Spánok je nevyhnutný pre regeneráciu tela a mysle, a to nielen pre dospelých, ale najmä pre vyvíjajúci sa mozog a telo dojčaťa. Časté nočné budenie u detí je bežný problém, ktorý trápi mnohých rodičov. Tento článok sa zaoberá príčinami častého nočného budenia u detí, ale aj u dospelých, a ponúka riešenia na zlepšenie kvality spánku.
Spánok bábätka: Prečo sa niektoré deti v noci často budia?
Spánok je pre nás nevyhnutný a o to viac pre dynamicky sa rozvíjajúci mozog a telo dojčaťa. Preto sú rodičia často v strese, ak sa im zdá, že dieťa nespalo dosť. Treba z nedostatku spánku a častého nočného budenia robiť drámu, alebo je skrátka každé dieťa iné?
Individuálne potreby spánku
Potreba spánku je u rôznych ľudí individuálna. Platí to podľa všetkého nielen u dospelých, ale aj u bábätiek. Je pravda, že spánok dieťaťa môžeme niektorými krokmi skvalitniť a podporiť, niekedy si však ako rodičia "nepomôžeme" a skrátka máme dieťa, ktoré nespáva tak, ako by sme si predstavovali.
Austrálska štúdia, ktorá skúmala 554 štvor- až šesťmesačných detí, odhalila priemerné množstvo spánku 14 hodín. Avšak s veľkými individuálnymi rozdielmi - až 8 hodín medzi najväčšími spáčmi a naopak nespavcami.
Čo je normálne?
Viaceré štúdie poukazujú na súvislosť nedostatku spánku a niektorých psychických porúch - nielen u dospelých, ale aj u detí. Je však otázka, či je nedostatok spánku príčinou (napr. ADHD) alebo len prejavom týchto porúch. Podobne je to aj s depresiou a nedostatkom spánku u dospelých.
Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa
V skutočnosti sa ale ani vedci nezhodnú na tom, koľko spánku je pre deti v určitom veku dosť. Existujú rozdiely v odporúčaniach rádovo až niekoľko hodín. To znamená, že “norma” nie je až taká úzka. A nielen norma, ale ani skutočnosť.
Večierka - záleží na nej?
Rôzny je tiež čas, kedy deti reálne idú večer do postele. Mnohé krajiny vo svete sú benevolentnejšie, než je u nás bežne zvykom. Talianske dojčatá nezriedka idú spať až okolo 22. hodiny, podobne deti v Argentíne či niektorých ázijských krajinách. Samozrejme, o to neskôr zvyčajne aj vstávajú. Spánkový režim je do veľkej miery spojený s kultúrou a zvykmi danej krajiny a nezdá sa, že by deti nejako týmito odlišnosťami trpeli.
Možno namietať, že viaceré štúdie potvrdili súvislosť neskorej večierky s obezitou či horšími výsledkami v škole. Išlo však o štúdie na starších deťoch, nie dojčatách. Tento súvis tiež nie je jednoznačný, pretože školopovinné deti, ktoré musia ráno vstávať, logicky majú pri neskoršej večierke menej spánku.
Budiť sa je normálne
My dospelí máme prirodzene cyklický spánok. Drobné prebudenia medzi jednotlivými cyklami si zvyčajne nepamätáme, pretože rýchlo upadneme do spánku znova. Jeden takýto cyklus trvá približne 90 minút. U malých detí to však môže byť polovica, preto sa deti môžu budiť častejšie a ak majú neuspokojenú niektorú potrebu, môže dochádzať k významnejšiemu prebudeniu.
Dojčenie v noci
Dôvod, prečo je pre dieťa prirodzené sa v noci budiť, je napríklad aj prirodzená potreba nočného kŕmenia. Mozog bábätka sa najmä v prvých mesiacoch intenzívne vyvíja, preto je normálne, ak dieťa potrebuje aj v noci kŕmenie. Nakoľko je jeho žalúdok veľmi malý, môže bábätko absolvovať aj niekoľko kŕmení za noc.
Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa
Neskôr, približne v šiestich mesiacoch veku, bábätko už nočné kŕmenie nepotrebuje ani tak kvôli príjmu potravy, ako kvôli tomu, aby cítilo mamu. Tento dôvod je rovnako normálny ako samotné kŕmenie a býva dôvodom prebúdzania. Vedci upozorňujú, že hoci je častejšie prebúdzanie normálne aj po roku, vždy je lepšie u starších detí najprv vylúčiť medicínske dôvody - napríklad žalúdočný reflux.
