bohatá na železo, vápnik, omega-3 mastné kyseliny, vitamín D a vlákninu. Vhodné sú jemné pohybové aktivity ako prechádzky, plávanie, gravidjóga alebo tehotenský pilates.
Medzi 18. a 22. týždňom podstúpite ultrazvukové vyšetrenie, ktoré skontroluje zdravie a vývoj vášho bábätka. Prvé pohyby bábätka môžete začať cítiť medzi 18. až 22. týždňom. Bábätko je veľmi aktívne - pretáča sa a prevaľuje sa vo vašom brušku a tieto pohyby už možno budete cítiť aj vy. Kosti v tele bábätka silnejú a možno ich budete môcť vidieť aj pri ultrazvukovom vyšetrení.
Čo všetko vníma bábätko v brušku?
Dieťa dokáže vnímať všetko, čo sa okolo neho deje, najmä zážitky a pocity mamy. Vnímanie ostatných podnetov je podmienené hlavne týmto. Väčšina klientov v prenatálnej terapii si vybavuje zážitky už od počatia, ba dokonca aj z obdobia tesne predtým, preto by sa dalo usudzovať, že vnímanie človeka nemá nejakú danú štartovaciu pozíciu.
Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa
Dieťa vníma reakciu matky na informáciu o tom, že je tehotná. Pre dieťa je to jedinečné obdobie poznávania vnútorného sveta mamy, otca a okolia. Ako reagujú na zmenu a jeho príchod. Odteraz sa so zmenami bude dieťa stretávať denne až do svojej smrti. Zmeny a postoje k nim budú určovať jeho smerovanie a celý jeho život.
Matka by mala s dieťaťom komunikovať a rozprávať sa s ním. Komunikácia medzi mamou a dieťaťom prebieha neustále. Je to dané otvoreným podnetovým systémom dieťaťa a blízkosťou mamy. Podobná komunikácia, aj keď možno nie v takej intenzite, prebieha aj s otcom.
Problémy v prenatálnom období a pôrode
Najčastejšie problémy v prenatálnom období súvisia s preberaním modelov správania mamy a otca. Všetko, čo mama vo svojom vnútri nespracuje a ostáva tam, si dieťa prenáša do života a spracováva v rôznych životných situáciách. Všeobecne v pôrode vidím možné problémy v neprirodzenom prebratí kontroly nad jeho priebehom niečím alebo niekým iným ako samotnou rodičkou. Najčastejšie to býva strach, ale aj lekár alebo pôrodná asistentka.
Dojčenie: Spánok bábätka a spôsoby, ako ho zobudiť
Naša malinká má len týždeň, ale rozhodla som sa požiadať Vás o radu…malinká zaspí pri každom dojčení, spi tak 10 minút a proces opakujeme prebalime, zasa priložíme a papáme, uplne intenzívne asi tak 5-10 minút…keď vidím že zaspáva snažím sa ju štekliť, štipkať, ale moc to nezaberá…takže niekedy kojím aj 40 minút. Malá zaspí, dám ju do postielky a je hore a plače.Pochodime s nou, popestujeme ju, pohojdame, na fitlopte trochu poskaceme a zasa je prikladam…v noci spi aj 5-6 hodín, ale stane sa ze si vymeni den s nocou (od 16.15 do 22.15) a potom sa budi uz kazde 2 hodiny…co mi odporucate aby bola mala co najdlhsie v bdelom stave pri dojceni aby si napila co najviac a spokojne si spinkala cez den aspon hodinku…?
Vo vašom prípade by bolo dobré, keby ste sa stretli s laktačnou poradkyňou, ktorá by dokázala posúdiť, ako prebieha dojčenie. Za pomoci osobnej návštevy poradkyne je možné pomôcť pri úprave polohy a prisatia tak, aby bábätko dokázalo piť efektívne, čo by mohlo byť dobré práve z dôvodov, ktoré popisujete. Na týchto videách sa tiež naučíte poznať, či bábätko skutočne dobre papá a pije mlieko, pretože časový údaj o pití (30 - 40 minút) nepotvrdzuje to, koľko bábätko vypije. Spánok malých bábätiek tiež nie je pre výdatnosť pitia smerodajný. Niektoré bábätká zaspávajú na prsníku, pretože sa dobre napili, iné pre to, že nevypili dosť. Toto sa dá odlíšiť pri pozorovaní dojčenia. Mimochodom, šteklenie/škrabkanie nie sú efektívne spôsoby ako bábätko zobudiť. Ak bábätko dobre pije, nebolo by všetko to, čo popisujete, nijako neobvyklé.
Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom
Mnohé dojčené bábätká sa správajú podpobne. Sú na prsníku pomerne dlho, pričom sčasti pijú a sčasti spia, potom chvíľku spia a opäť chcú ísť na prsník. Zlepšením dojčenia je možné skrátiť čas dojčenia. Môže však byť dobré vedieť, že dojčenie po krátkom čase môže byť úplne normálne, niektoré bábätká sa skutočne dojčia veľmi často. Na druhej strane, niekedy aj po dobrom nakŕmení chce bábätko zostať na prsníku dlhšiu dobu.
To, že chce dieťa byť často alebo dlho na prsníku, je bežné, pretože dieťa získava dojčením omnoho viac než len materské mlieko, reguluje si dýchanie, činnosť srdiečka, telesnú teplotu, znižuje prežívanie stresu či bolesti, je preto pochopiteľné, že aj deti, ktoré sa bezproblémovo dojčenia, môžu chcieť tráviť pomerne veľa času na prsníku a chcú sa dojčiť, často aj častejšie ako každú hodinu a pol. Navyše, bábätko, ktoré položíte do postieľky sa skoro zaručene zobudí - môže vám pomôcť, ak ho budete nosiť v nejakom nosiči, pretože potom bude spať lepšie a nezobudí sa tým, že sa ho snažíte položiť. Pre mnohé bábätká môže byť samostatné hodinové spanie v postieľke nereálny cieľ. Pre bábätko je dobré, aby trávilo čas vo vašom náručí a väčšina bábätiek potrebuje pomoc pri zapávaní.
V prvom rade je dôležité pochopiť, že bábätká sa na prsníku nedojčia len preto, že sú hladné, či smädné. Dojčenie je omnoho viac, než len materské mlieko, sprostredkúva fyzický kontakt s matkou, posilňuje vzájomnú naviazanosť a okrem toho pitie, ale aj satie naprázdno na prsníku pomáha dieťaťu regulovať rôzne telesné funkcie, vymieňať imunologické informácie medzi dieťaťom a matkou, mimoriadne dôležité je pre správny vývoj ústnej dutiny a nezanedbateľný je vplyv satia na prsníku pre rozvoj mozgu. Je preto prirodzené, že bábätko sa "pýta na prsník" nielen pre potrebu nasýtenia, ale v podstate vždy, keď mu je nepríjemne, bez ohľadu na to, čo tento stav vyvolalo, dojčenie mu dokáže takmer vždy pomôcť. A preto je logické, že dieťatko môže chcieť dojčenie často a prípadne dlho, a ak je to možné, je vhodné mu to umožniť.
Častým dôvodom pre dojčenie bábätka je to, že je unavené a potrebuje sa uviesť do stavu pohody, v ktorom jednoduchšie zaspí. Je však samozrejme dôležité snažiť sa nájsť spôsoby, ako takúto starostlivosť o dieťa zvládnuť tak, aby ste psychicky či fyzicky boli v pohode. Ak je bábätko na prsníku spokojné a potrebuje tam zotrvať dlhú dobu, môžete časť takýchto dojčení využiť na svoj oddych pri činnostiach, ktoré sa dajú robiť pri dojčení v sede alebo poležiačky - čítať si, spať atď. Okrem toho je možné naučiť sa používať nejaký detský nosič, napr. šatku, do ktorej sa dá bábätko pohodlne uviazať k prsníku a dojčiť s voľnými rukami a možnosťou popri dojčení sa venovať povinnostiam v domácnosti, či inej práci, ale aj záľubám, stretnutiam s priateľmi, nákupom, prechádzkam…
Odgrgnutie a reflux: Čo je normálne a čo už nie?
Odgrgávanie bábätka je tradične vnímané ako niečo, čo sa robiť musí. Niektoré bábätká hltajú veľmi nedočkavo, alebo sa materské mlieko spúšťa veľmi rýchlo, a vtedy sa im do bruška dostane veľa vzduchu, ktorý tam tlačí a prekáža. Platí však, že je rozdiel medzi dojčenými bábätkami a bábätkami kŕmenými z fľaše. Bábätká kŕmené fľašou zvyčajne pijú veľmi rýchlo, keďže z fľaše tečie mlieko rýchlejšie ako z prsníka. Bábätko však vždy naznačí, čo potrebuje. Je normálne, ak dieťa spolu so vzduchom vyvráti aj trošku mlieka. Ak však dieťatko grcká a zároveň býva choré, je dôležité tento stav konzultovať s lekárom.
