Deti bývajú vo všeobecnosti choré častejšie než dospelí. Je to preto, že sa rodia s neúplne vyvinutou imunitou, ktorá sa buduje a silnie postupom času. Tento proces je obzvlášť intenzívny u detí, ktoré trávia čas v kolektívoch, ako sú jasle, škôlky či školy, kde sa zvyšuje šanca na infekciu rôznymi vírusmi a baktériami. Ak sa vaše dieťa často vracia zo škôlky alebo školy s kašľom, bolesťami hrdla alebo inými ochoreniami, a zdá sa, že tento cyklus sa opakuje, vedzte, že nie ste jedinými rodičmi, ktorí sa obávajú o zdravie svojich detí.
Imunitný systém detí a jeho vývoj
Imunitný systém môžeme charakterizovať ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam alebo ich pôvodcom. Imunitu delíme na vrodenú a získanú. Vrodená imunita je tá časť obranyschopnosti, s ktorou sa už narodíme a máme ju zakódovanú v našej DNA. Malé deti sú náchylnejšie na ochorenia práve z toho dôvodu, že s mnohými patogénmi a cudzorodými látkami ešte neprišli do kontaktu, respektíve sa s nimi stretávajú prvý raz.
Prirodzenú obranyschopnosť nemôžeme vnímať ako od narodenia hotový „systém“. Lepšie ju vystihuje prirovnanie k živému organizmu, ktorý sa postupne vyvíja a mení. K vývoju imunity významne prispievajú podnety z prostredia, ktoré podporujú jej prospešné zmeny. Obzvlášť počas dospievania sa tento proces stáva ešte dôležitejším. Ľudský imunitný systém sa totiž „učí“ prostredníctvom praxe - keď prichádza do kontaktu s patogénmi, ako sú baktérie a vírusy, osvojuje si rôzne obranné mechanizmy, prispôsobuje sa a zvyšuje svoju účinnosť. Tento proces nazývame imunitnou pamäťou.
Novorodenci a malé deti do dvoch rokov však prichádzajú do kontaktu prevažne len s rodičmi a prípadnými súrodencami. Množstvo patogénov, ktorým ich organizmus čelí, je obmedzené, a bez podnetov sa ich obranyschopnosť nemá ako rozvíjať. Preto keď dieťa prvýkrát vstúpi do kolektívu - spravidla v jasliach či škôlke - jeho imunitný systém ešte nie je plne pripravený na stretnutie s novými baktériami a vírusmi. V dôsledku toho nedokáže proti týmto „nováčikom“ hneď účinne bojovať. Môže sa teda stať, že dieťa si zo škôlky okrem zážitkov prinesie aj infekciu, najčastejšie horných dýchacích ciest, a to aj viackrát do roka. Hoci to môže rodičom robiť starosti, vo väčšine prípadov ide o prirodzený proces. Zvýšená chorľavosť môže pretrvávať aj počas základnej školy, kde sa deti môžu nakaziť 2-4 razy ročne. Napriek tomu, že to môže pôsobiť znepokojivo, práve takto sa ich imunitný systém učí a zdokonaľuje. Tento vývoj trvá až do neskorej puberty, pričom úplne vyvinutú imunitu môžeme očakávať až tesne pred dosiahnutím dospelosti.
Najčastejšie detské choroby
Keď sa pozriete bližšie na najčastejšie detské choroby, zistíte, že ide predovšetkým o infekcie dýchacích ciest, nádchu, zápaly stredného ucha či infekčné hnačky. Sú to na jednej strane primárne sezónne ochorenia vyskytujúce sa predovšetkým počas chladnejších jesenných a zimných mesiacov. Na druhej strane patria všetky tieto ochorenia k infekčných ochoreniam, čo znamená, že sa veľmi ľahko prenášajú z dieťaťa na dieťa. Medzi najčastejšie ochorenia patria:
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
- Infekcie horných dýchacích ciest: Nádcha aj zápaly dýchacích ciest patria k najčastejším a najbežnejším ochoreniam u detí. Väčšinou ide o vírusové infekcie, ktoré sa veľmi dobre šíria vzduchom. Inkubačná doba nádchy a zápalov dýchacích ciest je zhruba 4 až 5 dní a zhruba toľko trvá aj to, kým sa dieťa prelieči. Keďže ide väčšinou o vírusové infekcie, znamená to, že nie je potrebná liečba antibiotikami. Neliečená alebo zle liečená nádcha a zápaly horných dýchacích ciest sa často rozvinú do zápalu stredného ucha.
