Nástup do škôlky je významným míľnikom v živote dieťaťa aj celej rodiny. Je to prechod, ktorý si vyžaduje prípravu, aby bol pre dieťa čo najmenej stresujúci. V máji rodičia zapisujú svoje ratolesti do škôlok a do septembra zostáva čas na psychickú prípravu. Čím lepšie je dieťa pripravené, tým ľahšie prebehne adaptačný proces. Cieľom je predísť zbytočným traumám a uľahčiť dieťaťu vstup do nového prostredia.
Príprava začína doma
Príprava na škôlku začína v domácom prostredí. Rodičia by sa mali s deťmi o materskej škole veľa rozprávať, čítať rôzne knihy a príbehy z prostredia materskej školy, chodiť sa okolo škôlky prechádzať a podobne. Všetky tieto veci by sa mali niesť v pozitívnom duchu, nakoľko rodič chce u dieťaťa vzbudiť zvedavosť a záujem, nie strach a odpor.
Komunikácia je kľúčová
Komunikácia je základným kameňom úspešnej prípravy. Rodičia by mali so svojím dieťaťom hovoriť o škôlke, o tom, čo ho tam čaká, akých bude mať kamarátov, ako sa budú hrať a čo budú počas dňa robiť. Dieťa vďaka tomu získa obraz o tom, čo ho čaká a môže sa na to psychicky pripraviť. Rozprávajte o pozitívnych veciach - noví kamaráti, nové hračky, nové vedomosti a zážitky.
- Rozprávajte sa s dieťaťom jeho jazykom, primerane veku. Ak odmieta do škôlky ísť, nechce sa obliekať, nechce odísť z domu, vysvetľujte mu čo ho tam čaká, na čo sa môže tešiť.
- Pýtajte sa: Zaujímajte sa, čo potrebuje, niekedy aj malá drobnosť ako plyšák alebo obľúbené tričko dieťaťu zdvihnú náladu a pri ceste do škôlky dieťa podporia.
- Venujte mu veľa pozornosti a času po návrate zo škôlky. Snažte sa s dieťaťom tráviť čo najviac spoločných chvíľ a nájdite si naň čas. Nenechávajte ho v škôlke zbytočne dlho, ak vám to pracovné povinnosti umožňujú.
Čítanie kníh o škôlke
Čítanie kníh o škôlke je skvelý spôsob, ako dieťaťu priblížiť nové prostredie. Deti milujú knihy, ktoré im približujú niečo neznáme a fascinujúce. Knihy im pomáhajú pochopiť, čo ich v škôlke čaká, a môžu sa na to tešiť.
Odporúčané knihy:
- Miško ide do škôlky: Knižka opisuje jeden deň v škôlke od ranného vstávania až po večerný príchod domov. Je komplexná a spomína všetko, čo sa v škôlke deje, od jedla cez spánok, prezliekanie v šatni, pobyt vonku, tvorivé dielne až po chvíle, kedy je Miškovi smutno za maminkou.
- Barborka, Terka, Kubko: Títo detskí hrdinovia zažívajú rôzne situácie v škôlke. Barbora pomáha bratrancovi Martinovi počas jeho prvých dní v škôlke. Terka sa síce do škôlky teší, ale v momente lúčenia s mamou ju silno stíska a nechce pustiť. Kubko ide do škôlky spolu s kamarátkou Paulínkou, a navyše už do nej chodí aj jeho starší brat.
- Rok v škôlke: Veľké hľadacie leporelo, kde každá dvojstrana predstavuje jeden mesiac v roku.
- Poznaj ŠKÔLKU: Veľká knižka, ktorá obsahuje množstvo informácií o tom, ako to v takej škôlke chodí.
- Nechcem ísť do škôlky! Knižka o škôlke, ktorá je výpočtom malého škôlkara, prečo sa mu v škôlke nepáči.
Realistické očakávania
Je dôležité budovať realistické očakávania o škôlke. Nemali by ste dieťaťu škôlku predať príliš lákavo, aby nebolo sklamané, keď realita bude iná. Je dobré hovoriť o škôlke realisticky a pomôcť dieťaťu dopredu sa pripraviť aj na niektoré nie práve pozitívne situácie.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Nebudujte nereálne očakávania
Toto je častá chyba, pred ktorou rodičov varujem. Máme totiž v sebe tak nejak nastavené, že deťom škôlku musíme lákavo „predať“, aby sa do nej tešili. V škôlke to bude super! Budeš tam mať kopu kamarátov! Budete tam s pani učiteľkami robiť samé zaujímavé veci! Budete každý deň chodiť na ihrisko!To všetko je možno v podstate pravda, ale dieťa túto pravdu spozná, až keď už bude v škôlke riadne zabehnuté a bude sa vedieť pozerať na veci trochu s nadhľadom. Zato prvé dni bude realita určite iná. Bude mu smutno za rodičmi. Už nebude stále nablízku niekto, kto naplní každú jeho potrebu. Bude sa musieť oveľa viac prispôsobovať. S kamarátmi sa budú učiť, ako fungujú v novom prostredí pravidlá. Je takmer isté, že sa budú doťahovať o hračky a učiť sa spolu vzájomnej tolerancii a úcte.
