Tento článok sa zameriava na históriu a súčasnosť obcí Petrová a Davidov, s osobitným dôrazom na Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Petrovej. Tiež sa dotkneme niektorých aspektov školstva a kultúrneho života v regióne.
Dobrovoľný hasičský zbor Petrová: Pilier komunity
Dobrovoľný hasičský zbor v Petrovej má bohatú históriu, ktorá sa začala písať už v období Rakúsko-Uhorska.
Od hasičskej čaty k modernému zboru
Predchodcom DHZ bola hasičská čata a hasičský oddiel, založené v roku 1894 v rámci organizovaného hasičstva Šarišskej župy. Hasičská čata pod vedením učiteľa Petra Takáča zasahovala aj v susednej Fričke. Podobné poslanie mal aj hasičský oddiel s veliteľom farárom Štefanom Gojdičom. Čata a oddiel organizačne patrili pod XXVIII. Gaboltovskú stolicu.
Samotný DHZ bol založený v roku 1924. V 30. rokoch 20. storočia patril s 53 členmi k veľkým hasičským zborom v okrese. Prvý známy výbor DHZ je z roku 1938, kedy bol predsedom Teodor Dudinský, veliteľom Mikuláš Čač a podveliteľom Michal Goban.
Krízové obdobia a obnova
K poklesu členskej základne došlo v roku 1945, kedy mal zbor len 12 členov. V roku 1948 fungoval výbor v zložení: predseda Peter Gajdoš, podpredseda Vasiľ Židišin, veliteľ Michal Chovanec, tajomník Dionýz Petrík a pokladník Mikuláš Čač. Peter Gajdoš zostal vo funkcii predsedu aj po organizačných zmenách v roku 1954. V tomto období zbor zápasil s nedostatočným materiálno-technickým vybavením.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Obrat nastal v roku 1956, kedy bola postavená nová požiarna zbrojnica s finančným nákladom 50 tisíc Kčs a v roku 1957 bola dodaná nová motorová striekačka. Pripravenosť a pohotovosť požiarneho družstva bola preverená v roku 1964, keď zasahovalo pri požiaroch v Fričke a Kružlovskej Hute.
Vedúce osobnosti a súčasnosť
Od roku 1959 funkciu predsedu hasičského zboru postupne vykonávali Juraj Juročko, Mikuláš Renčko, Vasiľ Židišin, Ján Kost, Ján Drechsler a Michal Petreň. Mikuláš Renčko vykonával funkciu viac než 20 rokov. V súčasnosti funkciu predsedu zabezpečuje Ing. Peter Sterančák, veliteľom a pokladníkom je Ing. Miroslav Šveda ml. V súčasnej dobe má DHZ Petrová 34 členov.
Zásahy a tragické udalosti
V obci Petrová bolo zaznamenaných viacero požiarov. V roku 1992 vypukol z nezistených príčin v nočných hodinách požiar v dome Petra Demianoviča. V tom čase na pôjde spali dvaja chlapci, Peter Stečkanin a Jozef Minarič, ktorí pri požiari zahynuli.
V roku 1996 sa v obytnom dome M. Gobana vznietil komín. V apríli 2003 vypukol požiar na Pravoslávnej fare, kde na dome zhorela strecha, stodola a auto. Susedovi Virostkovi zhorela stodola a dreváreň. Príčinou požiaru bolo podpálenie stodoly neznámym páchateľom. Pri požiari zasahovali profesionálni hasiči s pomocou dobrovoľných hasičov z Petrovej. V roku 2007 vznikol požiar v garáži pri rodinnom dome Stanislava Fedorša. Požiar vznikol pri oprave osobného auta a v garáži sa nachádzali acetylénové bomby, ktoré sa vznietili a poškodili garáž a rozbili okná na susednom dome.
