Mnohí rodičia sa stretávajú s obavami, keď ich dieťa prejavuje nezvyčajné správanie, ako je trasenie, vrtí rukami alebo má problémy so spánkom. Tieto prejavy môžu mať rôzne príčiny, od bežných ťažkostí až po špecifické poruchy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na možné príčiny a ponúknuť praktické rady, ako týmto situáciám čeliť.
Úvod
Prvé roky života dieťaťa sú obdobím intenzívneho vývoja, a preto je dôležité venovať pozornosť akýmkoľvek odchýlkam od normálneho správania. Trasenie, vrtí rukami, nočné mory alebo nespavosť môžu byť prejavom rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú pohodu dieťaťa. Je nevyhnutné rozlišovať medzi bežnými prejavmi a príznakmi, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť.
Príčiny trasenia a vrtí rukami u detí
Trasenie a vrtí rukami u detí môže mať rôzne príčiny, ktoré sa dajú rozdeliť do niekoľkých kategórií:
1. Senzorická citlivosť
Autizmus môže spôsobiť, že zmysly dieťaťa sú veľmi citlivé. Dieťa si môže napríklad často vychutnávať jemné alebo mäkké povrchy. Alebo naopak, vyhýba sa všetkému jemnému a mäkkému, prekážajú mu dotyky. Môže precitlivelo reagovať na každodenné zvuky, napríklad ho znepokojuje pustená voda alebo zvuk vysávača. Vtedy si zakrýva uši rukami.
2. Motorické prejavy
Mnohé deti si prezrú hračku pred tým, než sa s ňou budú hrať. To obvykle dlho netrvá a začína hra. Dieťa s autizmom sa však nezačne s autíčkom hrať tak, že bude jazdiť s ním po zemi, ale bude ho skúmať. Zameria sa na kolesá či na volant.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
3. Emocionálne a psychické faktory
Trasenie a vrtí rukami môžu byť prejavom stresu, úzkosti alebo neistoty. Tieto prejavy sú často spojené s novými alebo náročnými situáciami, ako je nástup do jaslí, zmena prostredia alebo konflikty v rodine.
4. Neurologické príčiny
V niektorých prípadoch môže byť trasenie a vrtí rukami spôsobené neurologickými problémami, ako je zvýšené svalové napätie (hypertonus) alebo iné poruchy centrálnej nervovej sústavy.
Problémy so spánkom u detí
Problémy so spánkom sú častým javom u detí a môžu sa prejavovať rôznymi spôsobmi:
1. Nočné mory a zlé sny
Nočné mory sú desivé sny, ktoré dieťa prebudia a spôsobia mu strach a úzkosť. Príčinou môžu byť stresové zážitky, zmeny v živote alebo fantázia.
2. Nespavosť
Nespavosť sa prejavuje ťažkosťami so zaspávaním alebo častým prebúdzaním sa počas noci. Môže byť spôsobená stresom, nepravidelným režimom alebo zdravotnými problémami.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
3. Nočný des
Niekedy deti môžu mať ojedinelé alebo opakované nočné mory, kedy sa počas spánku rozplačú alebo kričia, no spia alebo sú v polospánku. Je dobré byť pri dieťati a pokúsiť sa ho prebudiť a zostať s ním, kým opäť nezaspí. Zvyčajne je to prechodné a u takto malých detí to môže byť reakcia na silné zážitky počas dňa, nejaké zmeny v živote.
Ako rozpoznať zvýšené svalové napätie (hypertonus)
Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú: zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku, prepínanie horných a dolných končatín, zovretie ručičiek v päsť. Keď ležia na bruchu sú nespokojné, zakláňajú hlavu a nevedia sa oprieť o predlaktia. Spolu s týmito prejavmi je spojený neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami. Celkovo dieťa vyzerá akoby bolo v kŕči.
Príčiny zvýšeného svalového napätia (hypertonus)
Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode.
