Úvod
Budha, Ježiš a Mohamed sú tri výnimočné zjavy v dejinách ľudstva. Kto viac ovplyvňoval osudy ľudstva po celé tisícročia tak ako oni? Hoci pochádzali z rôznych kultúr a hovorili rôznymi jazykmi, smerovali k jednému bodu. Môžeme sa pýtať, či rôznymi cestami predsa dospejeme k rovnakému cieľu? Tento článok sa zameriava na učenie Budhu, jeho životnú cestu a citáty, ktoré nám môžu pomôcť na našej vlastnej ceste k poznaniu a oslobodeniu.
Životný Príbeh Budhu
Detstvo a Mladícky Život
Pred viac ako 2500 rokmi sa narodil Sidhárta Gautama, neskôr známy ako Budha. Názory na presný rok narodenia Budhu sa rôznia, najpravdepodobnejšie sa tak stalo v 5. storočí pred Kristom. Podľa legendy, Sidhártova matka Májá mala sen, v ktorom "svätý" v súlade s tamojšími zvyklosťami prijal podobu bieleho slona. Je tiež pozoruhodné, že Májá mala vyše 40 rokov. Počas tehotenstva sa vybrala do rodičovského domu, aby tam priviedla syna na svet. No nestihla to a Sidhárta sa narodil v rovine medzi predhorím Himalájí a brehmi Gangy pri dedine Lumbini, ktorá dnes leží v Nepále. Matka, len čo priviedla dieťa na svet, zomrela.
Sidhártov otec, významný majiteľ pôdy a kráľ miestnej indickej provincie, si po narodení syna robil nemalé starosti. Sidhárta síce nebol kráľovským synom, ale vyrastal vo veľmi bohatom dome, ktorý bol postavený z tehál a obohnaný hlinenou hradbou. "Žil som rozmaznane, veľmi rozmaznane," spomínal neskôr Budha. Dali zriadiť lotosový rybník a používal len masti z Benáresu.
Sidhárta dostal úplné vzdelanie v oblasti gramatiky, športu, počtov, hudby, šachovej hry, masáže, hygieny, chiromantiky, stratégie a umenia miešania parfumov. V šestnástich rokoch sa oženil s Gopou, ktorá mu bola úplne oddaná. Manželom sa narodil syn až 13 rokov po svadbe, ktorého pomenovali Ráhula, pričom žili v dome Sidhártovho otca.
V meste bol čulý bazár, kde sa predával tovar z celého sveta. V centre mesta stál aj dámsky dom, kde sídlila hlavná kurtizánka, vnímavá veľkosvetská dáma. Učila spoločenskému správaniu, konverzácii, tancu a aj tomu, ako zvládnuť manželstvo. Čím ďalej od centra mesta, tým chudobnejšie chyže boli, kde žili robotníci a služobníctvo.
Prečítajte si tiež: Slobodná matka po 40-tke: Skúsenosti a výzvy
Stretnutie s Utrpením a Rozhodnutie Opustiť Domov
Ale mladý Shakya, napriek všetkému tomu bohatstvu a pôžitkom nebol slobodný. Nikdy neopúšťal svoj palác, nemohol teda uvidieť reálny svet. Obklopoval ho len luxus, krása a šťastie. Keď prvýkrát vyšiel z paláca, zbadal na ulici bezzubého žobráka zúboženého starobou. Inokedy uvidel vychudnutého chorého človeka, ktorý mal vysokú horúčku a sinavú kožu. Ležal v kaluži svojich výkalov, celý pokrytý muchami. Tretíkrát, keď opustil palác západnou bránou, stretol pohrebný sprievod. Nebožtík bol ovinutý plátnom, jeho blížni plakali, lamentovali, trhali si vlasy a bili sa do hrude. V jedinej chvíli všetky pôžitky života stratili pre mladého princa význam. Vtedy uzrel žobravého mnícha, ktorý držal v ruke misku na almužnu.
Okolo svojich tridsiatich rokov sa Gautama rozhodol opustiť palác. Štyri situácie, ktoré videl, mu nedali pokoj. Rozhodol sa teda, že si sám obzrie reálny svet. S pomocou sluhu utiekol z paláca, cválal na koni celú noc, prenasledovaný päťsto vojakmi. Ocitol sa sám, v srdci divokej prírody, bez akejkoľvek pomoci a podpory. Gautama idúc bosý pokračoval po poľných cestách vo svojej ceste. Okolo neho spievali vtáci a stromy boli pokryté kvetmi. Vracali sa k nemu stále tie isté otázky: odkiaľ pochádza? Kam ide? Aký je zmysel života? Prečo existuje svet?
Po narodení syna, Sidhárta opustil svoju rodinu. Oholil si vlasy i bradu, navliekol si žltý odev a odišiel ako bezdomovec. Rodičovský dom opustil sotva sa rozodnievalo.
