Montessori pedagogika, prepracovaný systém výchovy a vzdelávania s viac ako storočnou tradíciou, sa neustále vyvíja, aby vyhovoval potrebám súčasných detí a ponúkal im poznatky modernej doby. Táto pedagogika je viac filozofiou výchovy a vzdelávania ako len metódou. Je to komplexný prístup, ktorý sa zaoberá výchovou a vzdelávaním od narodenia až po dospelosť, pričom vychádza z experimentálneho pozorovania potrieb detí.
Základné princípy Montessori pedagogiky
Montessori pedagogika sa opiera o niekoľko kľúčových princípov, ktoré formujú jej jedinečný prístup k výchove a vzdelávaniu:
- Sloboda a nezávislosť dieťaťa: Dieťa by malo byť slobodnou bytosťou, ale táto sloboda je podmienená nezávislosťou. Rodina a škola by mali spoločne pracovať na rozvoji nezávislosti dieťaťa už od útleho veku.
- Príprava pre život: Prioritou je príprava dieťaťa pre život, prácu a budúce povolanie. Hra je vnímaná ako prostriedok zábavy a vyplnenia voľného času, zatiaľ čo dôraz sa kladie na prácu s konkrétnym materiálom, ktorý dieťa pozná z každodenného života.
- Senzitívne obdobia: Dieťa je v určitých obdobiach najlepšie naladené na získavanie konkrétnych schopností.
- Polarita pozornosti: Dieťa sa dokáže maximálne sústrediť na určitú činnosť.
- Pripravené prostredie: Prostredie pre dieťa je vytvorené tak, aby ho motivovalo a lákalo k učeniu.
- Slobodná práca detí: Je základnou činnosťou detí, ktorá vedie k úspechu, sebazdokonaľovaniu, sebauvedomeniu a dôstojnosti. Slobodná práca však neznamená, že dieťa strieda činnosti bez ukončenia alebo nerobí nič. Niektorú činnosť si zvoliť musí.
- Vekovo zmiešaná skupina: Je pre dieťa prirodzená, pretože najviac pripomína rodinné prostredie, kde sú starší aj mladší súrodenci.
- Pravidlá: Deti si sami s pomocou učiteľa vytvárajú pravidlá, ktoré budú dodržiavať. Pravidlá v Montessori zariadeniach sú jasné a jednoduché a dieťa zbytočne neobmedzujú, ale naopak, prispievajú k poznávaniu prirodzených zákonitostí vo svete. Dieťa má slobodu do tej miery, do akej je schopné prevziať zodpovednosť za to, čo robí. S väčšou ochotou dieťaťa prevziať zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel, rastie aj jeho sloboda.
Montessori a rozvoj zmyslov
V pedagogickom prístupe Márie Montessori sa kladie veľký dôraz predovšetkým na materiály zamerané na rozvoj zmyslov. Pričom precvičovanie a zdokonaľovanie zmyslov vedie k prehlbovaniu zmyslového vnímania a vytvára pevné základy pre intelektuálny rast. Intelekt sa formuje na základe konkrétnych predstáv, pomocou kontaktu s prostredím a podrobným skúmaním tohto prostredia.
Senzorické materiály sa skladajú z rady predmetov, ktoré sú zoskupené podľa určitých fyzikálnych vlastností, ako napr. farba, tvar, veľkosť, zvuk, štruktúra látky, hmotnosť, teplota, rozpínavosť atď. Ide napr. o sadu zvončekov, ktoré vydávajú hudobné tóny, alebo stoličky rôznych farieb, sadu predmetov rovnakého tvaru, ale s rôznymi rozmermi, či predmety rovnakej veľkosti, ale s rozdielnou hmotnosťou. Každá sada predmetov reprezentuje rovnakú vlastnosť, ale rôzne úrovne, je koncipovaná vzostupne a vymedzuje tak hranice, resp. spresňuje spôsob, akým ho dieťa používa. Podľa Márie Montessori materiály nemajú dieťaťu zatarasovať prístup k svetu, ale otvárať jeho podstatu a poriadok, nemajú viesť k tomu, aby dieťa zotrvávalo v mechanických cvičeniach, ale umožňovať mu slobodné objavovanie.
