Úvod
Očkovanie predstavuje jeden z najvýznamnejších objavov v dejinách medicíny, ktorý preukázateľne zachránil nespočetné množstvo ľudských životov. História očkovania na území Slovenska siaha do obdobia panovania Márie Terézie, ktorá v 18. storočí zohrala kľúčovú úlohu pri zavádzaní preventívnych opatrení proti pravým kiahňam. Tento článok sa zameriava na historický kontext, priebeh a význam zavedenia očkovania proti kiahňam na našom území, pričom vychádza z dostupných historických prameňov a súčasných poznatkov.
Pravé Kiahne: Hrozba pre Obyvateľstvo
Pravé kiahne (variola vera, variola maior) boli vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sužovalo ľudstvo po stáročia. Charakteristické boli vyrážkami po celom tele a vysokou úmrtnosťou, ktorá sa pohybovala medzi 20 až 40%. Okrem toho, preživší často trpeli trvalými následkami, ako sú jazvy, slepota alebo deformácie. Lokálne epidémie kiahní pravidelne prepukali po celom svete a decimovali obyvateľstvo. Napríklad, počas štyroch mesiacov roku 1800 zomrelo v Bratislave na pravé kiahne 104 obyvateľov.
Prvé Pokusy o Očkovanie: Variolizácia
Prvé pokusy o preventívne očkovanie proti kiahňam sa objavili už v stredovekej Číne, kde sa praktizovalo nafukovanie prášku z chrást kiahní do nozdier zdravých ľudí s cieľom vyvolať miernejšiu formu choroby. Neskôr sa v Ázii rozšírila variolizácia, ktorá spočívala v použití hnisu odobratého z pravých kiahní na očkovanie.
V Európe je prvý známy prípad variolizácie očkovanie syna lady Mary Worthleyovej Montaguovej v roku 1718 v Istanbule. V Uhorsku začal s variolizáciou v roku 1721 prešovský mestský lekár Ján Adam Rayman, ktorý sa naučil očkovať od potulných Grékov a Arménov na východnom Slovensku. Hoci bol Rayman veľkým propagátorom očkovania, doma nemal takmer žiadnych podporovateľov a nasledovníkov.
Variolizácia však so sebou niesla aj riziká, pretože mohla spôsobiť prepuknutie silnej infekcie. V období 18. storočia bola pravidelná lekárska starostlivosť dostupná len pre malú časť obyvateľstva a lekárov s univerzitným vzdelaním bolo v Uhorsku málo. Bežní ľudia sa navyše k variolizácii stavali negatívne.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty tehotenstva a pôrodu
Mária Terézia a Podpora Očkovania
V druhej polovici 18. storočia sa rôzne autority, aristokracia, lekári a kňazi snažili zmeniť vnímanie očkovania verejnosťou. Príkladom išla aj cisárovná Mária Terézia, ktorá v roku 1768 dala zaočkovať seba i svoje deti. Dôvodom bola snaha zachrániť ich životy, pretože pravé kiahne ju pripravili o tri ratolesti.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. ÚS 10/2013 z 10. decembra 2014 pripomenul, že Mária Terézia zaviedla prvý očkovací program na našom území v roku 1768.
Vakcinácia Edwarda Jennera a Jej Rozšírenie
Koncom 18. storočia vyvinul anglický lekár Edward Jenner vakcináciu, ktorá predstavovala bezpečnejšiu alternatívu k variolizácii. Jenner si všimol, že kravské kiahne, ktoré sa prenášajú na ľudí, nevyvolávajú rovnako ťažké symptómy ako pravé kiahne a nespôsobujú smrť.
Prvý pokus uskutočnil Jenner 14. mája 1796, keď preniesol tekutinu z pupencov dievčaťa nakazeného kravskými kiahňami na osemročného chlapca Jamesa Philipsa. Ten sa po šiestich týždňoch uzdravil. Jennerov prínos spočíval v tom, že vakcináciu dokázal dostať medzi odbornú verejnosť a s pomocou ďalších lekárov presadiť v svetovom meradle.
Pre celú strednú a východnú Európu bolo rozhodujúce rýchle prijatie vakcinácie odbornou verejnosťou vo Viedni. Mladý lekár Jean de Carro, pôvodom zo Ženevy, začal s Jennerom dopisovať a požiadal ho o vakcínu. Dňa 10. mája 1799 očkoval de Carro pred konzíliom lekárov z Viedenskej univerzity svojich dvoch synov Pierra a Charlesa. Pokus bol úspešný a de Carro dostal možnosť očkovať ďalších päť detí priamo na lekárskej fakulte.
