Úvod
Je ťažké priznať si, že niekedy pochybujeme o svojich rozhodnutiach, a to platí aj pre rodičovstvo. Existujú rodičia, ktorí sa neboja verejne priznať ľútosť nad tým, že mali deti. Táto téma je v spoločnosti tabuizovaná a často sa stretáva s odsúdením. Avšak, títo rodičia si zaslúžia pochopenie a otvorenú diskusiu o ich pocitoch.
Spoločenské tabu a očakávania
Ak niekto vysloví ľútosť nad tým, že sa stal rodičom, reakciou okolia je často odsúdenie. Deti sú vnímané ako dar a vyjadrenie ľútosti sa považuje za nevďačnosť a sebectvo. Dôkazom je neochota rodičov rozprávať o tejto téme. Ľudia, ktorí otvorene hovoria o tom, že deti nechcú, sú považovaní za nezrelých a nenormálnych. Podľa psychológov by sa mala táto otázka otvoriť a mali by sme sa otvorene rozprávať o realistických predstavách o rodičovstve a materstve. Spoločnosť by mala uznať, že nie každý sa narodí rodičom a nie každý rodičom musí byť, pretože niektorí na to nemajú predpoklady.
Pohľady z oboch strán
Pocity odporu k rodičovstvu a deťom nie sú podľa odborníkov nezvyčajné, len sa o nich nerozpráva. Deti sú považované za dar a darom skutočne sú. Mnohí rodičia sa v anonymných aj neanonymných postoch k deťom vyjadrujú ako k bytostiam, ktoré neskonale milujú a ich absencia by im zdevastovala život. Ale čo ak sa necítia byť rodičom a túto úlohu vykonávajú len ako herci? Na druhej strane, existujú aj deti takýchto rodičov, ktoré zdieľajú svoje skúsenosti a pocity.
Dôvody ľútosti
Dieťa predstavuje obrovskú životnú zmenu, zmenu životného štýlu, prináša veľkú zodpovednosť a znamená bremeno. Mnohí sa stávajú rodičmi nechcene, nečakane, sú nepripravení na tento záväzok, alebo sa príliš ponáhľali. Dieťa môže predstavovať stopku pre ambície a sny. Ďalším z častých dôvodov ľútosti je vyčerpanosť, nedostatok spánku a pomoci. Rodičom sa zdá príliš ťažké a zložité vychovávať dieťa, najmä ak deti prechádzajú ťažkým obdobím - návalmi zlosti, tínedžerstvom. Nepomáha ani strata partnera, keď na deti zostane rodič sám. Dôvodom môže byť aj to, že dieťa nespĺňa predstavy rodiča - miesto dievčatka sa narodil chlapec, miesto športovca intelektuál, s ktorým si rodičia nevedia vybudovať vzťah.
Riešenie problémov
Suma sumárum ide zvyčajne o problém rodičov. Deti za nič nemôžu a ak už existujú, mali by sa cítiť milované a bezpodmienečne. Vo všetkých týchto prípadoch ide o problémy, ktoré sa dajú riešiť - rodič však musí popracovať sám na sebe, odpojiť sa od svojich očakávaní, vyhľadať pomoc - priateľov alebo odborníkov, nebáť sa o pomoc požiadať a reorganizovať si život tak, aby sa nemusel vzdať snov. Ak ide o deti, ktoré sa narodili s autizmom či nejakým postihnutím, rovnako je dôležité obrátiť sa na odborníkov a pre seba vyhľadať terapeuta.
Prečítajte si tiež: Hlboký význam snov o deťoch
Príbehy rodičov
Rodičia anonymne zdieľajú svoje príbehy na stránke Quora. Časté sú príbehy, kde ideál rodičovstva nebol naplnený kvôli chýbajúcej podpore partnera, psychickému a fyzickému týraniu, opusteniu alebo odmietnutiu podieľať sa na výchove. Niektorým chýbala pomoc rodiny. Títo rodičia svoje deti milujú a snažia sa im byť dobrými rodičmi, no uvedomujú si, že ide o ich vlastný problém, vedia ho pomenovať a usilujú sa život si usporiadať. Neboja sa povedať, že sa necítia byť rodičmi a ako rodičia sa ani nenarodili. Jeden otec napísal, že byť rodičom si vyžaduje neuveriteľný talent, ktorý on nedostal.