Pripravené prostredie a úloha pedagóga
Pripravené prostredie je kľúčovým prvkom Montessori pedagogiky. Je prispôsobené vývinovým potrebám dieťaťa, stimuluje jeho prirodzený záujem, umožňuje mu nezávislú činnosť spojenú s objavovaním a tiež dostatok slobodného pohybu. Montessori triedy zahŕňajú otvorené skrinky s policami, ktoré premysleným usporiadaním členia veľký priestor triedy na menšie oddelenia a poskytujú deťom určité súkromie. V každom oddelení sú v policiach uložené pomôcky z nejakej oblasti.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty tehotenstva a pôrodu
Úlohou montessori pedagóga je viesť dieťa k samostatnému učeniu. Pedagóg sa stavia skôr do úlohy sprievodcu a koordinátora vzdelávania. Mal by svojou činnosťou vytvárať vhodné podmienky ku vzdelávaniu z hľadiska priestoru, času, obsahu i štruktúry. Na jednej strane dáva dieťaťu možnosť slobodnej voľby vo výbere činnosti, na druhej strane pomáha vybrať činnosť pre dieťa, ktoré sa nedokáže samo rozhodnúť. Učiteľ tak dáva slobodu dieťaťu len vtedy a tam, kde je schopné samo prevziať zodpovednosť.
Montessori a hodnotenie
Ciele Montessori pedagogiky nie sú zlučiteľné s klasifikáciou, preto sa deti v Montessori škole neznámkujú. Pedagóg poskytuje dieťaťu spätnú väzbu a povzbudzuje ho k ďalšej práci. Viaceré pomôcky, s ktorými dieťa pracuje, umožňujú kontrolu správnosti. Zodpovednosť za kontrolu sa posúva z pedagóga na dieťa. Chyba v Montessori koncepte nepredstavuje nič zlé, ukazuje dieťaťu, kde sa nachádza vo svojom vývine. Pedagóg zreflektuje, čo dieťa zvláda a v prípade potreby ponúkne dieťaťu ďalšie práce v danej oblasti.
Vekovo zmiešané triedy
Významným prvkom v Montessori pedagogickom koncepte je vekovo zmiešaná trieda, výučba v takzvaných trojročiach, pričom tri ročníky dohromady môžu mať početnú veľkosť jednej menšej bežnej triedy. Rozličný vek detí v skupine podporuje spoluprácu a minimalizuje súťaživosť. Deti si navzájom pomáhajú, a ako postupujú do vyšších ročníkov, striedavo si zažívajú role toho, komu je pomáhané, a toho, kto sám pomáha.
Princípy Montessori a diéta
Hoci sa Montessori pedagogika primárne zameriava na vzdelávanie a výchovu, jej princípy možno aplikovať aj v oblasti stravovania a diéty. Dôraz na slobodu, nezávislosť, pripravené prostredie a rešpektovanie individuálnych potrieb dieťaťa môže viesť k zdravším stravovacím návykom a pozitívnemu vzťahu k jedlu.
- Sloboda voľby: Ponúknite dieťaťu zdravé možnosti a nechajte ho, nech si samo vyberie, čo bude jesť.
- Pripravené prostredie: Uistite sa, že v prostredí, kde sa dieťa stravuje, sú k dispozícii zdravé potraviny a že sú ľahko dostupné.
- Praktické aktivity: Zapojte dieťa do prípravy jedla, ako je umývanie zeleniny, miešanie ingrediencií alebo prestieranie stola.
- Rešpektovanie potrieb: Vnímajte signály dieťaťa o hlade a sýtosti a nenúťte ho do jedenia.
- Vzdelávanie o jedle: Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, odkiaľ jedlo pochádza, ako sa pestuje a ako ovplyvňuje jeho zdravie.
