Motív matky s dieťaťom je jedným z najrozšírenejších a najvýznamnejších symbolov v dejinách ľudstva. Prekračuje kultúrne, náboženské a geografické hranice a nachádza sa v rôznych formách umenia, náboženstva a každodenného života. Tento článok sa zameriava na preskúmanie významu tohto symbolu v rôznych kontextoch, s dôrazom na jeho ikonografické zobrazenie a kultúrne interpretácie.
Ikonografia Matky Božieho Milosrdenstva
Ikonografia Matky Božieho milosrdenstva je rozsiahla a rôznorodá, pričom jej podoby sa líšia v závislosti od obdobia, regiónu a miesta uctievania.
Na Západe bol od 13. storočia populárny obraz Mater Misericordiae, zobrazujúci Máriu s ochranným plášťom, pod ktorým sa skrývali predstavitelia cirkevnej hierarchie, rôznych miest, reholí a iných komunít. Tieto obrazy sa nachádzali v kostoloch, na zástavách, v kláštoroch, pečatiach a drevorezbách. Tento koncept prežíval v zjednodušenej podobe až do 18. storočia.
Na Východe bola myšlienka Mater Misericordiae známa ako Pokrov alebo Pokrova, zobrazujúca Máriu so šatkou alebo ochranným plášťom, ktorým chránila tých, čo sa utiekali pod jej ochranu. Mária ho držala sama v rukách, alebo ho anjeli rozprestreli nad mestom alebo komunitou, ktorú chránila. Táto ikonografia bola spojená s videním sv. Andreja Šialeného v kostole v Blacherne, kde sa Mária zjavila a roztiahla plášť ako znak starostlivosti o ľudí.
Postupom času sa k úcte Mater Misericordiae pridávali nové motívy, ako napríklad Mária ako ochrana pred Božím hnevom, čo zmenilo ikonografiu. Mária bola zobrazovaná bez ochranného plášťa, lámajúc šípy Božieho hnevu. Tento ikonografický typ rozširovali piaristi v 17. storočí.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Od 17. storočia je Matka Božieho milosrdenstva uctievaná aj v obraze z Ostrej Bramy, ktorý predstavuje Máriu vo chvíli zvestovania, ako prijíma do svojho lona Božieho Syna - vtelené Milosrdenstvo.
Interpretácie Madony v Umení
Otec Sergej Bulgakov, významný pravoslávny teológ, opisuje dve stretnutia s Raffaelovou Madonnou v Sixtínskej kaplnke. Prvé stretnutie, ešte ako neveriaci marxista, zanechalo silný umelecký a emocionálny dojem. Druhé stretnutie, už ako pravoslávny kňaz, ho viedlo k ostrej kritike renesančnej maľby a obhajobe ikony pred naturalizmom.
Podľa Bulgakova, pravoslávna ikona zavrhuje naturalizmus a prežaruje poznanie nadprirodzeného stavu sveta. Tomáš Špidlík, český kardinál, uznáva, že Raffaelova Madonna del Granduca predstavuje krásnu ženu a čarovné dieťa, ale uprednostňuje asketický symbolizmus ikonopisectva.
Zobrazenia Matky Božej v Katakombách
Obrazy Matky Božej sú v katakombách rovnako zastúpené ako obrazy Spasiteľa. Najstarší zachovaný obraz sa datuje do 2. storočia. Zatiaľ čo Kristus je často zobrazovaný symbolicky, Božia Matka je vždy zobrazovaná priamo a bezprostredne.
Je vyobrazená v scéne Klaňania kráľov v Priscilliných katakombách a v Narodení Krista v katakombách sv. Sebastiána. V rímskych katakombách bolo objavených najmenej dvanásť vyobrazení Klaňania kráľov, kde Božia Matka vždy sedí, drží Dieťatko na kolenách a spoločne s ním prijíma klaňania, čo zvýrazňuje jej dôstojnosť. Často je zobrazovaná aj sama v podobe Oranty (Príhovorkyne), s rukami pozdvihnutými k modlitbe, čo zdôrazňuje jej úlohu príhovorkyne pred Bohom za Cirkev a za svet.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Základné Vyobrazenia Panny Márie
Z pôvodných vyobrazení Božej Matky vychádzajú tri základné vyobrazenia Panny, ktoré nazývame: Hodegetria (Sprevádzačka, „Tá, ktorá ukazuje cestu“), Eleussa (Nežná, „Prejavujúca súcit“) a Oranta (Orodovníčka).
