Epilepsia u Detí: Objavte Príznaky, Prejavy a Najlepšie Spôsoby Liečby!

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré postihuje milióny ľudí na celom svete. Charakterizuje sa opakujúcimi sa, nevyprovokovanými záchvatmi spôsobenými abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Hoci bola epilepsia známa už v staroveku, stále pre mnohých predstavuje záhadu a kolujú o nej rôzne nezmysly, ktoré pacientom škodia. Tento článok sa zameriava na epilepsiu u detí, jej príznaky, prejavy, diagnostiku a možnosti liečby, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad a pomôcť rodičom a opatrovateľom lepšie porozumieť tomuto ochoreniu.

Čo je Epilepsia?

Epilepsia je chronické neurologické ochorenie, ktorého prejavom sú opakované epileptické záchvaty. Ide skôr o skupinu ochorení rôznej príčiny. Tiež epileptické záchvaty môžu mať rôzny obraz. Mozog možno prirovnať k obrovskej elektrickej sieti, v ktorej miliardy nervových buniek - neurónov - neustále vysielajú a prijímajú elektrické impulzy. Pri epilepsii však dochádza k náhlym, nadmerným výbojom elektrických vzruchov v určitých častiach mozgu, ktoré nie sú kontrolované inhibičnými mechanizmami. Pokiaľ sa tento výboj šíri len v určitej časti, ide o parciálny (fokálny) záchvat, pri ktorom zvyčajne nedochádza k strate vedomia. Nie každý záchvat znamená epilepsiu. O epilepsii hovoríme až vtedy, ak sa záchvaty opakujú (2 a viac) a sú dôsledkom trvalej predispozície mozgu k nadmernej elektrickej aktivite.

Typy Epileptických Záchvatov

Epilepsia sa vo všeobecnosti delí na fokálnu epilepsiu a generalizovanú epilepsiu, na základe toho, kde v mozgu vznikne abnormálna elektrická aktivita.

Fokálne Záchvaty (Parciálne)

Fokálny záchvat je taký, ktorý má pôvod v jednej špecifickej časti mozgu a neovplyvňuje celý mozog. Prejavy fokálnych záchvatov sa môžu líšiť v závislosti od postihnutej oblasti mozgu. Ak ostane elektrický epileptický výboj ohraničený v jednej časti mozgu, hovoríme o tzv. parciálnych záchvatoch.

Fokálne záchvaty bez poruchy vedomia (jednoduché parciálne záchvaty): Pacient ostáva pri vedomí a môže zažívať nezvyčajné pocity ako napríklad déjà vu, mravčenie, náhly strach alebo skreslené videnie/sluch. Jednoduché parciálne záchvaty sa prejavujú napr. zášklbmi tváre, hornej aj dolnej končatiny, alebo mravenčením a tŕpnutím tváre a končatín. Iným možným prejavom záchvatu môžu byť takzvané snové stavy, pocit, že pacient už danú situáciu videl alebo počul, eventuálne zažil. Postihnutý môže cítiť pachové vnemy bez reálneho podkladu, napríklad cíti pach gumy. Tento typ záchvatov je často úvodom do veľkého záchvatu, ktorý voláme aura.
Fokálne záchvaty s poruchou vedomia (komplexné parciálne záchvaty): Kedysi nazývaný aj parciálny komplexný záchvat, počas ktorého je vedomie na krátky čas zmenené alebo stratené. Tiež môžu mať motorickú a nemotorickú zložku ako napríklad hľadenie do prázdna, nereagovanie alebo vykonávanie opakovaných pohybov. U komplexných parciálnych záchvatov môže pacient prekladať veci z miesta na miesto, demonštratívne sa zobliekať, môže byť nechtiac agresívny, nahnevaný, zúrivý, môže sa točiť namieste a podobne. Častým prejavom tohto typu záchvatov je zahľadenie sa. Chorý neprítomne pozerá do diaľky, môže pri tom napr. mľaskať, oblizovať sa či mrkať viečkami. Na svoje okolie nereaguje. Vedomie a pamäť sú úplne alebo čiastočne zakalené.