Montessori aktivity v domácnosti
Princípy Montessori pedagogiky je možné úspešne implementovať aj v domácom prostredí. Aktivity praktického života, rozvoj zmyslov a podpora samostatnosti dieťaťa sú kľúčové pre jeho celostný rozvoj.
Prečítajte si tiež: Prínos očkovania Máriou Teréziou
- Aktivity praktického života:
- Utieranie prachu
- Polievanie kvetov
- Umývanie riadu
- Prestieranie stola
- Zaväzovanie šnúrok
- Upratovanie hračiek
- Rozvoj zmyslov:
- Porovnávanie predmetov podľa veľkosti a tvarov (vkladanie drevených predmetov rôznych tvarov do šablón)
- Presýpanie rôznych surovín z misky do misky, prelievanie tekutín
- Obkresľovanie tvarov a písmen
- Hľadanie správnej cesty v papierovom bludisku
- Puzzle, hlavolamy, vkladačky a skladačky, pexeso
- Kreatívne aktivity:
- Maľovanie farbami
Montessori hračky a pomôcky
Montessori hračky a pomôcky sú navrhnuté tak, aby podporovali rozvoj dieťaťa prostredníctvom zmyslového zážitku a praktickej manipulácie. Sú prostriedkom učenia v tej najprirodzenejšej forme, nútia deti premýšľať a podnecujú ich k tvorivej činnosti. Rozvíjajú jemnú motoriku, koordináciu ,,ruka - oko“, precvičujú pamäť a sústredenie. Drevené hračky plnia estetickú funkciu a budujú kladný vzťah k prírode, spoločnosti a umeniu.
Drevené hračky sú prakticky nezničiteľné a bezpečné, ľahko udržiavateľné a hygienické. Všetky hračky sú vyrobené z dreva, ktoré nie je zdraviu škodlivé, sú bezpečné a nemajú ostré hrany. Povrch hračky je hladký, jemný a príjemný na dotyk. Hračky rozvíjajú osobnosť a tvorivosť dieťaťa, uspokojujú jeho túžbu po hre a povzbudzujú ho k samostatnosti a sebarealizácii.
Mária Montessori: Život a odkaz
Mária Montessori (1870 - 1952) bola talianska lekárka a pedagogička, ktorá vyvinula revolučnú metódu vzdelávania, založenú na rešpektovaní dieťaťa ako samostatného a unikátneho jedinca. Jej metóda sa rozšírila po celom svete a dodnes inšpiruje pedagógov a rodičov.
Montessori sa venovala práci so slabomyseľnými deťmi a zistila, že im chýbajú len stimuly a zážitky, ktoré by ich podporili vo vnímaní sveta všetkými zmyslami. Na základe svojich pozorovaní a skúseností vyvinula špeciálne pomôcky a metódy, ktoré umožnili týmto deťom dosiahnuť prekvapivé výsledky.
V roku 1907 otvorila v Ríme prvý Dom detí (Casa dei bambini), kde zoskupovala deti zo sociálne slabších rodín. Tu im pomáhala správnou výchovou vybudovať lepší život. Deti sa museli naučiť starať samé o seba, čím získavali pocit sebaistoty. Zaviedla im tzv. cvičenia praktického života a pozitívny prístup k budúcemu povolaniu. Vďaka rôznym spoločným aktivitám ich viedla k vzájomnej spolupráci a rešpektu.
Prečítajte si tiež: Posolstvo Sv. Márie Kráľovnej
Montessori sa snažila pomáhať aj ženám svojej doby, ktoré vtedy mali zakázané voliť či kandidovať vo voľbách. Ako feministka bola pozvaná na mnoho diskusií a kongresov, kde sa vďaka jej dokonalým komunikačným schopnostiam, vedomostiam a vždy upravenému vzhľadu začalo jej učenie šíriť do celej Európy. Svoje výchovno-vzdelávacie metódy chcela využiť pre dobro všetkých detí na svete.
tags: #maria #montessori #dieta