Tento článok sa zaoberá účtovaním a daňovými aspektmi situácie, keď materská spoločnosť poskytuje finančné prostriedky dcérskej spoločnosti. Pozornosť sa venuje najmä transakčnej dani a možnostiam daňovej optimalizácie v kontexte vzťahov medzi materskými a dcérskymi spoločnosťami.
Transakčná daň na Slovensku: Komplexný prehľad
S účinnosťou od 1. apríla 2025 zaviedol slovenský zákon o dani z finančných transakcií (transakčná daň) novú povinnosť pre banky so sídlom na Slovensku, vrátane pobočiek zahraničných bánk. Táto povinnosť spočíva v odvádzaní dane za svojich klientov, ktorí sú podnikatelia - fyzické osoby (živnostníci, SZČO) alebo právnické osoby (firmy ako s.r.o., a.s., družstvá) a aj niektoré slobodné povolania. Transakčná daň sa vzťahuje na debetné transakcie, teda na finančné operácie, pri ktorých dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z podnikateľského účtu daňovníka. Ide napríklad o výbery hotovosti, bankové prevody alebo iné odpisy peňazí. Cieľom zavedenia tejto dane je zabezpečiť dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu a zároveň zvýšiť kontrolu nad finančnými transakciami podnikateľských subjektov, a teda rozšíriť daňovú základňu.
Kto je daňovník a platiteľ transakčnej dane?
Daňovníkom transakčnej dane je každá fyzická osoba - podnikateľ (živnostník, SZČO) aj každá právnická osoba (firma), prípadne organizačná zložka zahraničnej osoby, ktorá má na Slovensku vedený platobný účet alebo tu vykonáva podnikateľskú činnosť. To znamená, že každý, kto podniká a používa účet v banke, bude musieť zo svojich finančných transakcií odvádzať túto daň. Nepodnikajúce fyzické osoby (bežní občania) transakčnú daň platiť nebudú. Ich súkromné bankové prevody, platby a výbery zostávajú mimo rozsahu tohto zákona.
Platiteľom transakčnej dane je spravidla subjekt, ktorý vykonáva alebo sprostredkováva platobné služby. V praxi pôjde najmä o banky a finančné inštitúcie. Konkrétne, platiteľom je poskytovateľ platobných služieb so sídlom na Slovensku (prípadne zahraničná banka, ktorá tu má pobočku). Výnimka nastáva, ak podnikateľ vykonáva finančné transakcie mimo transakčného účtu (napríklad cez účet v zahraničí). V takom prípade sa stáva platiteľom dane on sám - musí si daň vypočítať a odviesť vlastnými silami. Platiteľom je tiež daňovník, ktorému boli preúčtované náklady súvisiace s vykonanou finančnou transakciou.
Na čo sa transakčná daň vzťahuje?
Transakčná daň sa vzťahuje na všetky finančné operácie, pri ktorých dochádza k odpísaniu peňažných prostriedkov z účtu daňovníka (podnikateľa). Okrem bežných bankových prevodov tak budú zdanené aj výbery hotovosti z podnikateľských účtov a niektoré špecifické platby medzi subjektmi (napríklad medzi prepojenými firmami, ak nespadajú pod výnimky). Transakčná daň sa vzťahuje na všetky odchádzajúce platby medzi podnikateľskými subjektmi (firmami), pokiaľ sú realizované z transakčného účtu. Inými slovami, ak jedna firma zaplatí inej firme - či už ide o obchodného partnera, dodávateľa, veriteľa alebo prepojený podnik - a použije na to svoj transakčný účet, táto platba bude zdaniťovaná 0,4 % transakčnou daňou (respektíve inou sadzbou, ak ide o hotovosť, atď., podľa typu transakcie).
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Zákon však pamätá aj na výnimky, kedy sa transakčná daň neuplatňuje:
- Platby voči štátu: Konkrétne platby daní, odvodov a zákonných príspevkov (napríklad do Sociálnej a zdravotnej poisťovne) uhrádzané do štátnej pokladnice.
