Zneužívanie detí je závažný problém, ktorý si vyžaduje pozornosť celej spoločnosti. Hoci sa o ňom hovorí čoraz viac, stále zostáva tabuizovanou témou, najmä ak ide o zneužívanie zo strany matky. Tento článok sa zameriava na štatistiky a hlbšie aspekty zneužívania detí, pričom sa opiera o odborné názory a skúsenosti.
Úvod
Téma sexuálneho zneužívania a zneužitia moci dospelého nad maloletým sa neustále vynára. Často sa stretávame s prípadmi, kde dospelí zneužívajú svoje postavenie voči deťom, ktoré sú na nich závislé. Otázkou zostáva, či je takýchto prípadov viac ako v minulosti, alebo len dnes máme viac odvahy o nich hovoriť.
Čo cítia zneužívané deti?
Zneužívané deti prežívajú širokú škálu negatívnych pocitov. Zuzana Zimová vysvetľuje, že v sebe nesú zážitok poníženia, neschopnosti brániť sa, hanbia sa a hnevajú sa samy na seba, že si nedokázali poradiť. Tieto pocity môžu mať dlhodobý vplyv na ich psychické zdravie a vývin.
Odvaha prehovoriť
Ak dieťa prehovorí o zneužívaní, je to vždy vážna vec. Je dôležité deťom pozorne načúvať a brať ich slová vážne. Často sa stáva, že dieťa sa snaží dávať okoliu signály, ale nikto mu neverí, alebo sa pre spoločenské uznanie zneužívateľa boja otvoriť túto tému. Cítia sa opustené, zradené, zahanbené a zatvoria zneužívanie v sebe ako veľké tajomstvo.
Zodpovednosť rodičov
Mnohí rodičia nechcú uveriť, že ich dieťa by mohlo mať nejaký sexuálny vzťah. Často svoje dieťa nevidia ako sexuálnu bytosť a ani nepredpokladajú, že by sa niečo také mohlo stať. Okrem toho, máme sexuálne zneužívanie detí spojené s takým odporom a hnusom, že sa bránime aj pomyslieť na to, že by niekto mohol nášmu dieťaťu takýmto spôsobom ublížiť. Preto je dôležité, aby rodičia boli otvorení a nebáli sa rozprávať so svojimi deťmi o sexualite a bezpečnosti.
Prečítajte si tiež: Zopa kočíky – recenzia
Ak má dieťa s rodičmi vzťah, v ktorom ide aj o strach, a nemá v okolí žiadneho dospelého, na ktorého sa s dôverou môže obrátiť, môže prísť za psychológom, v škole alebo inde, a povedať, čo sa deje. Psychológ by mal najskôr spolu s dieťaťom rozobrať situáciu a zistiť, prečo sa dieťa bojí zveriť rodičom.
Trauma a jej následky
Zneužívané dieťa je vždy nejakým spôsobom traumatizované a nesie si následky dlhodobo so sebou. Deti nedokážu vyhodnotiť škodlivosť takéhoto správania a často si tento zážitok nechávajú uchovaný pre seba až do dospelosti. Prežívajú pocity hanby a viny a pomoc vyhľadávajú pre iné problémy, ako napríklad neschopnosť nadviazať blízke vzťahy, sebanenávisť, sebapoškodzovanie alebo závislosti.
O tom, či nejaká udalosť bude pre človeka viac alebo menej traumatizujúca, rozhoduje aj to, či sa v tej situácii cíti bezmocne a opustene. Deti často nemajú moc zastaviť dospelého a zneužívateľom sa málokedy stane niekto, kto vyzerá nebezpečne. Býva to niekto z blízkeho okolia dieťaťa - rodič, rodinný známy, učiteľ, kňaz… Niekto, komu dieťa verí a vidí v ňom priateľa.
Plazivé zneužívanie
Zneužívanie môže byť plazivý proces. V začiatkoch si dospelý postupne získava dôveru dieťaťa, vie odhadnúť, čo dieťaťu chýba - môže to byť prijatie, sebadôvera, hodnota, rešpekt. Keď si získa dieťa, postupne posúva hranice kontaktu až po zneužitie. Svoj vplyv na dieťa a jeho dôverný vzťah zneužije na uspokojenie svojich potrieb. Deti majú silný zážitok zrady a sklamania, ktorý sa však mieša s tým, že sú spojené s človekom, ktorý hovorí a koná, akoby ich mal rád a záležalo mu na nich.