Nočné prebúdzanie ako prevencia a prečo nemá bábätko spať na brušku
Dobrou správou pre unaveného rodiča je, že častejšie prebúdzanie je prevenciou syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS). U niektorých detí môže počas hlbokého spánku dôjsť k spontánnej zástave dýchania. To je dôvodom, prečo nie je vhodné nechať deti spávať na brušku, hoci sa mnohým tak spí lepšie. Práve lepší spánok s menším množstvom prebudení je z pohľadu SIDS rizikovejší.
Viaceré štúdie ukázali, že hlboký spánok bábätka s menším množstvom prebudení sa nespája s lepšími kognitívnymi či motorickými schopnosťami u detí. Čo však štúdie potvrdili, sú horšie výsledky u detí s celkovým nedostatkom spánku. Tu však nejde o časté prebúdzanie, ale o celkovo krátky čas spánku.
Uspávať či neuspávať?
Názory, či má bábätko zaspávať samo alebo nie, sa rôznia. Pri deväť- až dvanásťmesačných deťoch štúdia z Fínska zistila, že polovica rodičov uspáva, druhá približne polovica nie. Zástancovia samostatného spania však zvyčajne tiež tvrdia, že ani uspávanie dieťaťu neuškodí a neovplyvní negatívne jeho cestu k samostatnosti. Je normálne, ak sa bábätko dožaduje našej pozornosti a chce nás cítiť pri sebe v čase zaspávania. Nedokáže si samo uspokojiť svoje potreby.
Spoločné spanie - večná téma
Ďalšou veľkou témou je spanie s bábätkom v spoločnej posteli, ktoré niektorí milujú, iní nenávidia. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, no rodičov môžu zneistiť niektoré štúdie, ktoré tvrdia o možnej súvislosti spoločného spania s vyšším množstvom psychických porúch alebo porúch spánku v neskoršom veku dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM
V skutočnosti však tieto štúdie nezohľadnili dôvody, pre ktoré dieťa spávalo v posteli s mamou. Spoločné spanie preto nemusí byť príčinou, ale následkom určitej psychickej nepohody ako základu neskorších psychických problémov dieťaťa.
Zástancovia spoločného spania tvrdia, že vytvárajú so svojím dieťaťom bezpečnú väzbu a dávajú mu istotu a lásku aj týmto spôsobom. Štúdia z USA ukázala, že spoločné spanie s dieťaťom po tom, čo rodič odišiel za pracovnými povinnosťami, malo na deti dobrý vplyv v porovnaní s deťmi, ktoré s rodičom nespávali.
Kam zmizla prirodzenosť?
Kedysi deti spali s rodičmi v posteli, pretože to bola nutnosť. Jednak pre nedostatok miesta, jednak kvôli teplu a bezpečiu dieťaťa. Deti sa budili vtedy, kedy potrebovali a tak aj zaspávali, pričom rodičom nezostávalo nič iné, len to akceptovať. Dnes sú mnohí rodičia vystrašení, či niečo nerobia zle, ak sa ich bábätko budí častejšie alebo máva obdobia, kedy toho veľa nenaspí.
V skutočnosti je často lepšie nerobiť z rodičovstva vedu a skôr nasledovať inštinkt a sedliacky rozum. Dostatok rodičovskej sebadôvery nadobudneme najmä skúsenosťami, preto je počiatočná neistota normálna. Dieťa však najviac profituje z nášho pokoja a z radosti, ktorú pociťujeme pri spoločne strávených chvíľach. Nie je preto odveci odporúčanie - menej riešiť, viac byť.
Mýty o dojčení a spánku
Častým mýtom je, že dojčené deti sa musia v noci často budiť. Dojčenie je prirodzený spôsob, akým uspokojiť potreby bábätka, nielen hlad, ale aj emocionálne potreby. Dojčenie by nemalo byť nástrojom, ktorým sa hodnotí, kto je lepšia a horšia matka. Matky, ktoré nedojčia, sú rovnako milujúce a dobré matky ako dojčiace matky.