- Vnútrobankové prevody v rámci jedného klienta: Presuny finančných prostriedkov medzi účtami toho istého daňovníka v rovnakej banke sú oslobodené.
- Príspevky na dôchodok (II. a III. pilier): Platby príspevkov na dôchodkové sporenie.
- Platby platobnou kartou z transakčného účtu: Samotné platby kartou nie sú zdaňované pri každej transakcii; namiesto toho sa uplatní len fixný ročný poplatok (2 €) za používanie karty.
- Platobná operácia advokáta na jeho osobitnom účte.
Tieto výnimky poskytujú podnikateľom istú flexibilitu v správe financií. Napríklad ak firma presúva peniaze medzi vlastnými účtami v jednej banke, nemusí sa obávať dodatočnej dane, čo jej pomáha udržiavať efektívny manažment cash flow.
Sadzby transakčnej dane a ich dopad
Sadzba transakčnej dane sa odvíja od typu finančnej operácie:
- Bežné (debetné) transakcie na účte: 0,4 % z odchádzajúcej sumy, s maximálnym stropom 40 € na jednu transakciu.
- Výber hotovosti z účtu: 0,8 % z vyberanej sumy, bez horného limitu.
- Používanie platobnej karty: 2 € ročne.
- Preúčtované náklady súvisiace s vykonaním finančnej transakcie: 0,4 % zo sumy preúčtovaných nákladov, bez stanovenia maximálnej sumy. Ak daňovník vie preukázať sumu finančnej transakcie vzťahujúcej sa na činnosť daňovníka vykonávaná v tuzemsku, ktorú vykonala iná osoba ako daňovník a ktorú mu táto iná osoba preúčtovala, použije sa sadzba dane vo výške 0,4% zo sumy finančnej transakcie s maximálnym limitom 40 eur.
Tieto sadzby znamenajú, že podniky s veľkým objemom platieb pocítia daň najviac. Napríklad pri jednorazovej platbe 100 000 € sa síce uplatní maximálna daň 40 €, ale ak takýchto platieb firma uskutoční desiatky mesačne, celková daňová záťaž sa rýchlo zvyšuje. Naopak, pri bežných menších platbách ostane daň relatívne nízka, kým sa nedosiahne stanovený strop.
Platenie a zdaňovacie obdobie
Transakčná daň sa bude platiť prostredníctvom subjektov, ktoré sú platiteľmi dane (najmä bánk), priamo správcovi dane. Banka alebo iná finančná inštitúcia, ako platiteľ dane, vypočíta za príslušné obdobie sumu dane z transakcií klienta a túto sumu odvedie daňovému úradu.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, pri použití platobnej karty je zdaňovacím obdobím kalendárny rok, v ktorom bola platobná karta použitá. Zdaňovacím obdobím pri preúčtovaných nákladoch je kalendárny mesiac, v ktorom daňovník uhradil preúčtované náklady, súvisiace s vykonaním finančnej transakcie, pričom za úhradu sa považuje aj započítanie pohľadávok.
Zdaňovacím obdobím bude pravdepodobne kalendárny mesiac (resp. štvrťrok, ak by sa určil inak v zákone), čo znamená, že za transakcie napríklad v apríli 2025 musí byť daň odvedená do konca mája 2025. Pre uľahčenie prechodu na nový systém však zákon zavádza prechodné obdobie: za prvé tri zdaňovacie obdobia (apríl, máj a jún 2025) je povolené odviesť daň až do 31. júla 2025. Toto jednorazové predĺženie lehoty má pomôcť podnikateľom získať čas na adaptáciu - umožní im lepšie sa zorientovať v nových povinnostiach a zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov na úhradu dane za úvodné mesiace jej platnosti.
