Na obsahu tohto článku spolupracovala Mgr. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na problematiku výživy pre maloletých, vrátane právnych aspektov, praktických rád a riešení bežných problémov.
Úvod do výživového práva
Pojem výživné možno definovať ako súhrn práv a povinností, ktoré zákon upravuje a ktoré sa týkajú zabezpečenia úhrady odôvodnených osobných, materiálnych a nemateriálnych potrieb. Nejde len o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nutnosti, akými sú výživa, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne a športové záujmy.
Základná právna úprava
Základným prameňom rodinného práva je zákon č. 36/2005 Z. z. - Zákon o rodine, v ktorom sa nachádza aj právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči ich deťom. Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti. Ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom (§ 62 a nasl. zákona), detí k rodičom (§ 66 a nasl. zákona), medzi manželmi (§ 71 zákona), medzi ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. zákona). Ďalej náš právny poriadok pozná príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a § 73 zákona) a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 zákona).
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom
V prípade detí ide o zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov (i osvojiteľov) bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Pokiaľ má dieťa iba jedného z rodičov, vyživovaciu povinnosť plní v plnom rozsahu tento rodič. Logicky, vyživovacia povinnosť vzniká narodením dieťaťa. Zaniká schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny. Podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady.
Rozsah vyživovacej povinnosti
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Pri plnení si vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z rodičov. Bez ohľadu na to, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu je každý rodič povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima). Súd pri určení výšky výživného prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará ako aj to, ako sa ktorý z rodičov stará o domácnosť.
Prečítajte si tiež: Podmienky vysťahovania maloletých
Ako sa určuje výška výživného?
Výživné platí povinný rodič k rukám druhého rodiča, ktorý má vo svojej osobnej starostlivosti dieťa. Výživné sa povinne určuje iba pri výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Pri striedavej a spoločnej starostlivosti nemusí byť zásadne vôbec určené.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv.
Rodičia si výšku výživného buď určia sami, alebo ju určí súd. Pri spoločnej starostlivosti oboch rodičov (nová forma starostlivosti, účinná od roku 2023) súd nevykonáva dokazovanie ohľadne výživného. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V prípade vyššej životnej úrovne jedného z rodičov bude tento povinný „doplatiť“ k rukám druhého rodiča istú sumu výživného na dieťa, aby malo toto zabezpečenú porovnateľnú životnú úroveň u každého z rodičov.
Faktory ovplyvňujúce výšku výživného
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené pomery oprávneného (dieťaťa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Výška výživného je tiež v zmysle judikatúry ohraničená vekom a výdavkami dieťaťa. Výdavky musia byť odôvodnené, bežné a akceptovateľné. Prípustné sú i osobitné výdavky, ak má dieťa osobitné potreby (napr.
Výživné na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Prečítajte si tiež: Rodičovský príspevok na Slovensku
Ako postupovať pri určení a vymáhaní výživného
- Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného. Návrh môže podať rodič sám, no ak si netrúfa, môže využiť služby advokáta.
- Po podaní návrhu súd dieťaťu ustanoví procesného opatrovníka (tzv. Kolízneho opatrovníka), ktorý zastupuje záujmy dieťaťa v konaní. Rodičia sa zároveň môžu kedykoľvek v priebehu konania dohodnúť o výživnom (alebo v prípade plnoletých osôb uzavrieť súdny zmier).
- Na základe všetkých zistených skutočností súd určí výšku výživného a zároveň stanoví, od ktorého dňa sa má platiť. Výživné sa spravidla priznáva odo dňa podania návrhu. Ak niektorý z rodičov s rozhodnutím nesúhlasí, môže sa proti nemu odvolať na krajskom súde. Prípadne sa zmenia príjmy či majetkové pomery rodičov. Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Čo robiť, ak rodič neplatí výživné?
Ak rodič neplatí, netreba vec podceňovať. Ak povinný rodič dlhodobo neplatí, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa. Navyše, ak rodič výživné neplatí podľa súdneho rozhodnutia, možno platenie výživného vymáhať, resp. požiadať o náhradné výživné.
