Deti sú našou budúcnosťou a ich výchova je jednou z najdôležitejších úloh, ktorým čelíme. Často sa však stretávame s výzvami, ktoré nás ako rodičov zneisťujú a vyvolávajú otázky o našich výchovných schopnostiach. Čo robiť, keď dieťa neposlúcha, nerešpektuje príkazy a učitelia sa naň sťažujú? Prečo práve my máme "nezvládnuteľné" dieťa? Uznávaná psychologička Eva Reichelová nám ponúka pohľad na to, do akej miery môžu za správanie detí rodičia a ako hľadať cesty k zlepšeniu.
Rastúci Problém "Nezvládnuteľných" Detí?
Je to len pocit, alebo sa skutočne zvyšuje počet rodičov, ktorí sa sťažujú na nezvládnuteľné deti? Podľa Evy Reichelovej skutočne pribúda rodičov, ktorí sa cítia výchovne bezmocní, nešťastní a nevedia, ako ďalej. Otázka "Čo mám robiť?" sa stáva primárnou požiadavkou smerovanou na detských psychológov. V tejto otázke sa skrýva zlosť, pocity viny, sklamanie, bezradnosť a túžba nanovo sa zblížiť so svojím dieťaťom a prežívať vzájomnú radosť.
Často sa stáva, že rodičia dlho a pozorne rozprávajú o tom, aké je ich dieťa zlé, ako si robí, čo chce, ako naň neplatia žiadne tresty, ako odmieta poslúchať. Rodičia majú pocit, že strácajú všetky výchovné kompetencie a očakávajú malý zázrak, ktorý vyrieši ich problémy.
Čo Znamená "Nezvládnuteľné" Dieťa?
Nezvládnuteľné dieťa je dieťa, ktoré nie je ochotné spolupracovať a plniť jednoduché požiadavky. Príkladom môže byť chlapec, ktorý odmieta sedieť, váľa sa po zemi, kričí a skáče po sedačke. Takéto dieťa nie je ochotné vybrať si hrové podnety, ktoré by sa mu páčili, alebo čmárať na papier spôsobom, ktorý by si samo zvolilo. Svojím správaním obsadzuje vzťahový priestor spôsobom, ktorý patrí malému dieťaťu, ale nie školákovi.
Z odborného pohľadu "nezvládnuteľné" dieťa znamená, že nie je vývinovo zrelé. Dieťa sa necíti dobre, nie je spokojné, neprežíva radosť, nevie byť bezstarostné a často sa scvrkáva len na určitý svoj program, ktorým dookola prejavuje svoje vedomé a nevedomé potreby.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Posúvajú sa Hranice Tolerancie?
Babky hovoria, že dnešné deti si toho k dospelým môžu dovoliť oveľa viac, než si mohli oni. Pedagógovia zase tvrdia, že kedysi deti v škole toľko nepapuľovali. Je to len nostalgia alebo sa hranice toho, čo deťom tolerujeme, skutočne posúvajú?
Reichelová tvrdí, že dnešní rodičia to nemajú ľahké, pretože pre nich a ich deti sa otvára veľmi veľa možností. Závisí len od nich, aby ich ponúkali svojim deťom v takej miere a takým spôsobom, aby sa deti mohli stále prejaviť, byť zvedavé, hravé a tvorivé.
Prečo Dieťa Nesplní Požiadavky Dospelého?
Často zvykneme vlastné výchovné zlyhanie zvaľovať na "túto" dobu. Je pravda, že žijeme v mediálnej kultúre, ktorá prináša určité riziká, ale vždy závisí od osobnosti rodičov, ako vedia tieto nástrahy precediť do vzťahového kontaktu so svojimi deťmi.
Nahrádzanie "živého" správania k dieťaťu mediálnymi obrazovkami je jedným z príkladov, ako rodič výchovne spohodlnie a nahradí živú emočnú výmenu neosobnými obrazovkami. Dieťa sa učí prispôsobiť tomu, čo sa od neho chce, od raného veku v rámci separačno-individuačného procesu. Ak má dieťa vytvorený dôverný a bezpečný vzťah k rodičovi, je vnímavejšie k tomu, čo rodič chce, a začína tolerovať jeho požiadavky.
Malé dieťa je potom poslušné, ak sa rodič najprv identifikuje s jeho potrebami, akceptuje ho a následne mu ponúkne svoje chcenie. Rodičia potrebujú byť najprv citliví voči vývinovým potrebám svojich detí a v láskyplnom prostredí ich potom učiť poslušnosti.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Kult Dieťaťa a Prílišná Starostlivosť
Počujeme, že teraz vládne svetu "kult dieťaťa", ofukujeme ich, vymýšľame množstvo krúžkov, riešime ich stravu aj prášok na pranie, v ktorom im perieme. Dieťa v mysli rodičov zaberá veľmi veľký priestor a rodičia sa upnú na uspokojovanie potrebných, ale aj nezmyselných nárokov a požiadaviek svojho dieťaťa. Rodičia postavia dieťa na piedestál, ale stáva sa, že skôr presadzujú vlastnú subjektivitu a vlastné chcenie do výchovy. Nechávajú dieťaťu veľmi malý priestor na to, aby sa samo rozhodovalo, aby malo možnosť kontaktovať sa s vlastným chcením a vlastnou vôľou, a nie len sa nechalo viesť svojimi extrémne starostlivými a zabezpečujúcimi rodičmi.
