Omdletie u detí môže byť pre rodičov desivý zážitok. Je dôležité rozpoznať príčiny, prejavy a vedieť, ako správne reagovať. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, vrátane afektívnych záchvatov, respiračných afektov a synkopy, a ponúka praktické rady pre rodičov.
Afektívne záchvaty u detí
Afektívne záchvaty sú pomerne častým problémom v detskom veku, ktorý môže rodičov značne vystrašiť. Tieto záchvaty sa delia na dve formy: palidnú a cyanotickú.
Palidná forma
Palidná forma, prejavujúca sa zblednutím, sa vyskytuje hlavne u kojencov do 3 mesiacov veku. Záchvat začína plačom, na ktorého vrchole dôjde k poruche vedomia s ochabnutím dieťatka. Epizóda trvá spravidla 30-60 sekúnd, potom sa stav normalizuje.
Cyanotická forma
Cyanotická forma, prejavujúca sa omodraním dieťatka, je typická pre batoľatá. Spúšťacím mechanizmom je krik alebo silný afekt bez kriku. Za niekoľko sekúnd dieťa zadrží dych v nádychu, dostaví sa cyanóza (omodranie) tváre a následná strata vedomia. Príčinou poruchy vedomia je zrejme krátkodobý nedostatok kyslíka - mozgová hypoxia.
Čo robiť pri afektívnom záchvate?
V prvom rade je dôležité zachovať pokoj a zabezpečiť, aby si dieťa neublížilo pádom alebo úderom, pokiaľ má aj kŕče. V týchto prípadoch je veľmi dôležité vylúčiť, či nešlo o epileptický záchvat. Pediatri zvyčajne odporúčajú vyšetrenie u detského neurológa. Neurológ dieťatko vyšetrí, popýta sa na okolnosti záchvatu, jeho trvanie a priebeh, a natočí EEG (elektroencefalografiu), ktorá býva v prípadoch afektívnych záchvatov v poriadku. Ak sa potvrdí, že ide o afektívne záchvaty, neurológ ubezpečí rodičov, že nejde o epilepsiu, ale o problém vo vyzrievaní nervového systému, a že záchvaty spontánne vymiznú približne medzi 4.-5. rokom života. Je dôležité si uvedomiť, že akokoľvek môže afektívny záchvat vyzerať dramaticky, nejde o život či zdravie ohrozujúci stav. Za patogenetickú príčinu afektívnych záchvatov bolo dlho mylne považované narušenie vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, alebo neprimeraná benevolencia vo výchove.
Prečítajte si tiež: Ako prežiť obdobie vzdoru
Respiračný afekt (záchvat zadržania dychu)
Respiračný afekt, známy aj ako zachádzanie sa, je zastavenie dýchania, ktoré trvá do jednej minúty, a je hlavným prejavom. Pre rodičov je to poriadny šok. Zuzana Stanovičová, detská neurologička, definuje respiračný afekt ako krátkodobé nevedomé zastavenie dýchania pri intenzívnom plači. Dieťa pri ňom prechodne nemá dostatok kyslíka v mozgu. Zachádzanie sa je sprevádzané symptómami, ktoré vyzerajú desivo. „Dieťatko zbledne v tvári, okolo úst môže zmodrieť, má strnulý pohľad, môžu mu ochabnúť končatiny,“ vysvetľuje lekárka. Podľa jej slov ku kŕčom na končatinách, ako aj k úniku moču či stolice dochádza v prípade, keď stav trvá dlhšie.
Príčiny respiračného afektu
Príčinou je najčastejšie nepríjemný podnet, ktorý dieťa zažije zvonka, či už bolesť pri pichnutí, odber krvi, pád na zem, stres, krik či zľaknutie. Na opakujúce sa respiračné záchvaty sa dá čiastočne pripraviť. Dieťa sa nezájde len tak. Môžete na ňom zaregistrovať únavu, podráždenosť, nespokojnosť či reakciu na podnet, ktorý nevie tak rýchlo spracovať. Vtedy zbystrite pozornosť. Záchvat prejde v priebehu pár sekúnd, no podľa slov Zuzany Stanovičovej mamičky v skutočnosti nevedia trvanie stavu so zmodrením odhadnúť. Ak trvá pridlho, je potrebné čo najskôr privolať rýchlu záchrannú službu.
Typy respiračného afektu
Typy záchvatov delíme podľa zmeny farby tváre dieťaťa v priebehu príhody. Existujú 3 varianty:
- MODRÉ (cyanotické): dieťa pri záchvate zmodrá v tvári, najčastejšie sa záchvaty vyskytujú medzi 6.-18. mesiacom.
- BLEDÉ: sú vzácnejšie, objavujú sa medzi 12.-24. mesiacom života, záchvat vyvolá náhly strach, nepríjemný podnet, zľaknutie alebo nečakaná bolesť a sú bez úvodného intenzívneho plaču.
