Prvé roky života dieťaťa sú kritické pre jeho psychický vývin, formovanie osobnosti a budovanie zdravého sebavedomia. To, čo sa do dieťaťa vloží v prvých piatich rokoch, ovplyvňuje jeho celý život. Harmonické rodinné prostredie, blízke a bezpečné vzťahy s rodičmi sú základom pre úspešný štart do života.
Rola rodičov v rannom vývine dieťaťa
Kontinuálna starostlivosť jednou osobou, najčastejšie matkou, ktorá je emočne napojená na dieťa, je pre dieťa veľmi dôležitá v rannom veku. Rodičovská rola prináša nové nároky, na ktoré rodičia nie sú vždy pripravení, čo môže viesť k nezhodám a konfliktom. Matka sa môže cítiť vyčerpaná a otec vyčlenený. Otcovia by si mali byť vedomí svojej dôležitosti a mali by byť oporou pre matku. Okolo tretieho roku života dieťaťa rola otca naberá na dôležitosti. Dieťa sa učí vzťahu k svojmu aj opačnému pohlaviu cez vnímanie vzťahu medzi rodičmi. Prítomnosť otca vo výchove je preto kľúčová. Ak otec chýba alebo je o ňom budovaný negatívny obraz, dieťa si nesie rozpoltený obraz rodičov. Synovia sa potrebujú s otcom identifikovať a dcéry potrebujú mať vzor otca. Ak sa rodina rozpadne, rodičia by mali svoj rozchod spracovať zrelo a robiť rozhodnutia v prospech dieťaťa.
Deťom je potrebné dať korene a krídla. Korene sa dávajú v útlom detstve, krídla v puberte. Dobrý základ a "zakorenenie" vedú k vybudovaniu dobrého sebaobrazu a sebahodnoty. Problémy v správaní v puberte majú často korene v minulosti. V puberte je dôležité vytvoriť u dieťaťa pocit zodpovednosti a slobody, aby sa mohlo prirodzene odpútať od rodičov. Dieťaťu by sa nemalo brániť vo vzťahoch s rovesníkmi, medzi ktorými rozvíja svoju osobnosť a sociálne dozrieva.
Dieťa sa na rodičov a situácie pozerá svojim špecifickým pohľadom a vzťahuje si všetko na seba. Rodičia občas zlyhávajú v dôsledku únavy alebo hádok. Je dôležité ponúkať dieťaťu skutočný význam toho, čo sa deje. Vysvetliť mu, prečo sa s ním mama nemôže hrať, alebo že dôvodom maminej zlej nálady nie je ono samotné. Rovnako aj po hádke rodičov musí dieťa vidieť, že sa dokážu zmieriť a život sa vráti do starých koľají. Dieťa sa tak učí, že hádky neznamenajú koniec vzťahu a že problémy sa dajú riešiť.
Starí rodičia sa často aktívne podieľajú na výchove vnúčat. Je dôležité, aby nenahrádzali rolu rodičov, ale pomáhali a rešpektovali ich rozhodnutia. Otvorená komunikácia medzi starými rodičmi a rodičmi je kľúčová. Pre celkový rozvoj osobnosti dieťaťa je najvhodnejšia úplná harmonická rodina, kde vzájomný vzťah rodičov a ich špecifické roly zohrávajú nezastupiteľnú funkciu.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre pletené čiapky
Vývin reči u detí: Kedy je čas na obavy?
Reč sa u detí vyvíja postupne, pričom každé dieťa je jedinečné. Existujú však určité míľniky, ktoré by mali rodičia sledovať.
Etapy vývinu reči
- Do 12 mesiacov: Bľabotanie, jednoduché zvuky, prvé slová.
- Do 24 mesiacov: Používanie jednoduchých viet, rozširovanie slovnej zásoby (10-20 slov do 18 mesiacov, okolo 50 slov do 2 rokov).
- Do 36 mesiacov: Používanie zložených viet, otázky, základná gramatika, vyjadrovanie pocitov a zážitkov.
- Do 48 mesiacov: Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba, dieťa tvorí jednoduché súvetia a používa zámená, predložky či základné časy.
Ak dieťa do veku štyroch rokov neprejavuje tieto schopnosti, je vhodné konzultovať situáciu s logopédom alebo iným odborníkom. Za magickú hranicu "rozrozprávania sa" sa pokladá tretí rok života dieťaťa.
Možné príčiny oneskoreného vývinu reči
Existuje množstvo dôvodov, prečo štvorročné dieťa nemusí ešte rozprávať:
- Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči a jazyka.
- Nedostatočná pozornosť od rodičov: Ak dieťa nemá dostatočnú verbálnu stimuláciu a interakciu, môže to spomaliť jeho rečový vývin.
- Choroby a zdravotné problémy: Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad poruchy sluchu alebo neurologické poruchy, môžu mať výrazný vplyv na schopnosť dieťaťa rozvíjať reč.
- Genetické faktory: V rodinách s históriou rečových porúch môže byť vyššia pravdepodobnosť výskytu dysfázie.
