Úvod
V súčasnom globalizovanom svete zohrávajú nadnárodné spoločnosti (TNK) kľúčovú úlohu v medzinárodnom obchode a ekonomike. Tieto spoločnosti, s materskými spoločnosťami a dcérskymi spoločnosťami roztrúsenými po celom svete, čelia jedinečným výzvam a príležitostiam. Tento článok sa zameriava na definovanie TNK, ich organizačné štruktúry, politiku transferového oceňovania a vplyv na riadenie ľudských zdrojov.
Definícia a charakteristika nadnárodných spoločností
Hoci jednotná definícia TNK neexistuje, všeobecne sa uznáva, že ide o spoločnosti, ktoré vlastnia, riadia alebo spravujú výrobné alebo obchodné zariadenia vo viacerých krajinách. Mnohé z najväčších TNK majú zhodné črty. K ich rastu došlo po druhej svetovej vojne a dnes sa počet materských TNK pohybuje okolo 60 000, pričom ich asi 500 000 pobočiek je rozmiestnených po celom svete. Mnohé TNK dnes dorástli do obrovských rozmerov a ich ročný obrat presahuje hrubý národný produkt väčšiny krajín sveta. Typická TNK má vysoký podiel predaja v zahraničí na celkovom objeme predaja - často 25% a viac. Počet zamestnancov v najväčších TNK je niekoľko stotisíc. Sú transnacionálne, či už z hľadiska zloženia vlastníkov alebo manažmentu.
Organizačná štruktúra nadnárodných spoločností
Ak chcú spoločnosti rozšíriť svoju podnikateľskú činnosť aj na územie iného štátu, musia sa rozhodnúť pre vhodnú právnu štruktúru. Podnikať môžu prostredníctvom svojej organizačnej zložky (stálej prevádzkarne) alebo si na území iného štátu môžu zriadiť svoju dcérsku spoločnosť. Materská spoločnosť môže byť 100 % vlastníkom dcérskej spoločnosti alebo rovnako v nej môže mať aj nižšiu majetkovú účasť. Ďalšími možnosťami je založenie osobnej spoločnosti (v niektorých krajinách sú posudzované ako daňovo transparentné entity), zriadenie investičného, majetkového alebo iného fondu, prípadne spoločné podnikanie formou joint venture. Činnosť na území iného štátu je možné vykonávať aj prostredníctvom agenta (závislého alebo nezávislého) alebo prostredníctvom komisionára.
Nadnárodné spoločnosti zároveň musia vyriešiť aj problém, ako do svojich organizačných štruktúr zahrnúť zahraničné aktivity. Musia zvoliť najoptimálnejšiu organizačnú štruktúru s ohľadom na ciele, ktoré chcú dosiahnuť. Organizačná štruktúra nadnárodnej skupiny sa zvyčajne líši od jej právnej štruktúry. Je možné voliť medzi funkčnou, divíznou alebo maticovou organizačnou štruktúrou.
- Funkčná organizačná štruktúra: V rámci nadnárodnej skupiny sa vytvárajú samostatné funkčné celky - spoločnosti, ktoré sa zaoberajú určitou špecializovanou činnosťou (napr. špecializujú sa na zásobovanie alebo výrobu, alebo odbyt). Takáto organizačná štruktúra je najvhodnejšia pri výrobe štandardizovaného tovaru alebo služieb produkovaných vo veľkých objemoch s nízkymi nákladmi.
- Divízna organizačná štruktúra: Každá divízia má k dispozícii vlastné zdroje a vykonáva všetky funkcie, ktoré súvisia s jej predmetom činnosti (napr. divízia sama vyrába, zabezpečuje si zásobovanie a odbyt). Divízie sa tvoria na geografickom základe (napr. divízia pre strednú Európu) alebo na produktovom základe (napr. divízia pre produkt A alebo divízia pre maloobchodných odberateľov a pre veľkoobchodných odberateľov).
- Maticová organizačná štruktúra: Je založená na kombinácii viacerých kritérií (napr. funkčné a produktové kritérium alebo funkčné a geografické kritérium).
