Obec Brezovica, s bohatou históriou siahajúcou do 13. storočia, prešla dlhú cestu od starobylej dediny po poddanské mestečko s jarmočným právom. Jej vývoj bol ovplyvnený nielen prírodnými živlami, ale aj spoločenskými a politickými udalosťami. Táto obec s bohatou hudobnou tradíciou a remeselnou zručnosťou sa postupne stala centrom pre okolité dediny. V tomto článku sa pozrieme na históriu Brezovice, vývoj školstva v obci a život v nej, s dôrazom na materskú školu a jej miesto v komunite.
História Brezovice: Od stredoveku po súčasnosť
Brezovica sa vyvinula na mieste starej dediny a patrí medzi obce, kde sa v minulosti sústredila výstavba kaštieľov a zemepanských kúrií. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1274. Cirkevnú obec založil gróf Rikolf, predchodca rodín Berzeviczy a Tarkeö. V roku 1288 získal od kráľa všetky pocty, ktoré patrili k hornotoryšskému panstvu. Od roku 1300 bola Brezovica už mestečkom a od roku 1317 sa spomína ako súčasť panstva Torysa pod vedením rodu Berzeviczyovcov. Do roku 1327 bolo v Brezovici postavených 58 domov s pozemkami.
Od 13. storočia do polovice 20. storočia bola Brezovica známym trhoviskom a neskôr sa vyvinula v poddanské mestečko s jarmočným právom. Právo organizovať jarmoky udelil obci panovník Rudolf II. na žiadosť Berzeviczyovcov, ktorí získali povolenie na usporiadanie až 6 jarmokov ročne s právom vyberať mýto. Trhy sa konali v stredu pred sviatkami sv. Valentína, Veľkej noci, Turíc, Bartolomeja, Všetkých svätých a Vianoc.
Brezovica nad Torysou, označovaná v stredoveku ako mesto, má bohaté hudobné tradície siahajúce až do 16. storočia. Koncom 16. storočia založili Berzeviczyovci vo svojom sídle latinskú magnátsku školu s výbornou úrovňou vyučovania spevu. Jedným z jej rektorov bol Ján Matthaei, ktorý predtým pôsobil v speváckom zbore Gabriela Bethlena. Začiatkom 17. storočia sa tu narodil aj bardejovský organista a skladateľ Zachariáš Zarevutius, popredný predstaviteľ barokovej hudby na Slovensku. V 18. a 19. storočí sa hudba zviditeľnila prostredníctvom školy, ako to dokazujú dokumenty v Štátnom archíve v Prešove. Významným hudobníkom z tohto obdobia bol Teodor Berzeviczy, ktorý zbieral texty šarišských ľudových piesní a pokúšal sa prekladať niektoré árie do šarištiny.
Okrem hudby sa obyvatelia Brezovice venovali tesárstvu, kolárstvu a výrobe dreveného náradia. V 19. storočí tu založili aj teheľňu. Začiatkom 20. storočia sa k tomu pridala domáca výroba dreveného riadu, handričkových pokrovcov, domáceho ľanového plátna a šitie halien a iných častí odevov.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Život v Brezovici bol poznačený mnohými udalosťami. Medzi tie menej príjemné patrila povodeň v roku 1721, ktorá zničila veľkú časť domov v oblasti „Kamence“. Urbárska regulácia Márie Terézie z roku 1767 upravovala vzťah medzi pánmi a poddanými. V roku 1831 vypuklo sedliacke povstanie, nazývané aj „cholerové“, na východnom Slovensku.
Pred druhou svetovou vojnou sa Brezovica stala centrom pre okolité obce ako Tichý Potok, Blažov, Brezovička, Vysoká a Nižný Slavkov. Nachádzal sa tu notársky úrad, poštový úrad a žandárska stanica. Od roku 1947 bola spojazdnená štátna autobusová doprava a od roku 1950 sa začalo zakladať JRD. Elektrifikácia v Brezovici začala v roku 1960. Od roku 1981 sa v Brezovici vydával kultúrno-spoločenský spravodaj a od roku 1983 fungovala v obci čistička odpadových vôd.