Reflux, alebo odborne gastroezofageálny reflux (skratka GER), je samovoľný a opakovaný návrat obsahu žalúdka späť do pažeráka a niekedy až do úst, spojený s rozličnými ochoreniami, napríklad horných dýchacích ciest. Za refluxom môže byť nedokončený vývoj funkčného zvierača medzi pažerákom a žalúdkom. Na reflux môže vplývať dedičnosť, nízka pôrodná hmotnosť, termín narodenia (predčasniatka ním trpia častejšie), neurologické ochorenia, poruchy svalového napätia, chronické ochorenia dýchacích ciest a ďalšie zdravotné problémy.
Väčšina detí, ktoré si po kŕmení odgrgnú, vyvrátia spolu so vzduchom aj trošku mlieka. To je normálne. Reflux (najmä refluxová choroba) je veľmi nepríjemný a vie poriadne potrápiť bábätká aj mamičky. Dieťatko sa cíti zle, veľa plače, je nespokojné a grcká. Ak ho nenosíte, zvýšte dieťatku polohu, keď je na chrbátiku - či už počas spánku, alebo pri hre. Podložka by vtedy mala zvierať 30 až 40° uhol s rovinou. Pri novorodencoch sa odporúča dávať dieťatko na spánok do polohy na chrbátiku. Počas dňa polohujte dieťatko na bruško. Pri dojčení vždy skontrolujte, či máte správnu polohu a techniku dojčenia, a či bábätko pije dostatok mlieka (pauza v brade).
Šteklenie: Zábava alebo riziko?
Šteklenie, taká neškodná zábavná aktivita, ktorú asi zažili všetci z nás a bežne šteklíme aj naše deti. Často sa šteklenie vníma, ako rýchly spôsob zlepšenia nálady dieťaťa, jeho rozveselenie, ak je napríklad nahnevané alebo smutné. Tiež sa šteklenie vníma, ako spôsob fyzického dotyku na utuženie vzťahu s dieťaťom. Ale napadlo vám niekedy, že pri šteklení vaše dieťa nemusí nutne zažívať zábavu a dobrý pocit? A ,že taká naoko nevinná zábava, ako šteklenie môže byť dokonca škodlivé.
To, čo sa pri šteklení väčšinou deje, je vlastne smiech cez pocit bezmocnosti. Dieťa sa smeje, pretože je to automatická reakcia na šteklenie, no nedokáže vám povedať, že chce, aby ste prestali. Mnohé deti si šteklenie nespájajú vôbec s pozitívnym zážitkom, napriek tomu, že my dospelí na tom nič zlé nevidíme. Pre dieťa je to, ale situácia, kedy je bezmocné a môže sa cítiť bez kontroly nad vlastným telom. Nemôže vám povedať, že mu to vadí, pretože sa musí smiať, čo rodič mylne vníma ako pozitívne znamenie, že dieťaťu sa to páči.
Šteklenie narušuje telesnú autonómiu dieťaťa. Je jasné, že dotýkať sa niekoho bez jeho súhlasu, je narušením jeho telesnej autonómie. Ak toto u detí nerešpektujeme, riskujeme, že neskôr nebudú vedieť povedať nie, ak im nejaký dotyk nebude príjemný. Smiech pri šteklení je reflex, automatická odpoveď organizmu na podnet, ktorým je v tomto prípade šteklenie. Deti počas šteklenia strácajú sebakontrolu. Keďže ich telo reaguje na tento podnet smiechom, ktorý nedokážu zastaviť, nie sú schopné dať najavo svoj nesúhlas.
Ak vaše dieťa protestuje a jasne dáva najavo, že sa mu šteklenie nepáči, treba to akceptovať. Pokiaľ totiž nebudete rešpektovať vaše dieťa a budete ho štekliť napriek jeho nesúhlasu, môže to vážne narušiť váš vzájomný vzťah. Dieťa bude mať problém vám dôverovať a nebude sa pri vás cítiť bezpečne.
Samozrejme, niektoré deti môžu mať šteklenie od svojich rodičov rady. Každé dieťa je iné. Treba mať však na pamäti, že šteklenie v sebe skrýva potenciál ublížiť dieťaťu. Preto by sme si mali pýtať súhlas od nášho dieťaťa, ak ho chceme štekliť. Niektoré deti napríklad chcú, aby ich rodičia šteklili, pretože do istej miery to pre ne je zábava. Problém je, ale v tom, že kvôli strate kontroly počas šteklenia nie sú schopné vyjadriť, že stačilo. V takom prípade môže pomôcť, ak si s dieťaťom dohodnete signál, ktorým vám dá najavo, aby ste prestali.