Výživa dojčiacej matky je kľúčová pre kvalitu materského mlieka a zdravý vývoj dieťaťa. Od samého začiatku dojčenia by sa mamička mala starať nielen o novorodenca, ale i o seba. S tým súvisí dôraz na vlastnú životosprávu, ku ktorej nepatrí redukcia hmotnosti v období dojčenia. Poďme sa pozrieť na to, ako by mala vyzerať strava dojčiacej matky, aké živiny sú dôležité a na čo si dávať pozor.
Úvod
Jedálniček matky má priamy vplyv na kvalitu materského mlieka. V období dojčenia sú energetické nároky na organizmus ženy zvýšené, no napriek tomu mnohé mamičky neprijímajú dostatok energie a živín. Vitamíny a minerálne látky, ktoré neprijímajú zo stravy, si telo začne brať z vlastných zásob, čo môže viesť k ochudobneniu materského mlieka.
Dôležitosť vyváženej stravy
Základom jedálnička dojčiacej matky má byť pestrá a vyvážená strava, ktorá zahŕňa zvýšenie príjmu energie. Okrem dostatočného príjmu energie je nutné klásť dôraz i na adekvátny príjem jednotlivých živín. Pokiaľ neprichádzajú spolu so stravou (vitamíny a minerálne látky), začne ich organizmus ženy brať z vlastných zásob, ktoré sa časom vyčerpajú a materské mlieko o ne začína byť ochudobnené.
Nedostatok vitamínov a minerálov
Mnohé dojčiace ženy trpia nedostatkom dôležitých vitamínov a minerálov. Napríklad, až 94 percent mamičiek prijíma menej vitamínu D, než je v čase dojčenia potrebné, pričom tri štvrtiny z nich neprijíma ani tretinu odporúčanej dennej dávky. Podobne je to aj s jódom, kde 97 percent dojčiacich žien nemá v strave dostatočné množstvo tohto minerálu. Vitamín D a vápnik sú dôležité pre správny vývoj zubov a kostí.
Základné živiny v strave dojčiacej matky
Počas dojčenia je dôležité zamerať sa na príjem všetkých základných živín - bielkovín, sacharidov a tukov.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Bielkoviny
Príjem bielkovín by sa mal v období dojčenia zvýšiť o 15 g za deň. Za vhodné sa považujú mliečne výrobky (nízkotučné aj kyslé), chudé mäso alebo napríklad vajcia a strukoviny, ideálne 1 až 3 porcie bielkovín za deň. Jedna porcia kuracích pŕs zodpovedá plátku vo veľkosti dlane (približne 100 g), 2 dcl mlieka, jeden biely jogurt s hmotnosťou 125 g, plátok tvrdého syra alebo jedno väčšie vajce.
Sacharidy
Sacharidy sú dôležité pre dosiahnutie vyššieho príjmu celkovej energie. Ich príjem sa má zvýšiť o 50 g na deň, ideálne prostredníctvom celozrnných potravín. Vyvarujte sa príjmu jednoduchých cukrov vo forme čokolád a iných sladkostí. Dojčiaca žena by mala mať 5 až 6 sacharidových porcií za deň. Jedna porcia varených zemiakov zodpovedá kôpke veľkosti počítačovej myšky, polovica štandardnej šálky ryže alebo cestovín (70 až 80 g surového stavu) alebo 40-gramový kúsok čerstvého pečiva.
Tuky
Nesnažte sa tuky redukovať, pretože majú nezastupiteľnú úlohu vo vašej strave i v materskom mlieku. Odporúča sa zvýšiť príjem prospešných omega-3 mastných kyselín, ktoré nájdete v rybách i vo vhodných rastlinných olejoch. Omega-3 mastné kyseliny zohrávajú dôležitú úlohu vo vývoji mozgu dieťaťa. Získate ich príjmom 1 až 2 lyžičiek ľanového oleja denne, no pozor na jeho teplotu, pretože omega-3 mastné kyseliny sú citlivé na zahriatie.
Ďalšie dôležité zložky stravy
Okrem základných živín je dôležité dopĺňať jedálniček o zeleninu, ovocie a tekutiny.