Dôsledky neriešenia hypertonusu
Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.
Riešenie hypertonusu u bábätka
Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie. Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Tip na cvik 1
Ak dieťatko je nespokojné na chrbte, zakláňa sa a kope rukami a nohami, dajte celé dlane na jeho hrudník a ľahučko zatlačte do podložky. Dieťa skúste zaujať, tak aby sa na vás pozeralo. Môžete mu zaspievať nejakú vašu obľúbenú pesničku.
Tip na cvik 2
Zrolujte deku alebo uterák a rozložte ho tesne okolo bábätka. Nohy pokrčte k brušku a ruky tiež. Detičky majú radi ohraničený priestor, vtedy sa vedia viac dostať do pokoja.
Ako pomôcť dieťaťu s nočnými morami a nespavosťou
- Vytvorte upokojujúcu rutinu pred spaním: Zavedenie pravidelných aktivít pred spaním, ako je čítanie rozprávky, teplý kúpeľ alebo počúvanie relaxačnej hudby, môže dieťaťu pomôcť uvoľniť sa a pripraviť na spánok.
- Zabezpečte pocit bezpečia: Uistite dieťa, že ste pri ňom a že ho ochránite pred všetkými nebezpečenstvami. Použite nočné svetielko alebo nechajte pootvorené dvere, aby sa dieťa necítilo osamelo.
- Rozprávajte sa o snoch: Ak má dieťa nočné mory, povzbuďte ho, aby sa o nich porozprávalo. Pomôžte mu pochopiť, že sny nie sú skutočné a že sa nemá čoho báť.
- Vyhnite sa stresovým situáciám pred spaním: Snažte sa, aby večer bol pokojný a bez hádok alebo napätých situácií. Obmedzte sledovanie televízie alebo hranie na počítači pred spaním.
- Konzultujte s odborníkom: Ak problémy so spánkom pretrvávajú alebo sa zhoršujú, vyhľadajte pomoc detského lekára alebo psychológa.
Reakcia na nástup do jaslí
Ak bude na jasle reagovať nejakým "spätným chodom" - začne robiť veci, ktoré už prestala robiť, bude plačlivá, bude málo jesť alebo odmietať jesť, bude evidentne smutná, bude zvracať, budiť sa často v noci, mať desivé sny, nočné mory… to by som považovala za dôvod, aby do jaslí chodiť prestala.
Čo robiť, keď dieťa odmieta odísť s otcom
Syn si súce asi zvykne, ale môže byť traumatizovaný a môže sa to prejaviť na jeho vývine. Najmä ak má nočné mory a úzkostné prejavy.
Varovné signály autizmu
Je dôležité všímať si aj ďalšie prejavy, ktoré môžu signalizovať autizmus:
- Vyhýbanie sa očnému kontaktu: Malé deti majú tendenciu pozerať sa do očí blízkym aj cudzím, ale dieťa s autizmom sa tomu vyhýba.
- Problémy s komunikáciou: Dieťa s autizmom sa môže "zaseknúť" na určitých návykoch, záujmoch alebo správaní. Napríklad môže vždy chcieť držať tú istú hračku - odmieta ju odložiť, aj keď sa pokúša hrať s niečím iným.
- Opakovanie správania: Deti zvyčajne začnú venovať pozornosť veciam, ktoré im ukazujeme, okolo 14-teho mesiaca života. Ak neukazuje lietadlá ani psy alebo iné zaujímavé veci, môže to byť signálom, že má poruchu autistického spektra.