Transferové oceňovanie v nadnárodných spoločnostiach
Transferové oceňovanie využíva poznatky z práva, účtovníctva, ekonomiky, obchodu a čiastočne aj zo štatistiky na overenie či ocenenie transakcií medzi závislými osobami - zvyčajne medzi členmi skupiny nadnárodných spoločností, zodpovedá princípu nezávislého vzťahu. Transferové oceňovanie sa však neuplatňuje len medzi členmi nadnárodnej skupiny, ale aj vo vnútri jedného podniku, a to medzi stálou prevádzkarňou a jej zriaďovateľom alebo medzi rôznymi stálymi prevádzkarňami toho istého podniku. Rovnako sa uplatňuje aj medzi spoločníkom alebo akcionárom spoločnosti a touto spoločnosťou. Transakcie medzi závislými osobami zvyčajne nie sú riadené len trhovými silami, ale aj rôznymi netrhovými faktormi. Ak medzi sebou obchodujú nezávislé osoby, každá z nich má snahu dosiahnuť z príslušnej transakcie čo najvyšší zisk. Inak je tomu v prípadoch, ak medzi sebou obchodujú závislé osoby, kde cieľ dosahovať maximálny možný zisk sleduje skupina závislých osôb ako celok. Naplneniu tohto cieľa niekedy obetuje ziskovosť jednotlivých členov skupiny.
Prečítajte si tiež: Daňové dôsledky hotovostnej pomoci
Transferové ceny bezprostredne vplývajú na výšku zisku vytvoreného členom nadnárodnej skupiny v krajine, v ktorej pôsobí. Ak členovia nadnárodnej skupiny obchodujú za ceny, ktoré nie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu (nie sú v súlade s trhovými silami), potom príjem vykázaný členom nadnárodnej skupiny v konkrétnej krajine nezodpovedá jeho skutočným ekonomickým prínosom. To vedie k deformáciám ziskov, v jednej krajine je vytvorený neprimerane vysoký a v inej zasa neprimerane nízky zisk. Snahou každého štátu je takýmto deformáciám ziskov, a teda aj príjmov štátneho rozpočtu zabrániť.
Politika transferového oceňovania nemusí byť vždy ovplyvňovaná len fiškálnymi motívmi. Členovia skupiny nadnárodných spoločností podnikajú aj v krajinách s nestabilnou politickou situáciou, s vysokou infláciou, devízovými obmedzeniami alebo s vysokým daňovým zaťažením. Takéto krajiny môžu vytvárať tarifné bariéry alebo zavádzať iné reštrikcie s cieľom zamedziť voľný pohyb kapitálu, tovaru a služieb do alebo z ich územia.
Princíp nezávislého vzťahu
Princíp nezávislého vzťahu (angl. Arm’s Length Principle) je medzinárodne uznávanou normou dohodnutou členskými štátmi OECD, ktorá je teoretickým základom transferového oceňovania. Dáva štátom právo zvýšiť základ dane o rozdiel, ktorý vznikne, ak sa ceny/zisky použité v kontrolovaných transakciách ich daňových subjektov líšia od cien/ziskov, ktoré by sa dosiahli v porovnateľných nekontrolovaných transakciách za porovnateľných okolností. Princíp nezávislého vzťahu je teda založený na porovnávaní zmluvných podmienok (vrátane ceny) dohodnutých v kontrolovanej transakcii a v nekontrolovanej transakcii. Porovnávať je však možné len porovnateľné transakcie a porovnateľné subjekty.
Dokumentácia transferového oceňovania
Každá nadnárodná spoločnosť by sa mala vysporiadať s otázkou správnosti nastavenia svojich transferových cien. K tomu by mala pripraviť dobrú a presvedčivú dokumentáciu transferového oceňovania. Daňovník, ktorý dobrovoľne spolupracuje so správcom dane a ktorý dokáže zdokumentovať, že jeho transakcie sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu, má šancu, že jeho transakcie správca dane posúdi ako málo rizikové.