Ikona typu Eleussa z prelomu 16. a 17. storočia, pôvodne prinesená do Jaroslavľu v 13. storočí kniežatami Vasilijom a Konštantínom, sa spája s obdobím tatársko-mongolských nájazdov a jednotou ruských kniežat. S ikonou sa spája aj začiatok vlády Romanovcov v roku 1613. Charakteristickou črtou ikony je póza mládenca po ľavej strane Bohorodičky nežne sa pritískajúceho lícom k jej lícu.
Obraz Bolestnej Matky
Obraz Bolestnej Matky bol v úcte kresťanských matiek vždy obľúbený. Bolesť je neoddeliteľnou súčasťou života matky, života plného predtúch a jasnozrivosti, ťaživého vedomia, že musí niesť váhu osudu detí. Matka láskyplne objíma krehké telo Ježiša k svojej hrudi, chráni a zakrýva svoje dieťa.
Nezmerateľný smútok v široko otvorených očiach vyjadruje túžbu ochrániť mládenca od nebezpečenstva a predĺžiť čas jeho bezstarostného detstva. Matka pozná predzvesť smrti jej syna na kríži a plne prežíva túto bolesť. Gestá jej rúk, tieňovanie tváre a pohľad uprený dole k ľudstvu dodávajú celej kompozícii dramatický ráz. Jej oči sa stretávajú s očami Syna, nie priamo, z očí do očí, ale v diaľke, v Božom tajomstve. Tam hľadajú odpoveď na toľkú bolesť sveta.
Máriina pravá ruka, umiestnená v strede, zahŕňa význam celej ikony a dotvára celok obrazu do obsahu Máriinho vyznania: Velebí moja duša, Pána, a môj Duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi! Zhŕňa všetko do pozvania k modlitbe.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku
Vrchný plášť aj prikrývka hlavy Presvätej Panny sú hnedopurpurovej farby, symbolizujúcej panenskú čistotu a krv. Boží Syn prijal svoj pozemský purpur, telo a krv od Prečistej Matky. Belasý čepiec zakrýva jej vlasy a viditeľne potvrdzuje nevinnosť, pričom zlatý lem šatky a filigránske trblietavé zdobenie na pravom predlaktí odráža Božiu slávu a pripisuje Bohorodičke kráľovskú dôstojnosť, čo vyjadrujú aj skratky Meter Theu - Matka Boha. Na čele a na pleciach nesie Matka žiariacu hviezdu, symbol a vyjadrenie dogmy, ktorá potvrdzuje, že je pannou pred, počas a po narodení Syna. Profil postavy ukazuje, že ide o obraz ženy, ktorá je tehotná.
Na ikonopiseckých zobrazeniach sa Bohorodička nachádza sama len veľmi zriedkavo. Mária je definovaná Slovom, so Slovom a pre Slovo. Predvečné Dieťa má tuniku zelenej farby - symbol duchovnosti. Okolo pása má zlatú stuhu, symbol poslušnosti voči Otcovi a symbol moci, ktorú má od Otca. Vrchný zlatožltý odev má zosunutý k bedrám. Pravou rukou hladí Matkinu tvár a ľavou sa pridŕža jej šatky. Nežne sa k nej pritíska vo svojej bezbrannosti, ale pohľadom upreným ponad ňu, k Otcovi, ju upokojuje v istote Otcovej bezhraničnej lásky a zvrchovanej moci nad svetom.
Každý človek sa môže spoznať v Máriinej tvári, v jej smútku, úzkosti, strachu, v jej neistote a je utešený Bohom, ktorý je tak malý, že sa môže nachádzať v priestoroch, ktoré človek pokladá za tak osobné, že sa bojí, že sa do nich niekto vlúdi a niečo zmení. Znamená to, že tento Boh, ktorý je stále hosťom, dieťaťom, ak ho raz prijmeme, stane sa Paraklétos-om, nositeľom útechy.