- Zápal stredného ucha: Zápal stredného ucha u detí môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. V prípade, že nejde o bakteriálnu infekciu (čo dokáže posúdiť len lekár), ale o vírusovú, prebieha liečba pomocou liekov na jednotlivé symptómy. Lieky na zápal stredného ucha by mal dieťaťu vždy predpísať alebo odporučiť lekár.
- Zápal priedušiek: Ďalšie ochorenie, ktoré môže mať priamy súvis s nádchou alebo zápalom nosohltanu, je zápal priedušiek. Jeho hlavným príznakom je spočiatku suchý a dráždivý kašeľ, pričom zvyčajne prechádza do vlhkého kašľa. Liečba zápalu priedušiek patrí do rúk lekára, a to predovšetkým u detí do 12 rokov.
- Hnačky: Hnačky u detí nie sú nič výnimočné. Niekedy ich spôsobí niečo, čo dieťa zjedlo, u najmenších detičiek sa hnačka spája aj s prerezávaním zubov. Bežné sú tiež infekčné hnačky spôsobené vírusmi. Infekčné hnačky sú charakteristické rýchlym nástupom a kratším trvaním. Keď sa dieťa dostane do kontaktu s iným nakazeným dieťaťom, zvykne sa infekcia prejaviť zhruba v rozpätí od 24 do 48 hodín. Pri liečbe črevnej virózy u detí je dôležité dbať na dostatok tekutín. Pri ochoreniach spôsobených baktériami predpíše lekár antibiotiká. Je potrebné, aby ste pri ich podávaní postupovali presne podľa inštrukcií lekára, prípadne podľa informácií v príbalovom letáčiku. Antibiotická liečba má za úlohu zničiť baktérie v detskom organizme spôsobujúce zdravotné ťažkosti. Niekedy sa však stáva, že spolu so zlými ničí aj tie dobré baktérie, ktoré sú pre detský organizmus prospešné a dôležité. Preto sa k antibiotikám odporúča užívať aj probiotiká.
- Ovčie kiahne: Ovčie kiahne sú vírusová infekcia, ktorá spôsobuje svrbivé vyrážky po celom tele.
- Choroba ruka-noha-ústa: Je to časté vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vyrážky na rukách, nohách a v ústach.
- Akútna hnačka: Akútna hnačka znamená časté vylučovanie tekutých stolíc, bežne sprevádzaná bolesťami brucha, nevoľnosťou a možno aj horúčkou. Bakteriálne infekcie, ako Escherichia coli (E. Ak má vaše dieťa akútnu hnačku, je dôležité zabezpečiť, aby pilo dostatočné množstvo vody. Predídeme tak dehydratácii.
Kedy spozornieť a venovať pozornosť imunite dieťaťa?
Ak má dieťa do veku 5 rokov 6-8 krátkych infekcií ročne, spravidla to nie je dôvod na paniku. Pokiaľ ich zvládne bez výrazných komplikácií, v rámci domácej liečby a s ľahkým priebehom, ide o bežnú súčasť vývoja imunitného systému.
„Ak má 3-krát silný zápal ucha alebo pľúc, ktorý sa dlho hojí, môže to znamenať, že sa za tým skrýva porucha imunity, alebo je dieťa alergické. Nie s každou infekciou však treba utekať za pediatrom. Je dobré ho o nej informovať, aby mal prehľad o frekvencii aj menej závažných infekcií,” približuje imunoalergologička MUDr. Svetlana Hadvabová.
Jednoduchý prehľad si môže viesť aj rodič. Stačí si poznačiť, kedy bolo dieťa choré, aké príznaky sa vyskytli, ako dlho problémy trvali a aké lieky užívalo. Tieto informácie môžu pomôcť nielen pediatrovi, ale prípadne aj špecialistovi, ak bude jeho návšteva nevyhnutná.
