Diéta a lieky pri poruchách správania v škole: Komplexný pohľad

Poruchy správania u detí, ako je ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), sú čoraz častejšie diagnostikované a môžu výrazne ovplyvniť ich školský úspech a každodenný život. Táto neurovývinová porucha postihuje nemalé percento žiakov, pričom zdroje uvádzajú 5 - 7%. Včasná diagnostika a komplexná starostlivosť sú kľúčové pre minimalizovanie negatívnych dopadov a podporu zdravého vývoja.

Čo je ADHD?

ADHD je definované ako porucha pozornosti s hyperaktivitou. Davidson a Neale (2011) hovoria v rámci ADHD o troch subkategóriách: ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity), hyperaktivita a impulzivita a porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou a impulzivitou. Barkley delí ADHD na poruchu pozornosti s hyperaktivitou s alebo bez výskytu agresie. Odborník si volí a vyberá tie symptómy, ktoré sa mu zdajú ako najdôležitejšie a najzjavnejšie.

U každého dieťaťa sa môžu jednotlivé prejavy vyskytnúť izolovanie, v niektorej z kombinácií alebo aj všetky naraz. Niektoré deti sa ťažko sústredia a venujú dlhšie pozornosť aktivite, ktorú práve vykonávajú. Okrem toho sa môže vyskytnúť zvýšená dráždivosť, agresívne správanie a ľahkovážnosť.

Diagnostika ADHD

Diagnostikovanie ADHD je komplexný proces, ktorý berie do úvahy históriu rodiny, počet a pretrvávanie symptómov a mieru, do ktorej symptómy ovplyvňujú každodenné fungovanie človeka. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správania je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.

Odhalenie poruchy pozornosti a hyperaktivity je často odďaľované, pretože spoločnosť tieto deti „škatuľkuje“ ako neposlušné a nevychované. Mnohí rodičia nechcú prijať fakt, že ich dieťa trpí poruchou, čím je práca s dieťaťom náročnejšia. Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.

Prečítajte si tiež: Diagnostika ABKM u 6-mesačného dieťaťa

Odborníci sa zhodujú v tvrdení, že príčiny vzniku ADHD sú viaceré. Dajú sa nájsť nielen v genetike, ale taktiež v prostredí, v ktorom sa dieťa pohybuje. Pokročilé štúdie dokazujú, že pri ADHD sa vyskytuje určité abnormálne fungovanie mozgu. Toto zistenie bolo dokázané pomocou pokročilých techník zobrazovania mozgu, ktoré sú používané najmä v západnej Európe. Štúdie, ktoré využívajú PET (pozitrónovú tomografiu), technológiu zobrazovania mozgu, poukázali na rozdiely medzi ľuďmi trpiacimi ADHD a medzi zdravou populáciou, pričom rozdiel je najmä v spomínanej funkčnosti mozgu. Štúdie dvojičiek, adoptovaných detí a ich rodín priniesli mnoho závažných argumentov v prospech genetického prenosu ADHD. Z týchto štúdií vyplýva, že približne polovica rodičov, ktorí trpeli ADHD, má dieťa s rovnakou poruchou. Medzi 10 % až 35 % detí s poruchou ADHD má prvostupňového príbuzného s rovnakým ochorením.

Ako sa ADHD lieči?

Existuje viacero možností a spôsobov, ako ADHD liečiť. Medzi spôsoby liečby ADHD s dokázanou účinnosťou patrí farmakologická liečba, kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia.

Farmakologická liečba

Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Terapie bez užívania liekov

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.

Kontroverzné metódy liečby

MUDr. Ján Šuba uvádza, že medzi spôsoby liečby, ktoré nemajú dokázanú účinnosť, patria diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy, potravinové prídavky, vitaminoterapia a biofeedback. V súčasnosti sa ale objavujú aj názory a teórie, že obmedzenie určitých potravín, alebo naopak, ich pravidelné užívanie, vedie k zníženiu príznakov ADHD. Ako kľúčovú potravinu, alebo skôr zložku potravy, ktorá má veľký vplyv na správanie a prežívanie detí s ADHD, označuje Dr. Natalie Sinn omega-3 mastné kyseliny. Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.

