Rodičovský príspevok je významná štátna sociálna dávka na Slovensku, ktorá prispieva oprávneným osobám na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na rodičovský príspevok, súvisiace aspekty zdravotného poistenia, možnosti zárobkovej činnosti počas poberania príspevku, a ako tieto faktory ovplyvňujú živnostníkov a zamestnancov.
Rodičovský príspevok: Základná charakteristika
Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Oprávnená osoba je určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej alebo spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, rodičovský príspevok sa vypláca striedavo každému rodičovi počas troch kalendárnych mesiacov, podľa písomnej dohody rodičov.
Podmienky nároku na rodičovský príspevok
Nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa dohody osôb, ktoré sa o dieťa starajú. Ak je v rodine viac detí, vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe určenej podľa dohody.
Nárok žiadateľa na rodičovský príspevok posudzuje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Rodičovský príspevok sa neposkytuje, ak:
- sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republike.
- štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z oprávnených osôb obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.
- maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti.
- ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa a na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok.
Výška rodičovského príspevku
Výška rodičovského príspevku závisí od toho, či bola pred vznikom nároku naň vyplácaná dávka materské:
Prečítajte si tiež: Podmienky vysťahovania maloletých
- 345,20 eur mesačne dostáva rodič, ktorý o rodičovský príspevok požiada, a pred vznikom nároku naň mu nebolo vyplácané z dôvodu starostlivosti o dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte.
- 473,30 eur mesačne dostáva rodič, ktorý o rodičovský príspevok požiada, a pred vznikom nároku naň mu bolo vyplácané z dôvodu starostlivosti o dieťa materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte.
Ak rodič zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok sa zvyšuje o 25 % na každé dieťa, ktoré sa narodilo súčasne.
Zánik, zníženie a obnova vyplácania rodičovského príspevku
Ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti, rodičovský príspevok sa zníži o 50 %. Vyplácanie sa obnoví, ak oprávnená osoba preukáže, že zanikli dôvody, pre ktoré sa jeho výplata zastavila.
Vplyv zárobkovej činnosti na rodičovský príspevok
Počas poberania rodičovského príspevku môže rodič vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť v Slovenskej republike. V prípade výkonu zárobkovej činnosti v členskom štáte Európskej únie sa nárok na rodičovský príspevok posudzuje v zmysle nariadení Európskej únie.
Rodičovský príspevok je odlišný u rodičov, ktorí pracovali a platili si poistenie, čo sa prejavuje vo výške príspevku. Ak sa rodič rozhodne nastúpiť do práce po skončení materskej, nemusí riešiť žiadne nové pracovné dohody a nastupuje na svoje pôvodné miesto.
Práca počas poberania materského príspevku
Počas poberania materského príspevku je situácia o niečo zložitejšia. Materské je dávka nemocenského poistenia, preto sa nesmú kryť práce, z ktorých je vyplácaná dávka materské. Pracovať však nemôžete na rovnakú pracovnú zmluvu, na rovnakej pracovnej pozícii u toho istého zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Exekúcia detí: Čo treba vedieť
Existujú tri legálne spôsoby, ako pracovať popri materskej dovolenke a neprísť o dávku materského:
- S pôvodným zamestnávateľom uzavriete novú zmluvu na inú pracovnú pozíciu než tú, v akej ste boli zamestnaná doteraz.
- S pôvodným zamestnávateľom uzavriete dohodu o vykonávaní práce (dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti), ale opäť na inú pracovnú pozíciu.
- Otvorenie si živnosti alebo prechod na slobodné povolanie.
Zdravotné poistenie a rodičovský príspevok
Počas poberania rodičovského príspevku je platiteľom zdravotného poistenia štát. Avšak, ak má zamestnanec nejaký príjem počas poberania rodičovského príspevku, tak tento príjem bude podliehať plným zdravotným odvodom plateným tak zamestnancom ako aj jeho zamestnávateľom. Štát bude za Vás platiteľom poisteného len dovtedy, pokiaľ vaše príjmy v kalendárnom roku nebudú vyššie ako 15-násobok sumy životného minima platného k prvému dňu príslušného kalendárneho roka.