Ak mesiac počúvalo, ako bude škôlka tým najúžasnejším miestom pod slnkom, realita ho prudko sklame a bude sa navyše cítiť podvedené. Je dobré hovoriť o škôlke realisticky, a nie v superlatívoch, a pomôcť dieťaťu dopredu sa pripraviť aj na niektoré nie práve pozitívne situácie.
Nestrašte ho tým, aký bude „veľký škôlkar“
Druhá chyba, ktorej sa často omylom dopúšťame, je, že deti (nechtiac) strašíme, čo všetko musia už zvládať, keď pôjdu do škôlky.„Ty už budeš veľký škôlkar, a tí sa obliekajú sami!“ Nerobíme to úmyselne, ale deťom tým môžeme spôsobovať nemalý stres. Ak škôlkari neplačú, keď spadnú, vedia sa sami najesť, obliecť aj obuť, a zvládnuť neviem, čo ešte, miesto toho, aby sa dieťa do škôlky tešilo, bude sa báť, že škôlku nezvládne. Nestrašte ho tým, aké musí byť dokonalé, aby mohlo chodiť do škôlky. Radšej ho uistite, že aj v škôlke sa bude mať na koho obrátiť, ak niečo nebude zvládať.
Samostatnosť a sebaobsluha
Je dôležité viesť dieťa k samostatnosti a zvládaniu sebaobsluhy. Pani učiteľka mu so všetkým pomôže, ale dieťa bude pokojnejšie, ak bude rovnako šikovné ako jeho kamaráti.
- Obliecť si tričko, nohavice a ponožky (dávajte mu skôr jednoduchšie oblečenie, vďaka ktorému sa budete cítiť pyšné na to, že sa zvládlo samo obliecť).
- Samo sa najesť a napiť.
- Zvládnuť základné hygienické potreby, ísť samé na záchod, umyť sa.
Príprava na odlúčenie
Malé deti ešte nemajú koncept tzv. stálej konštanty, tj. nemajú vyvinutú mentálnu schopnosť logicky pochopiť fakt, že rodič, ktorý práve nie je s nimi, neprestáva tým pádom existovať. Následne je vhodné trénovať si s dieťaťom krátkodobé odlúčenie, napríklad pobytom u starých rodičov. Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Pocit bezpečia a istoty
Dieťaťu pomáha, keď vie, že je ľúbené a v bezpečí, že patrí do vašej rodiny a že mu budete pomáhať rozšíriť si „okruh patrenia“ aj na kamarátov v škôlke. Ponúknite veľa chvály a povzbudenia. Dieťa, ktoré má naplnené svoje emocionálne potreby, ľahšie zvláda nové výzvy, komunikáciu a je odvážnejšie.
Podpora sociálnych interakcií
Podporujte sociálne interakcie s inými deťmi. Zorganizujte hranie s deťmi rovnakého veku alebo ich zapíšte do skupinových aktivít, ako je čítanie príbehov v knižnici. Zoberte dieťa na ihrisko a povzbuďte ho, nech si tam nájde kamaráta alebo nech sa prihovorí dieťaťu, ktoré sa mu zdá sympatické. Ak poznáte iné deti, ktoré pôjdu do tej istej škôlky, stretnite sa s nimi a umožnite im tak nadviazať priateľstvo ešte pred škôlkou.
Návšteva škôlky pred nástupom
Ak je to možné, navštívte škôlku ešte pred tým, ako tam začne dieťa chodiť. Ak je to možné, navštívte škôlku párkrát v lete, aby dieťa spoznalo prostredie a ľudí, s ktorými v škôlke bude tráviť čas. Všímajte si, čo ho počas týchto návštev najviac zaujíma (zvieratko v klietke či akváriu? hračka v poličke? špeci preliezka na dvore?), a potom sa k tomu v konverzáciách vracajte, aby sa na to tešilo. Prechádzajte sa s dieťaťom okolo škôlky, keď sa vonku hrajú deti. Je pravdepodobné, že sa deti zo škôlky pristavia pri plote a prihovoria sa vášmu dieťaťu. Povzbuďte ho, nech im zamáva alebo povie svoje meno. Niektoré škôlky ponúkajú deň otvorených dverí, s inými sa treba na tom osobitne dohodnúť. Zoznámte dieťa s prostredím, triedami, hracími plochami a ak je to možné, predstavte mu učiteľky.