Zelenina a ovocie
Jedálniček je vhodné denne dopĺňať 3 až 5 porciami čerstvej zeleniny a 2 až 4 porciami čerstvého ovocia. Jednou porciou je polovica väčšieho jablka alebo hrušky (cca 80 g), jedna veľká marhuľa, hrsť drobného ovocia (ríbezle, čučoriedky, egreše, maliny). Mamy vegánky si navyše potrebujú strážiť príjem vitamínov skupiny B, pretože ani vyvážená strava u nich obvykle nepokryje potrebné množstvá vitamínu B12.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Tekutiny
Dojčiaca matka by mala denne vypiť 2 až 3 litre tekutín. Vhodná je kvalitná pitná voda (ideálne nesladená), minerálna voda so slabou mineralizáciou, nesladený čaj, mliečne nápoje alebo vodou riedené ovocné šťavy. V teplých dňoch nezabudnite toto množstvo ešte zvýšiť.
Káva
Ak dojčiaca žena miluje kvalitnú kávu, nemusí si ju hneď odopierať. Určite je však potrebné obmedziť sa maximálne na 2 slabšie kávy za deň.
Vyhýbanie sa zbytočným obmedzeniam
Značná časť mamičiek si hneď po pôrode nasadí stravu, z ktorej vyradí potenciálne potravinové alergény a potraviny, ktoré nafukujú. Toto opatrenie je úplne zbytočné. Každé dieťa je iné a veľmi ľahko vypozorujete, čo práve vášmu nevyhovuje. Ako dieťa reaguje na vašu stravu, zistíte s oneskorením cca 10 až 12 hodín. Existujú dlhé a najmä neopodstatnené zoznamy „zakázaných“ jedál pre dojčiace matky a to aj napriek tomu, že v skutočnosti počas dojčenia netreba dodržiavať žiadnu špeciálnu „diétu“ ani preventívne vylučovať z jedálnička potraviny. Mnohé dojčiace ženy v úprimnej snahe urobiť to najlepšie vylúčia zo stravy toľko potravín, že ich strava je mimoriadne oklieštená, čo nie je dobre. Obmedzovanie jedálnička dojčiacich žien nemá opodstatnenie vo vedeckých štúdiách, naopak viaceré vedecké štúdie dokázali, že zoznam potravín, ktoré sa dojčiacim ženám odporúčajú alebo zakazujú, nie je výsledkom vedeckých štúdií, ale kultúrnych zvyklostí. Dojčiaca žena môže teda jesť všetky potraviny, bez ohľadu na to, na ktoré písmeno sa začínajú.
Reakcie dieťaťa na stravu matky
Niektoré ženy vylučujú zo stravy niektoré potraviny, pretože sa obávajú, že dieťatko bude „bolieť bruško“ alebo bude plakať. V skutočnosti nie je vôbec také jednoduché spojiť konzumáciu niektorej potraviny s plačom dieťaťa. V drvivej väčšine prípadov plač dieťatka nemá súvislosť so stravou matky. Ak by ste nejakú súvislosť objavili a potvrdili, tak je možné, že jednu konkrétnu potravinu môže mať zmysel vylúčiť a vyskúšať neskôr (jednou z najčastejších takýchto potravín je kravské mlieko - aj keď tiež nie paušálne a nemá zmysel ho vylučovať bezdôvodne, ak patrí do jedálnička maky). Na vylúčenie danej potraviny treba pádny dôvod. A navyše, ak by aj daný dôvod bol skutočný, neznamená to, že toto isté bude platiť pre mnohé ďalšie ženy- tie pravdepodobne v drvivej väčšine žiaden takýchto problém mať nebudú. Príčina plaču je väčšinou inde než v strave.
