História a vývoj Vojenských lesov a majetkov SR, š.p., Pliešovce

Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik (VLM SR, š.p.) Pliešovce, predstavujú významnú organizáciu, ktorá prešla zložitým vývojom od svojho vzniku až po súčasnosť. Tento článok sa zameriava na genézu podniku, jeho organizačné zmeny, riadiace osobnosti a ich prínos k rozvoju spoločnosti.

Počiatky a vznik štátneho podniku

Vojenské lesy a majetky SR, š. p. Pliešovce, vznikli po rozdelení Československa v roku 1993. Boli založené zakladacou listinou zo dňa 30. 12. 1992, ktorú podpísal splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre vznik MO plk. Gerinec. Veľkú zásluhu na ich vzniku mal nespochybniteľne plk. Ing. Jozef Ulianko, ktorý bol v tom čase riaditeľom podnikového riaditeľstva v Pliešovciach. Práve vďaka nemu a jeho najbližším spolupracovníkom existujú VLM SR, š. p. s malými organizačnými zmenami dodnes. Podnik vznikol pre potreby efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských výcvikových priestoroch (VVP) Armády SR. V období vzniku ho tvorili Odštepné závody Malacky, Kežmarok a Kamenica nad Cirochou. Podnik priamo riadil svoje tri poľnohospodárske správy, tri lesné správy a správu stavebnú a správu dopravy.

Riaditelia podniku a ich pôsobenie

plk. Ing. Jozef Švec, Csc. (1971 - 1987)

Dňa 01. 01. 1971 bol do funkcie riaditeľa podniku v Pliešovciach vymenovaný pplk. Jozef Švec, ktorý prišiel zo sesterského podniku v Kamenici nad Cirochou, kde pôsobil ako hlavný inžinier. Ako riaditeľ podniku pôsobil do 31. 03. 1987, kedy odišiel do starobného dôchodku. Za jeho pôsobenia bola zavedená nová organizačná štruktúra podniku. Vzniklo samostatné Stredisko piliarskej výroby v Lopatách, ktoré dovtedy patrilo pod Lesnú správu Pliešovce. Do jedného celku pod názvom Poľnohospodárska správa Lešť so sídlom na Vidovom Vrchu boli zlúčené tri Poľnohospodárske správy Riečky, Lažťoky a Vidov Vrch. Od 01. 01. 1976 boli k Lesnej správe Sklené pričlenené niektoré územia lesného fondu oblasti Malej Fatry. V tomto období podnik prevzal poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území obcí Horný a Dolný Tisovník a Stará Huta, ktoré patrili do súkromného sektora a na tomto území bola zriadená Poľnohospodárska správa Celina. Od 01. 01. 1977 podnik prevzal pod svoje vedenie JRD Pliešovce a bola z neho vytvorená Poľnohospodárska správa Pliešovce. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch bola do poľnohospodárstva vložená prevažná časť investícií v rámci podniku, následkom čoho bola poľnohospodárska výroba na svojom vrchole.

pplk. Jozef Naništa (1959 - 1970)

Do funkcie riaditeľa v Pliešovciach bol vymenovaný dňom 01. 01. 1959 pplk. Jozef Naništa, ktorý pôsobil vo funkcii riaditeľa podniku do 31. 12. 1970. Za jeho pôsobenia boli vybudované a dané do prevádzky: Stavebná správa Pliešovce, Lesná správa Pliešovce. Postupne boli dobudované hospodárske dvory, a to Kamenný Vrch v roku 1966, Vidov Vrch aj s príslušnými bytovými jednotkami v roku 1967, Podjavorie v roku 1965. Podnik sa začal intenzívne zaoberať rozvojom poľnohospodárskej výroby, najmä rekultivačnými a asanačnými prácam. Novozaložená Asanačná správa VLM Pliešovce mala za úlohu vykonávať všetky rekultivačné a asanačné práce v celom VVP Lešť. Správa mala najprv sídlo na Slávii a neskôr na Vidovom Vrchu. Rekultivačné práce pokračovali intenzívne až do roku 1968. Po príchode spojeneckých vojsk Sovietskej armády boli rekultivačné práce na území VVP Lešť zastavené z dôvodu intenzifikácie vojenskej činnosti a bolo nutné uvažovať o ďalšom zameraní tejto správy. Preto bolo v roku 1970 pri tejto správe vytvorené Sadovnícke stredisko, ktoré malo prispieť k zlepšovaniu pracovného a životného prostredia jednotlivých pracovísk VLM. Neskôr zlúčením Správy rekultivácií a Sadovníckeho strediska vznikla nová organizačná jednotka v rámci podniku, a to Správa sadových a asanačných úprav Pliešovce so sídlom na Malej Zábave.