Zvýšenú pozornosť imunite dieťaťa je potrebné venovať aj v týchto situáciách:
- závažný priebeh ochorení, ktoré si vyžadujú opakovanú antibiotickú liečbu alebo hospitalizáciu,
- dieťa sa pomaly zotavuje z bežných ochorení (viac ako 7-10 dní) alebo príznaky sa opakovane vracajú,
- infekcie často prechádzajú do komplikácií, ako sú zápaly stredného ucha, prínosových dutín alebo pľúc,
- dieťa pôsobí dlhodobo unavene, má nízku energiu alebo vykazuje nezvyčajnú letargiu,
- vzhľadom na svoj vek dieťa nemá dostatočný prírastok na hmotnosti alebo raste.
Ako podporiť imunitu dieťaťa?
Podpora imunity u dieťaťa je dôležitá pre jeho zdravý rast a vývoj. Existuje niekoľko spôsobov, ako môžete posilniť obranyschopnosť svojho dieťaťa:
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
- Zdravá strava: Zabezpečte, aby dieťa dostávalo vyváženú stravu bohatú na ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny a bielkoviny. Dopĺňať môžete vitamíny C, D, E a zinok.
- Hygiena: Špinavé ruky sú zdrojom nákazy množstva ochorení. Nezabúdajte na hygienu po príchode domov, po použití toalety či pred jedlom. Umývanie rúk je jedným z návykov, ktoré je ideálne osvojiť si už v ranom veku.
- Pobyt na čerstvom vzduchu: Hra na čerstvom vzduchu podporuje funkciu sliznice dýchacích ciest. Pravidelné aktivity vonku, ideálne v prírode, pomáhajú budovať fyzickú kondíciu a imunitu. Pohyb na čerstvom vzduchu zároveň podporuje tvorbu vitamínu D.
- Dostatok spánku: Deti potrebujú kvalitný spánok na regeneráciu a podporu imunitného systému.
- Doliečenie chorôb: Dieťa, u ktorého ešte prebieha infekcia je náchylnejšie znova ochorieť. Čím častejšie ho budete dávať do škôlky nedoliečené, tým častejšie ho budete mať znova doma choré.
- Stresový manažment: Aj deti môžu byť ovplyvnené stresom, čo môže ovplyvniť ich imunitu. Atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine je veľmi dôležitá.
- Správna vlhkosť v domácnosti: Dbajte aj na správnu vlhkosť v domácnosti, ktorá by mala byť v rozmedzí 45-55 %. Príliš suchý vzduch dráždi sliznice a bráni im správne fungovať, zatiaľ čo príliš vlhké prostredie vytvára ideálne podmienky pre množenie plesní a rôznych patogénov.
- Očkovanie: Dodržiavajte odporúčaný očkovací harmonogram pre svoje dieťa.
- Vyhýbanie sa stresu: Dostatočný spánok, vyhýbanie sa stresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine.
Čo robiť, ak je dieťa stále choré?
Ak sa vaše dieťa často vracia zo škôlky alebo školy s kašľom, bolesťami hrdla alebo inými ochoreniami, a zdá sa, že tento cyklus sa opakuje, je dôležité:
- Navštíviť pediatra: Poraďte sa s pediatrom o zdravotnom stave dieťaťa a zistite, či je potrebné ďalšie vyšetrenie.
- Dodržiavať hygienické zásady: Učte dieťa správnej osobnej hygiene, ako je umývanie rúk.
- Zabezpečiť zdravé prostredie: Dbajte na správnu výživu, dostatok spánku a pobyt na čerstvom vzduchu.
- Posilňovať imunitu: Podporujte imunitný systém dieťaťa zdravou stravou, vitamínmi a doplnkami stravy (po konzultácii s lekárom).
- Zvážiť odobratie nosných mandlí: V prípade opakovaných problémov s hornými dýchacími cestami sa poraďte s lekárom o možnosti odobratia nosných mandlí.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti