Všetky vedy zaoberajúce sa učením a vyučovaním si od svojho vzniku kladú otázky: Ako čo najlepšie učiť a vyučovať? Ako viesť žiakov k poznaniu? Ako realizovať edukačný proces tak, aby bol pre všetkých prospešný a zmysluplný? Aké nároky a požiadavky klásť na žiakov? V priereze histórie vznikali a zanikali mnohé edukačné koncepcie. Doposiaľ sme ideálny koncept nenašli. Školy však stoja pred problémom roztrieštenosti vzdelávania, nedostatočnej spolupráce medzi vyučovacími predmetmi, demotivácie žiakov, poznatkovým encyklopedizmom, sprostredkovaním hotových informácií. S rozvojom nových technológií sa neustále menia aj požiadavky na vzdelanosť žiakov (máme na mysli znalosť angličtiny, povedomie o hardvéroch a softvéroch, zavádzanie IKT do vyučovania a mnohé iné). Rovnako zostáva podstatným atribútom pre základné aj stredoškolské vzdelanie naučiť sa učiť sa, myslieť, kriticky posudzovať informácie, operacionalizovať pojmy tak, aby nedochádzalo k prázdnemu verbalizmu, konštruovať si vlastné štruktúry poznatkov a pod.
Cieľom tohto článku je preskúmať inovatívne didaktické postupy v edukačnej praxi s dôrazom na využitie pojmového mapovania v materských školách. Zameriame sa na princípy tvorby mentálnej reprezentácie, rozoberieme pojmové mapovanie ako tvorbu ucelených schém - logickú organizáciu štruktúry určitého poznania, tvorbu kauzálnych, relačných rovín medzi celkom a jeho nosnými časťami v rámci učebného poznávania.
Pojmové Mapovanie: Východisko z Tradičného Vzdelávania
V posledných desaťročiach zaznamenávame silnejúci negatívny ohlas na kvalitu didaktických postupov uplatňovaných v edukačnej praxi. V školách žiakov neučíme, ako sa majú učiť. V edukačnej praxi treba inovovať didaktické postupy, modifikovať kvalifikačnú štruktúru jednotlivca, odpútať sa od transmisívnych modelov sprostredkovania informácií a adekvátne reflektovať požiadavky kladené na školu spoločnosťou v kontexte rozvoja kognície učiacich sa. Máme na mysli implementovanie adaptívnych vyučovacích stratégií pre rozvoj kritického a tvorivého myslenia žiakov, modelovanie vyučovacích situácií, aby boli žiaci aktívnymi subjektmi edukačného procesu, čím sa stanú projektantmi vlastného poznávania. Jednou z možností je využitie pojmového mapovania.
Čo je to pojmová mapa?
Človek sa počas svojho života stretáva s rôznymi typmi máp. Ide o mapu, ktorú použijeme pri návšteve mesta, mapu nákupného centra, pojmovú mapu. Na čo primárne zameriavame pozornosť, keď skúmame mapu? Orientujeme sa podľa vizuálnej charakteristiky? Čítame všetky verbálne štítky? Sústredíme sa na schému a priestorové vlastnosti reprezentácie orientačných bodov? Hľadáme miesta, kde sa jednotlivé body spájajú? Podobným spôsobom môžeme „čítať“ a „interpretovať“ aj pojmovú mapu, ktorú si žiaci vytvoria počas edukačného procesu či učenia sa. Pojmové mapovanie ako metódu vizuálneho znázorňovania myšlienok používali mnohí významní ľudia: Marie Curie, T. A. Edison, Leonardo da Vinci, sir Isaac Newton, Ch. Darwin, Pablo Picasso, Thomas Jefferson a ďalší. V Európskom priestore sa s pojmovým mapovaním stretávame prvýkrát okolo roku 1965 vďaka nemeckému pedagógovi O. Richterovi, ktorý sa venoval otázkam štruktúrovania učiva. Dnes sa grafické znázorňovanie pojmov a vzťahov medzi nimi najčastejšie spája s menom J. D.