- ZMIEŠANÉ: u tých sa kombinuje modrá a biela farba.
Ako predchádzať respiračným afektom?
- Nepreťažujte deti, keď viete, že to u nich niekedy vedie k záchvatu
- Odporúča sa pravidelný režim, obmedziť zmeny prostredia, dodržiavať zavedené rituály, zabezpečiť dieťaťu dostatok spánku, jedla, pokoja
- Buďte ostražití, a keď vidíte, že to na ne ide, odveďte pozornosť, ukážte na niečo zaujímavé, vezmite ho do náručia a upokojte ho svojím hlasom
- Hysterickejšie deti učte, že plačom si nič nevydupú, predchádzať efektívnym záchvatom tak, že dieťaťu všetko dovolíte, je cesta do pekiel, naopak dieťa, ktoré vie, že ani plačom si nič nevynúti, potom nemá prečo tak kričať
Čo robiť, keď už záchvat príde?
- Pri slabších záchvatoch stačí na úplnom začiatku fúknuť ľahko do úst, nie veľmi, aby sa nepoškodili pľúca, dieťa sa potom nadýchne samo
- Pomáha i jemné poklepanie na chrbát
- Starším deťom pomáha hovoriť „dýchaj, dýchaj“ a treba im dať hlavu medzi nohy a poliať ju trochou studenej vody
- Pri silných záchvatoch pokojne hneď dieťa položte na zem do tzv. stabilizovanej polohy, zakloňte mu mierne hlavu, aby sa mu lepšie dýchalo a nezapadol mu jazyk a môžete mu i dvihnúť nohy hore
Synkopa (omdletie)
Omdletie, tiež nazývané synkopa, sa môže objaviť u kohokoľvek. Náhle omdlenie u inak zdravého človeka nemusí byť hneď dôvod na obavu. Synkopa je náhla a dočasná strata vedomia, v dôsledku nedostatočného prietoku krvi do mozgu, spôsobená náhlym poklesom krvného tlaku. Dočasný nízky krvný tlak môže mať rôzne príčiny, ktoré podnecujú krvné cievy k ich rozšíreniu, vrátane extrémneho tepla, emocionálneho stresu alebo bolesti. Väčšina mdlôb nie je závažných pričom prejdú vcelku rýchlo. Epizóda mdloby zvyčajne trvá len niekoľko sekúnd, aj keď zotavovanie po nej môže trvať aj niekoľko minút. Dôležité je určiť príčinu synkopy, aby sa jej dalo v budúcnosti predísť, prípadne aby sa zistilo, či za ňou nestojí vážne ochorenie srdca, ktoré si vyžaduje liečbu.
Príčiny synkopy
- Vazovagálna synkopa: Názov synkopy sa vzťahuje na zvýšenú aktivitu vágového nervu, ktorý dáva signál srdcu aby sa spomalilo a cievam aby sa rozšírili. Táto kombinácia účinkov vedie k poklesu krvného tlaku a príliš malému prietoku krvi do mozgu. Ide o najčastejší typ synkopy vo všetkých vekových skupinách, ale najmä u mladých ľudí. V zriedkavých prípadoch aj močenie, defekácia, kašeľ alebo prehĺtanie.
- Ortostatická hypotenzia: Ortostatická hypotenzia, tiež známa ako posturálna hypotenzia, je zdravotný stav, pri ktorom človeku klesne krvný tlak, keď sa postaví. Na zabezpečenie konštantného krvného tlaku, cievy neustále menia svoj priesvit (rozširujú sa alebo naopak zužujú). Napríklad keď sa postavíme, cievy by sa mali zúžiť, aby sa krv v rámci gravitácie ´´nenahrnula´´ do nôh. Pri ortostatickej hypotenzii je tento mechanizmus narušený. Cievy sa naopak ešte rozšíria, čo spôsobí hromadenie krvi v dolných končatinách a črevách. To vedie k zníženému prietoku krvi do mozgu. Prietok krvi sa obnoví, keď osoba spadne alebo je umiestnená do horizontálnej polohy. S vyšším vekom sa stáva tento stav bežnejším. Parkinsonova choroba alebo iný zdravotný stav, ktorý postihuje nervový systém.
- Ochorenia srdca: Ochorenia srdca môžu tiež ovplyvniť, aké množstvo okysličenej krvi je pumpovanej do mozgu. Napríklad srdcová arytmia. Ak je srdcová frekvencia príliš pomalá alebo naopak rýchla, krvný tlak môže klesnúť a spolu sním sa môžu objaviť mdloby. Medzi ďalšie ochorenia srdcového svalu, ktoré môžu viesť k synkope patria chyby srdcových chlopní, srdcový infarkt, myokarditída (zápal srdcového svalu) a kardiomyopatie. K mdlobám v dôsledku zápalu srdcového svalu alebo dilatačnej kardiomyopatie (natiahnutiu srdcového svalu) dochádza vtedy, keď srdcový sval ochabne a nie je schopný pumpovať krv tak dobre, ako by mal. Môže byť spojená s dýchavičnosťou, bolesťou na hrudníku a búšením srdca.
