Prvé kroky dieťatka sú významnou udalosťou v živote každej rodiny. Mnohí rodičia sa však znepokojujú, ak ich dieťa nezačne chodiť v očakávanom veku. Tento článok sa zameriava na príčiny neskoršej chôdze u detí a poskytuje rady pre rodičov, ako postupovať.
Kedy začať sa znepokojovať?
Hoci veľa detí začína chodiť vo veku 12-13 mesiacov, mnohé si tento vývojový pokrok nechávajú na neskôr. Okolo 18. mesiaca už chodia aj tie „lenivejšie“ detičky, no občas sa prvý krok koná ešte o niečo neskôr. A taktiež sú drobci, ktorí svojich rodičov i okolie prekvapia prvými nesmelými krôčikmi vo veku 9-10 mesiacov. Je veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov, kedy sa práve vaše dieťatko odváži vykročiť po vlastných. Zväčša by však zdravé deti mali chodiť vo veku okolo 1,5 roka. Pokiaľ sa ani dovtedy váš drobček neodhodlá vykročiť, bolo by vhodné poradiť sa s vaším detským lekárom.
Príčiny neskoršej chôdze
Existuje mnoho dôvodov, prečo niektoré deti začínajú chodiť neskôr. Medzi najčastejšie patria:
- Individuálny vývoj: Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom. Niektoré deti sú trošku „pohodlnejšie“ a s pokrokmi si dávajú na čas.
- Štvornožkovanie: Ak vaše dieťatko už dlhú dobu štvornožkuje, no ešte nechce chodiť, buďte pokojní. Takto mu aspoň dostatočne spevnejú svaly a chôdza pre neho potom bude hračkou.
- Konštitúcia: Niekedy je dôvodom na neskorší začiatok samostatnej chôdze aj to, že je dieťa guľatejšie a ťažšie sa mu pohybuje.
- Negatívna skúsenosť: Inokedy možno príčina tkvie v predošlej negatívnej skúsenosti - neraz sa stane, že dieťa, ktoré sa už snažilo urobiť prvé kroky a pritom zažilo škaredý pád, sa zatne a nejaký čas sa na samostatné kroky neodváži.
- Hypotónia: U niektorých detí môže byť príčinou oneskorenia mierna hypotónia (znížené svalové napätie), ktorá si vyžaduje rehabilitáciu.
- Skryté ortopedické problémy: V zriedkavých prípadoch môžu byť príčinou aj skryté ortopedické problémy, ktoré nebolo možné spočiatku diagnostikovať.
- Nedostatok motivácie: Veľmi záleží na motivácii dieťaťa.
Ako pomôcť dieťaťu?
Mnohí rodičia sa pýtajú, či treba dieťatko nejako „učiť“ a nacvičovať s ním chôdzu. Ešte stále sú pomerne obľúbené detské chodúľky (na kolieskach), do ktorých sa dieťatko vloží a odráža sa nožičkami, pričom sa s chodúľkou pohybuje. Alebo tiež mnoho rodičov nacvičuje chôdzu s deťmi tak, že ich drží za obe rúčky a dieťatko sa snaží kráčať. Chodúľky ako i chodenie za rúčky však nie je veľmi odporúčané a môže narobiť viac škody ako dobra. Dieťa by totiž malo samé určiť čas, kedy je schopné vykročiť po vlastných a predtým by malo trénovať prirodzeným spôsobom - plazením, lezením či chodením popri nábytku.
Chodúľky sú navyše podľa mnohých odborníkov absolútne nevhodné, pretože neprimerane zaťažujú detské kĺby, môžu spôsobiť problémy s chrbticou a taktiež učia deti nesprávnemu spôsobu chôdze - napríklad deti, ktoré trávili veľa času v chodúľke, často chodia po špičkách. Niektoré zasa nevedia presne odhadnúť nebezpečenstvo a „vrhajú“ sa vpred, pretože v chodúľke boli tak zvyknuté. Veľmi nebezpečné je dávať dieťatko do chodúľky príliš skoro. Niektorí rodičia túto pomôcku zaobstarajú a začnú pre dieťatko používať už vo veku okolo polroka, čo je neprimerane skoro. Chodenie za rúčky taktiež nie je potrebné a rovnako učí dieťa nesprávnej chôdzi, pretože dieťatko robí niečo, na čo ešte nie je dostatočne pripravené. Zároveň pri tom trpí chrbát rodičov.