Dojčenie a zaspávanie
Je prirodzené, že deti, najmä malé bábätká, sa v noci budia na hlad. Je vhodné učiť bábätko, že zaspať sa dá aj inak a že mlieko nie je jediným spôsobom upokojenia. Dojčené deti sa nebudia často preto, lebo sú dojčené, ale preto, lebo dojčením zaspávajú a znovuzaspávajú uprostred spánku.
Spánkové cykly
Bábätká aj dospelí spia v spánkových cykloch. Ak bábätko zaspáva určitým spôsobom, je prirodzené, že na konci spánkového cyklu vyžaduje tento spôsob opäť. Potrebuje totiž tie isté podmienky, aké malo pri zaspávaní na to, aby opäť zaspalo. Toto je aj dôvod, ktorý vysvetľuje, že to, čo reálne ovplyvňuje množstvo budení je spôsob, akým dieťatko zaspalo.
Ako zlepšiť spánok dojčeného dieťaťa
Bábätko sa môže dojčiť a aj dobre spať. Spôsob zaspatia je len jedným z mnohých faktorov, ktoré spánok a jeho kvalitu ovplyvňujú. Ak vaše bábätko vo vašej prítomnosti naučíte, že sa dá zaspať aj bez pomoci prsníka a že ani v noci nie je potrebný vždy, lebo to ide aj inak, bábätko zrazu samé začne prsník v noci hľadať napr. 1-3krát, aby sa reálne nadojčilo, keď bude prioritne pociťovať hlad.
Dôverujte svojmu dieťaťu
Nie je pravda, že dojčené deti nespia. Tento článok je orientovaný na bábätka po približne 5. mesiaci života. Aj keď mnohí rodičia začínajú s návykom zaspávania bez pomoci od narodenia a funguje im to, nie každé bábätko je už narodenia neurologicky schopné to zvládnuť. Je úplne v poriadku ak novorodenec a bábätko v prvých mesiacoch dojčením zaspáva, veľmi postupne je vhodné učiť bábätko, že zaspať sa dá aj inak a že mlieko nie je jediným spôsobom upokojenia.
Časté budenie nie je vždy problém
Je vysoko pravdepodobné, že vaše bábätko je v poriadku. Časté budenie jemu samotnému nevadí, je to dokonca spôsob, akým si bábätko zabezpečí, že ho niekto veľmi často skontroluje. Pri posudzovaní dojčenia nie je možné vynechať samotné pozorovanie dojčenia. Ak urobíme predpoklad, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku.
Mäkké prsia a dojčenie
Rovnako pri posudzovaní dojčenia nemá žiadnu výpovednú hodnotu napr. Ak sa bábätko častejšie v noci budí, často sa nesprávne hovorí o tom, že je to preto, že matka má „slabé mlieko“, ktoré ho nedokáže zasýtiť. To však nie je pravda, materské mlieko je svojím zložením unikátne a dokonalé. Ak ho bábätká prijímajú dostatok, tak je pre bábätká v plnej miere postačujúce.
Spánkové cykly bábätiek
Je dôležité pochopiť rozdiel medzi spánkom bábätiek a dospelých ľudí. Všetci ľudia totiž spia v spánkových cykloch (nie neprerušovaným spánkom), jediný rozdiel medzi dospelými a bábätkami je, ako sú po ukončení jedného spánkového cyklu schopní upadnúť do ďalšieho. Pre dojčené deti je prechod medzi jedným spánkovým cyklom a druhým umožňovaný dojčením. Toto bola odvždy jedna z funkcií dojčenia - uľahčiť opätovné zaspatie dieťatka po ukončení spánkového cyklu.
Nočné dojčenie a tvorba mlieka
Dieťa navyše môže vypiť počas noci podstatnú časť svojho príjmu mlieka a to je dôležité pre jeho prospievanie. V noci sa tvorí matkám najviac prolaktínu a bábätká majú možnosť vypiť dostatočné množstvo mlieka. To, že bábätku dáte v noci prsník, je najlepší a najjednoduchší spôsob, ako ho naspäť uspať. Je zbytočné snažiť sa mu ho nedať.