Obec Davidov: História a vývoj
Obec Davidov sa nachádza na severozápade Východoslovenskej nížiny v Podslanskej pahorkatine, rozčlenenej potokom Oľšava. Obec sa zaraďuje medzi potočné dediny.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Vývoj názvu a prvé zmienky
Prvý najstarší písomne doložený názov obce sa objavuje v roku 1361 pod názvom Dauidhaza. Názov dedinky Davidov prešiel rôznymi zmenami. K roku 1399 obec poznáme pod názvom: Dauidwagasa, roku 1458 ako Dewith. Prvá písomná zmienka je v dokumentoch z obdobia Žigmundovcov, kde bolo potvrdené vlastníctvo Rozgoniho, ktorý už v roku 1327 viedol spor o majetok v Davidove s Nekcheyovcami. Podľa historika Csánkiho v blízkosti Davidova v roku 1268 sa spomínalo posvätné miesto „Sz Gyorgy“ v preklade Svätý Juraj, ktoré bolo v 15. storočí spustošené.
Vlastnícke vzťahy a vojnové udalosti
Obec Davidov bola do 17. storočia príslušenstvom hradného panstva Čičva, obec v roku 1402 patrí Rozgonyi-ovcom. Vojnové hrôzy v rokoch 1490-1492 zbedačili slovenské mestečká a dediny natoľko, že poddaní opúšťali svoje domovy a hľadali živobytie inde. Roku 1493 sú v obci zemepáni Tárczay, Kapi, Csire. Koncom 15. storočia sa obec vyľudnila. V roku 1556 obec mala 2 porty a 3 želiarov. Roku 1585 patrí vranovskému panstvu a rodinám Báthory, Rákoczy, Soós a ďalším (Csáky, Barkószy, Szirmay, Vladár a i.). K roku 1850 majiteľmi obce boli tí istí ako v Banskom (t.j. Rodiny Soós, Kandó, Szirmay, Bernáth, Nemethy, Vladár). V 19. storočí pribudla aj rodina Hercegovcov.
Školstvo a náboženský život
Najstarší údaj o škole v Davidove je z roku 1767, kedy už bola škola v obci, čo dosvedčuje o dobrom postavení obce a o tom, že tu nešlo o podradnú obec, keď už v tom čase mala školu. Väčšina škôl bola gréckokatolíckych. Obec Davidov má už v roku 1428 drevený kostol, ktorý je doložený o desať rokov skôr ako v obci Sačurov (1438). V tomto čase išlo o gréckokatolícke slovanské-slovenské obyvateľstvo. Murovaný kostol sv. Michala Archanjela bol z roku 1780. V obci bola gréckokatolícka farnosť. Rímskokatolícke obyvateľstvo sa vedie od roku 1769, vedie sa ako filiálka obce Sačurov s obcou Banské Cabov, Kamenná Poruba, Lomnica.
20. storočie a súčasnosť
Podľa sčítania ľudu z roku 1940 mala obec Davidov 753 obyvateľov. Dňa 24. novembra 1944 bolo vydané nariadenie na evakuáciu obyvateľov obce Davidov na deň 26. novembra 1944. Dňa 16. decembra 1944 bol Davidov oslobodený od nepriateľa. Obec bola oslobodená 16. decembra 1944, ale obec aj naďalej bola vo frontovej línií celých 7 týždňov. V obci bolo spalených 111 domov a čiastočne zničených 41 domov. Od začiatku roku 1953 bola zahájená autobusová doprava do obce. V roku 1959 bolo zavedené v obci elektrické osvetlenie. K záveru roku 1959 obec Davidov nastúpila cestu spoločného hospodárstva JRD. V roku 1960 bol v obci Davidov zavedený rozhlas. V roku 1967 sa započalo s výstavbou školy, ukončená v roku 1970. V roku 1969 bola ukončená výstavba MNV-KD.