Prečítajte si tiež: Príznaky náročného dieťaťa

Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory. Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania. Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.

Naopak, za najväčšie zlo pre detský mozog trpiaci ADHD je považovaný cukor. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa potravinám, ktoré obsahujú veľké množstvo cukru a to najmä večer. Za veľmi nevhodné sa považujú potraviny a nápoje s vysokým obsahom cukru a kofeínu, ktoré spôsobujú časom zhoršenie stavu. Existuje veľa názorov pre a proti a liečba ADHD v súvislosti s diétami je a bude v budúcnosti ešte veľmi diskutovanou a skúmanou témou.

Nefarmakologické spôsoby liečby

V súčasnosti sa do popredia dostávajú aj nefarmakologické spôsoby liečby ADHD. Sú nimi rôzne druhy terapií, ktoré sú používané nielen psychológmi, ale aj špeciálnymi pedagógmi a učiteľmi na základných či stredných školách. Platí, že terapie, ktoré pomáhajú deťom pri vyrovnávaní sa s touto poruchou sú trošku odlišné ako tie u dospelých.

Príklady terapií využívaných pri deťoch s ADHD:

  • Výchovná terapia: Ide o tréningovú terapiu, spočívajúcu v naprogramovanom učení sa zručnosti a sebakontrole, a to pri riešení úloh v škole, ako aj pri riešení bežných sociálnych situácií. Terapeut s dieťaťom pracuje niekoľkokrát do týždňa asi 30 minút, po dobu niekoľkých týždňov. Terapeut učí dieťa, ako sa má sústrediť a myslieť na dôsledky, skôr, než začne konať. Pracuje sa s odmenami.
  • Arteterapia: Arteterapia je terapia pomocou výtvarných prostriedkov, napríklad kresba, maľba, ale aj výtvarné práce s inými materiálmi ako sú keramická hlina (vhodná najmä pre deti s ADHD, pretože uvoľňuje napätie a precvičuje jemnú motoriku), drevo, kreslenie na kamene, kov, prípadne plasty. Popri precvičovaní jemnej motoriky, prípadne grafomotoriky či vizuomotorickej koordinácie je významný psychologický efekt tejto terapie aj v rozvíjaní estetického vnímania, sebareflexie či napríklad projekcie.
  • Činnostná terapia: Táto terapia vychádza zo skúsenosti, že všetky problémy človeka sa odrážajú v jeho správaní a konaní a že naopak, cez konanie možno ovplyvniť celého človeka. Činnostná terapia sa zameriava na problémy spojené so sebaobsluhou, s narušenou orientáciou v predmetovom svete, so zaostávaním a pasivitou, s cieľovo nezameranou aktivitou a pod. Realizácie tejto terapie si však vyžaduje dostatočné materiálne a priestorové zabezpečenie. Obsahovou náplňou sú hrové zamestnania, cvičenia hrubej a jemnej motoriky, stimulačné programy apod.
  • Muzikoterapia: Počúvať tóny hudby, spievať či hrať na nejakom hudobnom nástroji- to sú základné skúsenosti v muzikoterapii. Hudba má svojim účinkom iniciovať telesnú a psychickú pohodu organizmu. Stimuluje emocionálne hladiny dieťaťa a dostáva ho do stavu relaxácie a uvoľnenia.
  • Jazyková a logopedická terapia: Mnoho detí s ADHD má problémy s výslovnosťou a s jazykovým prejavom. Často trpia zajakavosťou, či nesprávnou výslovnosťou.
  • Dramatoterapia: V terapeutickej činnosti sa využíva hranie roly na rozšírenie výrazových prostriedkov a uľahčenie pochopenia iných. Dramatické etudy taktiež napomáhajú pri rozvoji vyjadrovacích schopností, tvorivosti, empatie i fantázie. Umožňujú deťom lepšie uvedomovanie seba samého v priestore, v rôznych situáciách, vo vzťahoch a dostať tak svoje správanie viac pod kontrolu.