Zmeny v spánku
Spánok detí a počet prebudení sa v priebehu času menia. A nezávisí to len od dojčenia či hladu bábätka. Bábätká sa budia z rozličných dôvodov a dojčenie im pomáha znovu zaspať. Bábätká sa môžu budiť veľmi často. Intervaly prebúdzania sa nemusia vekom predlžovať. Môže sa stať, že sa bábätká neskôr budia častejšie, ako keď boli novorodenci. Ovplyvňujú ich totiž viac podnety počas dňa, rýchly rozvoj mozgu, spracovávanie nových zážitkov, získavanie nových schopností (otáčanie, sedenie, lozenie, chodenie), neskôr rast zúbkov.
Dieťa sa naučí spať celú noc
Môžete si však byť istí, že všetky deti sa raz budiť prestanú a budú spať celú noc bez toho, aby ste ich to museli naučiť. V tomto veku vaše dieťa potrebuje v noci istotu vašej prítomnosti, vašu pomoc pri tom, aby mohlo zaspať, a aby sa naučilo, že spinkanie a noc sú bezpečné a že má pri sebe niekoho, kto mu pomôže, aby dokázalo naspäť zaspať.
Ako dojčiť v noci
Keď vidíte, že sa vaše bábätko začína prebúdzať a vy ho začnete hneď dojčiť, znamená to, že sa neprebudí úplne, dojčíte ho teda v polospánku a vďaka tomu je pravdepodobnejšie, že rýchlejšie zaspí. Toto znamená, že napriek mnohým zobudeniam sa aj vy, aj dieťa vyspíte lepšie. Ak navyše máte dieťatko blízko seba alebo pri sebe v posteli, je aj pre vás takto jednoduchšie dojčiť dieťa v polospánku, pretože pri dojčení rýchlejšie zaspíte a zobudenie nebude pre vás také náročné, pretože si takto vytvoríte podmienky, aby došlo k čo najmenšiemu prebudeniu.
Poskytnite dieťaťu istotu
Vaše dieťa sa raz prestane budiť, aj bez toho, aby ste ho učili zaspať či prespať celú noc. Naučí sa to rovnako, ako sa samo naučí chodiť. Naozaj. Teraz je čas, aby ste mu poskytovali istotu, že zaspávať a v noci spať je príjemné a bezpečné. Keď sa táto jeho potreba nadobudnutia istoty naplní, sama od seba odznie. To bude dôvod, pre ktorý bude potom celú noc bez prebudenia s istotou spať.
Prijmite nočné budenie
Pre mnoho mamičiek časť nočnej únavy a obáv z nočného dojčenia predstavuje aj snaha vynájsť nejaký spôsob, ako dosiahnuť to, aby sa dieťatko nebudilo. Niekedy tak konajú pod tlakom okolia, ktorý núti matky počítať, ako často sa dieťatko v noci zobudilo a „dobré“ rady o tom, že by bábätko už malo spať celú noc (nemalo sa v noci dojčiť, lebo už nemôže byť hladné; malo byť bez dojčenia vydržať celú noc a pod.). Okolie, ktoré vám hovorí, že nočné budenie nie je v tomto veku normálne, väčšinou je okolie, ktoré nemá skúsenosti s dojčenými deťmi alebo nie s deťmi, ktoré sú dojčené ešte v tomto veku.
Nočná starostlivosť
Nemusí to byť vždy jednoduché či príjemné, ale rodičmi sme aj v noci, a maličké deti si vyžadujú aj nočnú starostlivosť. Časť nočnej únavy je naozaj možné eliminovať tým, že prijmeme, že dieťatko sa v noci budí, prestaneme prebudenia počítať a nadobudneme istotu, že každé dieťa raz samo od seba noc prespí. Mnohé mamičky vravia, že po tom, čo sa prestali snažiť v noci urobiť nejakú zmenu, tak sa vyspali oveľa lepšie. Nie že by sa ich deti nebudili, budili sa pravdepodobne rovnako, ale zobudenie zabralo len krátky okamih, a preto ráno ani nevedeli, koľkokrát boli hore.
Spoločné spanie uľahčuje nočné dojčenie
Spoločné spanie dieťaťa s matkou veľmi zjednodušuje nočné dojčenie. Vezmite si dieťa do postele, vytvorí sa medzi vami takzvaná nočná harmónia, v rámci ktorej sa síce dieťa bude rovnako budiť, ale nepreberie sa úplne, vy ho budete môcť začať dojčiť hneď a rýchlo spoločne zaspíte.