kpt. Ing. Ernest Pápay (1956 - 1958)

Do funkcie riaditeľa bol od 01. 09. 1956 menovaný kpt. Ing. Ernest Pápay, ktorý predtým pôsobil v podniku ako hlavný inžinier. Za jeho pôsobenia sa začalo s výstavbou administratívnej budovy podnikového riaditeľstva (PR) VLM a troch štvorbytoviek, ktoré boli odovzdané koncom roku 1957 (slúžia svojmu účelu dodnes). Dňa 24. júna 1957 v lesných porastoch vznikla veľká veterná kalamita v rozsahu 110 000 m3. V lesnej správe Lešť bolo zničených 82% porastov. Likvidácia kalamity trvala až do konca roku 1959, pričom značnú pomoc poskytli aj sesterské podniky VLM. Pokiaľ ide o organizačnú štruktúru z tohto obdobia, tak podnik riadil lesné správy Pliešovce, Lešť a Sklené, poľnohospodárske správy Riečky a Lažteky, stavebnú správu Pliešovce, DMS Pliešovce s počtom THP 86, z toho na riaditeľstve 39 zamestnancov. Na podnikovom riaditeľstve VLM boli vytvorené útvary lesnej výroby, poľnohospodárskej výroby, plánovania, ekonomiky práce a normovania, odbytu a zásobovania, mzdová učtáreň a sekretariát. Dňom 31. 12. 1958 nastali v podniku personálne zmeny na poste riaditeľa a vedúcich odborných útvarov. Riaditeľ podniku kpt. Ing. Ernest Pápay bol preložený za riaditeľa sesterského podniku do Malaciek.

Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj

kpt. Miloslav Balažič (1952 - 1956)

Prvý riaditeľ podnikového riaditeľstva, ktoré vzniklo 01. 07. 1952 odčlenením od podnikového riaditeľstva Malacky. Za jeho pôsobenia sa podnik pretransformoval z lesnej správy na podnikové riaditeľstvo a vytvoril prvú organizačnú štruktúru. Stav pracovníkov k 31. 12. 1955 bol približne 580, z toho 64 technicko-hospodárskych pracovníkov. Podnik bol bez vlastného bytového fondu a výrobných objektov. Delimitované mechanizačné prostriedky od sesterských podnikov VLM boli značne opotrebované a vznikajúce časté poruchy boli odstraňované v súkromných autodielňach. Aj napriek týmto ťažkostiam podnik splnil v roku 1953 všetky plánované úlohy. V dôsledku prevzatia nových celkov bolo nutné vykonať prerozdelenie pôdy do jednotlivých kategórií. S prácami na kategorizácií sa začalo koncom roku 1955 za pomoci pracovníkov Ústavu hospodárskej úpravy lesov VLM - Stavotax Praha. Keďže podnik v Pliešovciach nemal vlastné byty, začalo sa s výstavbou ôsmich bytových jednotiek v roku 1954, ktoré boli dané do užívania v marci 1955. Kpt. Miloslav Balažic zahynul dňa 08. 08. 1956 na služobnej ceste pri tragickom železničnom nešťastí.

plk. Ing. Jozef Ulianko (1989 - 1992; 1993 - 1998)