Tvár Matky nesmie podobať na nijakú inú ženskú tvár na zemi, lebo si ju nesmieme zmýliť so žiadnou inou tvárou, ale zároveň musí byť univerzálnou tvárou, lebo všetci sme povolaní, aby sme sa stali Božími matkami. V krížovom nimbe sú vpísané grécke písmená omega, omikron, ní. Iniciály mena „Som, ktorý som.“ Nad hlavou sú skratky IC XC, iniciály mena ISOS CHRISTOS.
Toto objatie matky a dieťaťa nemá žiaden sentimentálny obsah. Modlitbou k Panne Márii Jaroslavľskej sa učíme, že i keď sa na nás nepozerá, predsa nás vidí. Vidí nás rovnakými očami, akými vidí Ježiša: nie ako zaujímavú ľudskú bytosť, ktorá si zaslúži jej pozornosť, ale ako človeka povolaného z temnoty hriechu do svetla viery, povolaného, aby sa stal dcérou či synom Božím.
Ivan Kirijevský, ruský filozof, píše: “Ocitol som sa jedného dňa v chráme, hľadiac na zázračný obraz Matky Božej. Popritom som uvažoval o viere prostých ľudí, dobrého ľudu, ktorý sa tu okolo mňa modlil. Ženy a chorí starci pokľakávali, prežehnávali sa a hlboko sa klaňali. Ja som tiež s vierou pozeral na sväté črty tváre a po chvíli sa mi zjavilo tajomstvo zázračnej moci. Nie, tu nie je len pomaľovaná drevená doska. Po storočia sa ikona musela noriť do vášnivých vĺn pohnutých sŕdc, do modlitieb nešťastných. Musela sa naplniť silou, ktorá z nej vychádza. Stala sa živým orgánom, miestom stretnutia Stvoriteľa s ľuďmi…"
Matka s Dieťaťom Ako Tetovanie
Obraz matky s dieťaťom sa objavuje aj v modernom umení tetovania. Tetovanie je dnes mimoriadne populárne a stáva sa bežnou formou sebavyjadrenia. Motívy tetovaní sú rôzne, a často sa viažu k osobám, ktoré sú pre tínedžerov dôležité, alebo vyjadrujú životnú filozofiu.
Mladí ľudia uvažujú o svete, živote a jeho zmysle, o hodnotách, ktorých vyjadrením býva aj tetovanie. Niektorí vnímajú tetovanie ako spomienku na rôzne okamihy v živote, ako mapu nakreslenú na tele, ktorá pripomína rôzne udalosti.
Niekedy tetovanie symbolizuje krstného rodiča, vyjadruje životné motto, alebo je pamiatkou na zosnulého psíka. Mladí prežívajú lásku aj rozchody veľmi intenzívne a tejto sfére venujú aj námety svojich tetovaní. Tetovanie môže symbolizovať aj stabilitu a istotu vo vzťahu.
Hoci sa dnes na tetovanie hľadí už inak ako kedysi, predsa býva aj predmetom kritiky zo strany okolia. Mladí by privítali viac tolerancie a pochopenia.
Ikona Matky Ustavičnej Pomoci
Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí k najznámejším obrazom Panny Márie na svete. K nej sa obracajú oči mnohých ľudí a vďaka jej príhovoru zažívajú ustavičnú pomoc. Túto ikonu nájdeme v kostoloch, kaplnkách, domoch, skrátka, na všetkých cestách ľudského života, ktorý je často poznamenaný bolesťou a smútkom.