Výcvik pre majiteľa psa
Často sa na mňa obracajú ľudia s otázkami ako odstrániť agresiu ich psíka počas vychádzky. Alebo čo robiť, ich psík je vonku útočný a šteká na všetko, čo sa hýbe. Pre všetkých, ktorí sa nájdu v tomto popise, mám dobrú správu: vo väčšine prípadov nejde o agresiu, ale len o značné rozrušenie, psychickú neistotu, nevyrovnanosť psíka, nedostatočnú socializáciu na vonkajšie okolie alebo len nedostatok skúseností majiteľa. Je odbúrateľná dôsledným tréningom poslušnosti a disciplíny za každých okolností, nielen na vychádzke. To znamená, že v prvom rade musí svoje správanie zmeniť majteľ. Psík na zmenu zareaguje obratom a majiteľ sa nestíha diviť. Ak máte so psíkom vybudovaný vzťah, máte jeho dôveru a doma vás rešpektuje, polovicu problému máte vyriešenú. Ak ho necháte lietať tam, kde sa s nikým a ničím nestretne (aby ste vychádzku vôbec zvládli), nenaučí sa nič ani psík ani vy. Čím viac s ním však budete cvičiť situácie medzi ľuďmi, na ulici, v shoppingoch, na staniciach, v zoo, na detských ihriskách, tým skôr si na ne zvykne, nebudú preň také vzrušujúce a získa sebaistotu. Veľmi dôležité je už zakladanie obojka a pripínanie vôdzky. Kým psík pokojne nesedí, nehýbte sa a o nič sa nepokúšajte. Nepozerajte sa mu do očí, nehovorte na neho. Nenechajte sa vyvádzajúcim psíkom donútiť ku chvatu, lebo veď on musí. Pokoj je ten tromf, ktorý máte. Vy máte čas a kým nebude po vašom, nikam sa nejde. Čas, za ktorý to psík pochopí, je priamo závislý od intenzity vášho pokoja. Druhým krokom, ktorý musí byť po vašom, je vykročenie zo dverí a brány. Vy vpredu, psík pokojne za vami. Zaručujete mu tým bezpečnosť, že ho pri vyrútení sa z brány nič nezrazí a zároveň mu posielate signál, že vychádzku riadite vy, nie on. Všetko pokojne, dajte si na čas. Opäť, prevencia je lepšia ako následné udržanie vyvádzajúceho (alebo ustráchaného) psa. Ak viete, kde všade váš psík nezvláda situáciu a poznáte znaky vzrušenia (napnuté telo, uši vzpriamené a smerom dopredu, vztýčená hlava, chvenie napnutých svalov na stehnách), tak je to jednoduché - okamžite po ich zaznamenaní ľahkým, no ráznym trhnutím vôdzky vodorovne k sebe alebo nahor vyrušte psíka z tohto napätia a upriamte jeho pozornosť na seba. Ak ste to už nestihli a prepuknutiu sa nevyhnete, tak pre tento raz jednoducho odíďte zo situácie, choďte opačným smerom. Nezabúdajte, že odchod je len čiastočným riešením. Stretu ste zabránili fyzicky, ale nie mentálne. Ak je psík len vystrašený z nejakého predmetu, nereagujte, ignorujte ho a pokračujte ďalej. K objektu sa približujte a míňajte ho v ľahkom oblúku. Tak to robia psíky prirodzene, keď sú odkázané samé na seba alebo sú vonku bez pána. Tieto kolízne situácie treba trénovať tak často, ako sa len dá. Vyvarujte sa tesne pred nimi a počas nich vlastného napätia, nervozity a strachu („panebože, ako toto zase dopadne …“). Nalaďte sa na prichádzajúcu situáciu napríklad spôsobom „aha, zlatko, a ideme cvičiť, zase sa o trošku zlepšíme …“ alebo niečo