Nezaopatrený rodinný príslušník a zdravotné poistenie
Pojem nezaopatrený rodinný príslušník je definovaný v zákone č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. Ak je osoba inštitúciou v štáte bydliska posúdená v zmysle národnej legislatívy v štáte bydliska, ako nezaopatrený rodinný príslušník, znamená to, že táto osoba si odvodzuje právo na vecné dávky (čerpanie zdravotnej starostlivosti) od osoby, od ktorej je závislá.
Nezaopatrenými rodinnými príslušníkmi sú, okrem nezaopatrených detí, len osoby manžel - manželka.
Ak osoby posúdené ako nezaopatrení rodinní príslušníci, odvodzujú si právo na vecné dávky od osoby - manžel/manželka/otec/matka, ktorá z dôvodu výkonu činnosti, ako zamestnanec, SZČO alebo z dôvodu poberania dôchodku z daného členského štátu, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu.
Prečítajte si tiež: Diéta Maloletých: Vekové Obdobia
Materská dovolenka a živnostníčka
Živnosť, alebo samostatná zárobková činnosť, je v súčasnosti populárny spôsob zarábania príjmu a príležitostne aj optimalizácie daní. Ak samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne nárok na materské, môže si uplatniť nárok na rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa. Poistenkyňa, ktorá má nárok na materské, nemá v tomto období nárok na rodičovský príspevok. Pri poskytovaní rodičovského príspevku sa neprihliada na to, či je žena zamestnaná, nezamestnaná alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
Podmienky nároku na materské u živnostníčky
Aby mala živnostníčka nárok na materské, musí byť nemocensky poistená, byť v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia, a byť alebo bola nemocensky poistená počas posledných dvoch rokov k dňu začatia poberania materského najmenej v dĺžke 270 kalendárnych dní.
Dĺžka poberania materského u živnostníčky
Nárok na materské má spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určí lekár. Materské následne poberá po dobu 34 týždňov od vzniku nároku, 37 týždňov od vzniku nároku, ak ide o osamelú matku, a 43 týždňov od vzniku nároku, ak matka porodila dve alebo viac detí a o minimálne dve narodené sa aj stará.
Výška materského u živnostníčky
Materské je u živnostníkov vo výške 75 % denného vymeriavacieho základu. Sociálna poisťovňa nesleduje dosahovanie príjmu z podnikateľskej činnosti počas poberania tejto dávky.
Niektoré ženy pracujú pred narodením dieťatka na dohodu podľa Zákonníka práce. Aby ste mali nárok na materské z dohody, musí sa Vám z nej odvádzať nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne. Nárok na materskú dovolenku však majú IBA zamestnankyne (pracovný pomer). Pri dohodároch sa táto možnosť nespomína.
Ak si žiadate o materské ešte počas trvania dohody, zamestnávateľ potvrdzuje tlačivo Žiadosť o materské, ktoré Vám vydá Váš gynekológ.
Príspevky na rekreáciu a športovú činnosť dieťaťa zamestnancov
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP"). Podľa §152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Podľa §52zt zákona o dani z príjmov sa všetky ustanovenia týkajúce príspevkov na rekreáciu v znení účinnom od 1.1.2019 použijú na rekreácie, ktoré začínajú po 31. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok.
Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce (ďalej len "§152b ZP"). U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
- za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.
Príklady
Príklad 1: Ak zamestnávateľa požiada zamestnanec o preplatenie príspevku na rekreáciu a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť.
Príklad 2: Podľa §152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm.
Príklad 3: Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR , stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.
Príklad 4: Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve.
Príklad 5: V danom prípade nejde o postačujúci doklad predložený zamestnancom, pretože v §8 zákona č.289/2008 Z. z. o používaní ERP a o výmene a doplnení zákona SNR č.511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v z. n. p. sú definované povinné údaje, ktoré musia byť na pokladničnom doklade uvedené. Podľa písmena o) citovaného zákona pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu (teda aj §152a ZP).