- Pľúcna hypertenzia: Ide o zvýšený tlak v cievach, ktorými sa krv dostáva do pľúc. V dôsledku tohto zvýšeného tlaku je pre krv náročnejšie dostať sa do pľúc. To znamená, že z pľúc vychádza menšie množstvo okysličenej krvi, a teda aj menšie množstvo krvi, ktorú srdce vyvrhuje do obehu, aj do mozgu. Mdloby spôsobené pľúcnou hypertenziou sa môžu vyskytnúť kedykoľvek, no najčastejšie sa objavujú pri cvičení.
Varovné signály blížiaceho sa odpadnutia
Blížiace sa odpadnutie nám môžu napovedať aj niektoré varovné príznaky. Pískanie v ušiach.
Prečítajte si tiež: Ako reagovať, keď dieťa pije alkohol
Čo robiť, ak máte pocit na omdletie?
Ak si na sebe všimnete príznaky ako točenie hlavy, nevoľnosť, potenie, dýchavičnosť alebo búšenie srdca ihneď si sadnite. Ak vám to okolnosti dovoľujú, ľahnite si a zdvihnite chodidlá. Zabezpečí sa tak lepší tok krvi do mozgu. V prípade, že si ľahnúť nemôžete, sadnite si, hlavu si dajte medzi kolená a pomaly zhlboka dýchajte. Čerstvý vzduch a dostatočné množstvo tekutín môžu tiež pomôcť, najmä ak je vám horúco.
Prvá pomoc pri odpadnutí
Keď uvidíte niekoho vo vašom okolí omdlieť, uložte ho v ľahu na chrbát, zakloňte mu hlavu a skontrolujte či osoba dýcha. Skontrolujte prípadné vonkajšie zranenia, ktoré si mohol dotyčný spôsobiť pádom. Keď osoba nadobudne vedomie, nenechajte ju vstať príliš rýchlo. Zabezpečte aby mal dostatok tekutín a aby si pred tým ako vstane aspoň 10 minú posedel. Ak bezvedomie trvá dlhšie ako minútu, uložte osobu na bok, do stabilizovanej polohy a privolajte rýchlu lekársku pomoc. Ak osoba nedýcha, poverte okoloidúcu osobu aby volala 155 alebo 112 zatiaľ čo vy začnete s KPR (Kardiopulmonálnou resuscitáciou). Začnite stláčať hrudník, v strede hrudnej kosti, hĺbka stlačenia asi 5cm. Ak jedinec po páde krváca, je potrebné aplikovať priamy tlak na ranu, aby sa zabránilo väčším stratám krvi.
Pád dieťaťa na hlavu
Pád a úder sú najčastejšími príčinami úrazov v detskom veku. Ak to bol navyše pád na hlavu, o to nebezpečnejšie to môže byť.
Čo robiť pri páde dieťaťa na hlavu?
„Môže dôjsť k poškodeniu kože, teda k tržnej rane na hlave, a pokiaľ sú okraje rany vzdialené, tak treba ísť na šitie na chirurgiu bez ohľadu na vek dieťaťa. Najčastejšia diagnóza pri úraze hlavy a mozgu je otras mozgu. Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti,“ začal opis lekár záchrannej služby, vysokoškolský pedagóg a autor príručky prvej pomoci Ako neprísť o dieťa Viliam Dobiáš.
Príznaky otrasu mozgu
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Prečítajte si tiež: Ako pomôcť 14-ročnému dievčaťu s tehotenstvom
Ako odhaliť otras mozgu u detí?
„Po úraze a páde z výšky napríklad postele, skrine, stoličky, stromu, trampolíny, ak tam nie je svedok a rodičia prídu neskôr, je potrebné komunikovať s deťmi, a treba sa ich opýtať, čo sa stalo, čo robili. Keď to dieťa vie popísať, čo viedlo k tomu úrazu, a čo robilo tesne pred tým, ako spadlo, tak nemá otras mozgu. Keď odpovedať nevie, teda stratilo pamäť, a nevie popísať, čo sa stalo a čo predchádzalo tomu úrazu, tak je tam otras mozgu. Treba sa to ale dieťaťa opýtať jemne, nie hnevlivo, lebo dieťa sa bude báť povedať, čo robilo, a to môže byť problém,“ radí zo skúseností odborník.
Čo robiť, ak sme pád nevideli?
Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.„Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčalo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti," poradil.
Kedy ísť na vyšetrenie?
„Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neisť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia,“ odporúča Dobiáš.
Kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.