Ďalšie možnosti liečby

  • Podávanie omega-3 a 6 mastných kyselín: Predovšetkým omega 3-mastné kyseliny - kyselina dokozahexaénová (DHA) a kyselina eikozapentaénová (EPA) môžu mať priaznivý vplyv na symptómy ako je nedostatok pozornosti a hyperaktivita.
  • Výživové doplnky: Napríklad Concentrix® bol vyvinutý špeciálne pre zvýšenie koncentrácie u detí d 4 rokov a dospelých. Pomáha pri ľahkých formách hyperaktivity a poruchách sústredenia. Zlepšuje pozornosť a správanie počas 12 hodín, zároveň zabezpečuje stabilnú hladinu metylfenidátu počas celého dňa. Karnozín EXTRA prispieva k multifunkčnej ochrane buniek pred voľnými radikálmi a vplyvom žiarenia. Prispieva k zlepšeniu koncentrácie, logického myslenia a pamäte a zároveň k zníženiu agresivity a hyperaktivity. Má významne pozitívny efekt u autistických ochorení. Obsahuje kombináciu 6 jedinečných účinných látok (L-karnozín, L-karnitín, vitamín E, koenzým Q10, extrakt z čučoriedok a plodov vínnej révy), ktoré pôsobia synergicky.
  • Aromaterapia: Liečbu ADHD môžete podporiť pomocou aromaterapie. Aplikácia esenciálnych olejov ako je vetiver, cedrové drevo a levanduľa inhaláciou 2x denne by mala dosiahnuť klinicky významných výsledkov u prejavov ADHD v priebehu 60 dní. Vedci predpokladajú.
  • Cesta pre deti: Je inšpirujúca liečebná metóda, ktorú je možné využiť k pomoci deťom. Je určená pre deti od 5 do 12 rokov. Proces je vedený na podprahovej úrovni vnímania dieťaťa a upravený vo forme rozprávky. Pomáha deťom nájsť stratenú sebadôveru, odstrániť ich emocionálne bloky aj fyzické problémy, oslobodiť ich od traumatických zážitkov a nechať vyniknúť ich prirodzeným schopnostiam.

Výchova dieťaťa s ADHD

Vychovávať dieťa s diagnostikovanou ADHD može byť pre rodičov veľká výzva. Frustrácia, únava a nervozita vás môže sprevádzať na dennej báze, čo je pochopiteľné. Nezabúdajte však na to, že vaše dieťa je veľmi citlivé na hodnotenie svojej osoby a preto potrebuje naozaj vedieť, že je vami milované a prijaté také aké je. Nedávajte vášmu dieťatku nálepku ADHD, ktorá ho bude sprevádzať celý život. Rovnako aj kritický pohľad na jeho osobu v jeho prítomnosti, môže v ňom pošliapať aj zvyšky sebahodnoty, ktoré v sebe ešte má. Pocit, že je zlé a neschopné jeho sebadôvere a sebahodnote naozaj nepomôže.

Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.

Prečítajte si tiež: Dávkovanie Burow Ušná Instilácia VULM

Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť. Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod. Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť. Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity. Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.

Ako pomôcť dieťaťu s ADHD v škole:

  • Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia (napr. Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát. Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.
  • Pokiaľ zavediete nejaké sankcie, zdôraznite, že to robíte preto, aby ste dieťaťu pomohli.
  • Podporujte u detí s problémami zodpovednosť a kamarátstvo. Pomôžte dieťaťu vytvárať kamarátske vzťahy, poraďte mu, ako má postupovať, ako sa má správať k iným deťom, čo im má povedať. Pokúste sa nadviazať dobrý vzťah aj s rodičmi dieťaťa.
  • Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte. Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.
  • Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).
  • Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.

Dôležité aspekty pre rodičov

Rodičia by si mali uvedomiť, že hyperkinetická porucha - ADHD,ADD nie je choroba, ale vzorec problémov v správaní ich dieťaťa. Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle. Hyperkinetická porucha je vývojová, dieťa sa najčastejšie v puberte začne upokojovať, zníži sa jeho impulzivita. Predpokladom sú ústretové postoje rodičov. Rodičia často prežívajú bezradnosť a bezmocnosť, nedokážu sa na problémy pozrieť s nadhľadom, s odstupom a meniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa s ADHD,ADD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.

Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD,ADD. Je to ale mylný názor. Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc. Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine. Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.

Ako sa dá takéto dieťa zvládnuť?

  • Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
  • Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly. Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
  • Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
  • Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať… Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
  • Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite. Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí. Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
  • Dajte mu, pokiaľ je možné, oddelenú izbu alebo vlastný kútik, ktorý bude jeho ríšou. Pri plnení úloh prenášajte na neho zodpovednosť. Naučte sa rozoznávať varovné signály, skôr než vybuchne. Nech sa hrá s jedným, nanajvýš s dvoma kamarátmi naraz, pretože je ľahko nahnevateľný.
  • Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti. Nedopustiť, aby sa dieťa naučilo niečo nesprávne.
  • Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie. Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
  • Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti. Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
  • Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť. Zabráňte pocitom menejcennosti. Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
  • V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce. Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa. Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu. Radi sa učia robiť niekomu niečo pre radosť.
  • Dôležitá je spolupráca rodiny so školou, je potrebné aby učiteľ bol informovaný o problémoch dieťaťa. Voliť vhodné zamestnanie. Veľa detí s ADHD,ADD vyštudovalo vysokú školu, ešte viac ich absolvovalo stredné školy a učilištia. S postupujúcou zrelosťou CNS je dieťa pokojnejšie, sústredenejšie, pracovne vytrvalejšie, takže lepšie využíva svoje intelektové schopnosti.

Poruchy pozornosti: ADHD a ADD

Porucha pozornosti sa delí na hlavné 2 druhy: ADHD a ADD. Často je ťažko rozpoznateľná a skrýva sa za odlišné diagnózy (depresia, PPP a pod.). ADHD/ADD sprevádza diagnostikovaného jedinca po celý jeho život.

Poruchy pozornosti sa všeobecne delia na 2 hlavné druhy, a to: ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder, po slovensky porucha pozornosti s hyperaktivitou) a ADD (Attention Deficit Disorder, po slovensky porucha pozornosti bez hyperaktivity). Ide o poruchy vrodené, ktorých príčiny sú dané predovšetkým genetikou, ale môže hrať úlohu aj poškodenie dieťaťa v tehotenstve a pri pôrode (užívanie návykových látok - tabak a alkohol, nedostatok kyslíka pri pôrode a pod.). ADHD/ADD teda zaiste nespôsobuje výchova či akékoľvek ďalšie teoreticky diskutované príčiny - napr. očkovanie. Ďalej je dôležité mať na pamäti, že tieto poruchy automaticky neznamenajú nižšiu inteligenciu. ADHD/ADD sa všeobecne vyskytujú u ľudí úplne vo všetkých pásmach inteligencie.

ADHD je teda vrodený neurovývojový syndróm zapríčinený narušeným fungovaním v oblastiach mozgu, ktoré súvisia s plánovaním, predvídaním, zameraním a udržaním pozornosti a sebaovládaním. Čím je človek starší, tým častejšie dochádza k zmierňovaniu viditeľných príznakov hyperaktivity (neustály pohyb a netrpezlivosť). Čo však najviac pretrváva sú problémy plynúce z nepozornosti, impulzívneho správania a ďalej zostáva pocit vnútorného nepokoja, emočná labilita a nízka frustračná tolerancia (rýchle striedanie nálad, výbuchy hnevu a pod.)

ADD je vlastne totožnou poruchou pozornosti ako ADHD, avšak bez hyperaktivity. Jedinci pôsobia, akoby žili v inom svete - často bývajú zasnení a nereagujú na okolie, v ktorom sa nachádzajú. Prejavy poruchy pozornosti majú obdobné - ťažko sa sústredia na, pre nich, nezaujímavé témy a ani nevydržia dlhú dobu, ľahko ich vyrušia irelevantnými podnetmi, majú problémy s dokončovaním úloh a často zabúdajú.

Symptómy ADHD a ADD

Symptómy porúch pozornosti bývajú najvýraznejšie v školskom prostredí, v skupinách a v situáciách, ktoré požadujú prispôsobenie sa pravidlám a určitému poriadku.

