Očkovanie je témou, ktorá vyvoláva vášnivé diskusie a rôzne názory. Jedným z často diskutovaných aspektov je prítomnosť hliníka v očkovacích látkach. Tento článok sa snaží poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, zohľadňujúc vedecké poznatky a obavy verejnosti.
Úvod
Očkovanie je medicínsky postup, ktorého cieľom je získať imunitu proti vážnym infekčným chorobám. Vakcíny stimulujú imunitný systém, aby si vytvoril ochranné protilátky bez toho, aby organizmus musel prekonať samotnú chorobu a vystavil sa tak riziku vážnych zdravotných problémov. Diskusie o očkovaní často zahŕňajú obavy o zloženie vakcín, najmä o prítomnosť hliníka.
Prečo sa hliník používa vo vakcínach?
Hliník sa vo vakcínach používa ako adjuvant. Adjuvans je látka, ktorá zvyšuje imunitnú odpoveď organizmu na vakcínu. Účinná a kvalitná vakcína vyvolá v tele čo najsilnejšiu imunitnú odpoveď - tvorbu protilátok. Zároveň zabezpečí, aby ochranný účinok trval čo najdlhšie, aby sa vytvorila dostatočná „imunitná pamäť“. Používanie hliníka vo forme hydroxidu hlinitého má vo vakcínach svoje opodstatnenie. Ako adjuvantný (pomocný) prostriedok zvyšuje ich účinnosť. Alumíniové soli alebo používané nové organické zlúčeniny, sú aj v súčasných vakcínach.
Hlinité soli vedci pridávajú do vakcín ako adjuvans, čiže látku, ktorá stimuluje imunitný systém, čím zvyšuje účinnosť vakcíny.
Obsah hliníka vo vakcínach a jeho bezpečnosť
Koncentrácia hliníka vo vakcínach podlieha prísnej kontrole nielen na národnej, ale aj na medzinárodnej úrovni. Sú definované presné, zvyčajne miligramové hodnoty, na základe ich bezpečného posúdenia z pohľadu ľudského zdravia. Jeho množstvo neprekračuje hodnotu 1,25 miligramu na jednu dávku (maximálne povolené množstvo hliníka v jednej dávke vakcíny). Uvedené množstvo hliníka vo vakcínach nie je pre telo toxické.
Prečítajte si tiež: Premena Renée Zellweger
Malé bábätká príjmu počas prvých mesiacov života viac hliníka zo stravy ako z vakcín.
Dánski vedci zo Statens Serum Institut pod vedením epidemiológa Andersa Hviida zverejnili výsledky najväčšej observačnej štúdie, ktorá skúmala bezpečnosť hliníkových solí v detských vakcínach. Výskum analyzoval údaje z národného registra od roku 1997 do 2020, zahŕňajúc údaje o očkovaniach, diagnózach a potenciálnych zaujatiach.
Hliník v prostredí a strave
Hliník je jedným z prvkov najčastejšie sa vyskytujúcim v prírode - vode, pôde, vzduchu. Zemská kôra ho obsahuje 8,1 %. Hliník sa vyskytuje takmer vo všetkých potravinárskych výrobkoch. Pochádza z prírodných zdrojov, vody používanej na prípravu potravín, potravinových prísad alebo kuchynského náradia. Okrem prirodzeného množstva hliníka v potravinách sa jeho obsah zvyšuje pri výrobe a spracovaní potravín.
Prijateľná denná dávka hliníka je 0-0,5 mg/kg telesnej váhy. Hliník vstupuje do organizmu štyrmi hlavnými vstupnými cestami: inhalačne, orálne, transdermálne a intravenózne (parenterálna výživa - infúzie, dialýza).
Hliník a jeho potenciálne účinky na zdravie
V mozgoch ľudí, ktorí zomreli na Alzheimerovu chorobu, bol nájdený vyšší obsah hliníka ako v mozgoch u zdravých ľudí. Oblasťou s najvyšším obsahom hliníka bol hippokampus, čelová a spánková mozgová kôra a likvor. Nevie sa však, či je zvýšená hodnota hliníka v β-amyloidných stareckých plakoch primárny alebo sekundárny dej alebo hliník zohráva úlohu ako kofaktor.
Prečítajte si tiež: Hypernatrémia u dojčiat: čo robiť?
Niektoré štúdie ukazujú, že hliník spoluúčinkuje so železom a meďou na tvorbe oxidačného stresu.