Obecné symboly a prírodná pamiatka
Obecné symboly a vlajka boli schválené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky predsedom Heraldickej komisie dňa 15. júna 1998 a boli zapísané v Heraldickom registri pod signatúrou D-92/98 v tejto podobe: „v modrom štíte na zelenej oblej pažiti dva strieborné jelene so striebornou zbrojou“. Ako podklad na schválenie obecného erbu slúžil historický odtlačok obecnej pečate z roku 1787, ktorý bol objavený v Štátnom archíve v Budapešti. O bohatej histórii obce svedčí aj ďalší odtlačok obecnej pečate z roku 1878, ktorý bol nájdený v Zemplínskom archíve v Ujhelyi /Sátoraljaújhely/. Symboly novšej obecnej pečate tvorí „nad močiarom letiaca divá kačka“ a na listine je podpísaný vterajší richtár obce Ján Petrik. Obecné zastupiteľstvo po zvážení všetkých prekladaných materiálov rozhodlo pre historicky starší erb. Prírodná pamiatka „Zapikan“ bola vyhlásená rozhodnutím Okresného úradu pre Životné prostredie zo dňa 27. januára 1993 ako chránený prírodný výtvor. Od roku 1995 bol v zmysle Zákona č. 287/1994 Z.z. Zapikan predstavuje impozantnú roklinu Komorského potoka s bralnými formami, podomletými prevismi a vodopádom na 3 m terénnom stupni. Celá roklina je vedecky náučná lokalita v strednej časti Slánskych vrchov.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Vzdelávanie a aktivity v regióne
V kontexte vzdelávania a aktivít v regióne je dôležité spomenúť aj rôzne združenia a inštitúcie, ktoré sa venujú rozvoju detí a mládeže. Združenie maďarských rodičov na Slovensku aktívne podporuje vzdelávanie v maďarskom jazyku a prevádzkuje rôzne školy a materské školy v regióne. Medzi ne patria napríklad:
- Gymnázium Ármina Vámbéryho s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede
- Cirkevná základná škola reformovanej kresťanskej cirkvi s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná škola s materskou školou s vyučovacím jazykom maďarským v Trsticiach
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Alberta Molnára Szencziho v Senci
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským v Okoči
- Základná škola s materskou školou Petra Pázmánya s vyučovacím jazykom maďarským
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským na Októbrovej ulici
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským na ulici
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským na Brnenskom námestí
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským na Sídlisku Budúcnosť
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským v Čiernom Brode
- Katolícka spojená škola F.
- Spojená škola, Námestie sv. Štefana 1533/3, Dunajská Streda s org. zložkami: ŠZŠ s VJM, Praktická škola s VJM
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským na L. N.
- Základná škola Györgya Dénesa s vyučovacím jazykom maďarskym
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Padáň
- Základná škola Františka Rákócziho II. s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná umelecká škola
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským J. A.
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským v Patinciach
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským vo Veľkých Dvorníkoch
- Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Malé Dvorníky
- Základná škola s materskou školou Árpáda Fesztyho s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná škola - Alapiskola Holiša
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským na Eötvösovej ulici
- Základná škola Sándora Petőfiho s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná škola s materskou školou, Kravany nad Dunajom
- Cirkevná základná škola Pála Palásthyho s vyučovacím jazykom maďarským
- Základná škola Štefana Koháriho II. s vyučovacím jazykom maďarským
- Spojená škola Námestie sv.
- Materská škola - Óvoda, Ul.
- Základná škola Jánosa Aranya s vyučovacím jazykom maďarským, Okoč
- Materská škola s vyučovacím jazykom maďarským - Óvoda, Ul. J.
Tieto inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu v zachovávaní kultúrneho dedičstva a poskytovaní kvalitného vzdelávania pre maďarskú komunitu na Slovensku.
Vianočné trhy v Ochodnici: Príklad komunitného života
Ako príklad aktívneho komunitného života možno uviesť Vianočné trhy v Ochodnici, ktoré sa konali v roku 2025 už po siedmykrát. Návštevníci si mohli zakúpiť ručne vyrábané ozdoby, šperky, sviečky, vianočné dekorácie či tradičné drobnosti z dielní miestnych remeselníkov. O kultúrnu časť popoludnia sa postarala spevácka skupina Seniorka, folklórny súbor Kýčera a dychová hudba Ochodničanka.