Transakčný účet: Povinnosť pre podnikateľov
Zákon zavádza povinnosť, aby mal každý podnikateľ zriadený osobitný transakčný účet určený na podnikateľské aktivity. Každý podnikateľský subjekt (či už ide o fyzickú osobu - živnostníka, alebo o firmu) si musí najneskôr do 31. marca 2025 zriadiť transakčný účet. Živnostník môže ale aj naďalej vykonávať platby cez osobný účet. Banky budú povinné tieto účty označovať ako transakčné a zabezpečiť, aby z nich bola transakčná daň správne odvádzaná. Znamená to napríklad, že ak podnikateľ uskutoční platbu zo svojho transakčného účtu, banka automaticky zaúčtuje príslušnú daň a postará sa o jej odvedenie štátu. Pre podnikateľa to znamená, že osobné účty nemôže ďalej používať na podnikanie, ale musí presmerovať všetky firemné príjmy a výdavky na nový transakčný účet.
Zavedenie transakčnej dane už viedlo k zahlteniu živnostenských úradov, keďže živnostníci si musia hromadne vybavovať výpis zo živnostenského registra na otvorenie podnikateľského účtu. Banky totiž pri zakladaní účtu vyžadujú tento dokument ako doklad o podnikateľskej činnosti. V dôsledku toho narastá počet žiadostí, čo vedie k predĺženým čakacím lehotám na úradoch aj pri elektronickom vybavovaní.
Transakčná daň a zahraničné subjekty
Transakčnú daň bude platiť aj zahraničný podnikateľ, pokiaľ má na Slovensku otvorený platobný (transakčný) účet a vykonáva cez neho podnikateľské transakcie. Ak však zahraničný podnikateľ využíva pre svoje podnikanie výhradne účet v zahraničí (mimo Slovenska), situácia sa mení. V takom prípade nie je zapojená slovenská banka ako platiteľ dane, takže povinnosť vypočítať a odviesť transakčnú daň prechádza na samotného zahraničného podnikateľa. Prakticky to znamená, že ak napríklad firma z Českej republiky predáva na Slovensku, ale platby prijíma a uskutočňuje cez český bankový účet, musí si sama sledovať transakcie súvisiace so slovenským podnikaním a prípadnú daň z nich odviesť slovenskej finančnej správe. Neprítomnosť slovenského účtu teda nezbavuje povinnosti - daň sa viaže na transakcie spojené s podnikaním na Slovensku. Ak sú však transakcie realizované cez slovenské účty, daň vyráta a odvedie banka. V prípade zahraničných účtov či pri preúčtovaní nákladov je však daňovník povinný vypočítať daň, vybrať ju od daňovníka a odviesť sám, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po zdaňovacom období s výnimkou odvodu dane za prvé tri zdaňovacie obdobia apríl až jún 2025. V rovnakej lehote je platiteľ dane povinný predložiť správcovi dane oznámenie o výške dane elektronicky na tlačive, ktorého vzor určí FR SR a uverejní ho na svojom webovom sídle.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Ako optimalizovať platby a znížiť dopad transakčnej dane?
Existuje niekoľko stratégií, ako minimalizovať dopad transakčnej dane na podnikateľské subjekty:
- Kumulovanie platieb: Namiesto viacerých menších transakcií je výhodnejšie zlúčiť platby do jednej väčšej, pokiaľ je to možné.
- Využívanie vnútrobankových prevodov: Ak má podnikateľ viac účtov v jednej banke, presuny peňazí medzi týmito účtami nie sú zdaňované.
- Platby platobnou kartou: Pri platbách kartou viazanou na transakčný účet sa neuplatňuje daň z každej jednotlivej platby - namiesto toho existuje len ročný poplatok 2 €.
- Vyhľadávanie alternatívnych platobných metód: Jednou z možností je využívanie moderných platobných prostriedkov, na ktoré sa transakčná daň nevzťahuje. Napríklad platby prostredníctvom digitálnych peňaženiek alebo kryptomien aktuálne nespadajú do systému transakčnej dane.
- Optimalizácia používania bankových účtov: Podnikateľ s viacerými účtami by mal zvážiť presun väčšiny operácií do jednej banky.
- Dôsledné využívanie výnimiek: Poznať a naplno využívať všetky zákonné výnimky je kľúčové.
- Plánovanie transakcií: Zavedenie interných pravidiel, aby sa napríklad pravidelné platby uskutočňovali naraz v jednom balíku, môže znížiť počet zdanených transakcií.
Celkovo platí, že informovanosť a proaktívne finančné riadenie umožnia podnikateľom eliminovať zbytočné výdavky spojené s transakčnou daňou.
Transakčná daň a startupy
Legislatíva o transakčnej dani neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenia, ktoré by oslobodzovali startupy či začínajúce firmy od tejto povinnosti. Pre startupy, ktoré často citlivo vnímajú akékoľvek dodatočné náklady, je dôležité túto skutočnosť zakomponovať do svojich podnikateľských plánov a finančných modelov. Napríklad pri získavaní investície alebo plánovaní cash flow by mali zohľadniť, že z každého výdavku z účtu odvedú ešte transakčnú daň. Rovnako by mali využiť všetky dostupné možnosti optimalizácie, aby dopad tejto dane na ich obmedzený rozpočet bol čo najmenší.
Dôsledky nedodržania povinností
Za nedodržanie povinností spojených s transakčnou daňou hrozia podnikateľom sankcie vo forme pokút a iných opatrení zo strany finančnej správy. Výška pokút závisí od povahy a závažnosti porušenia. Napríklad, ak by podnikateľ obišiel povinnosť používať transakčný účet a uskutočnil by nepovolenú platbu v hotovosti (mimo stanovených výnimiek), mohla by mu byť udelená pokuta. Okrem finančných pokút môže nedodržiavanie zákona viesť aj k ďalším následkom. Preto je v záujme podnikateľov nastaviť svoje procesy tak, aby transakčnú daň správne odvádzali a plnili všetky s tým spojené povinnosti.
Používanie viacerých bankových účtov
Podnikatelia, ktorí používajú viacero bankových účtov v rôznych bankách, budú musieť starostlivo koordinovať svoje finančné operácie. Transakčná daň vyžaduje, aby všetky podnikateľské platby prebiehali cez oficiálne transakčné účty. Pre takýchto podnikateľov bude kľúčové zabezpečiť, aby žiadna platba súvisiaca s biznisom neprebehla mimo transakčných účtov. Používanie osobných alebo iných nepodnikateľských účtov na firemné platby by bolo porušením pravidiel a vystavilo by firmu riziku sankcií a doplatenia dane. Jedným z možných prístupov je zvážiť zjednodušenie bankovej štruktúry - napríklad ponechať si iba nevyhnutný počet účtov alebo konsolidovať finančné operácie do jednej banky, pokiaľ je to možné. Tým sa minimalizuje administratíva a tiež sa dá využiť výnimka vnútrobankových prevodov (presuny v rámci účtov jednej banky nebudú zdanené).
Platby do zahraničia
Transakčná daň sa vzťahuje aj na platby, ktoré smerujú do zahraničia, pokiaľ sú realizované z transakčného účtu vedeného na Slovensku. To znamená, že ak slovenský podnikateľ posiela peniaze svojmu zahraničnému dodávateľovi alebo partnerovi priamo zo svojho slovenského podnikateľského účtu, táto odchádzajúca platba bude zdaňovaná rovnako ako domáca platba (0,4 % zo sumy, prípadne s uplatnením maxima 40 € na transakciu). Ak však podnikateľ využíva zahraničný účet (napríklad má účet v zahraničnej banke a odtiaľ posiela platbu do inej krajiny), situácia je odlišná. V takom prípade do procesu nezasahuje slovenský poskytovateľ platobných služieb, a preto banka daň nezrazí automaticky. To však neznamená, že daň sa neplatí: podnikateľ je povinný sám sledovať takéto transakcie a vypočítať a odviesť daň z tých platieb do zahraničia, ktoré sú spojené s jeho podnikaním na Slovensku. Zhrnuté, ak ide o platbu do zahraničia z transakčného účtu na Slovensku, daň sa uplatní automaticky.