Kontroverzie a mýty o hliníku vo vakcínach
Často sa objavujú obavy, že hliník vo vakcínach môže spôsobovať autizmus. Takéto tvrdenie podľa vedcov nemá žiadnu faktickú oporu.
V roku 1998 publikoval Andrew Wakefield štúdiu, podľa ktorej je rizikovým faktorom pre vznik autizmu očkovanie proti osýpkam, mumpsu a rubeole. Štúdia bola publikovaná v prestížnom časopise The Lancet. Bola pre závažné etické aj vecná pochybenia v roku 2010 stiahnutá.
Alternatívne názory a výskumy
Existujú aj alternatívne názory a výskumy, ktoré spochybňujú bezpečnosť hliníka vo vakcínach. Napríklad, v abstraktu z novej štúdie „Hliník v mozgovom tkanive autistov“, uverejnenej v magazíne Stopové prvky v medicíne a biológii, sa uvádza, že obsah hliníku v mozgovom tkanive u autistov bol trvale vysoký.
Štúdia Dr. Khana ukázala, že prostredníctvom málo preskúmanej reakcie imunitného systému sa nanokryštály hliníka sa u citlivých jedincov nakoniec dostanú do mozgu bez ohľadu na jeho (ne/)rozpustnosť.
Prečítajte si tiež: Produkty a Služby Orange: Recenzia
Regulácia a kontrola vakcín
V Európskej únii je pre všetky štáty záväzný spoločný Európsky liekopis, ktorý obsahuje záväzné normatívy kvality liečiv a liekov a na jeho tvorbe sa podieľajú medzinárodní experti. Pred umiestnením na slovenský trh musí výrobca v predstihu predložiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), ktorý je národnou autoritou pre bezpečnosť liečiv na Slovensku, dokumenty, ktoré preukazujú, že terapeutická účinnosť výrobku prevažuje nad jeho potenciálnymi rizikami. Po ich overení ŠÚKL schváli uvedenie príslušnej vakcíny na slovenský trh.
Hlásenie nežiaducich reakcií po očkovaní je povinné pre každého očkujúceho lekára. Nežiaduce účinky po očkovaní lekár hlási ŠÚKL a regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. ŠÚKL prijíma v prípade potreby opatrenia - od doplnenia informácií o očkovacej látke, vydania upozornení pre zdravotníckych pracovníkov a pre pacientov, obmedzenia používania až po stiahnutie očkovacej látky z trhu.
Informácie o zložení vakcín
Zloženie očkovacích látok je uvedené v Príbalovej informácii pre používateľa lieku a v Súhrne charakteristických vlastností lieku. Za kvalitu očkovacej látky je zodpovedný výrobca alebo distribútor a je kontrolovaná Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Každý výrobca očkovacích látok alebo ich distribútor musí dodržiavať podmienky ustanovené v príslušných legislatívnych predpisoch platných v Slovenskej republike. V oblasti kvality liekov, vrátane vakcín, musí dodržiavať zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a vyhlášku o požiadavkách na správnu výrobnú a veľkodistribučnú prax.
Očkovanie a vývin imunity
I keď je imunitný systém dieťaťa relatívne "naivný", je schopný okamžite zareagovať a vytvoriť imunitnú odpoveď. Detský imunitný systém je po narodení schopný prijať viac ako miliardu antigénnych podnetov naraz, dnes deti v rámci povinného očkovania dostávajú približne iba 60 antigénov. Napriek tomu, že počet očkovaní u detí v priebehu posledných 20 rokov stúpa, vďaka novým technológiám sa imunologická záťaž významne znižuje. Očkovacie látky používané v súčasnosti majú zásadným spôsobom znížený obsah antigénov v porovnaní s minulosťou.
Dôležitosť očkovania pre verejné zdravie
Povinné očkovanie je jedným z najúčinnejších nástrojov v boji proti vzniku a šíreniu nebezpečných infekčných ochorení, ktorým je možné predchádzať očkovaním. Je potrebné ho chápať ako opatrenie na ochranu zdravia v celospoločenskom záujme a nie ako zásah v oblasti zdravia jednotlivca, ktorý možno vykonať len s jeho súhlasom - v takomto prípade by celoplošnú ochranu verejného zdravia nebolo možné zo strany štátu vôbec, a to v akejkoľvek forme zabezpečovať.