Poznanie každého človeka sa zakladá na pevnej sémantickej sieti, ktoré prepája jednotlivé pojmy do košatých mentálnych konceptov. Tieto koncepty sú vytvárané prepájaním jednotlivých pojmov (pričom pojem reprezentuje predstavu o jeho obsahu), ktoré sa už v sémantickej sieti nachádzajú s novými, ktoré ešte nemajú v sémantickej sieti svoje stabilné miesto. Sme presvedčení o tom, že každá edukačná aktivita by mala v prvom rade prispievať a napomáhať usporiadaniu a organizovaniu myslenia žiakov. Pojmové mapy môžeme aplikovať takmer na všetkých vyučovacích predmetoch, vo všetkých fázach vyučovacej hodiny, napr. Mapa sa skladá z pojmov, čiar, obrázkov, čísel, farieb a mnohých ďalších produktov, ktoré vytvárajú definitívnu podobu učiva. Využitie mapy je širokospektrálne, či už ide o spôsob zápisu poznámok, vizualizáciu nových nápadov, spôsob opakovania a učenia. Mapovanie môžeme aplikovať ako stratégiu učenia sa (Novak, 2004), ale aj ako učiteľovu stratégiu vyučovania (Marangos a Alley, 2007), príp.
Prečítajte si tiež: Vývoj Púchova a Nosíc na mapách
V školskom prostredí je primárne využívaná ľavá mozgová hemisféra, ktorá zastrešuje analyzovanie, slová, zoznamy, logiku, čísla, lineárnosť a rôzne postupnosti. V našom edukačnom rámci sa stále využívajú v prevažnej miere radovo usporiadané lavice v triede, poznámky obsahujú prevažne slová, v zošitoch sa využíva linajkový papier, poznámky si žiaci zapisujú v pomlčkách, zoznamoch, memoruje sa. Využívaná vo významnejšej miere je ľavá mozgová hemisféra, čím ochudobňujeme svoj mozgový potenciál. Príklad: Ak niekomu poviete, aby si vybavil ružového slona, istotne si to nevybaví napísané na bielom papieri modrým perom. Práve naopak, v mysli sa zobrazí farebný (ružový) slon. Ak chceme, aby si naši žiaci informácie čo najlepšie zapamätali, je dôležité, aby dokázali dané informácie zaznamenať v priestorovej štruktúre na papier, resp. V školstve je využívané tradičné - lineárne zaznamenávanie aj prezentovanie učiva. Ľudský mozog však neuvažuje jedine lineárnym spôsobom. Keď žiaci dostanú za úlohu naučiť sa tri strany poznámok z učebnice, pasívne sa ich namemorujú, príp. si z učiva vypíšu aspoň niekoľko základných informácií, čím stratia veľa času a nesústredia sa dostatočne. Pojmové mapovanie vychádza z Ausubelovej teórie zmysluplného učenia, v ktorej sa kladie dôraz na začleňovanie nových poznatkov do už osvojených existujúcich kognitívnych štruktúr. My považujeme mapovanie za prirodzenú techniku (zakorenená výbava modelu ľudského myslenia) na organizovanie informácií, resp. poznatkov a vizualizáciu komplexu dát, ako aj ich vzájomných interakcií. Pojmové mapovanie prináša nové možnosti vo vzdelávaní. Prostredníctvom danej techniky môžeme nahliadať na učivo holisticky, ale aj analyticky, prináša inovatívny pohľad na problematiku učiva a jeho štruktúru, systemizáciu.
Ako upozorňovali Bendl a Voňková (2010) metodike použitia a práce s pojmovými mapami v edukačnom procese sa nevenuje takmer žiadna pozornosť. Konštatujeme, že informovanosť o mapovaní je u nás pomerne nízka. V odbornej literatúre je pojmové mapovanie opísané najčastejšie ako vyučovanie orientované na proces, ktoré nepredstavuje len osvojovanie si vedomostí, ale upriamuje sa koncepčne a systematicky na spôsob ich získavania. Analýzou relevantných literárnych zdrojov charakterizujeme pojmové mapovanie ako tvorbu ucelených schém štruktúrnych vzťahov. Ide o organizáciu logickej štruktúry určitého poznania, tvorbu kauzálnych, vzájomných, prípadne finálnych relačných rovín medzi celkom a jeho nosnými časťami v rámci učebného poznávania (myšlienky, koncepcie, hypotézy, zásady). Pojmovú mapu ako koncept mysle považujeme za vrcholný výkon myslenia. Pojmové mapy obsahujú kombinácie kľúčových slov, vedľajších slov, hlavných myšlienok, priestorových schém. Konštruujeme ich tak, aby boli pre žiakov čo najzrozumiteľnejšie, aby umožnili čo najjednoduchšie pochopenie a zapamätanie prezentovaných informácií.
