Úvod
Spolupráca medzi materskou školou, rodičmi a učiteľmi je základným kameňom úspešného rozvoja dieťaťa. Vstup dieťaťa do materskej školy predstavuje významnú udalosť v živote rodiny, ktorá so sebou prináša zmenu identity dieťaťa a začiatok jeho socializácie v inštitucionálnom prostredí. Táto spolupráca zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia a uľahčuje adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Príspevok sa zameriava na význam vzájomnej kooperácie rodiny a materskej školy, najmä v kontexte adaptácie dieťaťa na prostredie materskej školy. Analyzuje možné prekážky spolupráce a zdôrazňuje dôležitosť aktívnej participácie rodičov.
Význam spolupráce rodiny a materskej školy
Participácia rodičov a učiteľov na vzájomnej spolupráci pôsobí priaznivo na rozvoj dieťaťa. Úspešný nástup dieťaťa do školského prostredia je dlhodobý proces, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov, vrátane osobnostných charakteristík dieťaťa, prístupu učiteľa a prístupu rodiča. Podľa J. Majerčíkovej (2015) je nástup dieťaťa do materskej školy emocionálne náročný nielen pre dieťa, ale aj pre samotných rodičov. Rodičia majú obavy z novej etapy v ich rodinnom živote.
Jednotnosť výchovného pôsobenia
Spolupráca medzi rodinou a materskou školou zabezpečuje jednotnosť výchovného pôsobenia, čo je kľúčové pre harmonický rozvoj dieťaťa. Ak sú hodnoty a prístupy v rodine a v materskej škole zosúladené, dieťa sa cíti istejšie a bezpečnejšie.
Úspešná adaptácia dieťaťa na nové prostredie
Spolupráca rodiny a materskej školy uľahčuje úspešnú adaptáciu dieťaťa na nové prostredie. Ak rodičia aktívne komunikujú s učiteľmi a zapájajú sa do diania v materskej škole, dieťa sa cíti podporované a má väčšiu istotu pri prekonávaní prekážok.
Včasná intervencia
Význam spolupráce rodiny a materskej školy spočíva aj vo včasnej intervencii. Ako uvádza T. Ustohalová (2008, s. 23), „vzájomná kooperácia umožňuje zisťovať špeciálne potreby dieťaťa, ktoré sa môžu prejaviť v adaptačnom období. Ich správna identifikácia uľahčuje začlenenie dieťaťa do materskej školy, zahŕňa úpravu podmienok prostredia, činností, prístupu“.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Rozvoj kompetencií učiteľa
Nórske kurikulum zaraďuje medzi prioritné ciele vzdelávacích inštitúcií rozvoj kompetencií učiteľa pre spoluprácu. E. Westergård (2013) rozdelila žiaduce kompetencie učiteľa na individuálne a kolektívne. Medzi individuálne kompetencie zaraďuje vzťahové (schopnosť nadviazať vzťah s rodičom), odborné (identifikácia potrieb detí), pedagogické (otázky intervencie), osobnostné (pozitívny vzťah k deťom, rodičom) a komunikatívne kompetencie (schopnosť nadviazať komunikáciu s rodičom). Kolektívne kompetencie sa týkajú vedenia školy, ako podnecuje rodičov k spolupráci.
Zlepšenie sebavedomia učiteľa
V. Gulevska (2018) uvádza, že spolupráca ovplyvňuje aj samotného učiteľa, teda vedie k zlepšeniu sebavedomia, spokojnosti so svojou prácou, sebaúcte.
Faktory ovplyvňujúce spoluprácu
Spoluprácu medzi rodinou a materskou školou ovplyvňujú rôzne faktory, ktoré súvisia so školským aj rodinným prostredím.
Prístup učiteľa
Ďalším, avšak nie menej dôležitým determinantom vstupu dieťaťa do materskej školy je samotný prístup učiteľa (Hvozdík, J., 2017, s. 117). Prvotným podnetom pre spoluprácu je prístup učiteľa, ktorý z časti determinujú individuálne dispozície pre učiteľskú rolu. Podľa V. Kurincovej (2001) by mal učiteľ neustále rozvíjať svoju kooperatívnu kompetenciu, prostredníctvom ktorej aktivizuje rodičov k nájdeniu partnerského vzťahu k školskému prostrediu.