Prílišná zaujatosť dieťaťom obsadí jeho vnútornú realitu, a dieťa potom môže mať strach rozhodovať samo za seba a je úzkostné, ak má vstúpiť samostatne do života.
Je dôležité vážiť si svoje dieťa, venovať sa mu a tešiť sa z jeho vývinových prejavov. Zároveň je potrebné pamätať na slová britského psychoanalytika Donalda Winnicotta, ktorý tvrdil, že "len dosť dobrá mama" má emočne zdravé dieťa. Každé dieťa je spôsobilé počúvať a tolerovať to, čo od neho chce dospelý partner, ak je medzi dieťaťom a dospelým vytvorená bezpečná a dôverná citová väzba.
Pevne Stanovené Hranice - Pocit Bezpečia
Deti sa cítia bezpečne, ak majú pevne stanovené hranice, ktoré korešpondujú s ich vekom a vývinovými možnosťami. Dieťa získava možnosť zdravej separácie, viac dôveruje svojim snaženiam a nadobúda zrelú slobodu.
Benevolentní rodičia, ktorí dieťaťu všetko dovolia, dieťaťu vlastne ubližujú, pretože napríklad malé dieťa nie je spôsobilé rozumne využívať všetky možnosti, ktoré táto sloboda umožňuje. Príliš veľká sloboda robí deti úzkostnejšími, nedovolí im zrelým spôsobom rozvíjať hravosť, detskú tvorivosť a múdrosť. Dieťa ostáva v akomsi veľkom otvorenom priestore, v ktorom sa jeho jedinečnosť stráca.
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku
Prehnané Nároky na Deti
Dnes je úplne bežné, že už 5-ročné deti majú krúžky, učia sa jazyky, rodičia sa akoby aj v tomto pretekajú, chcú mať doma "superdeti" a keď to ony nezvládajú, sú sklamaní. Rodičia chcú ísť s dobou, myslia si, že to, čo je úspešné a krásne, je aj hodnotné. Tešia sa, ak sú ich deti šikovné a rozvíjajú svoj talent, tešia sa z ich úspechov.
Za riziko sa považuje, keď rodičia silou-mocou pretláčajú to, čo oni sami chcú, a nevnímajú to, čo chce ich dieťa alebo čo by pre ich dieťa bolo prirodzené a skutočne obohacujúce. Každé dieťa potrebuje mať aj miesto a čas pre svoju hru, svoje aktivity a svoju fantáziu, aby v budúcnosti vedelo s radosťou a vedome rozvíjať svoje vnútorné možnosti.
Alternatívne Výchovné Štýly a Intuícia Rodiča
Dnes sa môžeme stretnúť s rôznymi alternatívami výchovy, ktoré v zásade nevychádzajú zo zlých myšlienok. Avšak, ani premyslený výchovný systém nikdy nemôže nahradiť citlivosť rodiča voči vlastnému dieťaťu. Keď sa rodič pýta, podľa akých výchovných princípov má reagovať, je dôležité reagovať podľa svojho srdca. Žiadna kniha nemôže nahradiť osobný a citlivý kontakt s vlastným dieťaťom. Mechanické plnenie výchovných postulátov znamená presadzovanie cudzej vôle a neidentifikovanie sa s potrebami vlastného dieťaťa.
Hyperaktivita, ADHD a Aspergerov Syndróm
Hyperaktivita, ADHD a Aspergerov syndróm sú frekventované diagnózy, ktoré zastrešia mnoho psychických porúch, ktoré samy osebe len čiastočne súvisia s danou diagnózou a v mnohých klinických symptómoch sú pre rodičov nezrozumiteľné a ťažko uchopiteľné. Rodičia sa potom cítia výchovne bezmocní.
Byť "Duchom Prítomný"
Najväčšia chyba, ktorú robíme pri výchove malých detí je, že nie sme ochotní alebo nevieme byť "duchom prítomní" pri starostlivosti a výchove svojho dieťaťa. Je dôležité, aby sa rodič identifikoval s potrebami svojho dieťaťa a nikdy sa nevzdal osobného kontaktu s dieťaťom, aby vedel vypnúť a skutočne vnímal, čo jeho dieťa cíti a čo robí. Výchovnú nezvládnuteľnosť považujeme za výkrik dieťaťa do prázdna, za provokáciu a hlučné a neutíšiteľné hľadanie blízkosti rodičovskej osoby.
Dieťa Bije Iné Deti - Ako Reagovať?