Empatia a pochopenie
Po prečítaní príbehov by človek mal cítiť empatiu, súcit a porozumenie. Rodičia potrebujú byť vypočutí a ich pocity akceptované, hoci s nimi nemusíme súhlasiť.
Úryvky z príbehov
- Chýbajúca pomoc: „Poznám ľudí, ktorí hovoria, že mať deti nie je nič mimoriadne ťažké. Ale to sú tí, čo majú pomoc od rodiny. Ja žiadnu nemám… Mať deti bolo pre mňa jedno z najhorších rozhodnutí… Mám málo spánku… zmizla mi zo života zábava… Žiaden šport… žiaden sex… O návštevách divadla, reštaurácií ani nehovorím…. Ak takéto niečo vyjadríte, budete hlboko kritizovaní…“
- Žiaľ nad tehotenstvom: „Keď som otehotnela, necítila som nič iné len žiaľ. Plakala som, len manžel si myslel, že od šťastia. Tehotenstvo bolo peklo. Musela som kompletne zmeniť svoj život a vzdať sa snov…. Učím sa milovať svoju dcéru nie preto, že je moja dcéra, ale ako osobnosť. Priala by som si, aby to bola povinnosť niekoho iného ju vychovávať, nie moja. Je úžasná, poslušná, milujúca a múdra. Ale nenávidím fakt byt matkou… Nie je to jej vina, ale tá moja a len moja… Preto sa snažím byť pre ňu tou dobrou matkou.“
- Deti ako zbraň: „Ľutujem, že som mala svojho syna. Strašne ho milujem, ale nerozumiem si s ním. Hovorí, aká som hlúpa a tak sa ku mne aj chová…“
- Manipulácia: „Môj manipulatívny muž využíval našu dcéru proti mne… Ľutujem, že som ju mala. Najhoršie bolo, keď na mňa uprela tie nádherné modré oči, moje oči, a dívala sa na mňa s takou láskou, potrebou, bezmocnosťou…“
- Ľútosť nad okolnosťami: „Musím povedať, že svoje deti milujem a nedokážem si predstaviť život bez nich. Sú mojou súčasťou a keby stratím jediné z nich, zanechalo by to vo mne obrovskú dieru, ktorá by ma zdevastovala. To, čo ľutujem, sú okolnosti, za ktorých som tieto deti mal a aký dopad malo rodičovstvo na môj život.“
- Nedostatok talentu na rodičovstvo: „Naučil som sa, že byť rodičom vyžaduje neuveriteľný talent a pokiaľ ho nemáte, bojujete s tým celý život… Napríklad taký detský plač. Je to jedna z najhrôzostrašnejších vecí v celom vesmíre. Aby ste ho vypli, to je ako riešiť ťažkú matematickú rovnicu… Milujem svoje deti celým srdcom, ale to je ešte horšie, pretože všetko, čo sa stane vaším deťom, vás bolí stokrát viac… Jednoducho som sa nenarodil ako rodič.“
- Spoločenský tlak: „Podľa mňa by polovica matiek na celom svete nemala deti, keby si mohla vybrať ešte raz. Ja som jedna z nich. Mňa totiž k myšlienke mať deti viedli rodičia, kultúra, náboženstvo, spoločnosť…“
- Pocit, že som deti nemal mať: „Ide o ten pocit, že som deti nemal mať, a nie, že si želám, aby som ich nemal.“
- Obrovská vina: „Milujem svoje deti a chcem pre ne len to najlepšie. Ale nenávidím byť matkou. Som netrpezlivá, ľahko sa nahnevám… Hovoria mi, že som dobrá matka, mám šťastie, že mám manžela dobrého otca… Túžim ale späť po tom živote, keď som mala dvadsať… Ako matka som potrebovala aspoň jeden večer týždenne, kedy som odišla preč z domu a raz ročne víkend mimo domu. Čím su deti staršie, tým menej viny cítim… Neznášam, že ma tak potrebujú, že na mne závisia, že im musím slúžiť ako matka a manželka. Keď moje deti vyrastú, budem s nimi otvorene a úprimne hovoriť o tom, aké ťažké je byť rodičom. Hádam nebudem mať vďaka tomu žiadne vnúčatá…“