Sexuálna výchova
Sexuálna výchova má veľa podôb, od poznania biológie a telesnosti až po vzťahovosť v partnerstve. Deti majú často nekontrolovateľný prístup k informáciám rôznej kvality a potrebujú usmernenie a pomoc pri spracovávaní týchto informácií. Škola by mala poskytnúť najmä informácie, ktoré majú preventívny charakter, práve vzhľadom na zneužívanie, sexuálne zdravie a obchodovanie. Rodičia by mali byť menej ostýchaví pri rozhovoroch s deťmi o sexe a mali by im poskytnúť informácie, ktoré sú primerané ich veku.
Prečítajte si tiež: Remeselná zručnosť pri výrobe svetrov
Vzťah s rodičmi v dospievajúcom veku
Čím je dieťa staršie, tým menej sa chce s dospelými rozprávať o sexe, lebo sa to preň stáva čoraz intímnejšou témou. Dobrý vzťah s rodičmi a skúsenosť, že téma sexuality nie je pre nich tabu, môže deťom pomôcť pri zverovaní práve so zážitkom zneužívania. Môže im pomôcť otvoriť tému s dospelými skôr, ako k zneužitiu príde, lebo cítia, že sa deje niečo divné, že dospelý má zvláštne narážky na ich telo, rozpráva sa s nimi o svojich sexuálnych zážitkoch, púšťa im erotické filmy, ukazuje erotické obrázky.
Špecializovaná pomoc
Ak sa rodičia trápia alebo vidia, že sa trápia ich deti, a nevedia, ako im s tým pomôcť, môžu sa obrátiť na odborníkov. Detský psychológ alebo psychiater môže poskytnúť pomoc a podporu deťom aj rodičom.
Pocity viny rodičov
Ak sa rodič po rokoch dozvie, že jeho dieťa bolo zneužívané, môže sa obviňovať, že si to nevšimol, že mu to dieťa nepovedalo. V takom prípade by sa mal naučiť pozerať sa do budúcnosti a nemal by zotrvávať v pocitoch viny a vracať sa do minulosti. Minulosť treba nejako zdravo uzavrieť a vyrovnať sa s ňou.
Šikanovanie
Šikanovanie vždy bolo, je a predpokladám, že aj bude. Ide o to, že si niekto potrebuje uplatniť moc nad niekým iným a robí to nedovoleným spôsobom. Je dôležité, aby sa šikanovanie nebagatelizovalo a aby sa s ním bojovalo. Deti v tom nemajú ostať samy a majú sa nájsť niekoho, komu sa môžu zdôveriť.
Dôvera v inštitúcie
Posledné udalosti a rôzne teórie hlboko otriasli dôverou rodičov v inštitúcie. Zlyhala ochrana najzraniteľnejších. Preto je dôležité, aby sme si všímali zmeny v správaní, v pohľade, v detskej duši. Aby sme verili ich slovám, aj keď sa nám zdajú nepravdepodobné. Aby sme neotáčali zrak.
Prečítajte si tiež: Keď stará mama vychováva: Pohľad na rodinnú dynamiku
Zneužívanie detí a disociatívna porucha identity (DID)
Ľudia s disociatívnou poruchou identity (DID) majú rozdelenú psychiku tak, že v ich hlave funguje viacero osobností naraz. Táto porucha často vzniká v dôsledku extrémnych foriem zlého zaobchádzania v detstve, ako je násilie, sexuálne, fyzické a emočné zneužívanie.
Pri disociácii ide o nemožnosť integrovať zážitky, teda spracovať ich a zmysluplne zasadiť do svojho životného príbehu. Je to narušenie v systéme myslenia, cítenia, pamäti a konania. Porucha identity znamená, že je narušená celistvosť psychiky. DID predstavuje najzávažnejšiu formu, ako sa môžu traumatické skúsenosti podpísať na človeku.
Liečba pacientov s DID zahŕňa kombináciu liekov a terapie. Psychofarmaká pomáhajú zmierniť depresiu, regulovať emócie, úzkosti a postarať sa o seba. Psychoterapia pomáha pacientom identifikovať, lokalizovať a rozumieť tomu, že časti ich psychiky majú úzkosti, strachy, fóbie a spolupracujú či nespolupracujú.
Zneužívanie v kultoch
Rôzne extrémistické kulty používajú násilie, manipuláciu, vymývanie mozgov. Ide o veľmi vysoko organizovanú formu zneužívania. Kulty majú svoju ideológiu, majú moc, vplyv, finančné prostriedky.
Rozšírenosť zneužívania detí
Zneužívanie v detstve je omnoho častejšie, ako sa spoločnosť domnieva. Čas medzi sexuálnym zneužívaním v detstve a jeho odhalením je osem až pätnásť rokov. V rámci spoločnosti sa toto oneskorené odhalenie použije na spochybnenie dôveryhodnosti obete a jej výpovede.