Hľadanie Poznania a Askéza
Odpovede na otázky hľadal u rôznych mudrcov a jogínov, ale nikdy s nimi nebol spokojný. Stal sa žiakom Árádu Kálámu, ale to ho však nenapĺňalo. "Ako ostatní, tak som ich odpozoroval a pochopil," povedal. Guru Káláma bol fascinovaný novicom a ponúkol mu dokonca vedenie školy, no Sidhárta hľadal ďalej. Našiel si iného učiteľa, Rudraku Rámaputru, ale čas plynul a Budha nenachádzal odpovede.
Sidhárta nastúpil na cestu samoty a usadil sa v samote pri potoku, pokúšal sa pochopiť seba samého. No ani to mu nepomohlo pokročiť dopredu. Začal s mimoriadnou askézou, postil sa takmer do bezvedomia a živil sa výkalmi mladých neodstavených teliat. Šiel na cintorín a zhotovil si lôžko z kostí a stebiel trávy pod pňom stromu. Akokoľvek sa Sidhárta ponižoval, spásu však nenašiel. Uvedomil si, že roky putovania boli zbytočné a vzdal sa života askézy.
Prečítajte si tiež: Aj keby matka zabudla...
Osvietenie pod Figovníkom
Sidhárta sa z náruživej horúčky asketizmu vyliečil, pretože nenachádzal odpovede na otázky, ktoré ho zaujímali. Jedného dňa (apríl/máj) sa usadil pod figovníkom, keď sedel v chladivom tieni stromu, kam ho posadili v deň sviatku orby. Tam sa ponoril do zahĺbenia, naplneného radosťou a šťastím. Spomenul si na svoje znovuzrodenia a dospel k najdôležitejšiemu poznaniu, ako možno prekonať bolesť.
Počas meditácie musel odolať pokušeniu Márovi ("Smrtičovi") a jeho pomocníkom, ale nepodarilo sa im ho zviesť z cesty. Od tejto chvíle sa stal Budhom, "Prebudeným". Po osvietení tu ešte ďalších sedem dní vychutnával rozkoš z oslobodenia. Dnes je toto miesto jedným z najvýznamnejších budhistických posvätných stredísk. Ešte aj dnes sa tu nachádza strom osvietenia (prapraodnož originálu) a 55 m vysoký chrám pripomína deň prebudenia.
Budhovo Učenie (Dharma)
Budha dospel k svojmu učeniu, svojej "dharme", keď mal 35 rokov. Základ tvorilo učenie o znovuzrodení, do ktorého nemôže zasahovať nijaký boh. Osud človeka závisí od toho, ako konáme. Telo najbližšieho života je prejavom minulých skutkov. Život strieda druhý pominuteľný život. Budha onej noci zastavil kolobeh narodenia a smrti, smrti a narodenia.
Štyri piliere poznania sú utrpenie, vznik utrpenia, odstránenie utrpenia a cesta, ktorá vedie k potlačeniu utrpenia.
Štyri Vznešené Pravdy
- Pravda o utrpení (Dukkha): Narodenie je utrpením, staroba je utrpením, choroba je utrpením, umieranie je utrpením. Trápenie predstavuje zármutok, biedu, chorobu, súženie a zúfalstvo, utrpenie je spojené s nepríjemnosťami a neznáša sa s príjemnými vecami.
- Pravda o vzniku a vývoji utrpenia (Samudaya): Utrpenia udržiavajú v behu rôzne formy náruživosti.
- Pravda o odstránení utrpenia (Nirodha): Odstránenie utrpenia spočíva v úplnom potlačení túžby, jej vypudení, vyhnaní, vykorenení, zničení.
- Pravda o ceste vedúcej k odstráneniu utrpenia (Magga): Cesta vedie k zamyslenej, pokojnej, blaženej veselosti.
Osemdielna Cesta
Cesta k odstráneniu utrpenia, známa ako Osemdielna cesta, zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Ako Biblia opisuje materskú lásku
- Správne porozumenie
- Správne myslenie
- Správna reč
- Správne konanie
- Správny životný štýl
- Správne úsilie
- Správna pozornosť
- Správne sústredenie
Pojem Nirvány
Hlavným cieľom budhizmu sa však stáva nirvána. Čo je to vlastne nirvána? Ak opomenieme všetky definície (hlavne tie, v ktorých si neuvedomujeme svoje ja), nirvána je stavom bez myslenia, pociťovania a vôbec vedomia ja, čo mnoho ľudí chápe ako stav smrti. Budha hovorieval o nirváne len pozitívne. Nehovoril len o tom, čo v nej nie je, ale aj o tom, čo v nej je. Je v nej dokonca úplný "vnútorný" kľud.