Prístup rodiča
S. Koťátková (2008) uvádza, že podstatným faktorom vstupu dieťaťa do materskej školy je aj prístup rodiča, ktorý si často neuvedomuje významnosť tejto zmeny. Aj rodičia by sa mali postupne pripravovať na odlúčenie od dieťaťa, pretože väčšiu časť dňa bude tráviť v materskej škole. Spoluprácu determinujú odlišné prístupy rodičov, ktoré sú kreované osobnými skúsenosťami so školským prostredím, socioekonomickým statusom rodiny, ako aj osobnostným naladením rodiča pre kooperáciu, angažovanosť, komunikáciu (Majerčíková, 2011).
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Komunikácia
Komunikácia učiteľa s rodičom by mala byť zrozumiteľná, vecná, bez odborných a cudzích slov, s citlivým prístupom a rešpektom (Ustohalová, T., 2008, s. 23), nedirektívna, nekritická, ale dôverná (Koťátková, S., 2006, s. 321), rozhovor musí byť efektívny, pripravený, konkrétny, pohotový, pozitívny (Podhájecká, M., Miňová M., 2006, s. 279). Možno súhlasiť s V. Sylaj a A. Sylaj (2020, s. 105), podľa ktorých „komunikácia medzi učiteľom a rodičom je posilňujúcim alebo oslabujúcim faktorom spolupráce“.
Osobné stretnutie s učiteľom
J. Kropáčková (2017) analyzovala determinanty ovplyvňujúce spoluprácu rodiny a materskej školy. Z jej výskumu vyplynulo, že rodičia považujú za najvýznamnejší impulz pre spoluprácu osobné stretnutie s učiteľom ešte pred vstupom dieťaťa do materskej školy. Rovnako podstatným determinantom spolupráce sa javila vzájomná dôvera, ústretové jednanie, otvorená komunikácia, neformálne typy spolupráce, t.j. pravidelný rozhovor s učiteľom, príležitostné stretnutia s ostatnými rodičmi, zapojenie rodičov do školských akcií.
Zmeny v spoločnosti
Súčasné chápanie spolupráce úzko súvisí so spoločensko-politickými zmenami. Tradičná rodina podľahla zmenám, ako píše J. Majerčíková (2011), demokratizácia a zrovnoprávnenie rodinných vzťahov, pluralizácia rodinných štruktúr a výchovných postupov prispeli k súčasnej modernej rodine. Premeny rodiny ovplyvnili aj postmoderné chápanie spolupráce rodiny a materskej školy, ktorá na jednej strane disponuje pestrými spôsobmi komunikácie, na druhej strane ochudobňuje nástroje socializácie, t.j. absentuje disciplína a autorita v prostredí školských zariadení.
Bariéry spolupráce
Spoluprácu v materskej škole oslabujú viaceré elementy, ktoré súvisia so školským i rodinným prostredím.
Nesprávne presvedčenia rodičov
Ako prvé je nesprávne presvedčenie rodičov, že materská škola nie je podstatná, veď dieťa sa v nej iba „hrá“. Ľ. Verbovanec, S. Krásna (2014, s. 68) upozorňujú, že „už v materskej škole sa tvorí a formuje vzťah k učeniu a komplexne ku škole, čo sprevádza dieťa po celý život“. T. Slezáková (2012) zdôrazňuje, že materská škola vplýva na školskú pripravenosť dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Zaneprázdnenosť rodičov
Podľa S. Kovienė (2020) spoluprácu učiteľa a rodičov v súčasnosti ovplyvňuje zaneprázdnenosť rodičov.
Pasivita rodičov
Výskum Gulevskej (2018) zameriava pozornosť na sporadické a slabé zapojenie rodičov do fungovania školských zariadení, čo je možné označiť za jednu z bariér spolupráce. Medzi hlavné príčiny pasivity rodičov, vo vzťahu k spolupráci s materskou školou, patrí neochota obetovať svoj čas na zlepšenie obojstranného partnerstva, t.j. rodičia vnímajú spoluprácu ako nutnosť, ktorej vyhraňujú miesto na informatívnych stretnutiach, ako napr. rodičovské združenie. Účasť rodičov na plánoch školy či spoločných akciách je alarmujúco nízka.