  • Deficit pozornosti: môže sa vzťahovať k deficitu čulosti, vzrušivosti, sústredenej pozornosti, k prchavosti a nedostatočnému rozsahu chápania. Pozornosť je ľahko odvedená k inej zaujímavejšej úlohe. Problémom je teda nielen porucha pozornosti, ale aj vytrvalosti.
  • Hyperaktivita: ide o nepokoj, vrtenie sa a neúčelné pohyby tela. Jedinci sú neposední, neustále sa s niečím hrajú, vrtia sa na stoličke, pobehujú po miestnosti alebo vyrušujú. Nevydržia stáť v pokoji a možno aj poskakujú na mieste. Postupom veku sa ich vonkajší nepokoj môže meniť na pocit vnútorného nepokoja predovšetkým v situáciách, keď je nutné zotrvať v pokoji na mieste.
  • Nadmerná impulzivita: je prepojená s poruchou vytrvalosti vo voľnom úsilí a nedostatočným útlmom v správaní. Jedinci rýchlo zodpovedajú v rôznych situáciách bez toho, aby čakali na všetky inštrukcie a informácie na naplnenie požiadaviek. V dôsledku konania z afektu sa u nich často objavujú omyly z nepozornosti a kvôli tomu môžu zlyhávať aj pri racionálnom zvažovaní o následkoch svojho konania.
  • Poruchy motoriky: prejavujú sa ťažkosťami v jemnej alebo hrubej motorike. Tieto osoby bývajú neobratné, často nešikovné, ich pohyby sú nekoordinované a obvykle je viditeľné aj zvýšené svalové napätie. Ich pohyby sú navyše kŕčovité, niekedy viazne aj spojenie pohybov do jedného celku. Z oblasti jemnej motoriky ide napr. o zaväzovanie šnúrok, zapínanie gombíkov a pod.

Ako určíme poruchu pozornosti?

Podľa diagnostických kritérií musia poruchy pozornosti trvať dlhé časové obdobie najmenej 6 mesiacov. Ak sa pozoruje u detí z menšinových etnických skupín, musí sa na ňu pozerať vo vzťahu k ostatným deťom z rovnakého prostredia a v totožnom mentálnom veku. Aby sa porucha pozornosti (ADHD/ADD) mohla identifikovať, musí nepriaznivo ovplyvňovať školský výkon dieťaťa a musí sa prejavovať zároveň výrazným nesúladom medzi jeho intelektovými schopnosťami a aktuálnym školským výkonom. Pod poruchu pozornosti nespadajú deti s inými závažnejšími diagnózami, ako je napr. porucha učenia či mentálna retardácia.

Diagnostikovali vášmu dieťaťu ADHD?

ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania. ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.

Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa. Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov.

Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede. Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.

Príčiny ADHD

Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa. Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov. Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami. Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov. Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ. Aj keď je ADHD poruchou správania, sledujú sa aj fyzické znaky. Pozorovanie správanie je neodmysliteľnou súčasťou diagnostiky ADHD.

Komorbidita

Komorbidita označuje prítomnosť jedného alebo viacerých ochorení súbežne s existenciou primárneho ochorenia.

Je možné ju zle identifikovať?

Príznaky ADHD/ADD, predovšetkým impulzivita a zhoršené sebaovládanie, predurčujú jedinca k vyššej náchylnosti k závislému správaniu (užívanie alkoholu, marihuany a ďalších návykových látok, gambling), ďalej k rizikovému správaniu v doprave (nepozornosť, rýchla jazda a pod.), poruchám príjmu a pod. (prejedanie, bulímia). Zvýšená impulzivita tiež môže viesť k sexuálne rizikovému správaniu (promiskuita), k strate zamestnania, partnera a ďalších. Tieto životné problémy môžu zapríčiniť aj emočné ťažkosti, ktoré sa v dospelosti nahromadia, a to vo veľkej miere, a preto je niekedy obzvlášť ťažké odlíšiť, čo je príčina (a kde pramení) a čo dôsledok.

Častými zámenami za poruchy pozornosti sú:

  • Depresia a agitovaná depresia
  • Úzkosť
  • Bipolárna porucha
  • Závislosť na návykových látkach
  • Poruchy príjmu potravy

Terapie a liečba ADHD

Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná. Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií. Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin). Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.

Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov. Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ. Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program. Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta. Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“. Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.

#

tags: #dieta #s #poruchami #spravania #v #skole