podobné, čo na vás platí. Verte svojmu psíkovi, že to zvládne. Že to spolu zvládnete. Dopredu si predstavte, ako by tá situácia mala podľa vás vyzerať. Presvedčenie sa dostane do vášho povelu, vaše konanie bude rozhodné a suverénne, hodné vodcu. Niekomu na vychádzke nevadí a akceptuje ho, ale v zásade ide o nedostatok rešpektu a vypomstí sa vám to v kolíznej situácii. Psíka ste naučili, že je vpredu a ten, kto je vpredu, riadi situáciu. Náprava je jednoduchá. Nedovoľte psíkovi predbiehať vás, či už s nosom na zemi alebo ako v záprahu sibírskej trojky. Maximálne mu dovoľte jeho rameno pri vašom kolene, ideálna je jeho hlávka pri vašom kolene. Usmernite ho krátkym a dôrazným trhnutím vôdzky k sebe, nie dozadu, a povelom k nohe zakaždým, keď nedodrží správnu pozíciu čo i len o pár centimetrov. Na začiatku používajte ako pomôcku úzke priestory na parkovisku medzi autami alebo chôdzu tesne popri stenách - psík je medzi vami a stenou, ľavým kolenom ho vytesnite vedľa alebo za seba, ak je to potrebné. Na mnohé psíky stačí použiť len drobnú maškrtu v ľavej ruke (ak máte psíka pri ľavej nohe), ktorú držíte tesne nad jeho hlávkou na úrovni svojho kolena. Psík sa sústredí na maškrtu a drží sa pri vašej nohe. Súčasne ho chválite a vyslovujete povel k nohe. Keď je pri nohe, nesmie reagovať na okoloidúcich ľudí, psíkov, na nič. Musí ich ignorovať s hlávkou zdvihnutou v smere chôdze. Privítať sa s okoloidúcim môže vtedy, ak mu to dovolíte. Takže pri míňaní sa s ľuďmi trénujte povel „ignoruj“ (neotravuj, pokračuj, akékoľvek slovo, ktoré sa vám páči a vyhovuje vám), a to tak, že mu hlávku stočíte od človeka k sebe miernym trhnutím vôdzky a vyslovíte spomínaný povel, ktorý budete vždy v tejto situácii opakovať. Samozrejmosťou je, že vy ste absolútne pokojní, suverénni a nenecháte sa vyviesť z miery, ani keď sa to na začiatku nedarí. Po hodinke takejto vychádzky vám psík doma odpadne od únavy. Zvykne si na takýto režim a náramne sa zlepší jeho správanie všade a vo všetkých ohľadoch. Opäť nedostatok rešpektu, prirodzená zvedavosť a obrovská príťažlivá sila ku všetkému, len nie k vám. Kynológovia radia pracovať na cvičení povelu ku mne, až kým nebude stopercentný. Majú pravdu. Naučte psíka, že vy ste zdroj zábavy na vychádzke, nech sa k vám spontánne vracia po ňuchaní a potrebe, vždy keď zostanete stáť. Utekajte do opačného smeru od neho, nechajte sa ním naháňať, to psíky náramne baví. Vždy, keď vás dobehne, vyslovte povel ku mne a odmeňte ho. Psík takisto k vám doletí, keď si čupnete a budete sa tváriť, že ste niečo na zemi objavili. Ak ste sa pre neho už stali atraktívnymi a často k vám pribieha, spravili ste kus práce. Pridajte pri dávaní maškrty povel sadni, aby si maškrtu neuchytil v behu a zase nezmizol za svojimi záujmami. Aj po zhltnutí maškrty musí na pár sekúnd zostať sedieť a až vy ho uvoľníte povelom voľno, bež alebo môžeš. Slovo je na vás. Pri dospelom a značne nezávislom psíkovi vám pomôže dlhá stopovacia šnúra, na ktorej je psík zaistený