Ikona Matky ustavičnej pomoci je namaľovaná na cédrovom dreve rozmerov 53 x 41,5 cm. Dátum a vznik ikony nie je známy. Niektorí jej vznik určujú do 12. storočia. Avšak výskum dosky ikony poukazuje na obdobie medzi rokom 1325 a 1480. Tradícia hovorí, že z ostrova Kréta ju v 15. storočí ukradol istý obchodník a priniesol do Ríma. Po čase ochorel a pred smrťou zveril obraz priateľovi s prosbou, aby ho uložil v niektorom rímskom kostole. Priateľ mu to prisľúbil, ale obraz sa veľmi páčil jeho manželke, a tak sa rozhodol, že si ho ponechá. O nejaký čas zomrel aj on bez toho, aby splnil daný sľub. Po istom čase sa ich šesťročnej dcérke zjavila Panna Mária, ktorá ju žiadala, aby bol obraz umiestnený v Kostole sv. Matúša, ktorý od roku 1477 spravovali augustiniáni. Po dlhom váhaní jej matky sa tak stalo 27. marca 1499. Odvtedy sa začala verejná úcta Panny Márie s titulom ustavičnej pomoci, ktorej ikonu v Ríme nazývali aj Madonou sv. Matúša. V tomto kostole sa potom obraz uctieval 300 rokov.
V roku 1866 pápež Pius IX. zveril ikonu redemptoristom so slovami: „Urobte ten obraz známym na celom svete.“
Posolstvo Ikony Matky Ustavičnej Pomoci
Pri pohľade na obraz Matky ustavičnej pomoci máme vždy na zreteli, že máme do činenia s ikonou. Grécke slovo eikón, od ktorého pochádza termín ikona, znamená obraz. Nový zákon používa na prvom mieste to slovo na Ježiša Krista. On je obrazom (ikonou) neviditeľného Boha.
Ikona je čímsi viac než obyčajným predstavením či pamiatkou udalosti či ľudí z minulosti. Ikona robí prítomným to, čo predstavuje. Je bodom stretnutia medzi tajomstvom Boha a ľudskou skutočnosťou. Ikona sama je oltárom. To vysvetľuje, prečo vo východných liturgiách sa umiestňuje na tej istej strane, ako kniha Božieho slova. Ikona je predmetom meditácie.
Na ikone vidíme zobrazenú Pannu Máriu s Dieťaťom Ježiš na rukách a archanjelov. Zrak Márie nie je upretý na Ježiša, ale na toho, kto pozerá na obraz. Ako keby sa prihovárala k pozerajúcemu, zároveň svojou pravou rukou ukazuje na svojho Syna. Je to tzv. Hodegetria - „ukazujúca cestu“, „sprievodkyňa na ceste“.
Mária drží Dieťa na ľavej ruke a pravou rukou naňho ukazuje. Udáva smer cesty. Plná nežnosti a lásky voči nám sa pozerá na nás s materinskou starostlivosťou a ukazuje nám najistejšiu cestu k šťastiu - svojho Syna. On je totiž Cesta, Pravda a Život.
Napriek tomu, že Mária je najväčšou postavou obrazu, nie je jeho centrom. V geometrickom strede ikony sa stretajú ruky Márie a Ježiša. Malé ruky, ktorými sa Ježiš drží Máriinej pravej ruky, pripomínajú, že podobne ako vtedy, keď bol na zemi, sa zveril úplne do jej rúk, tak aj teraz v nebi vkladá do jej rúk všetky milosti, aby nám ich rozdeľovala. A to je hlavné posolstvo ikony.
Nad stredom čela žiari osemcípa zlatá hviezda, o niečo nižšie, po pravej strane hviezda - kríž. Hviezda symbolizuje panenstvo Márie pred a po narodení Ježiša a zdôrazňuje úlohu Márie ako Hviezdy, ktorá vedie k Ježišovi ako betlehemská hviezda mudrcov z východu.
Ikona zdôrazňuje človečenstvo Ježiša a zmysel jeho umučenia. Symbolom jeho človečenstva je jeho bosé chodidlo, ktoré odhaľuje uvoľnený sandál. Tvár malého Ježiša má charakteristické črty mládenca. Je to ten istý Pantokrator, Stvoriteľ neba a zeme, ktorý je často predstavovaný na ikonách ako mládenec s bradou. Ježiš sa pozerá smerom k Otcovi, pretože je Boží Syn. Vlastne od Boha dostal poslanie spasiť svet. Toto poslanie uskutočnil skrze jeho umučenie a smrť.