- Temná diera: „Cítim sa ako chytená do temnej hlbokej diery, z ktorej sa nedokážem dostať bez pomoci. Cítim sa tak zle a neprirodzene. Ovplyvňuje to moje materstvo veľmi negatívnym spôsobom… Moja dcéra je úžasná, ale práve preto cítim obrovskú vinu. Cítim sa konštantne vinná, že nie som rodič, akého by si zaslúžila. Dokonca aj keď všetko robím správne a snažím sa byť dobrým rodičom, tá vina - cítim ju, pretože ľutujem, že som sa stala rodičom. Nie preto, že by som zlyhala ako rodič, ale preto, že ním nechcem byť.“
- Hrozný rodič: „Ľutujem, že som bola taký hrozný rodič. Pokašľala som to. Môj syn si zaslúžil viac, než som mu bola schopná a ochotná dať…. Ľutujem, že som mala deti, pretože som nebola pripravená, bola som príliš sebecká, aby som sa starala o pocity druhých a ľutujem to aj preto, že rodičovstvo je taká ťažká práca, dôležitá a ja som ju nedokázala robiť správne.“
- Želanie, aby výchovu prevzal niekto iný: „Milujem svojho syna, chcem preňho dobrý život a chcem byť preňho dobrý rodič…. Len si želám, aby si niekto iný užíval ten proces výchovy syna, pretože môj život mi poskytuje, odkedy sa narodil a ja som sa stal otcom, oveľa menej potešenia.“
- Tabu a scenár: „Terapeut mi povedal, že ide o celkom normálny a u väčšiny rodičov zažívanejší pocit, než myslím, ale je tu obrovské tabu okolo tejto témy, že nenávidíte byť rodičom. Tak som si vygooglil „nenávidím byť rodičom“ a bolo to všade… Som k vám úprimný. Najlepšia analógia, aby ste porozumeli, je, že miesto aby ste boli samým sebou, len idete podľa nejakého scenára, každý jeden deň. Túžite byť zase samým sebou, vymaniť sa z toho… Sú dni, kedy mám chuť si otrieskať hlavu o dvere. Tak nenávidím byť rodičom. Syn má už 10 rokov, tak si hovorím, ešte osem rokov a potom škola… Tieto pocity som potreboval dostať von, s nikým sa o tom nedá rozprávať.“
Dieťa rodičov, ktorí nechceli deti
- Ľútosť, že ma mali: „Moji rodičia sú dobrí ľudia… Ale ľutujem, že ma mali. Môj otec má psychickú poruchu a je alkoholik, kompletne stratený v živote. Moja matka je neurotička a trpí depresiou… Keď ma ako 14-ročnú poslali žiť k babke, prišla som na to, že nechceli byť rodičmi. Bola som z toho taká nešťastná, že som vlastne bremenom, tak som sa im snažila vyhýbať a veľa pracovať. Moja matka žila celý čas s pocitom viny, myslím, že ho stále cíti. Môj otec už zomrel a ako sa cítil on, netuším… Napokon som musela sama bojovať so schizofréniou. Odkedy sa to matka dozvedela, nasťahovala sa ku mne a začala mi viac pomáhať. Náš vzťah sa zlepšil, Keď zistila, že potrebujem pomoc. To pomohlo, aby som sa aj ja stala lepšou dcérou. Neviním ju z toho.“
Diskusia a názory
V diskusii sa objavujú rôzne názory na túto tému. Niektoré ženy hovoria, že materinské cítenie sa u nich prejavilo až po 30-tke, zatiaľ čo iné tvrdia, že na materstvo nie sú stavané. Mnohé matky priznávajú, že občas ľutujú, že majú deti, ale aj tak by ich nedali za nič na svete. Iné zase tvrdia, že nikdy neľutovali a materstvo je pre nich najväčšie šťastie.
Ako sa cítiť lepšie
Ak sa cítite sklamaní z rodičovstva, skúste sa zamerať na to, čo funguje a hľadajte nové riešenia. Nebojte sa hľadať pomoc u rodiny, priateľov alebo odborníkov. Venujte sa svojim záľubám a nezabúdajte na seba. Uvedomte si, že každé obdobie má svoje výzvy a radosti, a že aj ťažké chvíle raz pominú.
Prečítajte si tiež: Všetko o CTG a kontrakciách pred pôrodom
Prečítajte si tiež: Sprievodca pre rodičov: Malá plienka