Generalizované Záchvaty

Generalizované epileptické záchvaty začínajú v oboch hemisférach mozgu súčasne, čo vedie k závažnejším príznakom. Ak je elektrickým výbojom postihnutý celý mozog, zasiahnutý je teda celý elektrický okruh mozgu, bez ohľadu na to, či stav vznikne naraz, alebo šírením výboja z určitej postihnutej oblasti mozgu, vznikne verejnosti najznámejší generalizovaný, takzvaný veľký záchvat, v minulosti nazývaný grand mal.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Absencie (Petit Mal): Ide najmä o tzv. absencie alebo zahľadenie sa. U detí sú niekedy mylne považované za snívanie. Ide o krátke výpadky vedomia, ktoré trvajú len niekoľko sekúnd.
Tonicko-klonické záchvaty (Grand Mal): Najznámejší typ záchvatu, ktorý trvá zhruba 1 až 3 minúty. Začína fázou stuhnutia (tonická fáza), kde môže pacient spadnúť. Nasleduje fáza trhania (klonická fáza) s nekontrolovanými pohybmi svalov. Takýto typ záchvatu začne prudkým stiahnutím svalov tela, stratou vedomia a pádom. V prvej fáze, ktorá trvá asi 30 sekúnd, sú ústa zovreté, zuby zaťaté, končatiny a telo napnuté v kŕči, oči sú stočené nahor, zreničky široké, bez reakcie na osvit. Pacient chvíľu pre kŕč svalov nedýcha, zbledne, následne modrie, niekedy v úvode záchvatu vykríkne. Potom napätie svalov povoľuje a nastupujú prudké zášklby celého tela vrátane žuvacích svalov, čo vedie k pohryzeniu jazyka a pier. Na perách sa objavia z výdychov sliny a krv z pohryzeného jazyka. Asi po dvoch minútach kŕče postupne končia, chorý začne chrčivo dýchať, môže sa pomočiť, preberá sa k vedomiu. Po záchvate môže byť epileptik dezorientovaný, zmätený, môže mať bolesti hlavy aj svalov. V niektorých prípadoch môže nasledovať ďalší, alebo aj viac záchvatov.
Myoklonické záchvaty: Náhle, krátke, opakované svalové zášklby. Zvyčajne sa vyskytujú krátko po prebudení.
Atonické záchvaty: Náhla strata svalového tonusu, čo vedie k pádu pacienta na zem bez akýchkoľvek zášklbov.
Tonické záchvaty: Spôsobujú náhle a silné stuhnutie svalstva, najmä v oblasti chrbta, nôh alebo rúk.
Klonické záchvaty: Charakterizujú ich opakované rytmické trhavé pohyby končatín alebo celého tela.

Príčiny Epilepsie

Epilepsia môže mať rôzne príčiny vzniku. V mnohých prípadoch zostáva presná príčina neznáma. Rozlišujeme idiopatickú a symptomatickú epilepsiu.

Idiopatická epilepsia: Vzniká bez preukázateľného poškodenia mozgu alebo iného ochorenia. Niektoré formy epilepsie sú prejavom geneticky podmieneného ochorenia mozgu s poruchou funkcie nervových buniek mozgovej kôry (idiopatická epilepsia). Prejavujú sa už v detskom veku opakovanými epileptickými záchvatmi. U tejto formy epilepsie sa odhaduje dedičnosť na 10 - 13%.
Symptomatická epilepsia: Vzniká ako následok poškodenia mozgu - napríklad po úraze hlavy, mozgovej mŕtvici, nádore, meningitíde, pri degeneratívnych ochoreniach či vrodených vývojových chybách. Veľmi časté sú však symptomatické epilepsie, u ktorých je dokázateľné štrukturálne poškodenie časti mozgu, čo vedie k epileptickým záchvatom. Často ide o vývinové a vývojové anomálie mozgu postihujúce najmä mozgovú kôru. Jednou z príčin epileptických záchvatov sú tiež metabolické ochorenia, ktoré okrem iných orgánov poškodia aj mozog. U symptomatickej epilepsie môže ísť aj o následok úrazu mozgu. Asi 30 - 50 % poúrazových záchvatov je dôsledkom otvorených poranení hlavy, rizikové je aj krvácanie do mozgu, zlomenina lebky a podobne. Ďalšou príčinou môžu byť mozgové nádory, ktoré zapríčiňujú asi 3,5 - 5 % všetkých epileptických záchvatov. Aj poškodenie mozgu po prekonaní náhlej cievnej mozgovej príhody, či už ide o krvácanie alebo nedokrvenie časti mozgu, môže mať za následok opakované epileptické záchvaty. Táto príčina spôsobuje asi 12 % všetkých epileptických záchvatov. K rozvoju epilepsie môže viesť tiež infekčné ochorenie mozgu, najmä bakteriálny zápal mozgových blán a ohraničený zápalový proces mozgu, nazývaný mozgový absces. Neurodegeneratívne ochorenia mozgu sú podkladom asi 2 % epileptických záchvatov. Častou príčinou symptomatickej epilepsie je poškodenie mozgu plodu počas vnútromaternicového rastu spôsobené ochorením matky, tiež počas pôrodu s nedostatočným zásobením mozgu bábätka kyslíkom, alebo aj krátko po pôrode v dôsledku úrazu alebo infekcie. Osobitnou kapitolou je chronický alkoholizmus. Pravidelným nadmerným užívaním alkoholu, teda toxickej látky, dochádza k poškodeniu nervových buniek. Podobne škodia aj drogy a nadmerná konzumácia energetických nápojov.