Príklad 6: Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP.
Príklad 7: Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred).
Príklad 8: Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
Príklad 9: Zamestnanec nám predložil doklad o ubytovaní za rekreáciu od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ubytovanie poskytuje pod DIČ. Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku. Tieto základné pojmy sú zadefinované vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR z 26.júna 2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried, ktorá je ustanovená podľa §30 ods.2 z. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p.
Príklad 10: Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu.
Príklad 11: Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Príklad 12: Zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta. Zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi. Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa §152a ZP súčasťou dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce.
Príklad 13: Podľa §37 zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p.je predmetom dane z ubytovania odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 a 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení. Podľa §38 citovaného zákona je daňovníkom fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „…za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je podľa nášho názoru splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak táto daň na území obce neexistuje. Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce. V § 43 zákona č. 582/2004 Z. z. je uvedené splnomocnenie, čo môže obec ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení k dani za ubytovanie; okrem iného môže ustanoviť aj „náležitosti potvrdenia o zaplatení dane“. Ak obec neustanoví náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia sa musí riadiť ustanoveniami zákona o účtovníctve, t. j musí vystaviť potvrdenie o prijatej sume za daň za ubytovanie a účtovať o nej.
Príklad 14: Zamestnanec absolvoval rekreáciu vo Vysokých Tatrách 4 dni, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení a teda predložil aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a ZP má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení.
Príklad 15: Rekreácia začala od 28.12.2018 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 50 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v deň skončenia rekreácie 6.1.2019. Príspevok na rekreáciu nemožno oslobodiť od dane. Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Príklad 16: Rekreácia začala od 2.1.2019 a trvala do 6.1.2019. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28.12.2018 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6.1.2019. Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €) je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm.
Príklad 17: Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z ERP. Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z ERP obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu, potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a ZP. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr.
Príklad 18: Zamestnávateľ podľa vnútropodnikovej smernice každoročne zamestnancom poskytuje 200 € preddavok na rekreáciu, ktorý do konca roka je potrebné predložiť k vyúčtovaniu. Zamestnancom, ktorí podajú žiadosť o príspevok na rekreáciu, ku ktorej priložia ustanovené doklady, doplatí zamestnávateľ príspevok na rekreáciu do sumy predstavujúcej 55 % z oprávnených výdavkov, maximálne do sumy 275 €. Môže zamestnávateľ preddavok 200 € a doplatok, max. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov. Ak však ustanovené podmienky nie sú splnené, preddavok na rekreáciu v sume 200 € zamestnancovi zdaní, a to najneskôr v decembrovej výplate, u zamestnávateľa nepôjde o daňový výdavok (náklad) , mohlo by ísť o daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods.
Príklad 19: Dvaja zamestnanci požiadali zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu. Obidvaja k žiadosti priložili účtovný doklad s označením zamestnanca na sumu 100 €. Zamestnávateľ obidvom zamestnancom vyplatí 55 % oprávnených nákladov, t.j. po 55 €. Zamestnancovi, ktorý pracuje kratší pracovný čas (na polovičný úväzok), kráti len najvyššiu sumu príspevku, t.j. sumu 275 €. Ak by v tomto kalendárnom roku zamestnanec, ktorý pracuje na kratší pracovný čas za nezmenených podmienok znova požiadal o príspevok na rekreáciu (požiadal by zamestnávateľa doplatiť príspevok max. sumy) , potom by mu zamestnávateľ mohol v súlade s §152a ZP doplatiť príspevok na rekreáciu max.
Príklad 20: Nie, pretože §152a ZP definuje že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.
Príklad 21: Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Ak nebudú splnené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa §21 ods.1 písm.
Príklad 22: U zamestnávateľa náklady na rekreácie vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a ZP sa účtujú na účet 527 - Zákonné …
tags: #opravnenym #malolete #dieta