Autizmus a oneskorený vývin reči sú témy, ktoré vyvolávajú obavy u mnohých rodičov. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými vývinovými odchýlkami a príznakmi, ktoré si vyžadujú odbornú pozornosť. Tento článok sa zameriava na príčiny, prejavy a možnosti riešenia v prípadoch, keď dieťa nereaguje na svoje meno alebo vykazuje iné oneskorenia vo vývoji.
Autizmus: Pochopenie a Skore Diagnostikovanie
Autizmus je duševná porucha, ktorá sa zvyčajne začína prejavovať u detí vo veku okolo dvoch rokov, s definitívnou diagnózou stanovenou do tretieho roka života. Odborníci zaznamenávajú nárast počtu ľudí s touto diagnózou, čo zvyšuje obavy rodičov, ktorí pozorne sledujú prejavy svojich detí.
Dôležité je rozlišovať medzi autizmom a introverziou. Niektoré deti začínajú rozprávať neskôr a preferujú vlastnú spoločnosť, no ich duševný vývoj je v poriadku. Autizmus sa dá zmierniť skorými zásahmi.
Čo je Autizmus?
Deti s autizmom majú ťažkosti s vnímaním podnetov z vonkajšieho sveta a často sa uzatvárajú do vlastného sveta. Pre okolie sa môžu javiť ako nezainteresované, no s usilovnou prácou sa dokážu začleniť medzi ostatných ľudí. Príčiny autizmu nie sú úplne známe, no dedičnosť zohráva istú rolu. Ak sa v rodine vyskytol prípad autizmu, riziko jeho opakovania je približne tri percentá. Vo všeobecnosti ide o kombináciu viacerých faktorov, vrátane prekonania náročných chorôb matky.
Triáda Poškodení
Hlavným ukazovateľom autizmu je, že dieťa po prvom roku života nejaví záujem o svoje okolie, netúli sa k rodičom, nedokáže ich spoľahlivo identifikovať, nepýta si hračky a nevníma nové podnety. Lekári sledujú správanie dieťaťa v troch oblastiach: sociálne interakcie, sociálna komunikácia a imaginácia, ktoré sa odborne nazývajú triáda poškodení.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Príznaky podľa Triády Poškodení
- Sociálne interakcie: Dieťa nevenuje pozornosť cudzím ľuďom, nereaguje na podnety od rovesníkov, nemá rado kontakt s inými ľuďmi a správa sa vo vzťahu k nim pasívne.
- Sociálne aktivity: Autisti dokážu komunikovať, no nezaujímajú sa o pocity iných ľudí. Sústredia sa na rozhovory o svojom osobnom svete a reč tela pre nich nemá význam.
- Imaginácia: Dieťa vníma drobné detaily namiesto celkov, jeho úkony sú automatické a nedokáže zapojiť fantáziu. Napríklad, autista s kockami urobí iba to, čo sa predtým naučil.
Ďalšie Príznaky
Autistické deti majú radi zaužívané rituály a neradi menia zvyky a pravidlá. Môžu sa prejavovať správaním, ktoré na seba utŕha pozornosť, ako je kričanie, kopanie a hryzenie. Môžu mať prehnane blízky vzťah k niektorým predmetom a malé deti sa neradi hrajú s hračkami, nerozprávajú a nemajú radi dotyky.
Liečebné Terapie
Ak máte pochybnosti o vývoji svojho dieťaťa, kontaktujte pediatra, ktorý vás odporučí k detskej psychiatričke. Po potvrdení diagnózy je vhodné kontaktovať niektoré zo slovenských združení. Existuje mnoho terapií, ktoré pomáhajú autistickým deťom, ako napríklad canisterapia, muzikoterapia, terapia pohybom, AAK, ABA alebo program TEACCH.
Návrat z Ich Sveta
Čím skôr sa autizmus u dieťaťa objaví a začne sa s ním pracovať, tým lepšie budú výsledky. Autizmus sa nedá úplne vyliečiť, no pomocou špeciálneho vzdelávania sa dieťa dokáže vrátiť z „ich“ sveta do „nášho“, komunikovať a robiť mnoho úkonov. Niektorí autisti majú mimoriadne nadanie na určité zručnosti.
ADHD: Porucha Pozornosti a Hyperaktivita
Psychológovia a psychiatri sa zaoberajú aj poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Deti s ADHD majú problémy s rešpektovaním disciplíny, ťažkosti so spolužiakmi a sú preťažené učebnými nárokmi. Vzťahy v rodine môžu byť napäté, pretože dieťa vzdoruje a rodičia vynakladajú veľa energie na naučenie základných pravidiel.
Práca s Rodinou
Odborníci sa snažia pracovať s celou rodinou a najmä s rodičmi dieťaťa. Zmena prístupu dospelých môže pozitívne ovplyvniť dieťa. Rodina je najdôležitejšia pre duševný vývin dieťaťa na prvom stupni základnej školy. Rodičia sa učia, ako byť citliví k špecifikám detí, ako ich pochopiť, povzbudiť a podporiť, nájsť ich silné stránky a rozvíjať ich. Zároveň sa učia stanoviť a dodržiavať jasné pravidlá vo výchove a zvládať vypäté situácie so zachovaním vlastného duševného zdravia.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Diagnóza a Liečba ADHD
Diagnóza ADHD je často vykúpením pre dieťa, pretože umožňuje s poruchou pracovať. ADHD nie je choroba, ktorú vyliečite, ale súhrn čŕt, ktoré sa dajú „obrúsiť“ na únosnú úroveň. Prejavy ADHD sa často spájajú s napätými alebo chaoticky nastavenými rodinnými vzťahmi. Zlepšenie vzťahov v rodine môže vytvoriť harmonickejšie prostredie pre psychický vývin dieťaťa.