Zmena intímnych väzieb v rodinách
Ako uvádza C. R. Keyes (2000, s. 107), „neúspešnosť spolupráce môže byť spôsobená aj zmenou intímnych väzieb v rodinách, ktoré sú ovplyvnené využívaním mobilov a technológií, kultúrou, zvýšenou zložitosťou vzťahov, rolí, funkcií, čo v konečnom dôsledku komplikuje spoluprácu“.
Nedostatok motivácie
M. Orell a P. Pihlaja (2020) pripomínajú, že ak je účelom kooperácie iba podpora dieťaťa, aby sa adaptovalo na požiadavky materskej školy, potom môžeme hovoriť o absencii motivácie pre rodičov k spolupráci. Rodičia musia vnímať, že ich aktívna účasť na dianí inštitucionálnej výchovy napomáha riešiť školské problémy, zároveň umožňuje vznik priateľských štruktúr medzi rodičmi, ktoré sú charakteristické vzájomnou podporou.
Odlišný hodnotový kódex rodiny
Ako významné úskalia úspešnej spolupráce rodiny a materskej školy sa javia prekážky, spôsobené odlišným hodnotovým kódexom rodiny.
Sociálno-ekonomické podmienky rodiny
A. Rönkä a S. Perälä-Littunen (2021) na základe použitia kvalitatívnych metód skúmania zistili, že učitelia sú sklamaní a frustrovaní zo spolupráce s rodičmi. Podľa učiteľov sú rodičia demotivovaní, neochotní, bez záujmu. Medzi bariéry spolupráce zaraďujú sociálno-ekonomické podmienky rodiny, ktoré môžu prispieť k vzniku ľahostajného postoja učiteľov k rodinám s nižším socioekonomickým statusom, t.j. rodič nie je rovnocenným partnerom pre učiteľa. Vzniká priepasť medzi domovom dieťaťa a školským prostredím.
Tichá nespokojnosť rodičov
K. Pulišová (2017) skúmala bariéry spolupráce medzi rodičmi a učiteľmi. Zistenia poukazujú na skutočnosť, že podľa učiteľov sú nedostatočné interakcie spôsobené pasivitou a nezáujmom zo strany rodičov. Naopak, ani veľmi aktívny rodič nie je považovaný za vhodného adepta na efektívnu spoluprácu, z dôvodu kladenia nadmerných požiadaviek na prácu učiteľa. Kvalitatívne šetrenie poukazuje na najvýraznejšiu bariéru spolupráce z pohľadu učiteľov, a tou je tichá nespokojnosť rodičov. Učiteľ nemá možnosť zistiť, z čoho nespokojnosť pramení, čo v konečnom dôsledku ohrozuje jeho pozíciu a meno v spoločenskom ponímaní.
Nové požiadavky na učiteľskú rolu
U.-D.K Baeck (2015) uvádza, že spoluprácu sťažujú stále nové požiadavky na učiteľskú rolu, aj keď učiteľ môže prikladať spolupráci významné miesto v hodnotovom rebríčku (pri časovej tiesni je učiteľ nútený venovať obmedzený čas rodičom i vzájomnej spolupráci).
Asymetrický vzťah medzi učiteľom a rodičom
T. Vuorinen (2020) prostredníctvom výskumných šetrení zistila, že rodičia detí materských škôl sa snažia nadväzovať dôveryhodné, až osobné vzťahy s učiteľom. Medzi súčasné bariéry spolupráce autorka zaraďuje postoj rodiča a jeho neochotu spolupracovať. Rodičia definujú vzťah s učiteľom ako asymetrický, pretože pedagóg disponuje cennými a odbornými informáciami. Rodičia zdôrazňujú potrebu cítiť sa bezpečne, keď zdieľajú informácie o sebe, svojom súkromí, svojej rodine.