Prečo využívať pojmové mapy?
Je nesmierne dôležité, aby sme žiakom počas edukačného procesu dopriali čas, aby si vytvorili asociačné väzby medzi novými informáciami a tými, ktoré majú v ich vnútornom poznatkovom systéme stabilné miesto. Jednou z najčastejších príčin problémov v edukačnom systéme je učenie sa a vyučovanie v cyklických, často neproduktívnych myšlienkových vzorcoch. Myslenie sa nerealizuje len prostredníctvom textov, cez písmená, ale aj pomocou obrazov, vizualizácií, štruktúr a schém, ktoré sú následne prekódované do slov. Základným princípom tvorby mentálnych reprezentácií je komplexná štrukturácia obsahu, v ktorej nie sú izolované fakty, ale informácie organizované do sémanticko-logických funkčných jednotiek. Ako uvádza Slavík a kol. (2017, s. V rámci vzdelávania sa stretávame s mnohými novými prístupmi. Jednou z možností, ako zistiť mieru správneho porozumenia informáciám a ich vzťahom, je tvorba individuálnej štruktúry. Ide o postup označovaný ako pojmové mapovanie. Kinchin (2000) považuje mapovanie pojmov za vhodnú metódu na analýzu a interpretáciu žiackych mentálnych reprezentácií. Vďaka tejto metóde dokážu žiaci nielen zaznamenávať, ale aj analyzovať a hodnotiť svoje mentálne reprezentácie vybraného učiva. Hlavným poslaním edukácie musí byť naučiť žiakov nachádzať zmysel a porozumieť učivu.
Mnoho žiakov robí chybu v tom, že sa učia veľké množstvo učiva tesne pred nejakým testom, písomkou alebo skúškou. Po podaní určitého „výkonu“ sú najčastejšie informácie okamžite stratené. Preto je viac ako žiaduce, aby si žiaci učivo systematicky opakovali. Pojmové mapovanie sa javí ako nástroj, ktorý dokáže uľahčiť opakovanie aj učenie sa početných tematických celkov, resp. Mapovanie možno analyzovať z niekoľkých hľadísk. Pri tvorbe mentálnej mapy je žiak aktívnym participantom vo vyučovacom procese. Navyše do štruktúry textu učiva dokladá informácie, ktoré sám považuje za dôležité. Existuje viacero možností využitia pojmového mapovania. Ide o zápis poznámok, prednášok, popis problému, hľadanie alternatív riešenia problému, prípravu prezentácie, analyzovanie projektu, plánovanie každého druhu. Žiaci si môžu napríklad komparovať svoje mapy, pričom uvidia, že chápu rovnaké učivo v úplne iných súvislostiach. Rovnako môžu mapy porovnávať aj s učiteľovou vzorovou mapou, pričom všetky nezrovnalosti si navzájom vysvetlia a interpretujú. U starších žiakoch sa pri tvorbe pojmovej mapy najčastejšie využíva písané slovo, keďže ide o zaznamenávanie hierarchizovanej štruktúry nejakej myšlienky. V mladších ročníkoch môže učiteľ využívať napríklad obrázkové mapy. pomáhajú vyhľadávať, resp.