Úverové vzťahy a transakčná daň
Na prijatie samotného úveru sa transakčná daň nevzťahuje. Keď banka poskytne firme úver a pripíše finančné prostriedky na jej účet, ide o príchod peňazí na účet podnikateľa (kreditnú transakciu), ktorá nie je predmetom dane - daň sa totiž vyberá len z debetných (odpísaných) súm. Iná situácia nastáva pri splácaní úveru. Keď podnikateľ zo svojho transakčného účtu uhradí mesačnú splátku úveru banke, dochádza k odpísaniu sumy z jeho účtu, a táto odchádzajúca platba už transakčnej dani podlieha. Každá splátka úveru sa teda bude považovať za zdaniteľnú transakciu s bežnou sadzbou (0,4 % z uhradenej sumy, maximálne 40 eur).
Podkapitalizácia: Skryté kapitálové zvýšenie?
Podkapitalizácia je metóda daňovej optimalizácie, pri ktorej materská spoločnosť poskytne dcérskej spoločnosti pôžičku za podmienok, ktoré nie sú trhové (napr. vyššia suma, ako dcérska spoločnosť potrebuje, alebo neštandardné úrokové sadzby). Cieľom je dosiahnuť daňové výhody, ktoré by neboli dostupné pri priamom kapitálovom vklade.
Motivácia pre podkapitalizáciu
Spoločnosť má v zásade tri možnosti, ako zvýšiť svoj kapitál:
- Pôžička z finančného trhu: Klasická pôžička alebo vydanie dlhopisov.
- Kapitálové financovanie: Vydanie nových akcií/podielov.
- Podkapitalizácia: Zvýšenie kapitálu prostredníctvom pôžičky od materskej spoločnosti, ktorá je následne reklasifikovaná na kapitál (equity capital).
Podkapitalizácia sa využíva, ak je pre spoločnosť výhodnejšie z daňových dôvodov financovanie prostredníctvom úveru namiesto kapitálového financovania.
Výhody podkapitalizácie
Podkapitalizácia môže priniesť nasledovné výhody:
- Zníženie dane z príjmov: Úroky z pôžičky sú daňovo uznateľné náklady, čím sa znižuje základ dane dcérskej spoločnosti.
- Presun zisku do materskej spoločnosti: Vyplácané úroky predstavujú presun zisku z dcérskej spoločnosti do materskej spoločnosti.
- Vyhnutie sa dani z dividend: V niektorých jurisdikciách sú dividendy zdaňované vyššou sadzbou ako úroky.
Riziká a legislatíva
Daňové orgány sa snažia odhaliť prípady, kedy je financovanie úverom zvolené namiesto kapitálového financovania z daňových dôvodov. Mnohé štáty majú zavedené pravidlá proti podkapitalizácii, ktoré obmedzujú odpočítateľnosť úrokov z pôžičiek od prepojených osôb.
Príkladom podkapitalizácie je situácia, kedy materská spoločnosť A poskytne dcérskej spoločnosti B pôžičku vo výške 100 000 eur, hoci dcérska spoločnosť reálne potrebuje len 10 000 eur. Zvyšok pôžičky alebo celá pôžička je potom preklasifikovaná na kapitálový vklad. Dcérska spoločnosť následne vypláca materskej spoločnosti vyššie úroky, ako sú bežné na finančnom trhu.
Úlohou štátov je predchádzať takejto daňovej optimalizácii vhodným legislatívnym rámcom. Každá jurisdikcia si môže zvoliť vlastnú definíciu prepojenosti spoločností a vlastné vzorce na určenie, či ide o podkapitalizáciu.