Spúšťače Epileptických Záchvatov

Najbežnejšie spúšťače epilepsie sa môžu líšiť od človeka k človeku. Identifikácia a vyhýbanie sa týmto spúšťačom je dôležitou súčasťou manažmentu epilepsie.

Nedostatok spánku: Je jedným z najčastejších spúšťačov. Základom je dostatočný spánok v množstve aj kvalite, približne rovnaký čas ukladania sa na spánok, ako aj vstávania, neponocovanie. Správne nie je ani popoludňajšie pospávanie, pretože tento spánok je plytký a provokuje záchvaty. Z toho vyplýva, že pre človeka s epilepsiou nie je vhodná práca na smeny a nočná práca.
Stres: Emocionálny alebo fyzický stres, vrátane úzkosti, môže zvýšiť riziko záchvatov u niektorých ľudí s epilepsiou.
Blikajúce svetlá a vizuálne vzory: U niektorých ľudí môže expozícia blikajúcim svetlám alebo určitým vizuálnym vzorom, ako sú stroboskopické svetlá alebo opakované pohyby, vyvolať záchvat.
Alkohol: Konzumácia alkoholu, najmä vo veľkých množstvách, môže znížiť prah na vznik záchvatov. Užívanie alkoholu je úplne nevhodné, rovnako ako aj užívanie drog či pitie veľkého množstva energetických nápojov.
Hormonálne zmeny: Hormonálne výkyvy, najmä počas menštruácie (katameniálna epilepsia), tehotenstva alebo menopauzy, môžu ovplyvniť frekvenciu záchvatov.
Fyzická aktivita: Intenzívna fyzická aktivita, extrémna únava alebo nadmerné namáhanie môžu u niektorých ľudí vyvolať záchvaty. Je možné športovať, pod dozorom aj plávať. Neodporúčajú sa typy športov, pri ktorých s možným záchvatom hrozí úraz, alebo kde dochádza k hlbokému dýchaniu, teda beh.

Diagnostika Epilepsie

Aj napriek typickým príznakom, diagnostikovať epilepsiu nie je jednoduché. Diagnostika aj liečba patrí do rúk neurológa. Správna diagnóza je kľúčová, pretože nie každý, kto má záchvat, má epilepsiu.

Anamnéza: Lekár vám bude klásť podrobné otázky, ako často sa u vás záchvaty vyskytujú, čo zažívate pred, počas a po udalosti a o všetkých možných spúšťačoch. Rodinná anamnéza je dôležitá, pretože niektoré formy epilepsie môžu byť dedičné. Prvým krokom neurológa je dôkladná anamnéza, kedy sa zisťujú okolnosti narodenia pacienta. Jeho pôrod, pôrodná hmotnosť, prospievanie a vývoj v batolivom, predškolskom a školskom veku, tu sú dôležité údaje od matky. Kľúčový je údaj, kedy sa objavil prvý záchvat, čo pacient pred ním cítil, ako záchvat vyzeral. Veľmi cenná je informácia od osoby, ktorá záchvat videla, alebo videozáznam z mobilného telefónu. Je dôležité identifikovať eventuálny provokujúci faktor, ako napríklad požitie alkoholu, drog, energetického nápoja, liekov, zvýšený stres, nedostatok spánku a podobne. Tiež informácia ako často sa záchvaty opakujú, či majú jednotný obraz.
Neurologické vyšetrenie: Nasleduje detailné neurologické vyšetrenie, ktoré môže odhaliť známky poškodenia centrálneho nervového systému.
EEG (Elektroencefalografia): EEG je primárny diagnostický nástroj pre epilepsiu. Tento test meria elektrickú aktivitu v mozgu. Počas EEG sa na pokožku hlavy umiestnia malé elektródy, ktoré zaznamenávajú mozgové vlny. Vyšetrenie môže pomôcť odhaliť abnormálnu mozgovú aktivitu, ktorá je charakteristickým znakom epilepsie. Potom neurológ vyhodnotí EEG (elektroencephalografický záznam elektrickej aktivity mozgu). Pre lepšie odhalenie chorobných elektrických výbojov mozgu používa neurológ aj aktivačné metódy: hlboké dýchanie ústami, hlboké dýchanie nosom, fotostimuláciu mozgu blikavým svetlom, ale aj depriváciu spánku, keď sa hodnotí EEG záznam po prebdetej noci.
Zobrazovacie metódy (MRI, CT): Magnetická rezonancia alebo CT sa používa na vizualizáciu štruktúr mozgu a detekciu akýchkoľvek abnormalít, ako sú nádory, mŕtvice alebo vývojové problémy, ktoré by mohli spôsobiť záchvaty. Základným zobrazovacím vyšetrením je CT mozgu, najmä po podanej kontrastnej látke. Zmapuje štruktúru mozgu a odhalí väčšie chorobné ložiská, napríklad nádor, krvácanie, nedokrvenie mozgu, cystu mozgu a podobne. Jemnejšie odchýlky od normy v štruktúre mozgového tkaniva, ako napríklad vývojovú anomáliu časti mozgovej kôry, odhalí presnejšie MRI (magnetická rezonancia). V niektorých prípadoch je potrebná aj PET (pozitrónová emisná tomografia) s použitím rádiofarmaka, ktorá môže dokázať zmenený metabolizmus poškodenej časti mozgovej kôry. Všetky menované vyšetrenia sú nebolestivé.
Krvné testy: Krvné testy môžu pomôcť vylúčiť iné potenciálne príčiny záchvatov, ako je infekcia, nízka hladina cukru v krvi alebo nerovnováha elektrolytov.
Genetické testovanie: Ak existuje podozrenie na genetickú príčinu epilepsie, lekár môže odporučiť genetické vyšetrenie na identifikáciu špecifických mutácií spojených s epilepsiou.