- Dvojjazyčné prostredie: Deti bilingválnych rodičov môžu začať rozprávať neskôr alebo miešať slová z rôznych jazykov.
- Porucha sluchu: Ak dieťa nepočuje dobre, nedokáže správne vnímať slová a napodobňovať reč.
- Vývinová apraxia reči (dyspraxia): Dieťa vie, čo chce povedať, ale nedokáže správne vysloviť slová, pretože mozog a svaly úst nespolupracujú.
- Znížený svalový tonus (hypotónia): Slabé svaly v oblasti tváre a úst môžu sťažovať artikuláciu aj tvorbu hlasu.
- ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou): Problémy so sústredením môžu brániť dieťaťu v tom, aby vnímalo jazyk a učilo sa nové slová.
- Dedičné faktory: Ak má niekto z rodiny problémy s rečou, je pravdepodobnejšie, že sa vyskytnú aj u dieťaťa.
Dysfázia: Špecifická porucha reči
Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka. Na rozdiel od všeobecného oneskorenia reči, ktoré môže byť spôsobené rôznymi faktormi, dysfázia je neurologická porucha. Deti s dysfáziou často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet.
Ako zistiť, že má dieťa dysfáziu?
Prvými signálmi narušeného vývinu reči sú zvyčajne oneskorenia v tvorbe slov, ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr a problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov, často komolí menej známe dlhšie slová. Deti s vývinovou dysfáziou taktiež často nemajú jasnú laterálnu preferenciu, deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie. Taktiež môžu ťažšie reagovať na pohybové hry a nerozumieť abstraktným pojmom, ako sú farby, geometrické tvary či dni v týždni. Intelekt sa rozvíja nerovnomerne, čo môže ovplyvniť celkový kognitívny vývin.
Prečítajte si tiež: Cestoviny so sviečkovou pre deti
Ako rozvíjať slovnú zásobu dieťaťa?
Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou je kľúčovým prvkom, ktorý mu môže pomôcť v tom, aby sa rozhovorilo.
Osvedčené metódy a aktivity
- Čítanie: Pravidelné čítanie kníh s jasnými obrázkami a jednoduchými príbehmi. Klást otázky a povzbudzovať dieťa, aby opakovalo slová a vety.
- Rozprávanie počas bežných činností: Opisovanie toho, čo robíte, keď varíte, upratujete alebo nakupujete.
- Prispôsobenie hier a aktivít:
- Rolové hry: Hranie rolí, kde dieťa vystupuje ako rôzne postavy, rozvíja reč.
- Skladačky: Podporujú rozvoj jemnej motoriky a rečových schopností cez opisovanie činností.
- Interaktívne hry: Aplikácie a počítačové hry navrhnuté na rozvoj reči a slovnej zásoby.
- Hudba a piesne: Spievanie pesničiek a rýmov zlepšuje výslovnosť a pamäť. Rytmus a melódia pomáhajú deťom lepšie si zapamätať slová a vety.
- Kartičky na rozvoj reči: Pomáhajú s rozšírením slovnej zásoby.
- Podporujte gestá a mimiku: Naučte sa spolu rytmické riekanky a spievajte piesne.
- Ponúknite „jedlú“ farbu na prsty: Zmiešajte v hrnci 75 g hladkej múky s vodou, nechajte vychladnúť a zafarbite ju malým množstvom potravinárskej farby či vodovými farbami.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak dieťa naďalej nerozpráva, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc logopéda. Logopéd vám poskytne cenné rady a konkrétne techniky, ktoré pomôžu vášmu dieťaťu napredovať v rečovom vývine.
Odborníci, ktorých môžete kontaktovať
- Pediatra: Prvé kroky by mali smerovať k pediatrovi, ktorý môže vylúčiť základné zdravotné problémy.
- Logopéda: Špecialista na rečovú terapiu, ktorý pomôže s rozvojom reči a jazyka.
- Detského psychológa: Posúdi celkový vývin dieťaťa - vrátane myslenia, pozornosti, správania a sociálnych zručností.
- Neurológa: Skúma, či rečové ťažkosti nesúvisia s fungovaním nervového systému (napr. vývinová dyspraxia, epilepsia, hypotónia).
- Foniatra: Špecializuje sa na vyšetrenie sluchu a rečových funkcií.
Včasná odborná pomoc dokáže zachytiť prípadný problém v rannom štádiu, kedy je práca s dieťaťom najefektívnejšia. Keď dieťa nerozpráva a problém sa zanedbá, nemusí už dobehnúť rovesníkov a ťažkosti môžu prerásť do problémov s učením v škole.
Strach u detí: Prirodzená súčasť vývinu
Strach je prirodzenou súčasťou normálneho vývinu dieťaťa. Už polročné bábätká prežívajú strach zo silných zvukov, z rýchleho priblíženia sa a odlúčenia od rodičov. Malé deti až do 5 rokov sa boja rôznych vecí: strašidiel, tmy, búrok, zvierat, silných zvukov.
Ako reagovať na detský strach?