Prečítajte si tiež: Prevencia škvŕn na detských zuboch
Urýchľovanie teda naozaj nemá zmysel a môže skôr uškodiť. Radšej sledujte, či váš drobec poctivo „nacvičuje“ sám - teda, či lozí, snaží sa postaviť v postieľke, chodiť popri nábytku, jednoducho, či sa snaží napredovať. Ak áno, potom sú jeho prvé krôčiky naozaj len otázkou času.
Čo teda robiť?
- Dajte tomu čas: Nezúfajte, ak sa tak nestane do jeho prvých narodenín, ešte stále má dosť času.
- Podporte prirodzený vývoj: Nechajte dieťa plaziť sa, loziť a chodiť popri nábytku.
- Vytvorte bezpečné prostredie: Zabezpečte, aby malo dieťa dostatok priestoru na trénovanie chôdze bez nebezpečných prekážok.
- Motivujte dieťa: Povzbudzujte dieťa, keď sa snaží chodiť, a chváľte ho za každý pokrok.
- Konzultujte s lekárom: Ak máte obavy, poraďte sa s detským lekárom, ktorý môže posúdiť vývoj dieťaťa a odporučiť prípadné cvičenia alebo vyšetrenia.
Dôležitosť rešpektovania individuálneho tempa dieťaťa
Je dôležité mať dôveru voči našim deťom. Veď ony najlepšie vedia, kedy sú pripravené urobiť tie prvé významné kroky po vlastných. Dôverovať dieťaťu znamená dôverovať sebe a vedieť sa oprieť o seba. Bez ohľadu na to, čo už dokážu ostatné deti. Netlačte deti do formičky len preto, aby bolo okolie spokojné. Ak ich budete tlačiť do niečoho, čo odmietajú, tak z frustrácie začnú kričať a biť všetkých okolo seba. Ako inak vám majú dať najavo, že niečo nechcú? Počúvajte ich a rešpektujte. Neobviňujte ich zo svojich sklamaní.
Vplyv okolia a sociálne aspekty
V poslednej dobe ste ma viaceré oslovili s problémami, na ktoré pre zjednodušenie nalepím nálepku: DIEŤA JE NESPOLOČENSKÉ. Máte pocit, že je to ZLÉ, keď sa nevie zahrať s inými deťmi, porovnávate ho so susedkiným dieťaťom a s nárokmi vašej mamy, či svokry. Začnú vám v podvedomí bežať programy typu - musím zasiahnuť, musím s tým niečo urobiť, musím to zmeniť. Viem si predstaviť, ako s rodičmi dokážu zamávať komentáre: „musí sa naučiť vychádzať si s deťmi“, „daj ho do škôlky, nech si zvykne„, „musí sa socializovať“. Zneistíte a rýchlo pritvrdíte. Buď ho do tej škôlky šupnete a ono sa trápi tam a vy doma, alebo naschvál vyhľadávate spoločnosť detí - chodíte do detských kútikov, na návštevy, alebo prijímate návštevy doma. Vždy to síce končí bojom a bitkou, nervami, krikom a potrebou naliať si víno, ale nevadí.
Zo samoty sa robí obrovský strašiak. Čo ak z neho bude outsider, človek na okraji spoločnosti, neschopný komunikovať, stratený a bezradný. Vážne? Vážne si to myslíte? Ak sa bojíte samoty a osamelosti, sú to len vaše strachy. Túžime, aby naše deti boli obľúbené, a to sa meria podľa toho, koľko majú kamarátov. Koľko máte skutočných priateľov vy? A koľkí ľudia sú vo vašom živote zbytočne? Od detí sa očakáva, že sa budú navzájom kamarátiť len preto, že sú to deti. To akoby od vás niekto chcel, aby ste sa kamarátili s tým nepríjemným susedom len preto, že ste v rovnakom veku.
Škôlka a jej vplyv na vývoj dieťaťa
V tomto kontexte je dôležité zvážiť aj nástup dieťaťa do škôlky. Rodičia by sa mali zamyslieť nad zrelosťou dieťaťa do škôlky. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní a hlavne - vie rozprávať, a to z dieťaťa robí najviac samostatnú osobnosť. Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina. Ak má dieťa tieto tendencie, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.