Prečítajte si tiež: Posolstvo Sv. Márie Kráľovnej
Vakcinácia na Území Slovenska
Zakrátko po úspešných pokusoch Jeana de Carro vo Viedni začali vakcináciu uplatňovať aj v Bratislave. Prvé pokusy o aplikovanie vakcíny v Bratislave pravdepodobne prebehli krátko pred Schönbauerovým pokusom v máji 1801, v tichosti, v príbytkoch bratislavských lekárov.
Doktor Schönbauer v máji 1801 v Malinove, na pozemku grófa Balassu, zaočkoval šesť detí. U piatich z nich bolo očkovanie účinné. Ide o prvý zdokumentovaný prípad úspešnej vakcinácie proti pravým kiahňam na území dnešného Slovenska.
Prvá masová vakcinácia v Uhorsku sa uskutočnila 5. augusta 1801, keď bratislavský lekár Teodor Huszty a svätojurský lekár Štefan Lumnitzer spoločne s dvoma ránhojičmi očkovali 63 osôb. Ďalší rešpektovaní bratislavskí lekári, ako Ignác Endlicher či Pavol Kolbányi, tiež propagovali vakcináciu a rozosielali očkovacie látky do ďalších miest po celom Uhorsku.
Opatrenia na Podporu Očkovania
verejné očkovania poddanských detí prispeli k tomu, aby sa počiatočná nedôvera verejnosti voči očkovaniu postupne otočila a vakcinácia proti pravým kiahňam sa stala v Uhorsku bežným lekárskym zákrokom. Nebola to však jednoduchá a rýchla cesta, o čom svedčí množstvo opatrení a „stratégií“, ktorými to uhorské úrady chceli dosiahnuť.
Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada vydala dve nariadenia o očkovaní v rokoch 1804 a 1808. Podľa nariadenia z roku 1804 bola vakcinácia dobrovoľná a poskytovaná každému bezplatne.
Prečítajte si tiež: Diéta a výchova podľa Montessori
Veľkým propagátorom vakcinácie v stredoslovenskej banskej oblasti bol kremnický banský fyzikus Jozef Veselý, ktorý navrhol, aby farári každého štvrť roka vypracovávali súpis osôb zomrelých na kiahne a mená mŕtvych čítali z kazateľnice. Na podnet Veselého žiadal Hlavný komorskogrófsky úrad Dvorskú komoru vo Viedni, aby vydala nariadenie o povinnom očkovaní pre stredoslovenské banské mestá.
V rakúskej časti monarchie bolo očkovanie podmienkou prijatia do sirotinca, gymnázia, kňazského seminára, armády, či dokonca pre uzavretie manželstva. Zákon z roku 1873 ukladal všeobecnú povinnosť pre rodičov a opatrovníkov očkovať deti proti pravým kiahňam do prvého roku ich života.
Eradikácia Kiahní a Súčasnosť
Vďaka celosvetovému programu povinného očkovania sa Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) podarilo v roku 1980 celosvetovo eradikovať kiahne. Od roku 1980 sa proti pravým kiahňam očkovať prestalo. Posledné ochorenie na pravé kiahne bolo na Slovensku zaznamenané v roku 1924.
Významnú úlohu v procese definitívnej celosvetovej likvidácie vírusu pravých kiahní zohrali slovenskí a českí epidemiológovia. Profesor MUDr. Karel Raška, český epidemiológ, pracoval v 60. rokoch vo Svetovej zdravotníckej organizácii v Ženeve a vypracoval úplne novú koncepciu, ktorou sa po dlhých rokoch snaženia pravé kiahne podarilo zlikvidovať.
Povinné Očkovanie na Slovensku
Prvé očkovania zaviedla na našom území Mária Terézia, ktorá sama prišla kvôli pravým kiahňam o tri zo svojich 16 detí. Išlo práve o očkovanie proti tomuto ochoreniu. Bolo to tiež prvé očkovanie uzákonené ako povinné aj v Československu po jeho vzniku v roku 1919.
Právny základ ochrany zdravia v Slovenskej republike predstavuje čl. 40 ústavy. Je ním deklarovaný pozitívny záväzok štátu účinne zabezpečovať ochranu zdravia, ktorý je realizovaný predovšetkým prijatím právnej úpravy zameranej na ochranu zdravia.
V rozmedzí rokov 2013 až 2015 sa paralelne na Slovensku i v Česku začali viesť súdne dialógy o tom, či je povinné očkovanie pre deti, ktoré nastupujú do predškolského vzdelávania naozaj povinné. V roku 2021 vydal Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) jasný signál obom stranám - zástancom očkovania i sťažovateľom argumentujúcim proti povinnému očkovaniu.