Aplikácia v Materských Školách
Prvoradou úlohou školy by malo byť rozširovanie nových kreatívnych prístupov k rozvoju kritického a tvorivého myslenia žiakov. Sme toho názoru, že k moderným a efektívnym spôsobom, ktoré rozvoj takéhoto myslenia zabezpečujú, patria práve pojmové mapy. Deti v predškolskom veku sa učia najlepšie cez hru. To je aj dôvod, prečo didaktické pomôcky, ktoré podporujú hru a experimentovanie, majú tak dôležitú úlohu v ich vzdelávaní. Pomôcky, ako puzzle, stavebnice, rôzne interaktívne nástroje alebo kreatívne materiály, umožňujú deťom objavovať a učiť sa v prostredí, ktoré je nielen edukatívne, ale aj zábavné. Pomôcky, ktoré rozvíjajú jemnú motoriku, ako sú rôzne skladačky, perá, farby či modelovacie hmoty, pomáhajú deťom získať kontrolu nad pohybmi rúk, čo je nevyhnutné pre ich neskorší úspech v písaní alebo iných aktivít vyžadujúcich precíznosť.
Prečítajte si tiež: Inklúzia vo vzdelávaní s myšlienkovými mapami
Príklady Využitia Didaktických Pomôcok:
- Stavebnice: Vynikajúci nástroj na rozvoj kreativity, jemnej motoriky a priestorového vnímania. Deti sa učia, ako skladať a spájať rôzne dieliky, čím podporujú svoje logické a analytické schopnosti.
- Puzzle a skladačky: Skvelý nástroj na rozvoj koncentrácie a schopnosti riešiť problémy.
- Interaktívne tabule a hry: Tieto didaktické pomôcky sú navrhnuté tak, aby deti interagovali s rôznymi obrazmi, zvukmi a prvkami, čím sa podporuje ich zmyslový a kognitívny vývoj.
- Kreatívne sady: Rôzne kreatívne sady na maľovanie, modelovanie alebo tvorbu vlastných projektov.
- Matematické a jazykové pomôcky: Produkty ako počítacie kocky, kartičky s písmenami alebo číslicami umožňujú deťom postupne budovať základné matematické a jazykové zručnosti.
Digitálne Nástroje a Pojmové Mapy
V oblasti vzdelávania zaznamenávame zmeny, ktoré súvisia najmä so zavádzaním počítačových technológií do edukačného procesu. Použitie počítačov vo vyučovacom procese môže byť nápomocné pri tvorbe a práci s pojmovými mapami. V literatúre bývajú počítačové programy (venujúce sa mapovaniu) nazývané ako nástroje na tvorbu sémantických sietí. Medzi najstaršie softvéry vytvorené pre daný druh činností býva zaraďovaný program TextVision. Systém mal zlepšiť organizáciu učebných činností žiakov a detekovať výsledky ich učenia sa.
Existuje niekoľko programov na tvorbu pojmových máp (deskopové aj webové aplikácie). V texte analyzujeme najmä tie programy, ktoré sú voľne dostupné. Ide najčastejšie o zahraničné softvéry, ktoré používajú anglický jazyk. Pojmové mapy môžeme prostredníctvom počítača vytvoriť aj v programoch, ktoré nie sú prioritne určené na tvorbu a úpravu máp, napr. aplikácie Prezi, MS Power Point, Active studio.
Príklady Softvéru pre Tvorbu Pojmových Máp:
- Mind42: Webová aplikácia s jednoduchou registráciou a ľahkým, prehľadným užívateľským prostredím. Nespornou výhodou je rýchla manipulácia a prehľadná štruktúra.
- WiseMapping: Webová aplikácia obsahuje omnoho viac možností úprav a korekcií jednotlivých komponentov (písmo, farba, orámovanie, tvary, veľkosť). V programe možno znázorňovať vzťahy medzi pojmami.
- Mindomo: Webová aplikácia obsahuje najviac možností na úpravu a tvorbu pojmovej mapy.
- CmapTools: Program bol vytvorený pod záštitou Institute for Human and Machine Cognition, v ktorom dlho pracoval J. D. Novak. Hlavnými výhodami použitia je nízka náročnosť, vysoká dostupnosť, podpora spolupráce a jednoduché zdieľanie. K použitým pojmom je tiež umožnené pridávať ďalšie zdroje (pesničky, obrázky, videoklipy, textové dokumenty, internetové stránky). Export hotovej pojmovej mapy môže byť vo forme obrázku, vektorovej grafiky, webovej stránky, prípadne ako text.