Prečítajte si tiež: "Moje Dieťa Nie Je Moje Príčiny"
Výber škôlky je veľmi dôležitý a samotní rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktoré chcú, aby nimi vybratá škôlka spĺňala. Pre niekoho je dôležité množstvo ponúkaných krúžkov pre deti, či už je to v podobe výuky cudzieho jazyka, hudobné krúžky, tanečné, dramatické. Takisto častým kritériom je veľkosť škôlky, počet tried a počet detí v triedach. Ale najdôležitejším kritériom by sa mal stať prístup učiteliek k deťom. Preto je dobré si vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Nakoniec vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, musí ho osloviť svojou atmosférou, tým, ako sa v nej správali a cítili deti, ktoré túto škôlku už navštevujú.
Ak si dieťa nevie zvyknúť, nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať. Treba pomôcť aj dieťaťu, aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú. Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou okrem iného v tejto chvíli vám chce povedať, že vás má rád.
Správny vývoj chodidla a obuv
Vo svojom okolí veľmi často stretávam mamičky s detičkami, ktoré nemajú ešte ani dva mesiace, ale už majú na tej drobnučkej nôžke “riadne”, hlavne štýlové topánočky. Nohy nie sú len na chodenie. Majú obrovské množstvo schopností, ktoré sa ale naším životným štýlom a aj nosením topánok často strácajú a zanikajú. Keď sa dieťatko narodí, veľa vecí vníma cez dotyk. Koža dieťatka na koži maminky dieťatko upokojuje, dáva mu pocit bezpečia a istoty. V tomto rannom detstve majú nožičky aj úchopovú funkciu. Keď sa deti snažia niečo chytiť rukou, objaví sa asociovaný úchop (automaticky sa pokrčia prsty) aj na nožičkách. Týmito pohybmi si aktivuje svalstvo a pomaličky začína formovať tvar nohy, klenby.
Práve pre tieto dôvody je ideálne, aby dieťatku už od narodenia bolo dopriate byť často bez oblečenia, aby mohlo hmatom spoznávať seba a objavovať okolitý svet. Ideálne by bolo ponožky a uzavreté dupačky dávať čo najmenej (samozrejme aj tu platí, že nie v zime a v chlade). Dôvodom prečo to tak robiť je, že v tesnom oblečení nohy a prsty nemajú priestor, nemôžu objavovať svet a prstíky sú v nich tlačené k sebe, čo môže byť zárodok prvých deformít na nožičkách. Oblečenie a ponožky, ktoré sú dieťatku akurát dobré sú z hľadiska vývinu pohybu už malé.
Postupne ako dieťa napreduje vo vývine, je potrebné, aby bolo čo najviac bosé, v kontakte so zemou, a rôznymi povrchmi, aby sa učilo správne našľapovať, vyrovnávať nerovnosti, aby sa mohla tvarovať klenba aktívnou prácou svalov. V pevných topánkach to nie je nohe dostatočne umožnené a hlavne dieťatku topánočky na nohách zavadzajú. Rodičia, ktorí svojim deťom takéto topánky obúvajú, si možno iba neuvedomujú to, že detská noha je úplne iná ako noha dospelého človeka. Keď sa dieťa narodí, kosti, väzy a svaly v jeho nožičke nie sú ešte také pevné ako v dospelosti a nemajú takú silu. Až dospievaním a rastom tieto nožičky získavajú konečnú silu a pevnosť a aj ich finálnu podobu a vzhľad- takú, akú majú nohy dospelého človeka.
Prečítajte si tiež: Zdravý Životný Štýl pre Deti
Ak teda dať niečo na nohu ako ochranu pred zimou a chladom, tak ponožky (kľudne protišmykové), ktoré sú aspoň o kúsok väčšie ako nožička alebo potom tzv. “capačky”, čo sú topánočky z kože, prípadne majú tenučkú gumenú podrážku, sú ohybné do všetkých strán a sú úplne ľahučké. Netreba zabúdať ani na tvar špičky, ktorý by mal kopírovať anatomický tvar nohy.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Ak máte akékoľvek pochybnosti alebo ak sa vám zdá, že vývoj vášho dieťaťa výrazne zaostáva, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Detský lekár, neurológ alebo fyzioterapeut vám môžu poskytnúť cenné rady a odporúčania.