- Buďte pokojní: Dieťa upokojíme tým, že my, jeho rodičia ostávame pokojní: hovoríme tichšie a pomalšie, nerobíme prudké pohyby.
- Pozrite sa na situáciu očami dieťaťa: Snažíme sa pozrieť na danú situáciu očami svojho dieťaťa a v duchu sa skúsime odpovedať na otázky: Čo ho mohlo vystrašiť? Ako to vidí ono?
- Zdôraznite svoju prítomnosť: "Som tu s tebou." Niekedy stačí to, že zostaneme chvíľu s dieťaťom a držíme ho v náručí.
- Rešpektujte strach: Rešpektujeme to, že momentálne naše dieťa chce byť iba s nami, ale nevyhýbame sa miestam a stretnutiam s cudzími ľuďmi.
- Uznajte strach: Keď sa dieťa zľakne nejakého silného zvuku, uznajme, že sa zľaklo. Stačí to povedať a vysvetliť, čo je zdrojom hluku.
- Pomenujte pocit strachu: Vyzvime ho, aby to strašidlo čo najdetailnejšie popísalo, ideálne nakreslilo či inak znázornilo. Toho škaredého desivého tvora môže prerobiť do milšej alebo smiešnejšej verzie.
- Vyhnite sa strašeniu: Nie je vhodné deti strašiť tým, že im Mikuláš nič neprinesie do čižmičky, alebo ich vezme čert, keď nebudú poslúchať.
Obdobie vzdoru: Testovanie hraníc a budovanie osobnosti
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si na rodičoch sebapresadzovanie. Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo… Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Dieťa ešte mnohým obmedzeniam nerozumie a nemá vyvinutý zmysel pre sebakontrolu.
Prečítajte si tiež: Bezpečné náušnice pre malé deti
Ako zvládať detský vzdor?
- Nekričať, nezvyšovať hlas, nevracať hnev inou formou.
- Odstrániť z dosahu malých detí všetko, čím by si mohli ublížiť.
- Vyčkať, kým záchvat zlosti prejde.
- Pritúliť dieťa k sebe a pevne ho objať (tak, aby sme mu neublížili).
- Odvedenie pozornosti.
- Nechať dieťaťu možnosť rozhodnúť o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné.
- Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“.
- Dať presne opačný povel ako to, čo by sme chceli od dieťaťa.
- Naučiť ich povedať, čo chcú: „Nezlosti sa a povedz, čo chceš!" alebo „Povedz, čo sa ti nepáči!"
- Vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať: Keď situácia prejde a nastane „dobrá chvíľka“, vrátiť sa ku vzniknutej situácii a s dieťaťom sa porozprávať.
- Určiť mentálny vek dieťaťa: Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický.
- Hovoriť s nimi ako s partnermi: Tieto deti neznášajú direktívne zaobchádzanie, prístup k nim by mal byť partnerský. To však neznamená, že sa im všetko dovolí. Ide o spôsob, akým s nimi komunikujeme.
Čo by malo trojročné dieťa dokázať?
Trojročné deti už vedia nadväzovať prvé priateľské vzťahy a začínajú mať schopnosť zlepšovať náladu, ak je niekomu v ich okolí do plaču. Vedia nakresliť kružnicu, strihať rovno nožnicami, stáť na jednej nohe a rozvíjajú sa aj v ďalších smeroch.
- Hrubá motorika: Chodí po schodoch hore a dole a pritom strieda obe nohy, jazdí na trojkolke či bicykli s prídavnými kolieskami, preteká sa v rôznych hrách založených na skákaní, behaní a lezení, stojí na jednej nohe.
- Jemná motorika: Pri stavaní kociek dokáže postaviť 9 - 10 kociek bez toho, aby veža spadla, nakreslí rozpoznateľný obrázok, nakreslí kružnicu, dokáže samo rozopnúť aj zapnúť gombíky, pri strihaní nožnicami dokáže udržať líniu strihu takmer rovno.
- Sociálne zručnosti: Vytvára si pevné priateľské vzťahy s niektorými dospelými a ostatnými deťmi, pokúsi sa zlepšiť náladu, ak je niekomu smutno, chápe pojem pravda a čestnosť.
- Reč: Hovorí plynulejšie, je si istejšie, má rado nové slovíčka a samo si rado nové tvary slov tiež vymýšľa, uvedomuje si, že prostredníctvom reči dokáže ovládať správanie iných ľudí, používa slová ako napríklad "Prines mi", "Môžem dostať", "Skúsim to", "Ty to urobíš", "Pomôž mi" a pod., rozvoj gramatiky je rýchly.
Čo robiť, ak vaše dieťa "vymýšľa" slová?
Je bežné, že deti v tomto veku experimentujú s jazykom a vytvárajú si vlastné slová. Ak vaše dieťa "vymýšľa" slová, povzbudzujte ho v tom, ale zároveň ho šetrne opravujte a doplňte správne tvary slov. Oprava ale nie je nutná vždy. Pýtajte sa na názor dieťaťa a používajte dlhšie a zložitejšie vety.