Odlišné pedagogické a rodičovské prístupy
Ako dopĺňa L. J. Epstein (1995), medzi bariéry spolupráce patria odlišné pedagogické a rodičovské prístupy. Oddelená sféra vplyvu je typická pre rodiča, ktorý prenecháva výchovu a vzdelávanie dieťaťa na vzdelávaciu inštitúciu, pretože on už svoju „prácu“ odviedol. Na druhej strane stojí učiteľ, ktorý presadzuje seba ako hlavného aktéra edukácie, odmieta prítomnosť a participáciu rodiča na edukačnom procese.
Aktivity na podporu spolupráce
Školy môžu organizovať rôzne aktivity na podporu spolupráce s rodičmi.
Pravidelné triedne stretnutia
V pedagogickej praxi sa stretávame s viacerými druhmi pravidelných triednych stretnutí. Minimálna verzia je zvyčajne stanovená v minimálnom programe učiteľa školy, daná ročným plánom školy. Počas školského roka sa rodičia stretávajú s učiteľmi na rodičovských stretnutiach, kde sa otvorene rozprávajú o výsledkoch práce žiakov. Individuálne problémy jednotlivých žiakov sú diskrétne rozobrané mimo diskusie v celej skupine. Pomenúvajú sa niekedy aj riešia problémy nastolené rodičmi a učiteľmi. Dôležitou súčasťou stretnutia je vytvorenie neformálnej atmosféry.
Individuálne konzultácie
Možnosť dozvedieť sa o výsledkoch práce žiakov majú rodičia aj v individuálnom rozhovore s učiteľom počas konzultačných hodín. Uskutočňujú sa v stanovenom termíne dvakrát - trikrát ročne. V dôvernej atmosfére sa učitelia a rodičia pokúšajú spolu hľadať formy podpory výkonov detí. Zvyčajne sú stretnutia organizované po predchádzajúcej dohode presnej hodiny stretnutia. Pre celú triedu sa konzultácie uskutočnia v priebehu 2-3 dní. Iná forma je pravidelne stanovený deň a čas na triedne konzultácie v čase vyhovujúcom rodičom (napr. prvý utorok v mesiaci (od 16.00 - do 18.00 hod.). Na druhom stupni základnej školy prebiehajú konzultácie pre všetky triedy v jeden deň. Býva to v období klasifikačných porád. V tento deň rodičia navštevujú jednotlivých vyučujúcich.
Oslavy učenia
Na oslavách učenia majú rodičia možnosť oboznámiť sa s metódami práce v triede a s dosiahnutými výsledkami. Najčastejšie po ukončení tematického celku učiva alebo časti celoročnej témy žiaci prezentujú, ako učivo zvládli, čo všetko sa naučili. Svoju šikovnosť, získané zručnosti i vedomosti uplatňujú pri riešení rôznych úloh, pri ktorých často spolupracujú aj s rodičmi. Zážitkovým spôsobom rodičia spoznávajú napr.
Triedne konferencie
V niektorých triedach (nielen pre mimoriadne nadané deti) študujú žiaci v celom školskom roku, niekoľko mesiacov tému, riešia problém, ktorý si zvolili podľa vlastného záujmu. Výsledky svojho bádania spracúvajú do záverečnej práce. Deti vytvárajú rôzne: produkty, obrazy, trojrozmerné makety, divadelné predstavenia alebo spracujú prezentáciu v PowerPointe. Záverečnú prácu následne odprezentujú na celotriednom stretnutí, triednej konferencii s rodičmi alebo na celoškolskej výstave.
Otvorené hodiny
V riadnom vyučovacom čase vo vybraných dňoch sú rodičia a ďalší záujemcovia pozývaní pozorovať vyučovanie v triede. Ide o zážitkovú formu poznávania učebných metód a štýlu učiteľa v triede. V mnohých, hlavne menších školách, sú otvorené dvere pre rodičov denne. Otvorené hodinysú tiež súčasťou vnútroškolského vzdelávania.
Tvorivé dielne
Deti s rodičmi spoločne pracujú v skupinách na rôznych aktivitách, spoločne diskutujú a hľadajú postupy riešenia problémov. Tvorivé dielne sa najčastejšie uskutočňujú v rámci školského klubu v období pred vianočnými, veľkonočnými sviatkami, Valentínom a pod. Rodičia spolu s deťmi vyrábajú ozdoby a predmety určené na slávnostnú výzdobu školy, bytu, domu počas sviatočných dní. Produktom tvorivých dielní môžu byť aj tematické básne, poviedky či iné literárne útvary. Rodičia majú možnosť vybrať si charakter tvorivej aktivity, čas a dĺžku trávenia času v dielni podľa vlastného záujmu a časových možností. Obdobie tvorivých dielní trvá obyčajne tri až štyri dní.