Príprava vecí do škôlky
Ak máte zoznam vecí, ktoré dieťa do škôlky potrebuje, pripravte všetko spolu. Choďte spolu kúpiť papučky. Vyberte náhradné oblečenie a pyžamko, podpíšte ich spolu. Ak máte škôlke dodať fotku dieťaťa (napríklad na označenie skrinky/vešiaku s uterákom/postele), vyberte ju spolu.
Rituály a režim dňa
Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim - nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatok spánku.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Nástup dieťaťa do škôlky môžeme pozitívne ovplyvniť ako z jeho strany, tak aj zo strany rodiča vytvorením rituálu nástupu do škôlky.
Rituál by mal mať 2 fázy:
- Oslava všetkého čo sme zažili a sprítomnenie odvážnych chvíľ v živote dieťaťa. Vďaka rituálu si môžme uvedomiť dôležitý prechodový milník v našom vzťahu s dieťaťom a spoločne osláviť čas, ktorý sme vzájomne strávili. Pozrite si spoločné fotografie, spomeňte si na momenty a vypichnite chvíle, kedy dieťa niečo zažilo, kedy sa prekonalo, bolo veľmi odvážne.
- Druhou fázou rituálu je moment, kedy je dieťa pripravené ísť ďalej a púšťame ho s dôverou zo svojho náručia. Vieme, že to zvládne. No stále sme preň bezpečný prístav, kde sa môže vrátiť. Vhodné je dať dieťatku nejaký darček na cestu, napíšeme mu list, nakreslíme obrázok.
Emócie a strach
Podporujte dieťa, aby hovorilo o svojich pocitoch a prípadných obavách. Ako platforma na diskusiu o strachoch detí vo veku 2-4 rokov môže slúžiť kniha Olívia v bublinke odvahy - 19 spôsobov riešenia strachu. Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť - jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. Myslite ale na to, že vy ako dospelí už máte skúsenosti a máte vypestované určité stratégie na zvládanie nových situácií - vaše deti ešte nie. Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa.
Je úplne v poriadku, keď rodičia svoje pocity odkomunikujú dieťaťu. Je úplne prirodzené, že strach majú. Matka má často pocit, že svoje dieťa stráca.Je dôležité vedieť svoj strach pomenovať, priznať si ho a tým ho aj oddeliť od pocitov svojho dieťaťa. Ak svoj strach prelínam s pocitmi dieťaťa, je to veľmi náročná a neprehľadná situácia. Dieťa to totiž jednak cíti, ale aj rodič si môže nesprávne reprodukovať to, čo dieťa prežíva. Ten strach je v nás a my ho zrazu vidíme aj v prejavoch dieťaťa, no úplne zbytočne. A len z toho dôvodu, že sa my tak veľmi bojíme a citlivé dieťa sa na nás rozľútostene pozrie, mylne si ten pohľad reprodukujeme ako strach.Hlavnou zásadou je teda vedieť odlíšiť svoj strach. A vtedy, keď to zvládnem, môžem o tom s dieťatkom komunikovať.
Ranné lúčenie
Ako bude vyzerať rozlúčenie s dieťaťom pred vstupom do triedy, ovplyvňuje aj to, ako prebieha celé ráno, ešte skôr, ako sa na cestu do škôlky vydáte. Ak doma prevláda stres, napätie, všetko sa to kumuluje, cítime to nielen my, ale aj dieťa. Ak sa prichytíte, že sa to u vás pomaly prejavuje, zastavte sa, predýchajte to, upokojte a dieťa sa pridá.Je na zvážení vyskúšať, ak máte možnosť rozlúčiť sa s dieťaťom doma a do škôlky ho odvedie niekto iný, či to neuľahčí inak emotívny proces lúčenia v škôlke.Počas lúčenia, či už doma alebo v škôlke, musí dieťa v sebe cítiť sebadôveru, aby vykročilo vpred s odvahou.Ak je dieťa plačlivé a rozlúčenie je veľmi emotívne, mohlo by dopomôcť malé tajomstvo, súkromné tajné rozlúčenie, ktoré si doma dohodnete a vymyslíte. Vo fantázii sa medze nekladú. No pre inšpiráciu jeden príklad. Dieťatku popíšte, že vaše srdiečka sú spojené, ste prepojení láskou, ako takým špagátikom. A ak aj spolu nie ste, stále ste tým špagátikom lásky prepojení.Môžete si to vyskúšať napríklad doma. Vysvetlíte si to, chytíte sa za srdiečka rukami na hrudi a jeden odíde do druhej miestnosti. Môžete na dieťatko zakričať, či to cíti, to prepojenie na hrudi. Tie ručičky. A buďte si istí, že ho cítiť bude. Nakoniec sa s radosťou rozbehnete k sebe.Formou hry sa pripravíte na to, čo bude neskôr v škôlke. Kde si to pri lúčení pripomínate, že ste láskou previazaní a že si pre neho o chvíľku prídete. A aj keď dieťa pri rozlúčke plače, vie, že si preňho prídete a je to takto v poriadku. Bonusom je, že je to súčasťou tajomstva, o ktorom nevie pani učiteľka, ani nikto ďalší. Je malý rituál, ktorý mu môže pomôcť ráno odísť.