Vplyv globalizácie na riadenie ľudských zdrojov v nadnárodných spoločnostiach
Prirodzeným dôsledkom globalizácie je zapojenie nadnárodných spoločností do podnikania vo viacerých krajinách. Konferencia Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj považuje nadnárodné korporácie za právne subjekty alebo subjekty bez právnej subjektivity pozostávajúce z materských spoločností a ich zahraničných pridružených spoločností.
Prečítajte si tiež: Čo sa stalo s materskou spoločnosťou Zuno?
Globalizačný proces môže byť katalyzátorom, ktorý urýchľuje vývoj, ale na druhej strane môže ísť aj o chaotické narušenie systému, ktorého výsledkom sú sociálno-ekonomické a politické problémy. Hlavným dôvodom globálneho medzinárodného podnikania je získanie vyšších konkurenčných výhod na zvýšenie objemu výroby, získanie stabilnej pozície na trhu s perspektívou budúceho vývoja a špecializácia výstupov, čo sa odráža v nižších výrobných a mzdových nákladoch.
Medzinárodné aktivity umožňujú podnikom vstúpiť na nové trhy, využívať technologické a organizačné výhody, znižovať obchodné náklady a riziká a dosiahnuť ekonomickejšiu integráciu svojich aktivít. Medzinárodné podniky majú výraznú kontrolu nad výrobou aj spotrebou vo viac ako jednej krajine. V zásade majú dostatočnú geografickú flexibilitu na presun zdrojov a operácií medzi globálnymi lokalitami. Svojou veľkosťou a spoločne vykonávanými činnosťami sa stávajú hybnou silou technologického, sociálneho a ekonomického rozvoja svetového trhu.
Prístupy k riadeniu ľudských zdrojov v nadnárodných spoločnostiach
Prístupy nadnárodných spoločností k zahraničným trhom sa odrážajú aj v medzinárodnom riadení ľudských zdrojov (MMĽZ). Ovplyvňujú mieru konvergencie (strategická štandardizácia) alebo divergencie (strategická lokalizácia) v postojoch a politikách nadnárodných spoločností. Je zrejmé, že krajiny sú odlišné a nadnárodné spoločnosti to musia zvážiť a odlíšiť svoje postupy v oblasti riadenia ľudských zdrojov.
- Etnocentrický prístup: V MMĽZ je zameraný predovšetkým na získavanie zamestnancov, ktorí sú príslušníkmi kultúry materskej spoločnosti. Rozhodovacie procesy prebiehajú na úrovni centrály a smerujú zhora nadol. Regulácie, normy, pokyny, postupy smernice sa vytvárajú v centrále a sú odovzdávané dcérskym spoločnostiam.
- Polycentrický prístup: Pre ktorý je typické zameranie na lokálne prijatie. Nadnárodná spoločnosti je rozdelená na autonómne dcérske podniky alebo pobočky, pôsobiace v rôznych krajinách. Riadenia a kontrola sa vykonávajú lokálne. Rozhodnutia prebiehajú na úrovni dcérskych spoločností, komunikácia s centrálou je menej intenzívna a obmedzuje sa len na najdôležitejšie situácie.
- Regiocentrický prístup: Spoločnosti prispôsobujú svoje postupy špecifikám geografických regiónov. Výsledkom takéhoto prístupu sú najmä maticové organizácie s regionálnou kontrolou. Komunikácia medzi dcérskymi spoločnosťami a regionálnym riaditeľstvom je pomerne vysoká, v prípade materskej spoločnosti to však platí naopak.
- Geocentrický prístup: K zahraničným trhom založený na kombinácii postupov a procesov všetkých organizačných zložiek. Filozofia geocentrického prístupu je založená na otvorenej až partnerskej spolupráci medzi centrálou a dcérskymi spoločnosťami. V popredí sa nachádza politika rovnakých príležitostí, čo znamená, že kľúčové pracovné miesta obsadzujú tí najvhodnejší kandidáti bez ohľadu na národnosť.
Prečítajte si tiež: Zdravotné poistenie Union na Slovensku
tags: #materska #spolocnost #v #tnk