Spoločenské Faktory
Napätie v rodinách sa vníma ako spoločenský fenomén. Tlak na výkon, tempo v práci, roztrieštenosť pozornosti, záplava agresívnych podnetov a neistota vo výchove detí môžu vytvoriť chaos v rodine a v duši dieťaťa. Spoločnosť by mala prejavovať záujem o hĺbku, pokoj, kontakt s prírodou a zrelosť, ktoré pôsobia terapeuticky na deti s ADHD a ich rodiny.
ADHD v Dospelosti
U niektorých detí s ADHD problémy počas puberty a dospievania odznejú, iní sa s nimi musia naučiť žiť. Dospelí s ADHD sa učia rozumne viesť samých seba, teda sebaovládaniu, sebadisciplíne a štruktúrovaniu času a úloh. Prejavy ADHD u dospelých sa môžu líšiť od prejavov u detí, napríklad mykaním nohami alebo vnútorným nepokojom. Diagnostika ADHD v dospelosti je často problematická a pacienti môžu celý život počúvať, že sú neschopní, čudní alebo leniví.
Oneskorený Vývin Reči u Štvorročných Detí
Keď dieťa oslavuje štvrté narodeniny a stále nerozpráva, je prirodzené, že rodičia majú obavy. Dysfázia je špecifická porucha reči, ktorá sa prejavuje ťažkosťami v rozvoji reči a jazyka.
Etapy Vývinu Reči
Reč sa u detí vyvíja postupne a existujú určité míľniky, ktoré by mali rodičia sledovať:
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
- Do 12 mesiacov: Bľabotanie, jednoduché zvuky, prvé slová.
- Do 24 mesiacov: Používanie jednoduchých viet, rozširovanie slovnej zásoby.
- Do 36 mesiacov: Používanie zložených viet, otázky, základná gramatika.
- Do 48 mesiacov: Rozprávanie v súvislých vetách, rozširujúca sa slovná zásoba.
Ak dieťa do veku štyroch rokov neprejavuje tieto schopnosti, je vhodné konzultovať situáciu s logopédom.
Možné Príčiny Oneskoreného Vývinu Reči
Existuje množstvo dôvodov, prečo štvorročné dieťa nemusí ešte rozprávať:
- Trauma: Psychická alebo fyzická trauma môže negatívne ovplyvniť vývoj reči.
- Nedostatočná pozornosť od rodičov: Nedostatok verbálnej stimulácie a interakcie môže spomaliť rečový vývin.
- Choroby a zdravotné problémy: Poruchy sluchu alebo neurologické poruchy môžu mať vplyv na rozvoj reči.
- Genetické faktory: V rodinách s históriou rečových porúch môže byť vyššia pravdepodobnosť výskytu dysfázie.
Dysfázia
Dysfázia je neurologická porucha, pri ktorej deti často rozumejú hovorenému slovu, ale majú problém s tvorbou slov a viet. Prvými signálmi sú oneskorenia v tvorbe slov, ťažkosti s tvorbou viet a gramatických štruktúr a problémy s porozumením reči. Dieťa má problém s presným opakovaním slov a často komolí menej známe dlhšie slová. Deti s vývinovou dysfáziou nemajú jasnú laterálnu preferenciu a môžu mať deficity v jemnej motorike, problémy s krátkodobou pamäťou a narušené sluchové vnímanie.
Ako Rozvíjať Slovnú Zásobu Dieťaťa
Rozvíjanie slovnej zásoby dieťaťa s dysfáziou je kľúčové. Medzi osvedčené metódy patria:
- Čítanie: Pravidelné čítanie kníh s jasnými obrázkami a jednoduchými príbehmi. Kladenie otázok a povzbudzovanie dieťaťa, aby opakovalo slová a vety.
- Rozprávanie počas bežných činností: Opisovanie činností pri varení, upratovaní alebo nakupovaní.
- Prispôsobenie hier a aktivít: Rolové hry, skladačky a interaktívne hry.
- Hudba a piesne: Spievanie pesničiek a rýmov na zlepšenie výslovnosti a pamäti.
Ak dieťa naďalej nerozpráva, navštívte logopéda.
Reakcia Dieťaťa na Meno: Čo robiť, ak Dieťa Nereaguje
Niektorí rodičia sa obávajú, keď ich dieťa nereaguje na svoje meno. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa sa vyvíja inak. Ak dieťa nereaguje na svoje meno, neukazuje na seba alebo na členov rodiny, môže to byť dôvod na obavy.
Príklad z Praxe
Jedna matka sa trápi, že jej 8-mesačný syn nereaguje na meno. Z desiatich pokusov zareaguje len dva-trikrát. Má pocit, že nereaguje ani na hlas, pretože sa pozerá dookola, keď sa k nemu prihovárame. Na druhej strane, keď niekto vojde do miestnosti a niečo povie, hneď sa otočí. Tiež sa nesmeje nahlas a len nedávno začal hovoriť "baba", ale aj to len raz za deň. Vie kývať "papa", ale nerobí "tapy tapy".
Čo robiť?
V takýchto prípadoch je dôležité konzultovať situáciu s pediatrom alebo detským neurológom. Lekár môže posúdiť vývoj dieťaťa a vylúčiť prípadné zdravotné problémy. Skorá diagnostika a intervencia sú kľúčové pre úspešný vývin dieťaťa.