Dieťa začína robiť prvé samostatné krôčiky a s nimi spoznáva svet. A začína porušovať zákazy. "Nie zo zlého úmyslu, ale jednoducho z experimentovania," hovorí detská psychologička Eva Poláková. "Najprv je dieťa prekvapené, že oponujú jeho prianiam, no neskôr si začne viac uvedomovať svoje ego a začne svoje myšlienky triediť na tie, ktoré sa vzťahujú k „ja“ a na tie, ktoré sa vzťahujú na k „nie ja“. Dieťa v tomto období začína bojovať so svojimi rodičmi, pretože sa chce voči nim identifikovať. Často vyvádza svojich rodičov z miery, búcha, kope a neskôr začne prejavovať svoj boj o identitu aj voči iným ľuďom, hlavne rovesníkom. A nebojte sa, tak ako vzdorovité hádzanie sa o zem, tak aj bitky takéhoto rázu sú úplne normálne a zažije to takmer každý rodič."
Keď sa teda stane matke prvýkrát, že jej dieťa udrie iné dieťa, väčšinou je najprv zhrozená. Dobré je však vedieť, že "zámerné a zákerné strkanie sa u 2 - 3-ročných detí vyskytuje len veľmi zriedkavo, to skôr až u starších," tvrdí detská klinická psychologička Kornélia Dibarborová.
Mnohé mamičky sa snažia aj najmenšie deti vychovávať vysvetľovaním. Ak dieťa bije alebo hryzie iné dieťa, chcú v ňom vyvolať súcit. "Trojročné dieťa síce môže opakovať formulky, ktoré ho naučíte a môže sa tváriť, že im rozumie, v skutočnosti to ale nedokáže precítiť. Najlepšie je vždy riešiť konkrétnu situáciu a to hneď, kým je ešte dieťa v obraze," radí PhDr. Kornélia Dibarborová.
Keď Matka Bije - Týranie?
Bitie detí je citlivá téma, ktorá vyvoláva silné emócie. Facky, buchnáty po chrbte, po zadku - sú tieto metódy výchovy prípustné? Odborníci sa zhodujú, že fyzické tresty nie sú účinné a môžu mať negatívne následky na psychický vývoj dieťaťa.
Dieťa, ktoré je bité, sa cíti ponížené a automatická reakcia na fyzický trest je hnev a túžba po pomste. Navyše sa učí, že agresivita a násilie je prípustné riešenie konfliktov. Aby sa bitke vyhlo, začne klamať. V telesne trestanom dieťati sa zakoreňuje vedomie, že keď urobí niečo nesprávne, dostane ranu. Ak dieťa trestáme často, získa pocit, že robí všetko nesprávne. Takéto dieťa a neskôr dospelý človek sa cíti neisto a jeho sebadôvera nie je práve najvyššia.
Čo Namiesto Bitky?
Pre predškolákov predstavujú poklady ich hračky, pre školákov je to počítač, telka, play station. Zakážte deťom ich obľúbenú aktivitu na presne vymedzený čas a zákaz dodržte! Nedávajte deťom domáce väzenie. Ak máte so svojím školákom zavedené vreckové, môžete sa dohodnúť, že za prehrešok, o ktorom dieťa vie, že prehreškom je, príde o svoje, napríklad týždenné vreckové. Nesmiete mu ho však vyplatiť na budúci týždeň, ak bude poslušné. Dôslednosť je základ účinného trestu. Len dodržaním svojho slova dieťa naučíte správne sa rozhodovať.
Keď Slobodná Matka Stratí Trpezlivosť
Je dôležité si uvedomiť, že výchova dieťaťa je náročná úloha a niekedy sa môže stať, že rodič stratí trpezlivosť. Ak matka vyletí na dieťa pre akýkoľvek podnet, vulgárne mu nadáva, zakrýva mu ústa rukou alebo ho ubije, je to alarmujúci signál, ktorý si vyžaduje odbornú pomoc.
V takýchto prípadoch je potrebné vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra. Dôležité je tiež informovať sociálnu pracovníčku, ktorá môže ponúknuť pomoc a poradenstvo.
Tragédia v Česku - Varovný Signál
Prípad z Česka, keď matka zabila štvorročného syna a potom seba, je obrovská tragédia, ktorá nám pripomína, aké dôležité je venovať pozornosť psychickému zdraviu rodičov. Depresívne stavy, neliečené popôrodné depresie a poruchy osobnosti môžu viesť k skreslenému vnímaniu reality a tragickým následkom.
Spory o Deti - Najlepší Záujem Dieťaťa?
V sporoch o deti sa zvykne zdôrazňovať najlepší záujem dieťaťa. Je dôležité, aby sa rodičia správali zodpovedne a rešpektovali potreby dieťaťa. Psychologické testy môžu pomôcť pri posudzovaní spôsobilosti rodičov k zabezpečeniu výchovy detí.
Dôsledky Sporov Rodičov na Deti v Dospelosti
Deti, ktoré si prešli v detstve spormi rodičov, môžu mať v dospelosti problémy v partnerských vzťahoch. Všetko záleží od "kultúrnosti" rozchodu rodičov. Je dôležité, aby sa rodičia rešpektovali, tolerovali, uznávali a o expartnerovi hovorili s úctou. Deti svojich rodičov milujú, naučiť ich nenávidieť druhého rodiča ubližuje predovšetkým dieťaťu a je hriech.