- Rýchly odchod: Čím dlhšie sa lúčite, tým viac to môže byť pre dieťa ťažké. Po objatí a puse odchádzajte.
- Sebadôvera: Počas lúčenia, či už doma alebo v škôlke, musí dieťa v sebe cítiť sebadôveru, aby vykročilo vpred s odvahou.
- Tajné rozlúčenie: Ak je dieťa plačlivé a rozlúčenie je veľmi emotívne, mohlo by dopomôcť malé tajomstvo, súkromné tajné rozlúčenie, ktoré si doma dohodnete a vymyslíte.
Čo robiť, ak dieťa nie je pripravené?
Pokiaľ vidíme, že dieťa ešte na škôlku nedozrelo, je vhodné, ak rodič takú možnosť má, nástup do škôlky odložiť.Ako to rozpoznať? Dieťa napríklad častejšie plače aj po mnohých týždňoch, objavujú sa u neho príznaky, ktoré možno na prvý pohľad nesúvisia, no opak je pravdou. Dieťa má poruchy spánku, v noci sa budí, pocikáva sa, vyžaduje kontakt s matkou, vracia sa do postele k rodičom, a podobne.
Samozrejme sú rodiny, ktoré takú vymoženosť, ako možnosť voľby nemajú a dieťa jednoducho do škôlky ísť musí. V takom prípade, je vhodné sa vydať najlepšou možnou cestou ako nástup do škôlky nakoniec zvládnuť.
Čomu sa vyvarovať
- Nátlak a ignorovanie potrieb dieťaťa: Najhoršia možná cesta, ktorou sa rodič môže vydať je kedy dieťa za každú cenu nútime ísť do škôlky v zhone, bez príprav, v strese. Využívame nátlak: “Odteraz to takto je a hotovo. Mňa to nezaujíma, to zvládneš, my sme to zvládli tiež,…” a podobne. Dostávame seba aj dieťa do zbytočne veľkého stresu. Tým, že budeme ignorovať potreby dieťaťa, nezmiznú.
- Strašenie škôlkou: Vyhnite sa vetám typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke.
- Idealizácia škôlky: O škôlke hovorte pekne, ale na druhú stranu ju nelakujte na ružovo.
Adaptácia v škôlke
Psychologička zároveň dodáva, že alfou a omegou dobrej adaptácie je nepretržitá návšteva prevádzky MŠ. Z jej pohľadu nie je dobré návštevy po pár dňoch prerušiť a to ani v prípade, že dieťa pri odlúčení plače. “V MŠ pracujú kvalifikovaní ľudia, ktorí vedia ako dieťa ukľudniť či zaujať. V tomto prípade sa bremeno presúva skôr na rodičov, ktorí častokrát plačú pri odchode alebo rozmýšľajú nad tým, že sa pre dieťa do triedy vrátia. URČITE NEODPORÚČAM. Tak ako dospelý potrebuje čas na zmenu, tak ju potrebuje aj dieťa. Môžeme mu byť nápomocný tým, že v procese adaptácie mu doprajeme čas, pochopenie, čas na oddych, čas na ventiláciu, budeme sa snažiť chápať jeho city ALE nepreukážeme obavy či strach z toho, či to zvládne. Každé jedno dieťa, ktoré nastúpilo do MŠ to vždy zvládlo či už s menšou alebo väčšou pomocou,“ objasnila Mgr.
Ak stojíte pred otázkou, ako pripraviť dieťa do škôlky, verte, že komunikácia a rozhovor vám v tomto smere budú veľkými pomocníkmi. Vypočujte strachy vášho drobca a snažte sa mu čo najlepšie vysvetliť, ako to v škôlke chodí. Uvidíte, že po čase sa bude váš malý do škôlky tešiť.
Záver
Nástup do škôlky je významný krok pre dieťa aj pre rodičov. Dôkladná príprava, otvorená komunikácia a pozitívny prístup môžu výrazne uľahčiť adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Pamätajte, že každé dieťa je iné a potrebuje individuálny prístup. Buďte trpezliví, chápaví a podporujte svoje dieťa v tomto dôležitom období jeho života.