Tematické workshopy
Tematické workshopy pre rodičov môžu tiež súvisieť s práve preberaným učivom v triede (bývajú zakomponované do celoročnej, celoškolskej témy). Prispievajú k prehĺbeniu, rozšíreniu učiva a jeho spojenia s reálnym životom.
Športové dni a olympiády
Športový deň alebo popoludnie, kedy rodičia súťažia spolu s deťmi v rôznych zaujímavých športových disciplínach (napr. beh v dvojici so zviazanými nohami, naplnenie pohára s vodou nosením vody lyžičkou …). Výsledky sú v závere podujatia vyhodnotené a rozdávajú sa aj naozajstné medaily. Olympiády sa uskutočňujú najmä v triedach na prvom stupni v mesiacoch apríl - jún. Na organizácii sa môže podieľať partnerská trieda II.
Noc v škole
Tajomno, túžba po dobrodružstve, nezvyčajné zážitky lákajú deti aj dospelých robiť tradičné i netradičné činnosti v netradičnom čase. Pre takýto pobyt v škole sa vytvárajú špeciálne dohody a pravidlá. Aktivita poskytuje príležitosť poznávať svoje obavy, svoje hranice, trénovať odvahu. Medzi možnosti výberu patrí aj rozhodnutie odísť s rodičom v ktoromkoľvek čase. Aktivita prispieva k vytváraniu neformálnych vzťahov v triede. Netradičný čas poskytuje príležitosti na zaujímavé rozhovory, diskusie, čítanie príbehov, riešenie spoločných úloh.
Tradičné triedne aktivity
Okrem vymenovaných aktivít sa v triedach organizujú tradičné triedne aktivity pre rodičov, starých rodičov a deti, ako sú „opekačky“ v prírode. Vianočné posedenia v triedach sú spojené s prezentáciou kultúrneho programu, triedneho divadelného predstavenia, prácou v skupinách, obdarovávaním vlastnoručne vyrobenými darčekmi. Karnevalové, fašiangové, halloweenové stretnutia sú hlavne zábavné.
Pôsobenie zdrojového človeka v triede
Pôsobenie zdrojového človeka v triede je významná súčasť kurikula, nástroj prepojenia učenia so životom. Ide o odborníka v oblasti, ktorá úzko súvisí s preberaným učivom či celoročnou témou. Odborníci, často sú to rodičia, zdieľajú svoje vedomosti, skúsenosti, názory v súvislosti so svojím povolaním, koníčkami a záľubami, cestovateľskými aktivitami a pod. Prezentujú svoje skúsenosti, diskutujú s deťmi o danej téme, poskytujú rady pri spracovaní aplikačných úloh, hodnotia, poskytujú spätnú väzbu na spracované úlohy. Po dohode s učiteľom môžu viesť vyučovanie. Na výbere odborníkov, ktorí prichádzajú do triedy, sa okrem učiteľov podieľajú aj deti a rodičia.
Triedne exkurzie
Medzi ďalšie pravidelné triedne aktivity patria triedne exkurzie súvisiace s učením. Uskutočňujú sa na začiatku preberanej témy. Tak zabezpečujú všetkým deťom podobnú životnú skúsenosť, ktorá je východiskom pre učenie. Rodičia často aktívne spolupracujú na príprave exkurzií, finančne alebo materiálne ich podporujú.
Celoškolské akadémie
Ide o spoločné aktivity celej školy, na príprave ktorých sa podieľajú viacerí učitelia i tímy žiakov. Patria sem celoškolské akadémie pri rôznych príležitostiach, spoločenské aktivity ako napr. ples, tradičné školské rituály v súvislosti so začiatkom i koncom školského roka.