Anjeli držia v rukách nástroje umučenia - archanjel Gabriel grécky kríž a štyri klince a archanjel Michal nádobku, kopiju a tyč so špongiou. Avšak oni nezvestujú umučenie, tak ako to niekedy vysvetľovali. Ikona zobrazuje konečný triumf Krista nad utrpením a hriechom. Anjeli, ktorí držia nástroje umučenia, ich ukazujú väčšmi ako trofeje víťazstva, vzaté z Kalvárie ráno po zmŕtvychvstaní, než ako nástroje smrti. Preto ich s úctou držia cez závoj. Ježiš sa pritom nepozerá na Máriu, ale na zlaté pozadie obrazu, ktoré symbolizuje zmŕtvychvstanie, nebo.
Ježiš je už oslávený, preto nám anjeli pripomínajú, že Ježiš nás vykúpil, a zmŕtvychvstanie, ktoré ikona sprítomňuje, bolo vyslúžené skrze jeho umučenie a spásnu smrť. Preto je vlastne Ježiš prepásaný červeným pásom, čo je symbol lásky posunutej až k mučeníctvu, a to až po preliatie krvi.
Ježišove šaty sa k nám tiež prihovárajú: zelená farba tuniky znamená božstvo a bronzový plášť človečenstvo - Boh, ktorý sa stal človekom. Mária je však oblečená plášťom viery, tmavomodrá farba, a jej srdce je plné lásky, preto tunika je červenej farby.
Modlitby k Matke Ustavičnej Pomoci
Existuje mnoho modlitieb k Matke ustavičnej pomoci, ktoré sa používajú v súkromnej aj verejnej pobožnosti, vyjadrujúc dôveru v Máriin príhovor a jej ustavičnú pomoc v rôznych životných situáciách.
Symbolika a Umenie Ikony
Jazyk umenia v človeku vyvoláva väčšiu odozvu než suché definície. Počúva sa ušami, no prihovára sa srdcu. Hovorí cez rôzne formy, farby, tiene, čiary, priestory. V náboženskej oblasti má symbolika vždy základný význam pri opise skutočnosti, ktorá nie je pozemská, ale nadprirodzená; nie idealizovaná materiálna realita, ale úplne iné transcendentno.
Ikona je otvoreným oknom do tajomstva, nielen jednoduchým dekoratívnym prvkom, ale skutočnou a opravdivou sviatosťou (presnejšie povedané sväteninou), ktorá nás vovádza do nebeskej reality. Práve z tohto dôvodu majú ikony neodmysliteľné miesto v byzantskej liturgii. Pozývajú človeka k pohľadu, skrze ktorý môže ísť ďalej a neustále kráčať za hranice svojho rozumového a zmyslového poznania a dotknúť sa toho neviditeľného, čo sa skrýva vo vnútri. Ikona sa preto neobdivuje, ale sa modlí a rozjíma.
Zvyčajne boli autormi ikon mnísi, ktorí svoje obrazy písali pokľačiačky, v atmosfére meditácie, pokánia a modlitby. Sami sa niekoľko dní ponárali do daného tajomstva, ktoré sa snažili znázorniť; uvažovali nad ním, študovali ho a modlili sa, aby ho dokázali neskôr znázorniť na dreve správnou formou, farbami a symbolikou. Vedeli, že tí, ktorí budú hľadieť na túto ikonu, nebudú sa vyžívať v jej kráse, ale sa skôr modliť a rozjímať.
Krétska Škola
Ikona Matky ustavičnej pomoci patrí do takzvanej „Krétskej školy“. Ide o obraz napísaný na drevenej tabuli s rozmermi 51,8 cm na výšku a 41,8 cm na šírku. Na obraze je vykreslená scéna, v ktorej sú prítomné štyri postavy a okolo nich, ako je zvykom, sú akrostichy. Vpravo hore je obraz archanjela Gabriela, ktorý tak, ako Márii zvestoval jej božské počatie, teraz prináša zvestovanie o utrpení: tým, že prináša kríž a klince, no aj svojím odevom červenej farby, ktorý je farbou dobročinnej lásky, ale i utrpenia.