Podkapitalizácia na Slovensku
Slovenská republika zrušila predpisy o podkapitalizácii prijatím nového Zákona o dani z príjmov v roku 2003. Napriek tomu sa dajú aplikovať niektoré ustanovenia Zákona o dani z príjmov v prípade, ak dcérska spoločnosť vypláca úroky materskej spoločnosti za poskytnutý úver a tieto úroky sú vyššie ako úroky, ktoré by musela spoločnosť platiť v prípade, ak by dostala úver od inej spoločnosti ako materskej. V takom prípade sa aplikuje tzv. transferové oceňovanie, ktoré však nepreklasifikuje úvery na dividendy ako to je v prípade ustanovení o podkapitalzácii, ale daňový základ tejto spoločnosti sa zvýši o rozdiel medzi úrokmi vyplácanými materskej spoločnosti a úrokmi trhovými.
Účtovanie úverov a pôžičiek
Nedostatok vlastných peňažných prostriedkov sa účtovné jednotky snažia preklenúť prostredníctvom úverov, pôžičiek alebo rôznych iných finančných výpomocí. Medzi najčastejšiu formu získania peňažných prostriedkov patria bankové úvery, krátkodobé alebo dlhodobé. To znamená, že účtovná jednotka požiada o úver príslušnú banku, ktorá peňažné prostriedky požičia za určitú finančnú odmenu - úrok. Okrem bankových inštitúcií si môže účtovná jednotka požičať peňažné prostriedky aj od spoločníkov, od účtovných jednotiek v skupine (materská účtovná jednotka a dcérske účtovné jednotky), prípadne od iných účtovných jednotiek alebo peňažné prostriedky získa prostredníctvom vydaných dlhopisov. Ak účtovné jednotky požiadajú o pomoc banky, hovoríme o úveroch, ak požiadajú o pomoc spoločníkov, materskú účtovnú jednotku, dcérsku účtovnú jednotku, prípadne iné účtovné jednotky, hovoríme o pôžičkách alebo o finančných výpomociach. Aj v týchto prípadoch účtovná jednotka za požičanie peňažných prostriedkov vypláca úrok.
Z pohľadu účtovného úvery, ale aj pôžičky predstavujú pre účtovnú jednotku záväzok. Pre účtovanie záväzkov v postupoch účtovania platia určité pravidlá.
Členenie záväzkov
Podľa § 12 ods. 2 Postupov účtovania pre podnikateľov záväzky účtovnej jednotky sa z časového hľadiska členia na dlhodobé záväzky a krátkodobé záväzky. Dlhodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je dlhšia ako jeden rok. Krátkodobý záväzok je záväzok, ktorého dohodnutá doba splatnosti alebo vyrovnania iným spôsobom pri vzniku účtovného prípadu je najviac jeden rok.
Podľa § 12 ods. 4 Postupov účtovania dohodnutá doba platnosti záväzkov je doba dohodnutá v zmluve alebo iným spôsobom, v ktorej sa majú záväzky splatiť. Podľa dohodnutej doby splatnosti sa záväzky účtujú pri vzniku účtovného prípadu na príslušné syntetické účty (krátkodobých alebo dlhodobých záväzkov).