Rodinný deň
Podnetom pre organizovanie tejto aktivity je iniciatíva Rady rodičovských združení v SR. Škola spolu s rodičmi organizuje podujatie pre celé rodiny. Spája jednotlivé oslavy sviatkov do príležitosti stráviť čas s rodinou a rodinami spolužiakov. Aktivita prebieha najčastejšie v prírode v športovom duchu. V tento deň zažijú celé rodiny veľa zábavy počas rôznych netradičných športových disciplín či tvorivých súťažných aktivít. Účasť všetkých je, samozrejme, dobrovoľná. Pri organizácii podujatia sa dôsledne dbá na uplatnenie možnosti výberu. Ide o umožnenie výberu aktivít, do ktorých sa účastníci zapoja, vybrať si môžu aj mieru zapojenia - od pozorovateľa k aktívnemu účastníkovi a pod. Rodičia a deti sa podieľajú na príprave programu napr. V čase vianočných sviatkov, osláv Dňa matiek školy v spolupráci so ZUŠ organizujú akadémie s bohatým programom, do ktorých sa zapájajú všetky ročníky školy. V období dvoch školských rokov možno striedať celoškolskú akadémiu s triednymi kultúrnymi vystúpeniami. Akadémie majú obyčajne ústrednú myšlienku, ideu, ktorá je posolstvom organizátorov divákom (napr. priateľstvo, úcta, solidarita). Interval striedania záleží na dohode učiteľov škôl. Zvyšuje sa tak pestrosť aktivít a znižuje zaťaženosť učiteľov, keď celoškolské aj triedne akadémie nie sú v jednom školskom roku.
Rituály školy
Medzi pravidelné aktivity škôl patria aj rituály,ako sú rozlúčka s deviatakmi, rozlúčka s predškolákmi, pasovanie prvákov. Tieto rituály možno spájať s ďalšími udalosťami školy. Predstavujú príležitosť na aktívne zapojenie starších žiakov do prípravy a realizácie rituálov (napr. akadémiu pri príležitosti ukončenia školského roka v júni pripravujú deviataci školy. Takto sa zároveň rozlúčia so svojimi spolužiakmi, učiteľmi. Uskutočňuje sa v spolupráci učiteliek MŠ a ZŠ na konci školského roka. Na organizácii sa podieľajú aj staršie deti, napr. štvrtáci. Prostredníctvom plnenia úloh v rozprávkových príbehoch sa deti stávajú žiakmi školy. Deťom významný deň pripomínajú „osvedčujúce“ listiny.
Školský guláš
Školský gulášje príležitosť stretnúť sa, zrelaxovať spolu v prírode. Na podujatí sa zúčastňujú žiaci, rodičia a zamestnanci školy koncom školského roka. Celé podujatie je doplnené o športové súťaže. Tieto aktivity predstavujú možnú alternatívu k celoškolským akadémiám. Podľa dohodnutej celoškolskej témy roka všetky triedy pracujú na úlohách, ktoré si v súvislosti s celoškolskou témou vytvorili alebo vybrali. Intenzívne obdobie spracovania úloh trvá približne 2 - 3 mesiace. Následne triedy prezentujú výsledky svojej práce na záverečnej 2-dňovej výstave. V prezentáciách triedy sa striedajú všetci žiaci. Sú sprievodcami návštevníkov výstavy. Počas výstavy sa uskutočňujú rôzne sprievodné interaktívne aktivity ako prieskumy, ankety, divadelné predstavenia, besedy s odborníkmi a iné.
Školské burzy a jarmoky
Školské burzy a jarmoky sa často spájajú s rôznymi tradíciami počas roka. Sú vrcholom obdobia výroby produktov v škole. Tematicky sa výrobky najčastejšie spájajú s veľkonočnými či vianočnými sviatkami. Organizujú sa ako tematické trhy v priestoroch školy i vo verejných priestoroch mesta, obce. Do príprav môžu byť zapojení rodičia i starí rodičia detí.