Plk. Ing. Jozef Ulianko vykonával funkciu riaditeľa podniku od 01. 04. 1987 do 31. 12. 1992. Od 01. 01. 1993 do 31. 01. 1998 bol prvým generálnym riaditeľom Vojenských lesov a majetkov Slovenskej republiky, štátny podnik Pliešovce, na ktorých vzniku mal zásluhu predovšetkým on. Za jeho pôsobenia bola v roku 1987 odovzdaná do užívania závodná materská škola s kapacitou 60 detí predškolského veku a v roku 1988 II. etapa pionierskeho tábora s kapacitou 100 detí. Koncom osemdesiatych rokov 20. storočia bol podnik jedným z najlepších v rámci Stredoslovenského kraja, ktorý dodával ročne pre spoločnosť 55 tis. m3 drevnej hmoty; 5,3 tis. m3 reziva; poľnohospodárske výrobky v hodnote viac ako 23 mil. Kčs; 420 ton jatočného mäsa; 3,2 mil. litrov mlieka; 6,3 ton ovčej vlny, 20,3 tony ovčieho syra a 520 ton obilnín. Okrem toho ročne vykonával práce v sadových úpravách v rámci kraja za viac ako 4,3 mil. Kčs a dával prácu 970-tim stálym zamestnancom a 90-tim sezónnym pracovníkom, čím bol veľmi významným zamestnávateľom v danom regióne. Dá sa povedať, že podnik bol dobre rozbehnutý a mal pred sebou skvelú budúcnosť. V roku 1989 došlo k historickým celospoločenským zmenám, ktoré sa prirodzene dotkli aj Vojenských lesov a statkov. VLS prešli veľmi prudkým vývojom: od 1. júla 1989 došlo k zmene na „Vojenské lesy a statky - koncern, státni podnik, Praha“, v roku 1991 na „Vojenské lesy a statky, Praha a v roku 1993, po rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty Českú republiku a Slovenskú republiku, na „Vojenské lesy a statky ČR, státni podnik Praha a „Vojenské lesy a majetky SR, štátny podnik Pliešovce, ako nástupnícke národné organizácie zriadené republikovými ministerstvami obrany.

pplk. Ing. Vladimír Brodniansky (1998 - 2004)

Pplk. Ing. Vladimír Brodniansky vykonával funkciu riaditeľa podniku od 01. 02. 1998 do 31. 01. 2004. Za jeho pôsobenia došlo k významným organizačným zmenám v rámci štátneho podniku. Pplk. Ing. Brodniansky pokračoval v nastúpenom trende, ktorý začal pplk. Ing. Ulianko. Postupne boli uspokojované reštitučné nároky jednotlivých obcí, ako napr. Pliešovce, Sása, Horný a Dolný Tisovník, Stará Huta. Z týchto dôvodov bola postupne upravovaná aj organizačná štruktúra štátneho podniku. Na základe znižovania výmery obhospodarovaných lesných a poľnohospodárskych pozemkov zanikali správy, a to Poľnohospodárska správa Pliešovce a Poľnohospodárska správa Celina. Zo Stavebnej správy a z Dopravno-mechanizačnej správy vznikla Správa služieb. Sadová správa bola ako stredisko podriadená Lesnej správe Vidov Vrch. Dochádzalo k postupnému zvyšovaniu úrovne služieb v poľovníctve pre komerčných poľovníkov a z toho dôvodu sa postupne vynakladali finančné prostriedky na opravu a zvýšenie úrovne už existujúcich poľovníckych zariadení na Podjavorí a Kamennom Vrchu. Na konci pôsobenia pplk. Ing. Brodnianského bola organizačná štruktúra štátneho podniku nasledovná: Odštepné závody Malacky, Kežmarok, Kamenica nad Cirochou a podnik priamo riadil Lesné správy Vidov Vrch, Kamenný Vrch, Sklené a správu služieb Lešť so sídlom na Vidovom Vrchu.

Ing. Štefan Drozd (2004 - 2009)

Ing. Štefan Drozd vykonával funkciu riaditeľa podniku od 1. 9. 2004 do 30. 4. 2005 a od 1. 5. 2005 do 6. 8. 2009 funkciu generálneho riaditeľa podniku. Za pôsobenia Ing. Drozda dochádzalo k významným organizačným zmenám v rámci štátneho podniku. Od 1. 7. 2004 vznikla zo správ, ktoré priamo riadil štátny podnik, nová organizačná jednotka, a to Odštepný závod Pliešovce. Začínali sa investovať značné finančné prostriedky na opravu a údržbu jestvujúcich budov, ciest a mechanizačného parku. Prostriedky na tieto práce a nákupy boli postupne získavané z predaja nadbytočného majetku štátneho podniku, ktorý odsúhlasoval zakladateľ t.j. MO SR. Ďalej sa pokračovalo na zlepšovaní služieb zo strany podniku pre komerčných poľovníkov. Začal sa do praxe zavádzať jednotný informačný systém v rámci všetkých organizačných jednotiek štátneho podniku. V tomto období sa preinvestovali nemalé finančné prostriedky na vytváranie podmienok na prácu pracovníkov v teréne. Zavádzali sa moderné postupy evidencie drevnej hmoty a mapových materiálov v elektronickej forme. Vonkajší personál sa postupne vybavoval vozidlami, či už s možnosťou používania súkromných vozidiel na služobné účely, alebo služobnými vozidlami na lízing s následnou možnosťou ich odkúpenia. Za jeho pôsobenia boli zmenené hranice jednotlivých vojenských obvodov a následne odpredané podnikové byty zamestnancom vojenských lesov do súkromného vlastníctva. Došlo k zmene organizačnej štruktúry od 1. 7. 2007. Odštepný závod Pliešovce sa pretransformoval na Správu lesov so sídlom na Vidovom Vrchu, ktorá riadila tiež poľnohospodársku výrobu. Organizačná štruktúra teda v tomto období bola nasledovná: Odštepné závody Malacky, Kežmarok so sídlom v Podolínci, Kamenica nad Cirochou a Správa lesov Pliešovce so sídlom na Vidovom Vrchu.