Liečba Epilepsie

Liečba epilepsie zvyčajne zahŕňa kombináciu liekov, zmenu životného štýlu a v niektorých prípadoch chirurgický zákrok. Epilepsia sa nedá úplne vyliečiť, no vo väčšine prípadov sa dá veľmi dobre kontrolovať.

Farmakologická Liečba

Primárnou liečbou pre väčšinu ľudí s epilepsiou sú lieky. Antiepileptiká pomáhajú kontrolovať záchvaty stabilizáciou elektrickej aktivity v mozgu. Na Slovensku máme k dispozícii viac ako dve desiatky antiepileptík, ktoré sa približujú k termínu „ideálne antiepileptikum,“ teda liek s účinnosťou na všetky typy záchvatov, bez nežiadúcich účinkov a s dobrou toleranciou. Voľba vhodného lieku podľa typu epilepsie a s ohľadom aj na ostatné choroby pacienta, teda „šitie medikamentu na mieru,“ je úlohou neurológa. Dávka lieku sa zvyšuje pomaly, opatrne, za sledovania stavu pacienta. V prípade, že sa aj pri maximálnej dávke nedosiahol stav bez záchvatov, môže lekár zvoliť aj dvojkombináciu s druhým, v krajnom prípade aj tretím liekom na epilepsiu.

Prečítajte si tiež: Plodová voda a jej vplyv na dieťa

Medzi bežne používané antiepileptiká patria:

Karbamazepín
Kyselina valproová
Levetiracetam
Lamotrigín

Vedľajšie účinky antiepileptík môžu zahŕňať závraty, únavu, zmeny hmotnosti alebo problémy s koordináciou.

Zmena Životného štýlu

Úprava životného štýlu zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní epilepsie. Dôležité je tiež identifikovať a vyhýbať sa špecifickým spúšťačom, ako sú blikajúce svetlá alebo alkohol.

Ketogénna diéta: Niektorým pacientom môžu pomôcť zmeny v stravovaní, napríklad dodržiavanie ketogénnej diéty, najmä u detí, ktoré nereagujú na lieky. Ketogénna diéta je špeciálna nízkosacharidovú diétu s vysokým obsahom tukov, ktorá mení proces, akým telo a mozog získavajú energiu.

Chirurgická Liečba

V niektorých prípadoch, keď farmakologická liečba nie je účinná, môže byť zvážená chirurgická liečba. Prvoradým predpokladom tejto liečby je detailná lokalizácia epileptického ohniska za pomoci video-elektroencephalografie, kedy je pacient určitý čas snímaný kamerami a súčasne je kontinuálne snímané EEG. Tak v prípade zachyteného záchvatu vieme identifikovať jeho typ a súčasne väčšinou aj epileptický fokus v mozgu, v ktorom začal elektrický výboj. Potrebné sú aj viaceré ďalšie špecializované vyšetrenia, ako napríklad funkčná magnetická rezonancia, pozitrónová emisná tomografia, jednofotónová emisná výpočtová tomografia a iné. Niekedy príprava k takému operačnému výkonu trvá rok aj viac. Pri záchvatoch, ktoré sú spôsobené ohniskom v spánkovom laloku dosahujeme stav bez záchvatu až pri 90 % chorých. V prípade, že je ohnisko v inej časti mozgovej kôry až pri 70 % epileptikov.