Vývoj školstva v Brezovici: Od latinskej školy po modernú základnú školu
V minulosti sa v Brezovici nachádzali dve školy. Elementárna škola bola zničená povodňou v roku 1621. Vyššia škola, na úrovni vidieckych gymnázií, bola založená šľachtickou rodinou Berzeviczyovcov a záznamy o jej existencii sú od roku 1580. Škola zanikla v roku 1714.
Druhá budova cirkevnej ľudovej školy bola malá, nízka, vlhká a nevyhovujúca. V roku 1872 bola udelená subvencia na zakúpenie pozemku a postavenie novej školskej budovy. Výstavba sa začala v roku 1883 a v roku 1884 bola budova daná do prevádzky. Táto budova slúžila svojmu účelu 100 rokov. V roku 1886 bola škola poštátnená a vyučovacím jazykom sa stala maďarčina.
Počas prvej ČSR bola v obci iba Ľudová škola s osemročnou povinnou školskou dochádzkou. V roku 1946 bola popri Ľudovej škole zriadená Mešťanská škola. V roku 1948 bola Ľudová škola premenovaná na Národnú školu a Mešťanská škola na Strednú školu. V roku 1953 bol zavedený nový školský systém a vznikla Osemročná stredná škola. V roku 1960, po zriadení 9. ročníka, vznikla Základná deväťročná škola. Od školského roku 1976/1977 vznikla Základná škola, ktorá je osemročná.
Prečítajte si tiež: Iliašovce 155 - materská škola
Školským zákonom z roku 1984 bola od 1. septembra 1984 zavedená desaťročná povinná školská dochádzka.
Materská škola Brezovica: Súčasť vzdelávacieho systému obce
Materská škola v Brezovici bola zriadená 1. októbra 1974 a umiestnená v prístavbe budovy MNV. Stará budova školy už nevyhovovala, preto sa začalo hovoriť o výstavbe novej školskej budovy. Výstavba bola schválená v roku 1978 a začala sa v roku 1980. Nová školská budova bola daná do prevádzky 3. septembra 1984.
Materská škola v Brezovici zohráva dôležitú úlohu v predškolskom vzdelávaní detí v obci. Poskytuje im kvalitnú starostlivosť a výchovu, pripravuje ich na vstup do základnej školy a podporuje ich celostný rozvoj. Učiteľky v materskej škole vytvárajú pre deti podnetné prostredie, v ktorom sa môžu hrať, učiť a rozvíjať svoje schopnosti a zručnosti.
Historické pamiatky Brezovice: Svedectvo o bohatej minulosti
K najkrajším pamiatkam obce Brezovica patrí rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, postavený okolo roku 1300 v gotickom slohu. V katastri Brezovice sa nachádzajú dve kaplnky: klasicistická kaplnka sv. Heleny na cintoríne a baroková kaplnka Sedembolestnej Panny Márie pri ceste do Brezovičky. V minulosti sa v obci nachádzala aj Kaplnka sv. Jána Nepomuckého.
V Brezovici žila početná komunita židov, o čom svedčí židovský cintorín a synagóga z roku 1800.
Prečítajte si tiež: Poslanie MŠ Modra Kráľová
Tradičný život v Brezovici: Odev, strava a remeslá
Odev mužov pozostával z košele z domáceho plátna, sukenných nohavíc, vesty, kožušoka a klobúka alebo baranice. Ženy nosili dlhé košele, sukne, blúzky, zástery a šatky.
Prevažnú časť stravy tvorili rastlinné a mliečne produkty. Z múky robili halušky a pirohy. Pestovali kapustu, z mlieka robili tvaroh a maslo. Obľúbené boli polievky, lokše a zemiakové placky. Chlieb piekli iba na sviatky.
Obyvatelia Brezovice sa venovali tesárstvu, kolárstvu, výrobe dreveného náradia a v 19. storočí založili aj teheľňu. Začiatkom 20. storočia sa k tomu pridala domáca výroba dreveného riadu, handričkových pokrovcov, domáceho ľanového plátna a šitie halien a iných častí odevov.