Potraviny podporujúce tvorbu mlieka
Vo všetkých kultúrach existovali potraviny, ktoré ľudia považovali za potraviny, ktoré podporujú tvorbu mlieka. Napriek tomu účinky potravín a potravinových doplnkov na tvorbu mlieka nie sú vedecky dokázané. Niektoré kultúry hovorili o pozitívnych účinkoch moringy olejodarnej na tvorbu mlieka, v iných o senovke gréckej či benedikte lekárskom, ale aj o mnohých ďalších bylinkách. Takisto sú rôzni ľudia presvedčení o rozličných potravinách, ktoré im pri tvorbe mlieka pomáhali - a nie je jednoducho vyhodnotiteľné, či išlo o skutočný efekt alebo len placebo.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku
Faktory ovplyvňujúce tvorbu mlieka
Sú faktory, ktoré sú pre tvorbu mlieka dôležitejšie ako jedenie potravín na tvorbu mlieka. Je oveľa podstatnejšie, aby bábätko na prsníku skutočne pilo mlieko a aby bolo správne prisaté. Ak by bolo potrebné zvýšiť tvorbu mlieka, existujú postupy, ktoré dokážu pomôcť, obráťte sa na poradkyňu pri dojčení. Ale ak dojčenie prebieha dobre, bábätko dobre pije, dobre priberá, nemusíte sa zbytočne strachovať o udržanie tvorby mlieka.
Príklad denného jedálnička
- 1 - 3 porcie bielkovín: mliečne výrobky (nízkotučné či kyslé), chudé mäso alebo vajcia a strukoviny
- 5 - 6 sacharidových porcií: pečivo, zemiaky, cestoviny, ryža, ideálne celozrnné
- 3 - 5 porcií čerstvej zeleniny a 2 - 4 porcie čerstvého ovocia
- 2 - 3 l vhodných tekutín: nesladená slabá minerálna voda, nesladený čaj, mliečne nápoje, vodou riedené ovocné šťavy, maximálne 2 - 3 kávy za deň
- zvýšenie prospešných omega-3 mastných kyselín z rýb a vhodných rastlinných olejov
Čo jesť a čomu sa vyhnúť
Chuť materského mlieka sa mení aj v závislosti od toho, čo matka konzumuje. Nie je pravda, že by citrusové plody znižovali tvorbu mlieka. Rovnako nemá zmysel piť nadmerné množstvá tekutín. Pite podľa toho, ako ste smädná (a samozrejme na prijímanie tekutín nezabúdajte), a jedzte to, na čo ste boli zvyknutá, toľko, koľko ste hladná. Hoci mnohé ženy sú ochotné sa pre svoje dieťatko nesmierne obetovať a jesť takmer výlučne dvojdňové suché rožky, je takáto obeta zbytočná a ničomu neprospieva. Obmedzovanie v stravovaní nie je jediné z neopodstatnených obmedzení, o ktorých sa dojčiace matky dočítajú. Často sú dojčiace ženy bezdôvodne obmedzované v cvičení, liečbe svojich zdravotných problémov a podobne, tak, že sa dojčenie stáva neúnosným bremenom, pretože ženy nadobudnú pocit, že všetky tieto obmedzenia sa nedajú zvládnuť, a to do takej miery, že po určitej dobe uvažujú o odstavení. Toto všetko nie je potrebné. Tieto obavy prerástli do takých rozmerov, že nie je neobvyklé, že matky sa pýtajú, či pri dojčení môžu brať vitamíny alebo piť zelený čaj.
Dojčenie ako normálny stav
Dojčenie je normálny stav ženy a pre dieťa je dojčenie fyziologická norma. Z hľadiska dlhodobého dojčenia, ktoré je dobré pre zdravie matky aj dieťatka, je dôležité, aby sa matkám nekládli medicínsky nepodložené prekážky.
Superpotraviny a iracionalita
Existuje dôvod, prečo dotknutá skupina žien vyhľadáva informácie o nejakej ,,superpotravine“ pre zvýšenie tvorby mlieka. Častokrát je obava založená na iracionalite. Mamičky, ktoré nikdy nedojčili sa už vopred obávajú, nedostatku ,,výživného“ mlieka alebo sa obávajú celkového zlyhania pri akte dojčenia, čo je veľmi nepravdepodobné. Tento tlak však v súčasnosti vyvolávajú a šíria v značnej miere sociálne médiá a bohužiaľ aj ,,rôzne“ laktačné poradkyne a koučky /staré dobré známe, vyrobíme problém a my ťa ho potom za nejakú tú sumičku + výživový doplnok aj zbavíme/česť výnimkám, to je jasné.