Amnézia
Okolo 20 až 40 percent obetí zneužívania v detstve si tieto udalostí nepamätá. Vytesnenie týchto hrozných zážitkov z pamäti je stratégiou prežitia. Na to, aby sme mohli pokračovať v živote, je vedomie, že mi daná osoba takto ubližovala, príliš bolestné a hrozné, prináša obrovský chaos, takže amnézia zabezpečí, aby dieťa mohlo ísť ďalej životom, akoby sa nič nebolo stalo. Ale je to za cenu straty mnohých vecí.
Tendencia spochybňovať obete
Spoločnosť má tendenciu spochybňovať výpovede obetí. Na jednej strane je to prirodzená tendencia, lebo potrebujeme mať veci pod kontrolou, mať ilúziu o tom, že svet je bezpečný. Na druhej strane existuje silná tendencia, ktorá chráni páchateľov na rôznych úrovniach.
Zneužívanie v cirkvi
Téma zneužívania maloletých v cirkvi si zaslúži samostatný priestor. Kňaz z podstaty svoje roly požíva veľmi veľkú dôveru ľudí, ktorí sa na neho obracajú. Je to prostredník Boha, takže má veľkú zodpovednosť a veľkú moc a ľudia sa kňazom zdôverujú často so svojimi veľmi osobnými a vnútornými problémami, dilemami a očakávajú pomoc. Pokiaľ kňaz túto dôveru a moc zneužije vo svoj vlastný prospech, znamená to veľmi drastický zásah do integrity jedinca.
Páchateľ a jeho minulosť
U veľkej časti páchateľov sexuálneho zneužívania v rodinách aj násilia v partnerských vzťahoch nachádzame určitú traumatickú minulosť. Jeden zo spôsobov, ako sa nešťastne prenáša trauma, je, že buď sa dotyčný stáva obeťou, alebo sa sám môže stať aj páchateľom.
Problémy detí a dospievajúcich
Máme veľa detí, ktoré sa sebapoškodzujú, narastá počet detí s anamnézou samovražedných vyhrážok i pokusov. Deti nie sú naučené riešiť svoje problémy, lebo ich za nich často riešia rodičia. Keď príde prvý problém, dieťa nevie, že sa konflikt alebo problém dá riešiť; často nevidí inú možnosť, len si ublížiť.
Sociálna situácia
Nepriaznivá sociálna situácia sa odráža aj na deťoch, ktoré sú často nahnevané, lebo nemajú to čo iné deti, niekedy skĺznu do šikany, lebo chcú ventilovať hnev, že sa nemajú tak, ako by chceli. Často sú smutné, majú poruchy sebahodnotenia, cítia sa menejcenné.
Rovesnícke vzťahy
Počas pandémie sa deti prestali medzi sebou rozprávať, nemohli chodiť von, mnohé prestali športovať, navštevovať krúžky a živý sociálny kontakt zmizol. Deti medzi sebou komunikujú písomne. Nie je neobvyklé, že sedia vedľa seba a píšu si. Chýba, že sa deti nehrávajú samy vonku na dvore.
Rodina
Chýba normálna, zdravá rodina, kde sa rodičia aj pred deťmi pohádajú, ale aj udobria - aj problémy vyriešia. Dieťa v rodine získava vzor, že problém je riešiteľný. Dnes príde prvý vážny problém a rodičia sa rozchádzajú. Dieťa sa takto neučí riešiť problém a konflikty.
Zneužívanie návykových látok
Alkohol je u nás v spoločnosti absolútne tolerovaný, lebo veď na Slovensku pije každý. Nik to nerieši, rodičia to berú ako bežnú vec, keď sa dieťa opije. A neuvedomujú si, že dieťa, ktoré sa ide každý piatok niekoľko týždňov po sebe opiť, už môže byť závislé. Ďalej je tu žuvací tabak a HHC.
Sebapoškodzovanie
Sebapoškodzovanie je určitá reakcia, pri ktorej sa dieťaťu uľaví a je mu chvíľočku lepšie.
Zodpovednosť
Štát nemôže prebrať zodpovednosť za rodičov. Ak dieťa nechodí do školy, je to zodpovednosť rodiča a mal by za to dostať sankciu. Ďalšia vec, ktorú podporujú rodičia aj škola, je závislosť. Od mobilu, televízie, tabletu.
Lieky
Snažím sa, aby sme to riešili inak ako liekmi. Aj rodičov sa snažím presvedčiť, že nie každé dieťa nevyhnutne potrebuje lieky. Sú diagnózy, kde sa bez toho nedá, ale sú aj skupiny, často marginalizované, kde chcú rodičia liekmi zabezpečiť, aby ich deti boli pokojné a nebolo potrebné sa o ne starať, aby nerušili.