pri voľnom pohybe. Dostatočná vzdialenosť je veľmi individuálna, to musíte zistiť u vášho psíka, kedy je schopný sa vrátiť a kedy už nie. Ak ho budete privolávať v preň nezvládnuteľných situáciách alebo v situáciách, keď naň nemáte žiadnu páku, nikdy ho nenaučíte rešpektovať vás a prichádzať k vám. Psíky podľa ich majiteľov často ešte situáciu po vyslovení povelu „zhodnotia" (prebieha tzv. reflexný oblúk na odovzdanie podnetu a jeho spracovanie v mozgu, pri veľkých plemenách tak 3 sekundy, pri menších kratšie). Buďte trpezliví počas tohto momentu. Nereagujte, neopakujte povel znovu a znovu. Naučte sa psíkovi dôverovať, že sa vráti. Váš hlas bude suverénny a sebavedomý, bez paniky či zlosti. Vždy zdôrazňujem, že pri riadení psíka na vychádzke na voľno musíte mať plán pre každý prípad a používať rôzne taktiky, aby psík vždy splnil akýkoľvek váš povel a všetko išlo vo vašej réžii. Keď majiteľ odvoláva psíka bežiaceho v ústrety kamarátovi alebo práve sa oňuchávajúceho s iným, zarobil si na možný problém. Ak ho má vycvičeného a verí mu, môže to spraviť bez ohrozenia úspešného odvolania. Aby sa vám to nestalo, dbajte na to, že všetko zaujímavé musíte uvidieť skôr ako váš psík, aby ste mohli reagovať v predstihu (dostatočná vzdialenosť, odpútanie iným smerom…). Ak je vzdialenosť príliš krátka a atraktivita objektu príliš silná na uposlúchnutie odvolania, ani ho nevyžadujte. Radšej použite povel zastavovací (čakaj, zostaň), ak ho máte natrénovaný. To je totiž spontánne správanie psíka: ak vidí niečo zaujímavé v diaľke, najskôr sa zastaví, nechá si čas na získanie viac informácií čuchom a zrakom a až potom reaguje priblížením. Je jedno, či vidí iného psíka, zviera, človeka, dieťa alebo predmet. Tento povel je preň prirodzeným správaním, preto ho splní bez problémov. Správny vodca pomáha svojmu psíkovi povel splniť, nie mu ho viac komplikovať, ako je únosné. Pre mnohých majiteľov je neprekonateľným problémom a veľkým stresorom zvládnutie samotného kontaktu psíkov. V prvom rade, zachovajte pokoj, váš psík nie je asociál. Prirodzene ovláda psiu etiketu, verte mu. Ak znervózniete už vopred, dáte mu signál, že vás má brániť. A vtedy je jedno, či máte čivavu alebo vlčiaka, skrátka váš psík hneď skočí do druhého a nehľadí na slušné správanie. Ak ste stretli suseda a chcete sa porozprávať, zvoľte si spoločný smer a psíky vám pôjdu popri nohe zatiaľ bez kontaktu. Pár minút takejto chôdze im dá signál, že pre tento moment ste jedna svorka. Psíky vám buď čakajú pri nohe alebo si ľahnú. Neposkakujú, nenapínajú vám vôdzku, nekňučia, že poďme už ďalej. Kňučanie ignorujete, nepokojný pohyb usmerňujete jemným trhnutím vôdzky a povelom sadni alebo čakaj. Je to pre ne tréning, využívajte ho. Ak sa na vás rúti cudzí pes bez majiteľa, pokojne ho spomaľte autoritatívnym tónom „pomaly“ alebo vystretou dlaňou proti nemu. On to gesto pochopí a spomalí. Svojho psíka máte na krátko pri nohe a má povel čakaj, sadni alebo ľahni, to je na vás. Nastražené uši a