Príspevok sa zameriava na daňové aspekty týkajúce sa materských škôl, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad o relevantnej legislatíve a zmenách, ktoré ovplyvňujú ich financovanie a fungovanie.
Zmeny v legislatíve
V októbri 2024 bol prijatý zákon č. 290, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Tento zákon prináša zmeny aj do zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ako aj do zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
Zákon o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
Zákon č. 453/2003 Z. z. sa novelizuje v § 4 ods. 6, kde sa upravujú písmená m) až o). Tieto zmeny sa týkajú poskytovania údajov z informačného systému ústredia orgánom verejnej moci a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Údaje sa poskytujú vrátane osobných údajov bez súhlasu dotknutých osôb, ale len v rozsahu a na účel ustanovený osobitnými predpismi. Príkladom takýchto predpisov sú čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti a § 158a zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).
Školský zákon
Zákon č. 245/2008 Z. z. prešiel rozsiahlymi zmenami a doplneniami. Medzi najvýznamnejšie patrí:
- § 2: Úprava definícií národnostného školstva, škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a tried s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny. Zavádza sa nová definícia školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny. Upresňuje sa definícia segregácie vo výchove a vzdelávaní, pričom sa odkazuje na zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní a Dohovor proti diskriminácii vo vzdelávaní.
- § 3: Doplnenie o princíp politickej, náboženskej a ideologickej neutrality.
- § 7: Doplnenie odsekov 11 až 13, ktoré sa týkajú poskytovania výchovy a vzdelávania nad rámec školského vzdelávacieho programu. Podmienkou je súhlas rady školy a pedagogickej rady a informovanie zákonného zástupcu.
- § 14a: Zavedenie katalógu inovácií vo výchove a vzdelávaní, ktorý vedie a zverejňuje Ministerstvo školstva.
- § 20: Doplnenie odsekov 7 až 15, ktoré riešia situáciu, keď základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí.
- § 35: Úprava zloženia rady školy a jej kompetencií.
- § 36: Úprava kompetencií riaditeľa školy.
- § 37a: Uloženie sankcií.
- § 38: Podmienky na výkon funkcie riaditeľa.
- § 39: Výberové konanie na funkciu riaditeľa.
- § 40: Vymenovanie a odvolanie riaditeľa.
- § 48c a 48d: Doplnenie ustanovení týkajúcich sa financovania škôl a školských zariadení.
- Príloha č. 1: Zmeny a doplnenia v prílohe č. 1, ktorá sa týka štruktúry a obsahu štátnych vzdelávacích programov.
Financovanie súkromných materských škôl a DPH
Súkromná materská škola, ktorá je platiteľom DPH a je zaradená do siete škôl a školských zariadení, poskytuje výchovné a vzdelávacie služby oslobodené od dane podľa § 31 zákona o DPH. Ak prijala platby za školné vopred a odviedla z nich DPH, má možnosť žiadať späť DPH od štátu.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť z platby prijatej pred poskytnutím služby dňom, kedy je platba prijatá. V prípade, že v momente zaplatenia bolo známe, že sa jedná o platbu za vzdelávaciu službu, ktorá je od dane oslobodená, daňová povinnosť je vo výške 0.
Ak platiteľ uplatnil k cene daň a túto uviedol na faktúre, bola by táto daň splatná z titulu § 69 od. 5 zákona o DPH. V tomto prípade je daňový subjekt oprávnený opraviť pôvodnú faktúru podľa § 71 ods.2 zákona o DPH.
Podľa § 16 ods. 4 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní je daňový subjekt oprávnený podať dodatočné daňové priznanie, ak zistí, že daň má byť nižšia (v tomto prípade vo výške 0) ako tá, ktorú priznal v podanom riadnom daňovom priznaní a v zákonnej lehote zaplatil. Ak platiteľ dane zistí, že údaje, ktoré uviedol v kontrolnom výkaze za príslušné zdaňovacie obdobie, sú nesprávne, je povinný za príslušné zdaňovacie obdobie podať dodatočný KV.
Daňový bonus na dieťa
Daňový bonus na dieťa je upravený v §33 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. Novelou zákona o dani z príjmov účinnou od 1. januára 2025 sa zmenili niektoré podmienky na jeho uplatnenie a aj jeho výška.