Deň otvorených dverí
Predstavenie školy, jej zamerania, špecifík, spôsobu vyučovania. Súčasťou stretnutia býva facilitovaná diskusia, anketa pre rodičov. Zvyčajne sú organizované v čase pred zápisom prvákov. Stretnutia vytvárajú predpoklady pre úspešnú spoluprácu učiteľov a rodičov, priestor pre porovnávanie, zlaďovanie vzájomných očakávaní. Poskytujú pre rodičov a iných záujemcov priame zážitky z bežného chodu školy, triedy. Účastníci aktivít v roli pozorovateľov sledujú priebeh vyučovania v triedach, prípadne iné činnosti v školskom klube, v škole. Osobná skúsenosť, dojmy a pocity z pozorovania pomáhajú rodičom vytvoriť si realistický obraz o fungovaní dieťaťa v škole a spoznávať hodnoty školy i spôsoby učenia.
Tréning pre rodičov
Iniciatívni rodičia, ktorí sa hlbšie zaujímajú o učebný štýl preferovaný v škole, sa zúčastňujú tréningu pre rodičov. Škola organizuje dvojdňový tréning najčastejšie raz ročne. Tréning je zameraný na oboznámenie sa s procesom vytvárania podmienok pre učenie a ďalšie metódy práce v triede. Prebieha interaktívnou formou, poskytuje zážitkové učenie. Uplatňuje sa hlavne skupinová práca, aplikačné úlohy s možnosťou výberu, diskusie, hranie rolí, reflexia procesu učenia.
Stretnutia s odborníkmi
Stretnutia s odborníkmi z oblasti psychológie, pedagogiky, výživy sú organizované podľa záujmu rodičov i aktuálnych problémov školy.
Stretnutie vedenia školy s iniciatívnymi rodičmi
Vedenie školy organizuje na začiatku školského roka stretnutie vedenia školy s iniciatívnymi rodičmi. Uskutočňuje sa najčastejšie v deň informačných triednych stretnutí rodičov. O stretnutí a cieľoch sú rodičia vopred písomne informovaní. Na stretnutí sa hľadajú spôsoby, ako pomôcť škole, vytvára sa zoznam možností pomoci škole. Uplatňuje sa skupinová práca, facilitovaná diskusia. Výsledkom stretnutia môže byť akčný plán pomoci škole alebo jeho základ, môžu vzniknúť pracovné tímy rodičov a učiteľov na riešenie úloh, problémov školy.
Písomné oslovenie rodičov
Rodičov škola písomne osloví a v liste predstaví oblasti, kde potrebuje spoluprácu, pomoc. Rodičia premýšľajú a navrhujú podľa svojich možností, ako a čím môžu prispieť. S darovaním súvisí aj poďakovanie za dary. Školy najčastejšie využívajú: osobné ďakovné listy jednotlivým rodičom, zverejnenie zoznamov darcov na www, vývesné plochy v škole, školské časopisy, uverejnenie poďakovaní v regionálnych médiách, tlačených materiáloch školy, prezentačných letákoch o škole. Niekedy organizujú spoločenské stretnutia, ktorých cieľom je ocenenie darcov, ako sú recepcia s darcami, pirohová párty spojená s videoprojekciou aktivít školy a podobne. Pozvaní sú vždy všetci darcovia.
Variabilita komunikačných kanálov
Variabilita komunikačných kanálov je široká. Zahŕňa písomnú formu prostredníctvom listov, elektronickú poštu, www stránky školy, triedy, odkazové zošitky. Rodičia dostávajú počas školského roka informácie o výchovno-vzdelávacích výsledkoch prostredníctvom žiackych knižiek, elektronickej žiackej knižky, na 4 triednych rodičovských združeniach, prostredníctvom využitia konzultačných hodín triednych učiteľov, prípadne osobne alebo telefonicky podľa požiadaviek rodičov. Informácie môžu získať tiež prostredníctvom webovej stránky školy.
Štruktúra spolupráce
Výbor rodičov
Zástupcovia rodičov žiakov jednotlivých tried tvoria Výbor rodičov. Ten sa stretáva približne 3x za rok.
Rada školy
Pri škole je zriaďovateľom zriadená Rada školy. V nej školu zastupujú 2 členovia zvolení pedagogickými zamestnancami školy a 1 člen zvolený nepedagogickými zamestnancami školy. Ďalej ju tvoria 4 zástupcovia rodičov a 4 členovia sú delegovaní zriaďovateľom školy - mestom Rožňava.