- 3D Scape TopicScape Student Edition: Nevýhodou programu je, že ho môžeme používať iba v anglickom rozhraní, slovenský jazyk nepodporuje. Je možné vytvoriť štýly pre jednotlivé vetvy, pre celú mapu.
- Free Mind Manager: Veľmi rozšírený a jednoduchý (pamäťovo nenáročný) program obsahuje množstvo jazykov. Ponúka veľké množstvo formátovacích prvkov (zmeny farieb, zmeny vzhľadu jednotlivých uzlov, zmeny písma a pod.
- FreeMind: Deskopová aplikácia ponúka prácu podporovanú slovenským pracovným prostredím. Modifikovať pojmové mapy môžeme prostredníctvom panela, obsahujúceho prostriedky na úpravu máp (možné je vkladať vlastné linky, videozáznamy, obrázky).
- XMIND: Deskopová aplikácia ponúka užívateľom vopred pripravené šablóny máp, ktoré môžeme modifikovať podľa špecifických požiadaviek. Užívateľské rozhranie ponúka pomerne priestornú pracovnú plochu.
- Smart Draw: Deskopová aplikácia je svojim prostredím podobná vzhľadu kancelárskeho balíka Microsoft Office.
Výhodou deskopových aplikácií je, že nie je potrebné pripojenie na internet, no nevýhodou sa môže zdať (pre menej technicky zručných užívateľov) inštalácia vybraného programu.
Tradičné vs. Digitálne Mapovanie
Hoci existuje viacero programov, ktoré podporujú pojmové mapovanie, prostredníctvom počítača a IKT technológie idú do popredia nezadržateľným tempom, my sa prikláňame k tzv. tradičnému, resp. klasickému spôsobu vytvárania pojmových máp, teda za použitia papiera a pera. Máme za to, že tento typ práce je cesta, pomocou ktorej je kritické a tvorivé myslenie žiakov rozvíjané najviac. V počítačových programoch žiaci usporadúvajú a kategorizujú vopred zadané pojmy (tzv. zoznamy používaných pojmov) a môžu použiť iba preddefinované šablóny a tvary (ktoré programy ponúkajú). Následne do nich vkladajú myšlienky a pojmy. Pri písaní pojmovej mapy na papier je žiak subjektom, ktorý musí selektovať najdôležitejšie pojmy a kľúčové myšlienky v učive. Môže tiež vytvorenú mapu ľahko rekonštruovať, modifikovať.
Digitálna Transformácia Vzdelávania
Digitálne technológie predstavujú významný nástroj na zefektívnenie a skvalitnenie výchovno-vzdelávacej činnosti v materských školách. V rámci národného projektu Digitálna transformácia vzdelávania a školy (DiTEdu) NIVaM pozýva zapojiť sa do programu inovačného vzdelávania: Využitie digitálnych nástrojov v praxi pedagogického zamestnanca materskej školy. Termín začiatku vzdelávania: 2. Prezenčná forma bude realizovaná stretnutiami v online učebni. Dištančná forma bude realizovaná asynchrónnym spôsobom (v priestore, aj v čase), v online virtuálnom vzdelávacom prostredí. Účastníci budú riešiť interaktívne aktivity a pracovať s interaktívnymi učebnými zdrojmi, každý svojím tempom.
Prečítajte si tiež: Informácie o MŠ Cabaj
Záver
Pojmové mapovanie predstavuje efektívny nástroj na podporu rozvoja myslenia a učenia sa v materských školách. Či už sa používa tradičným spôsobom s papierom a perom, alebo s pomocou digitálnych technológií, umožňuje deťom aktívne sa zapájať do procesu učenia, vytvárať si vlastné štruktúry poznatkov a rozvíjať kritické a tvorivé myslenie. Je dôležité, aby pedagógovia v materských školách boli informovaní o možnostiach využitia pojmového mapovania a implementovali ho do svojej praxe.
#