Ďalšou možnosťou prídavnej liečby u chorých s farmakorezistentnou epilepsiou je stimulácia blúdivého nervu (nervus vagus). Generátor elektrických impulzov sa implantuje pod ľavú kľúčnu kosť, pod kožu, a napojí sa na blúdivý nerv.

Prečítajte si tiež: Zdravý štart s baklažánom

Prvá Pomoc pri Epileptickom Záchvate

Je dôležité vedieť, ako poskytnúť prvú pomoc pri epileptickom záchvate, aby sa predišlo zraneniam a zabezpečila bezpečnosť postihnutého.

Zachovajte pokoj: Záchvat pacientovi život neohrozuje.
Ochrana pred zranením: Zo všetkého najdôležitejšie je ochrániť chorého pred zranením, najmä poranením hlavy. Dbajme na to, aby postihnutý nespadol zo schodov, neudieral si hlavu o tvrdú podložku, odstráňme z jeho okolia predmety, ktoré by ho mohli zraniť alebo popáliť. Podložme mu hlavu napríklad svetrom, uvoľnime košeľu, viazanku, atď.
Nebráňte záchvatu: Ostaňme s pacientom, ale do záchvatu nezasahujme, nič mu nevkladajme do úst, nepokúšajme sa vyťahovať pacientovi jazyk. Buďme bez obáv, pacient sa neudusí. Nepolievajme chorého vodou v snahe ho prebrať, nedávajme mu nič piť.
Stabilizovaná poloha: Po ukončení kŕčov epileptika uložme do stabilizovanej polohy, aby mu mohli sliny a hlieny vytekať voľne z úst a nevdýchol ich.
Čas trvania záchvatu: Záchvat trvá asi dve minúty, okoliu sa však vždy zdá, že je to dlhšie. Zostaňme s chorým až do jeho prebratia.
Kedy volať záchranku: Ak záchvat trvá dlhšie ako 5 - 6 minút, alebo ak nasleduje viacero záchvatov za sebou, prípadne došlo k zraneniu, najmä hlavy, zavolajme zdravotnú záchrannú službu 155.

Život s Epilepsiou

Život s epilepsiou si vyžaduje disciplínu, trpezlivosť a informovanosť. Je dôležité dodržiavať liečebný plán, vyhýbať sa spúšťačom a zabezpečiť si dostatočnú podporu.

Obmedzenia a Prispôsobenia

Chorý s epilepsiou má niektoré prekážky k určitému druhu práce či športu a šoférovaniu. Nie je pre neho vhodné pracovať v noci, so strojmi, kde by mohol, pri možnom záchvate, ublížiť sebe alebo okoliu, nesmie pracovať vo veľkej výške. Z preventívnych dôvodov je pacientovi zadržané vodičské oprávnenie, aby pri eventuálnom záchvate nedošlo k tragédii. Po roku liečby neurológ zváži, či je možné pacientovi vrátiť možnosť šoférovania ako vodičovi amatérovi.

Stigmatizácia

Aj v dnešnej dobe vedomostí a internetu sa ľudia s epilepsiou, bohužiaľ, stretávajú so stigmatizáciou. Najmä zamestnávatelia sa obávajú ich záchvatov. Epileptici sú oveľa častejšie než chorí s inými diagnózami diskriminovaní v práci a ťažko prácu získavajú. Deti s epilepsiou majú niekedy problém zúčastniť sa aktivít iných detí, ako sú letné tábory a výlety. Pre tento postoj okolia často chorobu taja aj samotní pacienti, lebo sa obávajú odmietnutia. To má, pochopiteľne, nepriaznivý vplyv na ich psychickú pohodu.

Prognóza

Prognóza každého chorého s epilepsiou je individuálna, nie je na to schéma. Po vyhodnotení všetkých faktov môže neurológ, najskôr po štyroch rokoch bez záchvatu, zvážiť znižovanie dávky lieku a jeho postupné vynechanie. Nie je to možné u všetkých chorých. Ak aj pacient po vysadení liekov dodržiava životosprávu, nedá sa dopredu povedať, či sa u neho ešte niekedy epileptický záchvat zopakuje.

tags: #moze #mat #epileptik #dieta