Pôvod materského mlieka
Naozaj som neverila vlastným očiam, keď som videla jednu diskusiu na mamičkovskom fóre, o pôvode mlieka. Materské mlieko sa tvorí v prsníkoch, z krvi matky. Netvorí a nevyrába sa priamo z jedla, ktoré jednotlivec, rozumej matka, pred dojčením skonzumuje. Jedlo, ktoré matka zje, slúži ako zdroj energie pre matku a samozrejme tým pádom aj pre dieťa, prostredníctvom materského mlieka. Pri konzumácii jedla, nápojov alebo liekov sa všetky tieto zložky dekomponujú/metabolizujú v tráviacom trakte, jedlo sa rozkladá na malé molekuly, ktoré sa vstrebávajú do krvi. Keď sa tieto molekuly dostanú do kapilár v blízkosti prsníkového tkaniva, prechádzajú do buniek, ktoré vystielajú alveoly /žľazové alveoly sú časti žľazovej podjednotky lobulus mammae/ a prenikajú do mlieka. Tento proces je známy ako difúzia. Pre prípadné lepšie pochopenie pozrite anatómiu prsníka. Difúzia vysvetľuje, ako drogy a iné cudzorodé látky vstupujú do mlieka. To, či vôbec látka vstúpi do materského mlieka alebo v akom množstve, ovplyvňuje veľa faktorov. Proces difúzie umožňuje tiež užitočným zložkám, ako sú protilátky, ľahko prechádzať do kolostra a do zrelého mlieka. Materské mlieko je živá látka, ktorá sa vyvíja v súlade s potrebami dieťaťa pri dojčení. Obsahuje životne dôležité živiny, bunky budujúce imunitu a kmeňové bunky, potravu pre zdravé črevné baktérie, dozrievajúcu mikrobiotu a mnoho ďalších zdravotných faktorov, ktoré sa nedajú replikovať. Tie sa nemenia stravou jednotlivca.
Energetické nároky a hydratácia
Dojčenie v prvých dňoch a týždňoch života zaisťuje, dostatočnú výživu, t.j. Starostlivosť o dieťa a dojčenie, zvyšuje nároky na výdaj energie u matky. Konzumácia rôznych výživných a energiu zvyšujúcich jedál, môže pomôcť optimalizovať zdravotný stav matky po pôrode. Dojčiaca matka nepotrebuje špeciálne potraviny na tvorbu mlieka ani na zvýšenie produkcie mlieka. Produkcia mlieka je určená, frekvenciou dojčenia, prikladania si dieťaťa k prsníku, prípadne odsávania. Pokiaľ neexistuje fyzický alebo fyziologický dôvod nízkej tvorby mlieka, matka, ktorá dojčí podľa požiadaviek dieťaťa, bude schopná produkovať dostatok mlieka pre svoje dieťa, bez ohľadu na to, čo zje. Neexistuje žiadne konkrétne jedlo, ktoré sa musí nevyhnutne jesť, najmä ak je to niečo, na čo matka nie je zvyknutá alebo nemá rada.
Ženy, ktoré dojčia, potrebujú približne o 330-500 kcal/na deň, nad rámec odporúčaného denného energetického príjmu. Odhad je odvodený od priemerného objemu vyprodukovaného materského mlieka za deň /rozsah 450-1200 ml/ a energetického obsahu mlieka /67 kcal/100 ml/. Žena v tomto období by mala dbať na dostatočnú hydratáciu, počíta sa obsah všetkých tekutín prijatých počas dňa v rozmedzí 2-3l tekutín. Už počas tehotenstva väčšina žien ukladá v svojom tele v tkanivách ďalších 2 až 5 kg /19 000 až 48 000 kcal/ v najmä vo forme tuku, ako fyziologickú prípravu na laktáciu. Ak ženy nekonzumujú zbytočne veľa kalórií, tieto telesné zásoby sa využijú na udržanie laktácie.