Panna Mária, ktorá celej scéne dominuje, je označená symbolmi MP - ΘΥ, ktoré znamenajú „Matka Božia“. V jej farebných odtieňoch nachádzame obdivuhodne zhrnutú celú mariánsku teológiu a predobraz dogiem o Máriinom panenstve. Modrý závoj, ktorý má Mária na hlave, je symbolom panenskej čistoty, pretože zakrýva vlasy a odstraňuje tak znak zmyselnosti a ženskej márnosti. Mária má tiež oblečenú červenú tuniku symbolizujúcu materinskú lásku; Mária je Panna a Matka.
Plášť, ktorým je odetá, je z vnútornej strany zelený, čo je jasný odkaz na jej slová z Magnifikatu: „Velebí moja duša Pána…, pretože zhliadol na poníženosť svojej služobnice.“ Mária svojím „áno“ súhlasila s tým, že bude poslušným nástrojom v rukách Všemohúceho.
V postave Dieťaťa Ježiša nachádzame syntézu kristológie. Napravo od jeho hlavy sú napísané znaky IC - XC (Ježiš Kristus). Ježiš je jedinou postavou na scéne, ktorá je vyobrazená celá. Vtelenie predstavuje zelená tunika. Na nej však má zlatý plášť, ktorý je znakom božstva. Toto je symbol jeho dvojakej prirodzenosti: Kristus je pravý Boh a pravý človek.
Význam Detailov Ikony Matky Ustavičnej Pomoci
Bohatá symbolika obsiahnutá v tomto obraze si zasluhuje dlhé litánie mien, ktorými by sme mohli Máriu nazvať: Panna utrpenia, Panna zlatá, Tá, ktorá ukazuje cestu, Matka ustavičnej pomoci, Matka vykúpenia. Podľa postáv prítomných na obraze sa táto ikona radí medzi ikony Panny umučenia, no správnejšie by bolo povedať, že je v nej vykreslené celé tajomstvo spásy.
Posolstvo nádeje obsiahnuté v tejto ikone je odovzdané postojom Dieťaťa Ježiša. Ide vlastne o pomerne kontroverzný detail: o podrážku jeho sandálu. Tak ako my dnes hovoríme o odtlačkoch prstov, tak v mentalite starovekého človeka jedinečnosť a neopakovateľnosť jednotlivca reprezentoval jeho chodidlo. V tomto nachádzame vyobrazenú Kristovu ľudskú prirodzenosť. Navyše bývalo pri uzatváraní zmluvy zvykom rozviazať šnúrku na sandáloch a ukázať podrážku sandálu. Ježiš tu teda predstavuje pravého Boha a pravého človeka, ktorý sa stával telom pre naše vykúpenie.
Úcta k Panne Márii a Jej Úloha v Pláne Spásy
Základom veľkej hodnoty Panny Márie je to, že sa stala Matkou Božieho Syna. Keď jej Boh oznámil svoje rozhodnutie, prijala ho slobodne a bez výhrad. Druhá veľkosť Matky Božej spočíva v spoluúčasti na utrpení Vykupiteľa sveta.
Po hriechu prvých ľudí medzi Bohom a ľuďmi vznikla priepasť, ktorú Boh chcel odstrániť. Mária sa stala pilierom mosta, cez ktorý Boží Syn prišiel k ľuďom a my môžeme prísť k nemu. V Božom Synovi sa priblížil Boh k človeku a človek sa môže priblížiť k Bohu. Boží Syn sa stal človekom cez Pannu Máriu. Z nej si vzal telo, z nej sa narodil, ona mu bola matkou.
Božiu Matku prosíme o ochranu, lebo cez ňu prišlo vykúpenie, cez ňu prichádzajú ďalšie Božie dobrodenia. Naše modlitby, naše prosby prednáša Bohu a od neho nám sprostredkuje vypočutie. Jej príhovor je u Boha najmocnejší. Božiu Matku aj preto prosíme o ochranu, lebo sa jej dostalo vrcholnej pocty od samého Boha.