Podľa § 12 ods. 5 Postupov účtovania zostatková doba splatnosti záväzkov je doba, ktorá sa rovná rozdielu medzi dohodnutou dobou splatnosti a dňom, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
Z uvedeného vyplýva, že záväzky sa už pri svojom vzniku zaúčtujú podľa dohodnutej doby splatnosti. Krátkodobé záväzky sa účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy alebo v účtovej triede 2 - Finančné účty. Dlhodobé záväzky sa účtujú na účty účtovej triedy 4 - Kapitálové účty a dlhodobé záväzky. Záväzky, ktoré boli pri vzniku dlhodobé, sa v súvahe vykazujú podľa zostatkovej doby splatnosti. Zostatková doba splatnosti sa zisťuje pri inventarizácii záväzkov ku dňu zostavenia účtovnej závierky tak, že sa preverí ukončenie doby splatnosti každého pôvodne dlhodobého záväzku. Ak sa splatnosť záväzku (úveru), ktorý bol pri vzniku dlhodobý, ukončí v nasledujúcom účtovnom období, vykáže sa v súvahe ako krátkodobý. Za tým účelom sa pri uzavieraní účtovných kníh zostatok syntetického účtu dlhodobého záväzku (úveru) prevedie na osobitný analytický účet vytvorený k syntetickému účtu dlhodobého záväzku a v súvahe sa vykáže ako krátkodobý záväzok (úver), pričom zostatok dlhodobého záväzku (úveru) v účtovníctve sa nepreúčtováva na krátkodobé účty záväzkov (úverov), v účtovníctve zostáva aj naďalej zaúčtovaný na účte dlhodobých záväzkov (úverov), tak ako bol zaúčtovaný pri svojom vzniku. Význam vykazovania záväzkov v súvahe podľa zostatkovej doby splatnosti spočíva v tom, že takto vykázané dlhodobé záväzky poskytujú informácie o zúčtovacích vzťahoch účtovnej jednotky a majú vysokú vypovedaciu schopnosť najmä pri hodnotení finančnej situácie podniku a predovšetkým jeho okamžitej likvidity.
Príklad: Účtovná jednotka má dlhodobý záväzok - úver v banke, ktorý bol zaúčtovaný pri vzniku účtovného prípadu na účte 461.100 - Bankové úvery (úver prijatý v roku 2006, splatný v roku 2009). Ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa musí preverovať splatnosť tohto záväzku. Keďže v účtovnom období roka 2009 má byť úver splatený, pri zostavovaní účtovnej závierky za rok 2008 sa musí tento záväzok v súvahe vykázať ako krátkodobý; preto účtovná jednotka zostatok tohto záväzku preúčtuje z pôvodného účtu 461.100, kde účtovná jednotka mala zaúčtovaný dlhodobý úver, na účet 461.200 z dôvodu vykázania zostatku tohto účtu ako krátkodobého záväzku v súvahe, teda ku dňu zostavenia účtovnej závierky za účtovné obdobie roka 2008 zostatok tohto účtu nebude vykázaný v súvahe na r. 113 ako dlhodobý záväzok (bankové úvery dlhodobé), ale na r. 114 súvahy (bežné bankové úvery) ako krátkodobý záväzok.
Účtovanie krátkodobých bankových úverov
Podľa § 46 ods. 3 Postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 23 sa účtujú krátkodobé bankové úvery poskytnuté najdlhšie na dobu jedného roka, najmä preklenovacie úvery, ak sa neúčtovali v rámci bežného účtu, krátkodobé úvery poskytnuté na základe eskontovaných zmeniek, postúpených hypotekárnych záložných listov. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých účtovnou jednotkou otvorených účtov bankových úverov.
Podľa § 47 ods. 4 Postupov účtovania na účte 231 - Krátkodobé bankové úvery sa účtujú úvery poskytnuté bankou na čas jedného roka a kratšie so súvzťažným zápisom na ťarchu účtu 221 - Bankové účty. Ak uhradí banka platobný doklad priamo z bankového úveru, účtuje sa poskytnutý úver vo výške vykonanej úhrady v prospech príslušného bankového úveru so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu záväzku, napríklad účtu 321 - Dodávatelia.
Účtovanie dlhodobých bankových úverov
Podľa § 61 ods. 1 Postupov účtovania na účtoch účtovej skupiny 46 - Bankové úvery sa účtujú bankové úvery, ktoré majú dlhodobý charakter. Dlhodobým charakterom bankového úveru sa rozumie obdobie dohodnutej doby splatnosti dlhšie ako jeden rok. Rovnako sa tu účtujú dlhodobé bankové úvery, ktoré sa poskytujú pri eskonte zmeniek. Analytické účty sa vedú podľa jednotlivých úverov poskytnutých účtovnej jednotke a podľa jednotlivých bánk.
#
tags: #materská #spoločnosť #poskytne #hotovosť #pre #dcérsku