Odporúčania pre príjem živín
V porovnaní s tehotenstvom existuje ešte menej odporúčaní podložených dôkazmi o príjme živín počas dojčenia. Laktácia sa považuje za úspešnú, keď dojčené dieťa primerane priberá na váhe/ teda fyziologicky prospieva, má pravidelný príjem potravy, stolicu a má 6 a viac mokrých plienok denne /. Odporúčaná denná dávka bielkovín počas laktácie je dodatočných 25 g/deň na rámec bežného príjmu ženy čo je 0,8gr bielkovín na 1kg váhy. Potreba mnohých mikroživín sa v porovnaní s tehotenstvom zvyšuje, s výnimkou vitamínov D a K, vápnika, horčíka a fosforu. Strata hmotnosti počas laktácie zvyčajne neovplyvňuje množstvo alebo kvalitu materského mlieka, avšak počas laktácie by mohlo prísť k nedostatku horčíka, Bl, folátu, vápnika a zinku u matky. Vitamíny rozpustné vo vode a v tuku , ktoré matka prijíma v strave sa vylučujú do materského mlieka a ich hladiny sa môžu znížiť ak ich matka nemá dostatok. Našťastie niektoré sa dajú suplementovať.
Obezita a dojčenie
Niekoľko štúdií preukázalo, že obézne ženy majú zníženú mieru úspešnosti dojčenia a dojčia kratšie v porovnaní so ženami s normálnou hmotnosťou. Príčinou oneskorenej laktácie môžu byť okrem biologických faktorov aj psychologické, t.j. rozpaky súvisiace s veľkosťou tela a ťažkosťami pri diskrétnom dojčení, mechanické, t.j. väčšie prsia a bradavky, ktoré spôsobujú ťažkosti s prisávaním a medicínske /t.j. pôrod cisárskym rezom, cukrovka, dysfunkcia štítnej žľazy/. Presná etiológia je však pravdepodobne kombináciou týchto faktorov. Na boj proti tomuto trendu a pre zvýšenie pravdepodobnosti, že ženy s obezitou dosiahnu svoje ciele v oblasti dojčenia, je potrebná podpora a povzbudenie aby dojčili, vrátane pomoci s vhodnými technikami prisávania a ukážky vhodných polôh dojčiat, ktoré im môžu pomôcť v začiatkoch a v pokračovaní laktácie.
Racionálny prístup k výberu potravín
Vhodné je zvoliť racionálny prístup k výberu potravín, zamerať sa na pestrosť a pravidelný príjem jedál, ktoré pomôžu podporiť produkciu mlieka. Rozhodnite sa pre potraviny bohaté na bielkoviny, ako je chudé mäso, vajcia, mliečne výrobky, fazuľa, šošovica ale aj ryby a morské plody s nízkym obsahom ortuti. Vyberte si rôzne celozrnné výrobky ale aj kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice a iných obilnín či pseudoobilnín a nezabudnúť na veľa zeleniny a aj ovocia. Mäso a živočíšne produkty sú dobrým zdrojom hemového železa, železo v non-hem forme sa nachádza napríklad v šošovici. Ak chcete pomôcť telu lepšie absorbovať železo, jedzte potraviny bohaté na železo s potravinami s vysokým obsahom vitamínu C ako sú citrusové plody. Príklad v sezóne to môže byť aj šošovicový šalát z červenej či beluga šošovice, s paprikou a petržlenovou vňaťou, pokvapkaný citrónovou alebo limetkovou šťavou a s odšťavenou pomarančovou šťavou.
Vplyv stravy matky na dieťa
Potraviny môžu zmeniť chuť materského mlieka. Taký cesnak, chilli alebo sójová omáčka, môžu zmeniť chuť materského mlieka. Neznamená to však, že ich treba vylúčiť, to v žiadnom prípade. Je možné, že takáto chuť mu nebude vadiť a pomôže to dieťaťu zvyknúť si na typickú stravu rodiny už pred začatím príjmu tuhej potravy. Okrem toho bábätká si už počas tehotenstva, zvykajú na tieto príchute, keď prehĺtajú plodovú vodu a osvojujú si tak stravovacie návyky a preferencie svojej rodiny, za predpokladu, že budúca matka má dostatočne rôznorodú stravu a nevylúči širokú skupinu potravín.