Ing. Ján Jurica (od 2009)

Súčasný generálny riaditeľ je Ing. Ján Jurica už od roku 2009. Súčastný riaditeľ štátneho podniku vykonáva funkciu generálneho riaditeľa Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. (ďalej VLM SR, š.p.) od 06. 08. 2009. Jeho spôsob riadenia je moderný, snaží sa prostredníctvom podporovania inovatívnych technológií o zachovanie zdravého životného prostredia, šetrenie energií a medializáciu spoločnosti podľa súčasných trendov na sociálnych sieťach, kvalitnej webovej stránke, firemnom časopise. Dôkazom správnosti riadenia sú neustále získavané certifikáty a ocenenia spoločnosti - Certifikácia trvalo udržateľného obhospodarovania lesov, spoločnosť ohodnotená ako spoľahlivý partner vo verejnom obstarávaní, Certifikát solventnej firmy.

Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola

Genéza funkcií súčasného generálneho riaditeľa:

• 17. 9. 1997 lesník LS Podolínec
• 1. 4. 2001 polesný LS Spišská Belá
• 1. 4. 2002 technický pracovník, vedúci OLV o.z. Kežmarok
• 6. 9. 2004 riaditeľ o.z. Kežmarok
• 1. 2. 2007 vedúci oddelenia informačných technológií š.p.
• 1. 3. 2009 riaditeľ o.z. Kežmarok
• 6. 8. 2009 generálny riaditeľ a zároveň riaditeľ o.z. Kežmarok (do 30. 06. 2014)

Organizačná štruktúra a zameranie podniku

Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom v Pliešovciach, vznikli po rozdelení Československa 1. januára 1993 zakladacou listinou Ministerstva obrany SR ako verejnoprospešný podnik pre správu a využívanie lesného a poľnohospodárskeho majetku a prírodných zdrojov. Štátny podnik riadi priamo Správu lesov Vidov Vrch a odštepné závody v Malackách, Kežmarku a Kamenici nad Cirochou. Podnik vznikol pre potreby efektívneho a ekologického obhospodarovania lesnej a poľnohospodárskej pôdy vo vojenských výcvikových priestoroch armády SR. Štátny podnik je tvorený generálnym riaditeľstvom a tromi závodmi v Malackách, Kežmarku a Kamenici nad Cirochou.

Adresy jednotlivých organizačných zložiek:

• G.R. Pliešovce: Lesnícka 23, 962 63 Pliešovce
• O.Z. Malacky: Vojenský obvod Záhorie 455, 901 01 Malacky
• O.Z. Kežmarok: Gen. Štefánika 26, 065 03 Podolínec
• O.Z. Kamenica n/Cirochou: Osloboditeľov 131, 067 83 Kamenica n/Cirochou

Starostlivosť o lesné prostredie

Starostlivosť o zver a lesné prostredie je tou najhlavnejšou činnosťou podniku Vojenské lesy a majetky SR, š.p.