Daňový bonus na dieťa si uplatňuje rodič alebo osoba, ktorá má zverené dieťa do starostlivosti. Nárok má zamestnanec, resp. osoba s príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov (tzv. závislá činnosť) a aj podnikateľ - fyzická osoba, resp. SZČO, ktorá dosahuje príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, čiže nejde iba o príjmy zo živnosti, ale aj napr.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Daňový bonus na dieťa (deti) si uplatňuje vždy iba jeden z rodičov. Je možné postupovať aj tak, že pomernú časť daňového bonusu po časť roka si uplatní jeden z rodičov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť roka druhý z rodičov. Ak nárok na daňový bonus spĺňajú obidvaja z rodičov, na jeho uplatnení sa dohodnú.
Nárok na daňový bonus vzniká mesiacom, v ktorom sa dieťa narodí a zanikne dosiahnutím veku 18 rokov dieťaťa (25 rokov dieťaťa, pokiaľ ide o daňový bonus za rok 2024), pokiaľ sa sústavne pripravuje na povolanie denným štúdiom na strednej alebo vysokej škole.
Ak si chce zamestnanec uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa naraz za celý rok, má povinnosť do 15. februára požiadať o ročné zúčtovanie dane a dodať podklady na uplatnenie daňového bonusu, ak tak neurobil počas roka. Zamestnávateľ má povinnosť vyhotoviť ročné zúčtovanie dane do 31. Pokiaľ zamestnanec o ročné zúčtovanie dane do daného termínu nepožiadal, podá daňové priznanie fyzickej osoby typ A, v ktorom si uplatní daňový bonus na dieťa.
V prípade, že daňová povinnosť bude nižšia než daňový bonus na dieťa, o vyplatenie daňového bonusu požiada daňový úrad priamo v daňovom priznaní, a to buď vyplatením na účet, ktorý uvedie do daňového priznania, alebo na svoju adresu. Prílohou daňového priznania je Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti na zdaňovacie obdobie rok 2020 od zamestnávateľa/zamestnávateľov, rodný list dieťaťa (prípadne rozhodnutie súdu o osvojení dieťaťa, rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti alebo sobášny list a rodný list dieťaťa, ak ide o dieťa druhého z manželov) a ak sa dieťa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, tak aj potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa (potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa nie je potrebné predkladať v prípade, ak dieťa študuje na škole na Slovensku).
Pri spracovaní ročného zúčtovanie zamestnancov, ale aj pri podaní daňového priznania fyzickej osoby k dani z príjmov, či už typu A, ak daňové priznanie podáva zamestnanec alebo typu B, ak daňové priznanie podáva SZČO, je potrebné správne vypočítať výšku daňového bonusu, ktorý sa mení podľa veku dieťaťa. Výška daňového bonusu pre dieťa, ktoré dovŕši hranicu 15 rokov (resp. 18 rokov v prípade daňového bonusu za rok 2024), sa v uvedenej sume uplatní naposledy v tom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕši príslušný vek.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Nárok na daňový bonus však možno uplatniť najviac do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov (príjmy zo závislej činnosti) alebo do výšky ustanoveného percenta základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. Vzhľadom na percentuálny limit základu dane (čiastkového základu dane) si nie každý daňovník bude môcť uplatniť daňový bonus v plnej výške.
Povinnosti zamestnávateľov
Zamestnávatelia musia pozorne sledovať všetky zmeny zákonov, aby ich vedeli správne uplatniť pri výpočte miezd svojich zamestnancov. Veľkou pomocou je účtovný systém, ktorý tieto zmeny aplikuje v správnom čase. Jedným z takýchto účtovných systémov s modulom mzdovej agendy je systém Money S3 alebo Money S4, ktoré po zadaní údajov do mzdovej agendy zamestnanca prepočítavajú nárok na daňový bonus a jeho výšku podľa dokumentov poskytnutých zamestnancom.
Zákon o dani z príjmov (ZDP) - Štruktúra a výklad
Pri aplikácii zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej aj „ZDP“) je potrebné všímať si nielen obsah jeho konkrétnych paragrafových ustanovení, ale aj celkové členenie zákona na časti a oddiely, lebo môžu byť dôležité pri výklade jeho jednotlivých ustanovení.
- Predmet úpravy (§ 1 ZDP): Daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb.
- Tretia časť ZDP: „Daň právnickej osoby“ upravuje daňové vzťahy právnických osôb. Podľa tejto časti postupujú všetky právnické osoby, a to bez ohľadu na ich právnu formu, dôvod vzniku či na predmet činnosti.