Výživné po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa
Mnoho rodičov si myslí, že platenie výživného končí plnoletosťou. Osemnásty rok života dieťaťa prináša ako rodičom tak dospievajúcim deťom viaceré výrazné zákonné zmeny vo vzťahu k výživnému, zastupovaniu a správe majetku detí, či styku s deťmi. Tieto zmeny môžu byť mätúce najmä pre rodičov, ktorí už disponujú rozsudkom súdu, ktorý upravuje rodičovské práva a povinnosti (zverenie, výživa a styk) k maloletému dieťaťu.
Zmeny po dosiahnutí plnoletosti
- Zverenie maloletého dieťaťa resp. právo osobnej starostlivosti rodiča o dieťa určené rozsudkom súdu z doby, kedy bolo dieťa maloleté zaniká.
- Zastupovanie a správa a majetku dieťaťa, t.j. právo rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných ako aj podstatných veciach zaniká.
- Výživné určené konkrétnou sumou v súdnom rozhodnutí z doby, kedy bolo dieťa maloleté nezaniká, t.j. povinnosť povinného rodiča z rozsudku platiť takto určené výživné i naďalej trvá. Na druhej strane právo oprávneného rodiča z rozsudku preberať výživné za dieťa zaniká.
- Styk oprávneného rodiča a dieťaťa garantovaný súdnym rozhodnutím z doby, kedy bolo dieťa maloleté plnoletosťou zaniká.
Komu platiť výživné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa?
Počnúc osemnástym rokom života dieťaťa je rodič povinný platiť výživné určené súdom k rukám samotného plnoletého dieťaťa a nie k rukám rodiča oprávneného z rozsudku. To je celá zmena, pokiaľ ide o výživné. Treba prísne rozlišovať medzi právom dieťaťa na výživné a právom preberať výživné za dieťa rodičom. To prvé nezaniká to druhé áno.
Čo ak rodič i napriek plnoletosti výživné stále platí oprávnenému rodičovi podľa rozsudku?
To môže byť problém. Problémom to je najmä vtedy, ak sa dieťa osamostatní a s oprávneným rodičom ďalej nežije v spoločnej domácnosti. Oprávnený rodič tak berie peniaze, ktoré však nie sú jeho, ale dieťaťa a dieťa peniaze nedostáva. Dieťa samozrejme môže podať kedykoľvek exekúciu na povinného rodiča a táto bude plne úspešná vrátane exekučných trov, pretože výživné má dostávať už priamo dieťa nie oprávnený rodič.
Náhradné výživné
Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z. V prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť stanovenú právoplatným súdnym rozhodnutím „t.j. neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné“ (§2 ods.1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom) má právo požiadať o tzv. náhradné výživné, ktorým sa bude zabezpečovať výživa nezaopatrenému dieťaťu.
Prečítajte si tiež: Exekúcia detí: Čo treba vedieť
Podmienky nároku na náhradné výživné
- Má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, ak sa jej poskytuje doplnková ochrana podľa zákona o azyle a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine.
- Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytne vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.
Povinnosti poberateľa náhradného výživného
- informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takýmito skutočnosťami sú napr.
- na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Povinnosti súdneho exekútora a centra
- Pokiaľ súdny exekútor vymôže pohľadávku na výživnom, je povinný v zmysle § 59 ods. 4 exekučného poriadku túto sumu oznámiť úradu.
- Pokiaľ Centrum vymôže pohľadávku na výživnom, je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. Centrum je povinné podľa § 15 ods. 4 písm. c) bod 1 zákona o náhradnom výživnom oznámiť úradu ukončenie vymáhania výživného z cudziny.
Praktické rady a odporúčania
- Dohoda rodičov: Ideálnym spôsobom, ako získať finančnú podporu pre dieťa, je vzájomná dohoda s druhou stranou. Je potrebné priložiť minimálne rodný list dieťaťa, doklady o príjmoch a výdavkoch.
- Špecifické potreby dieťaťa: Dieťa môže mať špecifické potreby, ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného (napr. dieťa má bezlepkovú diétu alebo ťažké zdravotné postihnutie).
- Zmena pomerov: Pomery v rodine sa môžu časom zmeniť, v takom prípade možno podať opäť návrh na určenie výživného - na zvýšenie výživného alebo zníženie výživného. Pri zmene pomerov sa prihliada na vývoj životných nákladov.