Mnohým mamičkám pomôže, ak začnú dieťa počas denných spánkov uspávať inde ako v kočíku, s ktorým následne celé hodiny počas spánku dieťaťa často v zime a nepríjemnom počasí kráčajú po vonku. Mnohé mamičky po zmene tejto rutiny, keď dieťa napr. Nič nebráni tomu, aby ste na základe dokonalého poznania svojho dieťaťa, poznania, ktoré ako jeho mamička máte, urobili potrebné kroky na zmenu danej situácie, ak to považujete za potrebné.
Zmeny v spánku dieťaťa
Niektoré deti niekedy akceptujú nočné zmeny, ak sú urobené v súlade s ich povahou. Niekedy súhlasia s držaním za ručičku, hladkaním a spievaním či masážou, a to bez toho, aby plakali. A niektoré deti potrebujú ešte čas na to, aby v noci zaspali po precitnutí bez pomoci alebo aby akceptovali iné spôsoby uspatia bez plaču. V takom prípade ešte počkajte a pokúste sa o zmenu neskôr. Čo nie je možné dnes, môže byť možné o pár týždňov.
Problémy so spánkom a dojčením
Spánok bábätiek a najmenších detí je veľmi citlivá téma, ktorá polarizuje skupiny mamičiek s rôznymi názormi a skúsenosťami. Na jednej strane potreba adekvátne reagovať na potreby dieťatka, dojčiť ho na požiadanie, budovať kvalitnú vzťahovú väzbu. Na druhej strane „nespiace“ bábätko, budiace sa aj každú hodinu, takmer dva roky.
Skúsenosti mamičiek
Prvé týždne s bábätkom prežili celkom v pohode, v noci sa budilo hladné asi každé tri hodiny. Malá sa niekedy zobudila aj každú hodinu, potom som ju zase dlho uspávala. Kým som zaspala aj ja, bola opäť hore. A keď začali rásť zúbky, situácia sa ešte zhoršila. Takto to išlo dlhé nekonečné mesiace. Namiesto radostnej mamičky sa zo mňa stala unavená mátoha, ktorá myslela iba na spánok.
Hľadanie riešenia
Asi po roku, keď sa situácia nezlepšovala, som išla na prednášku spánkovej poradkyne Zuzky Guzmickej, ktorá mi okamžite otvorila oči. Pochopila som všetky detaily okolo tajomného detského spánku a s manželom sme sa pomaly začali pripravovať na to, že riešenie situácie je nablízku. Svetlo na konci tunela síce žiarilo jasnou farbou, no ja som sa stále nevedela odhodlať otestovať program v praxi. Neustále som ten moment odsúvala a pokračovala v zúfalom prežívaní zo dňa na deň.
Vonkajšie vplyvy
Kamarátky nado mnou len neveriacky krútili hlavami. Jedna z mojich najlepších kamarátok je vydatá za Holanďana. V krajine jeho pôvodu idú ženy do práce po štyroch mesiacoch a tam je vraj bežné, že bábätko spí vo svojej postieľke alebo izbičke od prvých dní. Nechápala, prečo sme túto metódu už dávno neskúsili my, však dieťatko si časom zvykne. Ale vysvetľujte jej, že vám detský plač trhá srdce a nikdy by ste to takému malému stvoreniu neurobili.
Zdravotné problémy
Až som skončila na spomínanej pohotovosti, kde ma doktorka vydesila výsledkom EKG. Opýtala som sa aj na názor laktačnej poradkyne. Odpoveď ma neprekvapila - dozvedela som sa o neuspokojení potrieb dieťaťa či narušení našej vzťahovej väzby.
Zmena režimu
Prvá noc bola strašná, dcérka srdcervúco plakala a ja som plakala v obývačke. Druhá noc bola lepšia a od tej tretej si, akoby mávnutím čarovného prútika, na novú situáciu zvykla a prestala sa budiť. Od decembra som teda opäť slobodná. Po 20 mesiacoch som spala viac ako dve hodiny vkuse. Keď sa malá zobudí, tatinko ju utíši. Jedinou nevýhodou je príliš skoré vstávanie. Niekoľko mesiacov sa budila o 4:30 či o 5:00, ostatné týždne potiahneme aj do šiestej. Dnes je nám už hej. Viem si však predstaviť, že by sa malá budila aj o ôsmej. Alebo aspoň o siedmej.