- Štvrtá časť ZDP: „Spoločné ustanovenia“ obsahuje ustanovenia, ktoré sú spoločné pre fyzické osoby, ako aj pre právnické osoby, a to sadzbu dane, všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane, daňové výdavky, rezervy a opravné položky, odpisovanie hmotného majetku a nehmotného majetku, technické zhodnotenie majetku, odpočet daňovej straty, prepočítací kurz.
- Piata časť ZDP: „Vyberanie a platenie dane“ ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám daňové povinnosti. Ide o podávanie daňových priznaní, platenie preddavkov, povinnosti zamestnávateľa pri zdanení príjmov zamestnanca.
- Šiesta časť ZDP: „Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia“ obsahuje splnomocňovacie ustanovenie, ktorým je Ministerstvo financií Slovenskej republiky zmocnené na vydanie všeobecne záväzných predpisov súvisiacich s týmto zákonom.
Predmet dane a daňová povinnosť
ZDP za daňovníka označuje každú fyzickú osobu a každú právnickú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane.
Predmetom dane je príjem (výnos) z činnosti daňovníka a príjem (výnos) z nakladania s majetkom daňovníka. V ZDP sa za príjem považuje tak peňažné plnenie, ako aj nepeňažné plnenie a v ich rámci aj príjem dosiahnutý aj zámenou.
Neobmedzená daňová povinnosť znamená zdanenie z celosvetových príjmov daňovníka, a to na území Slovenskej republiky. Neobmedzenú daňovú povinnosť majú fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo ak sa na tomto území zdržiavajú aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku.
Daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou sú fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré nie sú považované za daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou. U tejto skupiny daňovníkov sú predmetom dane len tie príjmy, ktorých zdroj je definovaný v § 16 ZDP.
Zdaniteľný príjem a daňové výdavky
Nie každý príjem, ktorý je predmetom dane, skutočne podlieha zdaneniu. ZDP alebo medzinárodná zmluva môžu stanoviť, v ktorých prípadoch je príjem oslobodený od dane. Pod pojmom zdaniteľný príjem sa rozumie taký príjem, ktorý je súčasne predmetom dane, ale zároveň nie je príjmom oslobodeným od dane.
Daňový výdavok je významný z hľadiska správneho určenia základu dane a tým aj určenia daňovej povinnosti. Pre uznanie výdavku za daňový platia tri základné podmienky:
- Podmienka vecnosti: Výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
- Podmienka preukázateľnosti: Daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok (náklad) skutočne vznikol.
- Podmienka zaúčtovania: Preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný.
Základ dane a daňová strata
Pojem základ dane predstavuje veličinu, z ktorej sa určitým (zákonom stanoveným) spôsobom vypočítava daň. Na účely ZDP platí základné pravidlo, že základom dane je rozdiel (kladný rozdiel) medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.
Daňovou stratou sa na účely ZDP rozumie záporný rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami dosiahnutými v zdaňovacom období a súvisiacimi daňovými výdavkami.
Zdaňovacie obdobie
Zdaňovacím obdobím, t. j. obdobím, za ktoré sa zisťuje základ dane a vypočítava daň, je spravidla kalendárny rok. Kalendárny rok je spravidla aj účtovným obdobím na účely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“).
Obchodný majetok
Ustanovenie definuje obchodný majetok na účely ZDP pre daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Ide v podstate o definíciu obchodného majetku v rovnakom znení, ako je obchodný majetok zadefinovaný v § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Závislé osoby
Zadefinovanie závislej osoby v tomto ustanovení má súvislosť s ustanovením § 17 ods. 5 ZDP, podľa ktorého súčasťou základu dane je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane.
Finančný prenájom
Na účely ZDP sa za finančný prenájom považuje obstaranie hmotného majetku na základe nájomnej zmluvy s právom kúpy prenajatej veci, ale súčasne sa „vyžaduje“ splnenie osobitných podmienok.
Preddavky na daň
Preddavkom na daň je povinná platba na daň, ktorá sa platí v priebehu zdaňovacieho obdobia, kedy ešte nie je známa skutočná výška dane za toto obdobie. Postavenie platiteľa dane má fyzická alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň, alebo preddavok na daň z príjmov od daňovníka a zrazenú alebo vybratú daň, alebo preddavok na daň odviesť správcovi dane, pričom majetkovo za ňu zodpovedá.