Prenatálna expozícia a zdravie dieťaťa
Skúsenosti s jedlom začínajú prenatálne, pretože chemosenzorické systémy majú adaptívnu a evolučnú úlohu a sú funkčné už pred narodením bábätka. Expozícia prostrediu in utero /v maternici/ môže mať trvalé účinky na vyvíjajúce sa tkanivo. V prostredí sa tieto zložky bežne nachádzajú, kovy sa prenášajú krvou matky do plodu prostredníctvom placenty a expozícia pokračuje počas celého života človeka. Pre všeobecnú populáciu expozícia pochádza hlavne z vody a spotreby potravín, vrátane materského mlieka/ polychlórované bifenyly PCB kumulujúce sa v materskom mlieku/. Koncentrácia PCB je najvyššia na východnom Slovensku v okolí Zemplínskej Šíravy. Vysoká koncentrácia ťažkých kovov sa nachádza v olejninách dopestovaných v znečistených oblastiach /mak, slnečnica/ preto pozor na domáce makové a ryžové ,,mlieka“ /arzén/.
Omega-3 a omega-6 mastné kyseliny
Ryby a morské plody môžu byť výborným zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Väčšina morských živočíchov však obsahuje kontaminanty. O zdravotnom prínose omega 3 mastných kyselín zo stravy niet pochýb, taktiež v mnohých článkoch mám vysvetlený dôvod sledovania pomeru omega 6:3 mastných kyselín/PUFA/ ako prediktora zápalových ochorení/fyziologický pomer omega 6:3 by mal byť 4:1 až 1:1/. Tak ako omega 3 mastné kyseliny /EPA a DHA a ich prekurzor ALA/ aj omega 6mastné kyseliny majú vplyv na neurovývoj dieťaťa. Pokiaľ z nejakého dôvodu nemá matka v potrave dostatok rýb, vajíčok, mäsa a tiež rastlinných olejov, orechov, semien s obsahom prekurzoru ALA, v materskom mlieku sa nebude nachádzať dostatočná hladina EPA a DHA. Súčasné diétne odporúčania pre dojčiace matky sú 250 až 375 mg denne DHA plus EPA. Hladina DHA v materskom mlieku je v západných krajinách zvyčajne medzi 0,2 % a 0,3 %. To zvyčajne postačuje na splnenie požiadaviek na DHA u dojčiat dojčených v termíne, ale nie vyšších požiadaviek na predčasne narodené deti, kde je dodatočná suplementácia matkou potrebná. Suplementácia omega 3mk u matky zvyšuje hladiny DHA a EPA v materskom mlieku, aj keď sa zdá, že koncentrácie mlieka závisia viac od dlhodobého príjmu ako od krátkodobého príjmu. Doplnková dávka na dosiahnutie 1g EPA a DHA v zrelom materskom mlieku t.j.
Podobne ako omega 3mk aj omega 6 mastná kyselina linolová /LA/ sa hromadí v materskom mlieku. V súlade s nárastom LA v posledných desaťročiach v potrave sa taktiež obsah LA v materskom mlieku medzi rokmi 1970 a 2000 zvýšil zo 7 % na 12 % z celkových mastných kyselín. Štúdie celkovo preukázali nežiaduci účinok LA zo stravy alebo materského mlieka na neurovývoj. Jedna štúdia uvádza, že vysoké percento LA v materskom mlieku /> 9,7 % mastných kyselín/ bolo spojené so zníženým motorickým a kognitívnym skóre u 2- až 3-ročných dojčiat. V tej istej kohorte bolo vyššie percentuálne zloženie LA v materskom mlieku spojené so zníženým verbálnym IQ vo veku 5 až 6 rokov. V skutočnosti deti dojčené s najvyššími hladinami LA mali kognitívne skóre porovnateľné s deťmi, ktoré nikdy neboli dojčené. Tieto účinky boli nezávislé od zloženia materského mlieka /AA alebo DHA/ čo naznačuje priamy vplyv nadbytku LA v materskom mlieku /a teda príjmu matky zo stravy/ na vývoj mozgu. Novšia štúdia zistila, že prenatálny príjem stravy s vysokým pomerom LA k ALA bol spojený s 2-násobným zvýšením rizika oneskoreného psychomotorického a mentálneho vývoja u 6-mesačných dojčiat. Preto je namieste aj z tohto dôvodu zhodnotiť u dojčiacej matky, celkový príjem tukov zo stravy teda aj z hľadiska zloženia polynenasýtených mastných kyselín. Mnohí z nás sa mylne domnievajú, že keď zvýšia v strave príjem orieškov a semienok, nemusia jesť iné zdroje omega 3 mastných kyselín. Nie je to tak, práve v orechoch a semienkach sa nachádza častokrát viac omega 6 mastných kyselín/LA / ako prekurzora omega 3mk /ALA/.