natiahnutý krk dopredu mu netolerujte, je to znak vzrušenia. Od vzrušenia je len krôčik ku konfliktu. Myknite vôdzkou alebo sa ho dôrazne dotknite. Prerušíte tak napätie. Natiahnutý krk, vetrenie a sklopené uši sú len zvedavosť a to je v poriadku. Vôdzku nemajte za žiadnych okolností napnutú, musí byť uvoľnená, aby ste náhodou nedvíhali hlávku svojho psíka nahor. To môže cudzí psík vyhodnotiť ako arogantné a nenáležité chovanie a umravní vášho psíka okamžite dotykom do krku. Je to väčšinou len výchovný dotyk, aj keď vám to pripadá ako útok cudzieho psa. Ak sa míňate so psíkom na vôdzke a správa sa pokojne, len ten váš špekuluje, usmernite ho dotykom alebo vôdzkou na elimináciu vzrušenia. Ak to nepomôže, kontakt mu nedovoľte a pretrénujte povel ignorovania. Na zlepšenie ovládania často pomáha, keď so svojím psíkom v sede pozorujete iné psíky, či už v hre alebo inom pohybe, bez kontaktu a bez priblíženia. Neverili by ste koľko sa dokážu psíky naučiť len pozorovaním. Ak je vzrušený cudzí psík a váš je pokojný, pokojne pokračujte ďalej bez kontaktu. Majiteľ vzrušeného psíka uvidí váš pokoj a suverenitu a pravdepodobne sa stiahne nabok, aby nevyzeral nešikovne v porovnaní s vami. S tým nič neurobíte, idete si skrátka po svojom a tešíte sa, akého máte slušného psíka. Konflikt vždy spôsobí psík, ktorý je neistý, nervózny, vzrušený alebo sa nespráva prirodzene v dôsledku chybného a neistého chovania svojho majiteľa. Chybným je aj napríklad povolenie opierania sa psíka o majiteľa. Napríklad, prirodzene submisívny psík stojí na voľno pri majiteľovi, príde k nemu starší alebo sebavedomejší psík a on sa hneď oprie o nohu svojho majiteľa. Naberie odvahu, ktorá mu nie je prirodzená a cudzieho psíka privíta odbojne a arogantne. Ten však okamžite vycíti jeho neistotu a dá mu výchovný pohlavok v podobe kusnutia do krku, aby ho zrovnal na patričné miesto. Každý majiteľ pozná svojho psíka, vie, či je prirodzene suverénny, sebavedomý alebo prirodzene submisívny čiže podriadený. Ak máte sebavedomého alebo submisívneho psíka, zvyčajne nemusíte nič korigovať. Ak máte neistého alebo nervózneho psíka, ten sa nevie správať prirodzene. Pomáhate mu zvládať tieto situácie svojím sebavedomím, autoritatívnymi povelmi a pokojom. Bežne v domácnostiach je veľmi málo skutočne agresívnych psíkov. Ak je napriek týmto radám situácia u vás nezvládnuteľná, dohodnite si osobné stretnutie a spoločne uvedieme stav na pravú mieru.
Štekanie
Ak si položíme otázku, čo je to vlastne štekanie, napadnú nás rôzne odpovede typu: je to psia reč, spôsob ich komunikácie, akt stráženia, signál k útoku alebo agresii atď. Je dôležité si uvedomiť, že väčšina ľudí si nedokáže udržať pokoj a nadhľad. Ich reakciou je podráždenie, rozčúlenie, hnev, neistota a k psíkovi sa začnú správať zlostne. Majú tendenciu ho začať trestať - z neznalosti. A to je absolútne to najhoršie riešenie. udržte si zdravý rozum a naučte sa svojho psíka počúvať. Sledujte ho a zistite, prečo sa správa tak, ako sa správa.