Budhovo Učenie o Nepopieraní Duše
Budha nehovoril o existencii duše ako zvláštnej nositeľke vedomia a života. Namiesto toho hovoril o piatich zložkách osobnosti: telo (rúpa), cítenie (védaná), vnímanie (saňňá), vôľové úkony (sankhára) a uvedomovanie si (vidžňánam). Tieto zložky sú navzájom prepojené a zároveň pominuteľné. Po smrti zanikajú, ale zanechávajú karmické vplyvy, ktoré formujú nový život jednotlivca.
Šírenie Budhizmu
Budha začal šíriť svoje nové učenie a jeho stúpenci sa čoskoro začali nazývať svätými. Jeho učenie priťahovalo zvedavcov a jeho rady sa stále rozširovali. Do rádu mohol vstúpiť len ten, kto mal pochopenie a talent plniť vôľu Budhu. Prijímanie bolo pomerne jednoduché. Budha chodil po kraji a nadväzoval na rozhovory bez rozdielu s každým koho stretol, či už to bol maharadža alebo obyčajný jednoduchý človek.
Podobenstvá a Otázky
Budha rád rečnil v podobenstvách. Celkove je ich viac ako 800. Používal ich, aby priblížil svoje učenie a odpovedal na nespočetné otázky zvedavcov. Prečo necháva tak veľa otázok otvorených? Prečo nehovorí, či existuje alebo neexistuje posmrtný život a pod.? Budha odpovedal len na to, čo malo praktický význam pre dosiahnutie oslobodenia. Nezaujímalo ho, či je človek strednej postavy, či je čiernovlasý alebo hnedovlasý…
Posledné Chvíle Budhu
Budha už mal 70 rokov a každý pohyb mu spôsoboval bolesti. Preto sa vyhýbal zhromaždeniam a vyhľadával samotu a pokoj. Jeho bratranec a švagor Dévadatta sa pokúsil získať vedenie rádu, ale Budha to odmietol. Dévadatta sa dokonca pokúsil Budhu zákerne zavraždiť, ale po neúspešnom čine kajúcne odišiel. Neskôr poštval proti Budhovi slona, ale ten, keď uvidel Budhu, zostalo ako prikované. Dévadatta sa nakoniec pokúsil rozdeliť rád, ale ani to sa mu nepodarilo.
Budha sa vydal na cestu do Kusinagaru, kde chcel umrieť. Cestou sa zastavili u kováča Kundu v malej obci Páva. Tu mu predložili jedlo, ktoré Budhovi uškodilo a ochorel na úplavicu. Choroba ho veľmi oslabila a na ďalšej ceste musel preto neustále oddychovať. Cestou ho obrovský smäd a Ánanda mu musel nosiť vodu i z nečistých zdrojov. Pred smrťou umožnil učeníkom, aby sa pýtali otázky alebo aby predniesli svoje pochybnosti. Nikto však nevystúpil. Potom Budha upadol do kómy. Učenci to nazvali vstupom do dokonalej nirvány.
Po smrti Budhu sa zhromaždili králi zo všetkých oblastí a žiadali o svoj podiel z pozostatkov mŕtveho. Telo bolo spopolnené a popol sa po dávkach rozdelil záujemcom. Popol sa uchovalo v hlinených urnách, ktoré sa uložili v takzvaných stúpach.
Zaznamenávanie Učenia
Učenie Budhove nebolo zapísané na papieri, ale sa odovzdávalo ústne. Ánanda si pamätal vyše 82 000 výrokov a ďalších 2 000 poznal z počutia. Neskôr sa učenie ujednotilo a zapísalo v Aluvihare. Texty boli napísané v jazyku páli.
Budhizmus Dnes
Dnes existuje mnoho rôznych foriem budhizmu, či už to je tibetský budhizmus alebo zen budhizmus a pod. Budhizmus je v prvom rade náboženstvo más. Budhizmus je stokrát realistickejší ako ostatné náboženstvá a vznikol po niekoľko sto rokoch filozofického vývoja. Modlitba nepripadá vôbec v úvahu a neexistuje donucovanie, dokonca ani v mníšskej obci. Budhizmus nie je namierený proti ľuďom inej viery.
Citáty Budhu
- „Nádoba sa plní kvapku po kvapke. Podobne múdry muž, ktorý sa učil kúsok po kúsku, napĺňa seba dobrom."
- „Sme tým, čo sme vykonali, budeme tým, čo konáme."
- „Život plynie tu a teraz. Nie včera či zajtra. Teraz."
- „Smiať sa na svojich chybách môže predĺžiť život."
- „Len ja môžem zmeniť svoj život."
- „Všetko sa deje pre vás, nie vám."
- „Milujte život, ktorý žijete."
- „Každý okamih je nový začiatok.“