Galaktogogy
Nie je to spomínaná vinea/hroznová šťava, ktorá patrí k obligátnej výbave do tašky do pôrodnice ale ,,sofistikovanejšie“ kombinácie viacerých potravín a byliniek, či už je kombo senovka grécka + benedikt lekársky alebo fenikel a aníz s ovsenými vločkami, jastrabina lekárska, nádchovník/coleus amboinicus/, atď. Potravina, ktorá obsahuje látku podporujúcu dojčenie sa nazýva galaktogoga, názov je odvodený od gréckeho slova ,,galacta“ čo znamená mlieko. Jedny z najznámejších a neoficiálne účinných galaktogogov sú bylinné galaktogogy. Predpokladá sa, že desiatky byliniek a rastlín môžu prispievať k produkcii materského mlieka. Mnohé z týchto bylín hormonálne stimulujú rast mliečnych žliaz, medzi najznámejšie patrí senovka grécka, obľúbené, chuťovo jedinečné korenie používané v orientálnej kuchyni. Avšak vysoké dávky senovky gréckej odporúčané pri dojčení, môžu mať vedľajšie účinky a taktiež môžu ovplyvniť chuť materského mlieka. Takisto jastrabina lekárska, zázvor a žihľava sú ďalšie bylinky, o ktorých sa predpokladá, že zlepšujú produkciu mlieka, nie sú dostatočne preskúmané. Majte prosím na pamäti, že užívanie byliniek vo forme doplnkov výživy alebo pitie bylinných záparov, odvarov v zvýšenej frekvencii /niekoľko krát denne/ počas dojčenia, môže mať nepriaznivé účinky pre dieťa, pokiaľ nie je známa toxicita. Predtým, ako ich pridáte do svojho jedálnička v nádeji, že zvýšite produkciu mlieka, poraďte sa so svojím lekárom alebo s certifikovanou laktačnou poradkyňou. Ak sa aj zo začiatku nedarí, skúsená laktačná poradkyňa bude vedieť poradiť.
Doplnky výživy
Preto, ako ste iste pochopili, ak by sme mali dostatok vedomostí o potravinách, ich zložení a vhodnom spracovaní, nemuseli by sme pravidelne užívať doplnky výživy a v niektorých prípadoch skutočne vyhadzovať peniaze von oknom.
Skúsenosti mamičiek a popôrodná depresia
Ďakujem za tento článok. Pre budúce prvorodičky by to malo byť na letáku v pôrodnici rovno do ruky… nepovažujem sa za hlúpu, ani labilnú, ale po nie úplne ideálnom pôrode, ktorý vyústil k cisárskemu rezu, počas pandémie bez možnosti návštev som už v pôrodnici upadla do popôrodnej depresie - čo som vtedy samozrejme nevedela. Podpora od sestier, keď som plakala, že asi nemám mlieko v štýle „čo chcete, keď ste po cisárskom, mlieko nebudete mať“ ma úplne odrovnala. No snažila som sa, po príchode domov s laktačnou poradkyňou a teda skúsila som všetko na svete, v čo matka v takomto stave zúfalstva „uverí“ a vy to vyššie popisujete. Len som neverila sama sebe a svojmu telu, keďže som „zlyhala“ úplne na začiatku… A teda na odporúčanie laktačnej som jedla neskutočné dávky senovky a …