Štekanie z očakávania
Dobre to poznáme, keď prichádzame domov a psík celý rozrušený a nadšený naším príchodom šteká neuveriteľne hysterickým spôsobom. Pritom skáče, lieta a vrtí sa okolo vlastnej osi. Alebo sa chystáme na vychádzku a on štekaním vo vysokom tóne, s kratučkými prestávkami, dáva najavo radosť a vzrušenie z očakávanej zábavy. Je v strese, takže trest a podráždený krik z našej strany by bol najnevhodnejším riešením. Neúčinným riešením v tomto prípade je aj samotné presmerovanie jeho pozornosti, pretože to má za následok spätnú reťazovú reakciu: zašteká, vy ho usadíte, odmeníte a on opäť začne štekať. Riešenie: vo všetkých situáciách zostaňte v pokoji, pretože to ho upokojí. V prípade príchodu domov mu zamestnajte papuľku - majte po ruke niečo na nosenie, noviny, hračku, výber je na vás - s plnou papuľkou sa nedá štekať. Ak ste pred vychádzkou, zostaňte v pokoji a nehybne stáť, to ho vyvedie z miery a celé očakávanie sústredí na vás. Moje skúsenosti mi hovoria, že toto gesto pochopia aj naväčší krikľúni, ktorých majiteľ aj niekoľko rokov nedokázal zastaviť a odnaučiť ich to. Pri štekaní na psy ho na psy musíte privykať, z väčšej vzdialenosti, sledovaním psov a odmeňovaním za pokojnú reakciu. Psíka máte samozrejme na vôdzke. Privykanie na psy neznamená, že sa s inými psami len hrá. pri štekaní psíka neodmeňujte. Odmenou je vaša pozornosť, pohľad do očí, dotknutie sa psíka, hovorenie na neho (krik, dávanie povelov). Žiadna pozornosť = žiadna odmena, takže toto štekanie z rozrušenia jednoducho ignorujte.
Štekanie ako varovanie
Psík upozorňuje na niečo, čo sa blíži alebo čo nám hrozí. Nie je to hysterické vysoké štekanie, ale jedno krátke a ostré haf. Majiteľ tomu často nevenuje pozornosť, alebo psíka okríkne. Riešenie: dajte mu vedieť, že ste varovanie pochopili. On ho ohlásil a vy preberáte zodpovednosť. Postavte sa medzi neho a objekt, pred ktorým varuje, a použite gesto s otvorenou dlaňou. Je to efektívna technika, ktorú používajú aj psy - oddelia objekt nebezpečenstva od svojej svorky. Na psíka sa nepozerajte ani na neho nehovorte, po pár sekundách to pochopí a uhne hlavou alebo v kľude úplne odíde. Kým si na to zvykne, buďte trpezliví, chce to tréning.
Štekanie ako prejav strachu
Môže byť prejavom strachu, slabého sebavedomia alebo neistoty. Môže byť nervózne až panické, prerušované vrčaním a výpadom na zastrašenie. Najčastejšie ho ľudia považujú za agresiu (voči psom, ľuďom, predmetom), samozrejme, nesprávne. Riešenie: upokojte ho svojou pokojnou reakciou a sebaistotou.
Hračky pre rozvoj motoriky dieťaťa
Loptička s chrastítkom a kombináciou rôznych materiálov na hádzanie, chytanie a kotúľanie rozvíja motoriku dieťaťa. Je skvelou hračkou pre bábätká od narodenia a batoľatá. Aktivity šuštivá hračka na uchopenie, počúvanie, hranie a vydávanie zvukov podporuje rozvoj zmyslov a motoriky bábätka a je tak ideálnym spoločníkom pre bábätká od narodenia aj batoľatá. Medvedík s hrkálkou! Tento rozkošný medvedík je ideálna hrkálka a hryzačka v jednom! Vyrobený zo 100% potravinárskeho silikónu, je bezpečný a príjemný pre bábätká už od narodenia.
Výchova charakteru
Charakter je výsledkom ťažkých bojov sebavýchovy a sebazapieraní. Odmenou tvojej namáhavej práce bude charakter. Hodnotu človekovi dáva vôľa. Prvou úlohou je vytvoriť v sebe správne zásady. Vieš, čo je výchova ? Vieš, čo je charakter ? môžeš vykonať a nikto iný. musíš túžiť po vznešenosti, sile a čistote duše. sebaovládania. Človek musí utvárať svoju vôľu v rámci vôle Božej. O tom, kto má šľachetné zásady, ideály a pri nich aj vytrvá.