Legislatívny rámec

Činnosť VLM SR, š.p., sa riadi množstvom zákonov a vyhlášok, ktoré upravujú oblasť obecného zriadenia, verejnej správy, volieb, majetku obcí, daní, účtovníctva, životného prostredia, stavebného poriadku a ďalších oblastí. Medzi najdôležitejšie patria:

• Úplné znenie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
• Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb
• Úplné znenie zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky
• Úplné znenie zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí
• Úplné znenie zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
• Úplné znenie zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest
• Úplné znenie zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
• Úplné znenie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
• Úplné znenie zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda
• Úplné znenie zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní
• Úplné znenie zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
• Úplné znenie zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení platných predpisov
• Úplné znenie zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach
• Zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Úplné znenie zákona č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania
• Úplné znenie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1994 Z. z. o matrikách
• Úplné znenie zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Úplné znenie zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
• Úplné znenie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady
• Úplné znenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
• Úplné znenie nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve
• Úplné znenie zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
• Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Úplné znenie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Úplné znenie zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch
• Úplné znenie zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov
• Úplné znenie zákona č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia
• Úplné znenie zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Úplné znenie zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)
• Úplné znenie zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi
• Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon FZ č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
• Zákon NZ č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení nerskorších predpisov
• Zákon NZ č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
• Zákon NR SR č. 470/2005 o pohrebníctve a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Zb.
• Zákon NR SR č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov
• Zákon NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon NR SR č. 428/2002 Z. z. - o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov
• Zákon NR SR č. 416/2001 Z. z. - o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky
• Zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve, v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
• Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov
• Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky
• Zákon NR SR č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov
• Zákon NR SR č. 300/2005 Z. z. trestný zákon
• Zákon NR SR č. 301/2005 Z. z.

Miestny kontext a kultúrne dedičstvo

Pre lepšie pochopenie prostredia, v ktorom VLM SR, š.p., pôsobia, je dôležité poznať aj historický kontext okolitých obcí.

Sása

Dejiny Sásy historicky patria do obdobia praveku. Prvý písomný záznam sa datuje do rokov 1332 a 1337. Vtedy sa Sása spomínala v pápežských desiatkach. O dávnom osídlení hovorí aj bronzová sekera, ktorú našli pred niekoľkými rokmi asi kilometer juhozápadne od Sásy, na svahu Červenín, ktorá patrí do neskorej doby bronzovej. Chotár Sásy patril do veľkého Zvolenského lesa. A keďže bol veľký, mal aj veľa strážcov, ktorí žili v osadách. Takouto osadou bola i Sása. Vpád Tatárov (v roku 1241) ju však zničil. Panovník Belo IV. sa rozhodol ju osídliť, vniesť do nej opätovne život. Pozval do týchto končín Sasov - Nemcov a daroval im pôdu. Sasania priniesli so sebou aj meno pre novú osadu: Plieszen,Pleuszen, či Schonau… Sása až do roku 1351 patrila Dobronivskému panstvu. V tomto roku dostala mestské privilégiá, rovnaké ako mala Dobrá Niva a Babiná. Mestečko Sása žilo až do 16. storočia pokojným životom, až kým Turci po víťaznej bitke pri Moháči (1526) neovládli dolné Uhorsko. A tak sa aj Sása ocitla v bezprostrednom nebezpečenstve. V týchto aj pre Sásu ťažkých časoch vybudovali okolo katolíckeho kostola pevnosť. Bola z niekoľkých valov a priekop vysokých a širokých dva metre. Stráže z veže pevnosti sledovali pohyb nepriateľa a dovideli až na Tanistvár v Krupine, Sitno i ďalšie kopce. Pevnosť mala 50 člennú posádku. Význam Sásy vzrastá najmä v roku 1562, keď sa stáva ochrano baštou pred Turkami. Krutý bol rok 1644. Turci napadli Sásu, vyrabovali katolícky kostol a mestečko spustošili tak, že ostalo len sedem poškodených domov. Do zajatia odvliekli veľa žien. Vo viedenskej bitke v roku 1683 Turci utrpeli porážku a natrvalo opustili Uhorsko. V Sáse však nezavládol pokoj, pretože majitelia dobronivského panstva Esterházyovci, nútili svojich poddaných v Sáse k ďalším povinnostiam. Po hospodárskej stránke stratila Sása charakter mestečka a stala sa obcou, v ktorej prevládalo poľnohospodárstvo, no bolo tu aj zopár remeselníkov. O dominantnom postavení roľníctva svedčí aj založenie Mliekárenského družstva v roku 1901. Situácia v Sáse je pomerne stabilizovaná až do vypuknutia prvej svetovej vojny. Bojaschipní muži vtedy narukovali. V obci zostávajú len ženy, deti a starci.

Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová

#

tags: #materska #skola #pliesovce