Detský spánok je výzva
Detský spánok ma veľmi potrápil. Keď si spomeniem na to náročné uspávanie - v nosiči takmer do dvoch rokov, ktoré trvalo hodinu. Na nekonečné vyspevovanie uspávaniek, keď som namiesto dieťaťa uspala seba. Citlivo, s prihliadnutím na jeho potreby, aj na našu vzájomnú väzbu a vzťah. Ak prežívate podobnú drámu, myslite aj na seba.
Príčiny častého nočného budenia
Otázku "Prečo sa moje bábätko v noci často budí?" si kladie mnoho rodičov. Príčin, prečo vaše dieťatko spí v noci aj cez deň veľmi prerušovane, môže byť niekoľko. Často sa stretávame s názormi a mýtmi, že je to normálne a má to tak byť. Časté budenie a prerušovaný spánok nie je jediná cesta.
Normálne nočné budenie
Na základe výskumov vieme, že “nejaké” nočné budenie je normálne a prirodzené, najmä u menších bábätiek. Zároveň ale vieme, že pre deti vo veku 6-18 mesiacov je “normálne” (prirodzené) sa v noci zobudiť 1-3krát. Ak sa vaše dieťatko v noci budí častejšie, pravdepodobne sa jedná o problém so spánkovou asociáciou, spánkovým režimom alebo spánkovou hygienou.
Spánkové asociácie
Bábätko vás naozaj “nepotrebuje” 10-krát za noc. Novorodenci majú veľmi malé brušká a potrebujú sa preto dojčiť často. Staršie bábätká sa ale už v noci často dojčiť nepotrebujú. Od 4-5 mesiaca im úplne stačia 2-3 dojčenia alebo kŕmenia. Ak sa dojčíte v noci častejšie, máte pravdepodobne problém so spánkovou asociáciou.
Choroba a zuby
Ak je bábätko choré alebo ho niečo bolí, časté nočné budenie je vtedy úplne prirodzené a normálne. Pokiaľ dieťatko nemá žiadne chronické ochorenie, časté nočné budenie a zlý denný spánok by nemal trvať viac ako niekoľko dní. Ak áno, dôvodom bude niečo iné. Detičkám idú zuby v priebehu prvých dvoch rokov. To, že vám dieťatko prvé dva roky poriadne nespí, ale so zubami ani náhodou nesúvisí. Zuby môžu dieťatko trápiť niekoľko nocí, ale určite nie mesiace.
Únava a režim
Ak vie vaše dieťatko zaspať bez pomoci, tak sa určite zamyslite nad touto otázkou. Príliš unavené dieťatko má problém zaspať a zobúdza sa zo spánku s plačom, väčšinou po 30 minútach. Ak si myslíte, že bábätko poriadne unavíte a bude spať lepšie, ste na omyle. Ak vaše dieťatko zaspáva bez pomoci (prsníka, hojdania, kočíka alebo cumlíka, ktorý si nevie dať samo do ústočiek), je možné že sa budí kvôli únave, spánkovej regresii alebo nevhodnému režime.
Spánkové regresie
Po prvej spánkovej regresii začína mať spôsob zaspatia významnejší vplyv na spánok dieťatka. Každé bábätko prejde v spánku všetkými fázami hlbokého spánku a na 30tej minúte prechádza do ľahkého a aktívneho REM spánku. Ak dieťatko nemá k dispozícii spôsob, akým zaspalo, môže sa budiť. Dieťatko sa teda cez deň začína budiť v 30 minútových intervaloch s plačom a v noci sa môže budiť aj každú hodinu alebo dve. Dlhodobé čaté nočné budenie preto nie je vyslovene samozrejmosť, je to skôr výsledok spánkových návykov. Ak vám to tak vyhovuje, je to v poriadku.
Problémy so spánkom u starších detí
Moja ročná dcérka je každú noc aj dve hodiny hore a nemôže spať. Chce sa hrať, nakoniec začne plakať. Keď sa ju snažím uspať, nefunguje to. Cez deň ju ukladám spať o 12.00 hodine a spáva 2 - 3 hodiny. Tento problém máme, odkedy sme prešli na jeden spánok, pretože dcérka už poobede nechcela spať a v kočíku sa len obzerala alebo plakala.